Hydrostatický tlak, atmosférický tlak

Tlak v kvapaline vyvoláva nielen vonkajšia sila ale aj tiaž kvapaliny.

Vplyvom silového poľa Zeme vzniká v kvapaline hydrostatický tlak p, ktorý

závisí od hĺbky pod povrchom kvapaliny.
Môžeme sa o tom presvedčiť pokusom:
Keď do nádoby so zvislými stenami vlejeme kvapalinu do výšky h, tak z otvorov,
ktoré sú v rôznej výške, vyteká voda: z nižšieho otvoru väčšou rýchlosťou (v1).

Objem kvapaliny v nádobe: V=S*h v2

S - obsah prierezu nádoby v1

Hmotnosť kvapaliny: m=V*

 - hustota kvapaliny ( - ró)

Tiaž kvapaliny, ktorou pôsobí na dno: G = m * g =

=V**g=
= S * h * * g
G S∗h∗ ∗g
Preto tlak na dno nádoby je: p= = =h**g
S S

Hydrostatický tlak v hĺbke h pod povrchom kvapaliny hustoty  je:

p=h* *g
(p – závisí od: hĺbky – h,
hustoty - 
tiažového zrýchlenia – g )

Veľkosť tlakovej sily pôsobiacej na plochu S v hĺbke h, pod povrchom kvapaliny,

F
je: p= F=p*S
S

Hydrostatická tlaková sila: F=h* *g*S

 - v kvapalinách s väčšou hustotou ako má voda, je hydrostatický tlak p
v rovnakej hĺbke väčší, ako vo vode ( napríklad v liehu je menší ako vo
vode),
p- na voľnom povrchu kvapaliny sa p = 0,
- najväčšie p je na dne nádoby,

F- nezávisí od tvaru nádoby, ani od tiaže kvapaliny, ktorá je v nádobe. Toto

tvrdenie sa nazýva hydrostatický paradox. Overuje sa pokusom: Ak do
nádob rozličného tvaru, ale s rovnakým obsahom dna, nalejeme kvapalinu
vždy do rovnakej výšky, pôsobia na dno nádob rovnaké tlakové sily.
 h

S S S

Spojené nádoby – hladiny kvapalín sú v rovnakej výške. Ak nalejeme kvapaliny

s rôznou hustotou (nezmiešajú sa), sú v rôznych výškach.
Platí: h1 * 1 * g = h2 * 2 * g,

h1 2
úpravou dostaneme: = alebo: h1 * 1 = h2 * 2
h2 1

Tlak v plynoch – hustota plynov je veľmi malá, tlak sa v uzavretých nádobách

veľmi neprejavuje, ale zemská atmosféra siaha do výšky vyše
tisíc kilometrov. Tlak vzduchu pri povrchu Zeme dosahuje
hodnotu 1 . 105 Pa. Tento tlak sa nazýva atmosférický tlak.
Jeho hodnota závisí od nadmorskej výšky (s nadmorskou
výškou klesá), ale aj od poveternostnej situácie. Preto sa
dohodou stanovil na normálny atmosférický tlak pn =
1,01325 .1 05 Pa.

Keď plyn v uzavretej nádobe nadobudne väčší tlak ako je

atmosférický, je v nádobe pretlak (napríklad v kompresore).
Menší tlak ako atmosférický sa nazýva podtlak. Plyn ho
nadobudne rozpínaním (zväčšením objemu) v uzavretej
nádobe.

Vzorové príklady

Príklad 1: Aký hydrostatický tlak je v hĺbke 20 m pod voľnou hladinou

vody ? Hustota vody je 1 000 kg.m-3 , tiažové zrýchlenie zvoľte 10
m.s-2.
Riešenie: h = 200 m p = h**g = 20*1 000*10 =
 = 1 000 kg.m -3
= 20 000Pa = 200kPa
g = 10 m.s-2
p= ?
Príklad 2: Do spojených nádob nalejeme olej a vodu. Výška stĺpca vody,
meraná od spoločného rozhrania, je 18 cm, výška stĺpca oleja ja 20
cm. Vypočítajte hustotu oleja, ak hustota vody je 1 000 kg.m-3 .

Riešenie: hv = 18 cm = 0,18 m ( výška stĺpca vody)

ho = 20 cm = 0,2 m ( výška stĺpca oleja)
o = ?
v = 1 000 kg.m-3
hv*v*g = ho*o*g

hv ∗ v ∗ 𝑔 0,18∗1 000
o = = = 900 kg.m-3
ho ∗ 𝑔 0,2

Domáca úloha

Príklad 3: Pri meraní atmosférického tlaku ortuťovým barometrom bola výška

ortuťového stĺpca 745 mm. Akú hodnotu mal atmosférický tlak ?
Hustota ortuti je 13,6*103 kg.m-3, tiažové zrýchlenie je 9,81 m.s-2.

Príklad 4: a) Aký vysoký stĺpec vody spôsobí hydrostatický tlak 100 kPa ?

b) Aký vysoký stĺpec ortuti vyvolá rovnaký tlak ?