LITOSFÉRA

Litosféra sa člení na pevninovú a oceánsku, ktoré tvoria:

stabilné časti – najstaršie oblasti zemskej kôry
- pevninské platformy (tabule a štíty)
- oceánske platformy (oceánske panvy)

mobilné – (pohyblivé) zóny – pevninské horotvorné oblasti (pásmové horstvá)

- oceánske mobilné zóny (oceánske chrbty)

Stabilné časti pevnín tvoria platformy, ktoré sa delia na štíty a tabule.

Pevninské štíty sú vybudované z hlbinných vyvretých a premenených (metamorfovaných)

hornín - sú základom pevnín (Kanadský štít)

Pevninské tabule tvoria prevažne usadené horniny, ktoré vznikli prevažne na okraji štítov,
keď tieto boli už stabilné- pokrývajú mladšie nezvrásnené horniny (Východoeurópska
tabuľa ).

Oceánske platformy zaberajú najväčšiu časť oceánskeho dna v hĺbkach 3 až 6 km,

- tvoria ich oceánske panvy (Argentínska a Brazílska panva v juhozápadnej časti
Atlantického oceánu).

Mobilné zóny
- plošne rozsiahle oblasti zemského povrchu pretiahnutého tvaru, podmienené zlomami,
- oddeľujú jednotlivé platformy alebo sú na ich okrajoch,.

- pevninské horotvorné oblasti vznikli vyvrásnením sedimentov v prvohorách pri

kaledónskom a varijskom vrásnení a orogénne oblasti druhohôr a treťohôr tvoria pásmové
horstvá, ktoré vynikli pri alpínskom vrásnení (Alpy, Himaláje).

- oceánske mobilné zóny predstavujú oceánske chrbty (Stredoatlantický, Východopacifický)

a dlhé morské pohoria miestami vynorené ako ostrovy a hlbokomorské priekopy.

Tieto oblasti sú i dnes geologicky veľmi aktívne, prichádza tu k intenzívnym pohybom kôry.

Čo je litosféra?

Litosféru tvorí zemská kôra a vrchná časť zemského plášťa po astenosféru. – študuje ju
geológia.
Z geografického hľadiska ju študuje litogeografia – zameriava sa na priestorové rozloženie
a význam hornín v krajine.

Zemské teleso sa skladá zo: zemskej kôry

plášťa
jadra
Zemská kôra:
- najvrchnejšia časť Zeme, oddelená v hĺbke 35km Mohorovičičovou plochou
dinskontinuity od zemského plášťa
- priemerná hrúbka je 30 – 40km
 - pod dnom oceánov je tenšia – 5km, pod vysokými pohoriami 70km, na území SR má
hrúbku 38 – 40km
Zemský plášť:
- od jadra oddelený v hĺbke 2900km
- v hĺbkach 100 – 200km sa nachádza plastická zóna – astenosféra, po ktorej sa
pohybujú jednotlivé kryhy zemskej kôry – litosferické dosky
Zemské jadro:
- najvnútornejšia časť zemského telesa
- tvorí ho prevažne železo 90% a nikel 8%
- predpokladá sa, že vonkajšia časť jadra je v kvapalnom stave a len vnútorné tzv.
jadierko je tuhé.

Zemská litosféra sa člení na 2 základné typy:

- pevninská litosféra – má hrúbku 150 - 250 km
- pod pevninou
- má 3 vrstvy:
 sedimentárna (usadené horniny)
 žulová vrstva
 čadičová vrstva
- oceánska litosféra – je tenšia 5 – 12 km
- pod oceánmi
- má 2 vrstvy:
 sedimentárna vrstva
 čadičová vrstva

Pohyb pevnín a oceánskeho dna

- litosféra nie je súvislá, je rozdelená na litosferické dosky, ktoré sa v horizontálnom

smere pohybujú po astenosfére
- hybnou silou sú pravdepodobne tepelné rozdiely v astenosfére, ktoré vyvolávajú
prúdenie
- prehriate masy s menšou hmotnosťou stúpajú, chladnejšie ako ťažšie klesajú.
- pohybujú sa asi 1 – 5 cm, max 14cm za rok
- pohyby litosferických dosiek:
o  vzďaľovanie – vznik riftov
o  približovanie – vznik pásmových pohorí
o  zrážanie
o  podsúvanie
o  nasúvanie
o  kĺzanie vedľa seba – vzniká hromadenie energie - zemetrasenie

- rozoznávame hlavné litosferické dosky (7): americká, euroázijská, africká,

indoaustrálska, tichooceánska, antarktická, Nazca
- hranice medzi nimi tvoria pevninské rifty – pukliny, trhliny v zemskej kôre, rifty
v strede oceánskych chrbtov, oceánske priekopy, pásmové pohoria

Vznik pevnín a oceánov

- vysvetlil Nemec Wegener – Wegenerova teória kontinentálneho driftu (posuvu,

vychýlenia)
- pohyb kontinentov súvisí so zložitými procesmi vzniku pevninskej oceánske kôry – ich
pôsobením vznikol v prahorách veľký pevninský celok à
à pôvodne jeden prakontinent Pangea obklopoval svetový praoceán Panthalassa
s jediným morom Tethys, ktoré hlboko prenikalo do prapevniny

à koncom prvohôr (v perme asi pred 250 mil. rokmi) sa rozdelila na dve časti:
A. na severe – Laurázia (Severná Amerika, Európa a Ázia)
B. na juhu – Gondwana (Južná Amerika, India, Afrika, Austrália a Antarktída)

à časti boli oddelené morom Tethys, oceán Panthalassa à ďalšie posuny à

vznik dnešných svetadielov
- Indie - presun k severnej časti à vznik Himalájí
- kontinenty sa stále pohybujú :
à pravdepodobne – Afrika takmer zničí Stredozemné more,
- Austrálie – posun na sever,
- Kalifornia sa oddelí od Ameriky

Vnútorné procesy Zeme:

- prejavujú sa na styku litosferických dosiek

- 3 procesy:
o  tektonické pohyby
o  magmatizmus
o  zemetrasenie

Tektonické pohyby:
- mechanické pohyby vrchnej časti litosféry, vyvolané tlakom, ťahom alebo gravitáciou
- rozoznávame:
 pevninotvorné
 horotvorné
- pevninotvorné tektonické pohyby:
- prejavujú sa pomaly a trvajú dlhší čas
- zdvihy a poklesy zemskej kôry
- klesanie povrchu pozorujeme na pobreží Holandska a Belgicka
- zdvíhanie na brehoch Škandinávie, Škótska, Sicílie
- horotvorné tektonické pohyby:
- rýchlejšie pohyby, vyvolávajú deformácie zemskej kôry = tektonické poruchy –
zlomy, vrásy, príkrovy
- vznikajú pri nich horské pásma – vrásnením

Magmatizmus:
- súhrn procesov súvisiacich s magmou, jej výstupom na povrch v podobe lávy –
vulkanizmus
- miesto, kde sa magma dostáva na povrch v podobe lávy sa nazýva sopka
- rozlišujeme :
 povrchový
 podpovrchový magmatizmus
- povrchový – vznik povrchových telies sopečného pôvodu – kopy, homole a ihly,
lávové prúdy, pokrovy
- sopky sveta: Island – Hekla, Askja, Havaj – Mauna Kea, Fudžisan v Japonsku, Vezuv,
Etna, Stromboli v Taliansku, Akonkagua, Popokatepetl
- Poľana u nás
- podpovrchový – magma tuhne hlboko po zemským povrchom a vznikajú tzv.
magmatické telesá – batolit, etnolit, lakolit atď....
Zemetrasenie:
- krátkodobé otrasy, ktoré vznikajú pod zemským povrchom, spôsobujú ich napätia
v zemskej kôre, ktoré sa náhle uvoľňujú
- rozlišujeme:
 vulkanické – pri výbuchu sopiek
 tektonické – pri pohybe litosferických dosiek – 90%
 závalové – prepadnutím stropov podzemných dutín

hypocentrum – oblasť vzniku zemetrasenia – ohnisko zemetrasenia – odtiaľ sa uvoľňujú

seizmické vlny
epicentrum – miesto na zemskom povrchu kolmo nad hypocentrom a s najväčšími otrasmi,
seizmické vlny vyjdú na povrch
seizmológia – veda, ktorá sa zaoberá zemetraseniami
- na Slovensku: sa seizmická aktivita prejavuje v okolí Komárna, Žiliny, Bratislavy a na
východom Slovensku.
- silu zemetrasenia možno charakterizovať 2 spôsobmi:
o  intenzitou na zemskom povrchu – 12 stupňová Mercalliho stupnica
o  na základe uvoľnenej energie – Richterova stupnica

Oblasti zemetrasení:
1. tichooceánska – pobrežie S a J Ameriky, Aljaška, Aleuty, Kamčatka, Kurily,
Japonsko, Filipíny
2. stredozemné pásmo – Azory, stredomore, Turecko, juh USA, Himaláje
3. atlantické pásmo

Horninové zloženie zemskej kôry

Zemská kôra je budovaná horninami. Horniny sú neživé prírodniny zložené z viacerých

minerálov, napr. žula (granit) je zložená z kremeňa, živcov a sľúd.
Horniny rozdeľujeme podľa pôvodu a spôsobu vzniku na:
1. magmatické (vyvreté) – magmatity,
2. sedimentárne (usadené) – sedimenty,
3. metamorfované (premenené) – metamorfity.

Na stavbe zemskej kôry sa podieľajú magmatické horniny asi 95 % a sedimentárne horniny 5

% (metamorfované horniny sú priradené k horninám, z ktorých vznikli).

MAGMATICKÉ HORNINY -

Rozdeľujeme ich:
- podľa miesta vzniku – na hlbinné (intruzívne), žilné (podpovrchové), a výlevné (efúzne)
- podľa veku – na mladšie (neovulkanity) a staršie (paleovulkanity)
- podľa chemického a mineralogického zloženia –
na kyslé (žila, ryolit – nad 65 % SiO2),neutrálne (diorit, andezit – 52 – 65 % SiO2), bázické
(gabro, čadič – 42 – 52 % SiO2),ultrabázické (peridotit pod 42 % SiO2).

SEDIMENTÁRNE HORNINY – vznikajú usadením rozpadnutých a rozložených pôvodných

starších hornín (vyvretých, premenených, usadených).

Proces vzniku usadených hornín:

1. zvetrávanie – rozpad a rozklad hornín (mechanické, chemické a biologické)
2. transport – premiestňovanie a triedenie úlomkov
3. sedimentácia unášaných úlomkov (štrk, piesok, hlina, spraš), vyzrážanie z vodných
roztokov (travertín, dolomit)
 4. diagenéza – spevňovanie sedimentov (pieskovce, zlepence).

Podľa spôsobu vzniku a povahy materiálu ich delíme na:

- úlomkovité (klasické), spevnené (zlepenec, pieskovec, kremenec, ílovec), nespevnené
(štrk, piesok, hlina, spraš, íl), chemické (travertín, krieda, bauxit), biogénne
(vápenec, dolomit, rašelina, uhlie).

METAMORFOVANÉ HORNINY – vznikajú premenou vyvretých a usadených hornín

v hĺbkach zemskej kôry (vysoká teplota a tlak – mramor.)