Spoločenská hra s témou Litosféra:

1-bodové otázky

1. Ako sa volá veda, ktorej objektom štúdia je litosféra geológia

2. Aká stará je planéta Zem? 4,6 mld. rokov
3. Čo tvorí zem? Zemský plášť, jadro a kôra
4. Na aké dve kategórie sa delí zemská kôra? Pevninská a oceánska
5. Ako sa volá prakontinent v minulosti? Pangea
6. Ako sa nazýva svetový praoceán a more, ktoré obklopovalo Pangeu? Panthalassa
a Tethys
7. Čo vzniká po ústupe ľadovca? Plesá

2-bodové otázky

1. Ako sa nazývajú činitele tvorené človekom ? Antropogénne činitele

2. Akou rýchlosťou (priemerne) sa pohybujú litosferické dosky? 5-10 cm /rok
3. Ako sa volá veda, ktorá študuje zemskú kôru, zameriava sa na jej priestorové
rozloženie litogeografia
4. Ako sa volá miesto, kde láva preniká na povrch? Sopka
5. Ako sa volajú kontinenty, ktoré vznikli koncom prvohôr? Laurázia a Gondwana
6. Javy, ktoré formulujú zemskú kôru z vnútra.. Endodynamické javy
7. Javy, ktoré modelujú zemský povrch zvonka... Exodynamické javy

3-bodové otázky

1. Čo je výsledkom pôsobenia geologických síl, ktoré formulujú zemskú kôru? Relief

2. Ako dlho trvalo najdlhšie zemetrasenie a kde? 4 minúty na Aljaške
3. Zemské jadro (4 písmena) iným slovom... NIFE
4. Zemská kôra iným slovom (4 písmena)... SIAL
5. Zemský plášť iným slovom... (4 písmena)... SIMA
6. Kde bol vynájdený prvý seizmoskop (prístroj, ktorý zaznamenáva zemetrasenie)?
Čína
7. Aké pohyby vyvoláva tlak, ťah a gravitácia vo vrchnej časti litosféry? Tektonické
pohyby

4-bodové otázky

1. Ako sa delia tektonické pohyby? pomôcka- niektoré sa prejavujú pomalými

dlhodobými zdvihmi a druhé relatívne rýchlejšie Pevninotvorné a horotvorné
2. Ako sa nazýva vyklenutá časť vrásy ( chrbát vrásy ) Antiklinála
3. Ako sa nazýva prehnutá časť vrásy ( koryto vrásy ) Synklinála
4. Ktoré chemické prvky sa najčastejšie vyskytujú v zemskom jadre? Fe, Ni
5. Ľadovce vznikajú v časti krajiny zvanej... kryosféra
6. Najrýchlejšia seizmická vlna sa pohyboval rýchlosťou... 900 km/h
7. Aký je rozdiel medzi lávou a magmou? Láva už je tekutina na povrchu a magma vo
vnútri sopky/zeme
5-bodové otázky

1. Čo sú meandre? Zákruty v strednom toku

2. Pomenujte časti sopky.

3. Na aké tri základné druhy rozdeľujeme sopky? Lávové(efuzívne), tufové(explozívne),

zmiešané(stratovulkány)
4. Zemetrasenia podľa pôvodu delíme na: tektonické, vulkanické a závalové
5. Vymenuj hlavné litosferické dosky. Euroazijská, severoamerická, africká, pacifická,
indoaustralská, antarktídska
6. Akými procesmi pôsobí gravitácia na povrch Zeme (min. 2)? Rútením, zosúvaním,
zliezaním zvetralín, opadávaním úlomkov hornín
7. Vymenuj aspoň 3 sopky. Etna, Vezuv, Kilauea, Krakatoa, Saint Helens, Mauna Loa,
Fudžisan, Olymp, Hekla

Tajnička otázky

1. Akou stupnicou charakterizujeme silu zemetrasenia podľa intenzity na zemskom

povrchu? Mercalliho stupnica.
2. Čo môže spôsobiť zemetrasenie pod morom? Tsunami
3. Ako sa volá miesto kolmo nad hypocentrom, s najväčšími otrasmi? Epicentrum
4. Ako sa nazýva územie, ktoré je známe častými zemetraseniami a sopečnými
výbuchmi. Ohnivý kruh
5. Ako sa nazýva druh pohybu, kde ťažšia litosferická doska sa dostáva pod ľahšiu
litosferickú dosku? Podsúvanie
6. Ako sa nazýva podmorské pohorie, ktoré sa nachádza v Atlantickom oceáne?
Stredooceánsky chrbát
7. Ako sa volá miesto na sopke, kde sa tavenina vyúsťuje na povrch? Kráter
8. Ako sa volá súhrn javov a procesov súvisiacich a výstupom magmy – lávy na zemský
povrch? Vulkanizmus
9. Ako sa volá dolina v tváre písmena V? kaňon
10. Ako sa volá kvapeľ týčiaci zo zeme? Stalagmit
 Zem ako zošívaná futbalová lopta

Zem môžeme pripodobniť k zošívanej futbalovej lopte a každý plát, ktorý tvorí loptu, tak to je
tá zemská doska, teda litosferická doska, ktorá pláva na zemskom plášti a počas všetkých
procesov tie dosky do seba buď narážajú, alebo jedna pod druhú sa podsúva, alebo sa
posúvajú vedľa seba. Odkedy má Zem žeravé jadro, dochádza k takýmto javom a vždy je to
spojené so zemetraseniami a sopečnou činnosťou. Tento proces sa v histórií opakuje
a myslím, že sa ďalšie miliardy rokov opakovať bude. Napríklad Mars má už veľmi hrubú kôru
a to jeho jadro už nie je aktívne, žeravé. Nedochádza tam už k týmto procesom, to znamená,
že jeho história vyhasla pred miliardami rokov a dnes už vidíme túto planétu ako stabilnú
mŕtvu zem. Vďaka pohybu litosferických dosiek vzniklo aj územie, na ktorom dnes žijeme –
podľahlo subdukcií. Jedna doska sa podsúvala pod druhú a územie, ktorému dnes hovoríme
Západné Karpaty, tak to sa stretlo s európskou. Celé toto sa dialo v období neogénu, čo
predstavuje rozhranie medzi 20 – 18 miliónmi rokov a 8 – 7 miliónmi rokov. Na rozhraní
dvoch období – permu a triasu nastalo v dôsledku toho, že kontinenty boli spojené v jeden
super kontinent – Pangea. Pretože ten kontinent bol vo vnútri mimoriadne suchý, 95 %
živočíšnych druhov, ktoré poznáme z fosílií, vtedy vymrelo. Zem bola na pokraji toho, že život
stratí, ale spamätala sa a nasledovala takmer 250 rokov trvajúca éra dinosaurov. Podstatná
väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu. Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa
náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa
uvoľňuje v podobe seizmických vĺn. V hĺbkach pod zemským povrchom sú horninové bloky
pod určitým tlakom. Tlakom vzniká napätie, ktoré sa tam môže hromadiť desiatky rokov ba
dokonca aj stáročia. Keď nahromadená energia prekročí medzu pevnosti, zväčša na styku,
týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej
energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn. Následne seizmické vlny vyvolajú chvenie
a trasenie zemského povrchu.

Výskyt zemetrasení aj na území Slovenska

Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa tu vyskytne približne 70 – 80

zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine z nich ide o veľmi slabé javy zaznamenané len
prístrojmi. Zemetrasení pozorovaných aj obyvateľmi je približne 3-6 ročne a nie všetky tieto
zemetrasenia majú epicentrum na území Slovenska. Aj zemetrasenia s epicentrom
v Maďarsku, Taliansku alebo Rakúsku môžu mať makroseizmické prejavy aj na území
Slovenska. Napríklad v roku 2014 bolo u nás makroseizmicky pozorovaných päť zemetrasení
a epicentrum ani jedného z nich sa nenachádzalo na území Slovenska. Všetky tieto
zemetrasenia mali epicentrum na území Maďarska pri obci Balassagyarmat. Za seizmicky
aktívne považujeme celé územie Slovenska. Môžeme vyčleniť nasledovných päť oblasti so
zvýšeným výskytom zemetrasení: oblasť Dobrej Vody, oblasť Komárna, oblasť Žiliny, okolie
Banskej Bystrice a východné Slovensko (Vihorlat, Humenné, Vranov nad Topľou).
Z historických prameňov a kroník vieme, že od roku 1034 bolo pozorovaných viac ako 750
zemetrasení s makroseizmickými prejavmi na dnešnom území Slovenska, dokonca množstvo
z nich spôsobilo škody na budovách a niektoré aj straty na ľudských životoch.
(rozloženie jednotlivých seizmických staníc na území Slovenska)

Zdroje: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zem/zem-je-ako-zosivana-futbalova-lopta/

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zem/najvyznamnejsie-zemetrasenia-v-historii-s-
epicentrom-na-uzemi-dnesneho-slovenska/