Geomorfologický fotoalbum

Študent: Juraj Frolo Akademický rok: 2020/2021

Ročník a študijný program: 1. ročník upBiGe Cvičiaci: Mgr. Adam Šupčík
__________________________________________________________________________

Fotografia 1 – dolinový meander - Domašínsky meander

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 22.8. 2019
Lokalita: rieka Váh, obec Strečno, okres Žilina
Geomorfologický celok: Malá Fatra

Dominantou fotografie je pohľad na dolné rameno Domašínskeho meandra na koryte rieky Váh, ktoré
postupne prechádza do samotného meandrového oblúka. Snímka bola zachytená na hrade Strečno, celý
oblúk je viditeľný zo Starhradu. Tento dolinový meander (fluviálna forma georeliéfu) je najväčším
prírodným výtvorom Malej Fatry. Nachádza sa v antecedentnej prielomovej doline, Strečnianska tiesňava
tu rozdeľuje pohorie na Krivánsku Fatru (pravý breh Váhu) a Lúčanskú Fatru (ľavý breh).

©Google Maps
Fotografia 2 – monoklinálny chrbát – Veľký Choč

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 15.9. 2020
Lokalita: Veľký Choč, obec Vyšný Kubín, okres Dolný Kubín
Geomorfologický celok: Chočské vrchy

V popredí fotografie možno vidieť niektoré časti bralnatého reliéfu Veľkého Choča. Označujeme ho ako
monoklinálny chrbát (sklon vrstiev 7-40°; pasívna morfoštruktúra), jeho masív je zároveň aj príkrovová
troska. Je pozostatkom chočského príkrovu a najvyšším vrchom pohoria (1611 m n.m.). V strede fotografie
sa smerom dozadu tiahnu Chočské vrchy, v pozadí na ľavej strane vidieť Západné Tatry, vpravo sa
rozprestiera Liptovská kotlina.

©Google Maps
Fotografia 3 – priekopová prepadlina – Podtatranská kotlina

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 28.8.2020 (hore), 15.9. 2020 (dole)
Lokalita: Popradská kotlina, okres Poprad (hore); Liptovská kotlina, okres Liptovský Mikuláš (dole)
Geomorfologický celok: Podtatranská kotlina

Uprostred panorámy na fotke hore vidieť časť Popradskej kotliny z pohľadu zo Sedla pod Ostrvou. Na fotke
dole sa nachádza zase časť Liptovskej kotliny z pohľadu z Veľkého Choča. Tieto dve kotliny spolu
s Tatranským podhorím tvoria Podtatranskú kotlinu, ktorá je z geomorfologického hľadiska priekopovou
prepadlinou (tektonická forma georeliéfu). Vznikla poklesom zemskej kôry a je ohraničená pohoriami. Zo
severu Chočskými vrchmi, Tatrami a Spišskou Magurou, z juhu Nízkymi Tatrami a Kozími chrbtami.
Na východnej strane hraničí s Levočskými vrchmi, na západe s Veľkou Fatrou.

© Google Maps
Fotografia 4 – ľadovcová dolina – Batizovská dolina

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 28.8. 2020
Lokalita: Batizovská dolina, obec Vysoké Tatry, okres Poprad
Geomorfologický celok: Tatry

Na panoramatickej snímke vidieť Batizovskú dolinu spolu s okolitými vrchmi. Je to ľadovcová dolina (tróg;
glaciálna forma georeliéfu). Dno doliny je vyplnené karovým jazerom - Batizovské pleso, nad ktorým sa týči
rázsocha Gerlachovského štítu. Dolinu prehradzuje čelná moréna, tá tvorí časť panvy plesa. Vyššie v doline
je aj skalná veža Kostolík, tzv. nunatak, pod plesom vyteká Batizovský potok na ktorom sa nachádzajú
Batizovské vodopády.

©Google Maps
Fotografia 5 – vytopisková depresia – Štrbské pleso

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 17.8. 2019
Lokalita: Štrbské pleso, obec Štrba, okres Poprad
Geomorfologický celok: Tatry

Vpredu na fotografii vidieť Štrbské pleso, v pozadí fotografie sa týči vrch Patria. Je to druhé najväčšie pleso
v Tatrách a patrí k vytopiskovým jazerám. Vytopisková depresia (glacifluviálna forma georeliéfu) vznikla
usadením materiálu z čelnej morény a zaplnila sa vodou z mŕtveho ľadu, ktorý so sebou moréna priniesla.
Morénový materiál tvorí dno aj brehy plesa.

©Google Maps
Fotografia 6 – vodopád – Velický vodopád

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 28.8.2020
Lokalita: Velická dolina, obec Vysoké Tatry, okres Poprad
Geomorfologický celok: Tatry

Na panoráme vidieť časť Velickej doliny, kúsok vľavo od stredu fotografie sa nachádza Velický vodopád
(fluviálna forma georeliéfu). Vodopád preteká skalným prahom nachádzajúcim sa nad Velickým plesom,
prah tvorí ďalší výškový stupeň doliny. Voda do vodopádu priteká z Velického potoka, ktorý vyteká
z Horných Velických pliesok a je významným prítokom rieky Poprad.

© Google Maps
Fotografia 7 – príkrovová troska – Veľký Rozsutec

Autor: Juraj Frolo

Dátum: 11.6. 2016
Lokalita: Veľký Rozsutec, obec Terchová, okres Žilina
Geomorfologický celok: Malá Fatra

Uprostred fotografie sa nachádza Veľký Rozsutec (1610 m n. m.), za ním Malý Rozsutec, vpredu vpravo
vidieť časť Stohu. Oba Rozsutce sú príkrovové trosky (pasívne morfoštruktúry) tvorené prevažne
dolomitmi. Vznikli nasunutím chočského príkrovu na križňanský. Majú bralnatý reliéf a nachádzajú sa na
nich skalné mestá (najväčšie na Slovensku).

© Google Maps
Printscreen 1 – koralový útes – Veľká koralová bariéra

© Google Earth
- SV pobrežie Queenslandu, Austrália
- 18° 17´ j. g. š., 147° 42´ v. g. d.
- Koralové more
Uprostred printscreenu sa nachádza Veľká koralová bariéra (tmavomodrý pás územia v mori ohraničený
červenou farbou). Jej dĺžka dosahuje až 2300 km, je najväčšou sústavou koralových útesov (marínna forma
georeliéfu) a ostrovčekov na Zemi (cca 2900 koralových útesov a 900 ostrovov). Vznikla biogennými
procesmi. V súčasnosti je jej existencia v dôsledku globálneho otepľovania v ohrození, koraly postupne
odumierajú.

Printscreen 2 – stratovulkán – Chimborazo

© Google Earth
- provincia Chimborazo, Ekvádor, Južná Amerika
- 1° 28´ j. g. š., 78° 49´ z. g. d.
- pohorie Andy
Printscreen dokumentuje vyhasnutý stratovulkán (vulkanická forma georeliéfu) Chimborazo, ktorý je
najvyšším vrchom Ekvádoru (6310 m n. m.) a podľa najaktuálnejších meraní je od stredu Zeme aj najvyšším
bodom na Zemi. Sopečný kužeľ sa nachádza nad snežnou čiarou a je pokrytý snehom. Sopka naposledy
eruptovala okolo roku 640. Iný termín pre stratovulkán je kompozitná sopka.
Printscreen 3 – kaňon – Kaňon rieky Blyde

- rieka Blyde, provincia Mpumalanga, JAR, Afrika

- 24° 35´ j. g. š., 30° 48´ v. g. d.
- Dračie vrchy
Na printscreene môžeme vidieť Blyde River kaňon (fluviálna forma georeliéfu) na rieke Blyde, ktorý je dlhý
26 km a hlboký 800 m. Je tretím najväčším kaňonom na svete. Kaňon je tvorený pieskovcom a vytvára
dolinu v tvare U. Vznikol eróznym pôsobením vody na horninu, cez ktorú si rieka prerážala cestu.

Printscreen 4 – fjord – Sognefjord

© Google Earth

- Región Vestland, Nórsko, severná Európa

- 61° 9´ s. g. š., 6° 34´ v. g. d.
- Škandinávske vrchy
Červená čiara na printscreene označuje Sognefjord - druhý najväčší fjord (glaciálna forma georeliéfu) na
svete a najväčší v krajine. Jeho dĺžka je 203 km. Fjord je typ morského zálivu, ktorý vznikol činnosťou
ľadovca v dobe ľadovej v hornatých prímorských oblastiach, kde tlak ľadovca prehlboval údolie rieky
a postupne formoval dolinu v tvare U. Tieto špecifické zálivy majú strmé svahy a môžu byť hlboké až
niekoľko stoviek metrov pod hladinu mora.
Printscreen 5 – meteoritový kráter – kráter Tenoumer

© Google Earth

- región Tiris Zemmour, Mauritánia, Afrika

- 22° 55´ s. g. š., 10° 24´z. g. d.
- púšť Sahara
Na printscreene sa nachádza meteoritový kráter (kozmogénna forma georeliéfu) Tenoumer. Je 1,9 km
široký a v súčasnosti 110 m hlboký, avšak od jeho dna je už usadená 200-300 m vrstva sedimentov. Vznik
takéhoto kráteru je podmienený dopadom kozmického telesa na zemský povrch. Šírka krátera býva
niekoľkonásobne (4-7krát) väčšia ako jeho hĺbka. Nazýva sa aj impaktný kráter.

Zdroje údajov použitých pri opise printscreenov:

https://en.wikipedia.org/wiki/Great_Barrier_Reef
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chimborazo_(sopka)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Blyde_River_Canyon
https://en.wikipedia.org/wiki/Sognefjord
https://en.wikipedia.org/wiki/Tenoumer_crater