Geologické a geomorfologické

pochody počas štvrtohôr

 Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Ľadovce a ľadovcové pochody

Vznik ľadovca
• v oblasti trvalej akumulácie snehu s negatívnou tepelnou bilanciou sa časť snehu
neroztápa a mení sa vo firn a hustotou 0,55 g/cm3;
• v nasledujúcich zimách sa hustota firnu zvyšuje vplyvom hmotnosti nadložného snehu a pri
hustote asi 0,84 g/cm3 sa firn mení v ľad;
• vzniká ľadovec (ľadovcový ľad) s obsahom kryštálov ľadu, vzduchu, vody a úlomkov
hornín.

Ľadovec
Homogénne, nepriepustné a plastické teleso, ktorého teplota je ovplyvňovaná teplom
prichádzajúcim do ľadovca z povrchu, z bázy a v procese trenia za pohybu ľadovca.

Tlakový tavný bod

Miesto v ľadovci, kde sa teplota mrznutia vody znižuje vplyvom tlaku o 1 oC pri zvýšení tlaku o
140 barov.

Ľadovcový krip
Deformácia ľadu v závislosti na napätí – vzájomné premiestňovanie kryštálov ľadu v ľadovci.
Pri neprispôsobení sa zmene napätia vznikajú trhliny – bergschrund, strihové trhliny v mieste
šmykových zón alebo zlomov v ľadovci, ...
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

bergschrund

strihové trhliny
 Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Ľadovce a ľadovcové pochody

Bilancia ľadovca
Vzťah medzi vstupom a výstupom ľadu, firnu a snehu v rámci geosystému. Vyjadruje sa
vodným ekvivalentom – množstvom vody vznikajúcim topením.
• akumulácia – pochody spojené s prírastkom snehu, firnu alebo ľadu v ľadovci (vstup),
glaciácia;
• ablácia – pochody spojené so stratou hmoty v ľadovci, deglaciácia
Čiara rovnováhy – čiara oddeľujúca zónu akumulácie od zóny ablácie.
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

podľa charakteru reliefu a trvania zaľadnenia môžu vzniknúť:

pevninské ľadovce

horské ľadovce

fjeldové ľadovce
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

svahové ľadovce – vznikajú v plytkých depresiách, na stupňoch a na svahoch zo snežníka

Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

karové ľadovce – vznikajú v karoch (oválne depresie otvorené jedným smerom)

Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

údolné ľadovce alpského typu – ľadovcové splazy vzniknuté zväčšením karového ľadovca
dlhé 100-ky m až 10-ky km
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

údolné ľadovce splazového typu – sú živené ľadovcovými čiapkami na rozvodiach

Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

horské ľadovcové čiapky – ľadovce pokrývajúce ploché vrcholy alebo náhorné plošiny
 Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

radiálne ľadovce

vznikajú v miestach nevhodných pre vznik

ľadovcovej čiapky a od centrálneho miesta
sa radiálne rozbiehajú v podobe ľadovcových
splazov
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

úpätné ľadovce

vznikajú v miestach, kde údolné

ľadovce vystupujú z hôr a splývajú v
ľadovcový piedmont
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

visiace ľadovce
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

plavajúce ľadovcové splazy – vznikajú v miestach, kde ľadovce dosahujú oceán

Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

ľadovcové štíty – ľadovcové masy v Grónsku a v Antarktíde

nunataky
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

nížinné ľadovcové čiapky – vznikajú v nížinách Arktídy

Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Geomorfologické členenie ľadovcov

fjeldové ľadovce – plošné ľadovcové pokryvy v centrálnych častiach pohorí

 Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

Činnosť ľadovcov

Ľadovce pôsobia na svoje okolie klimaticky (vznik periglaciálnej zóny) a geomorfologicky

(glaciálna erózia: pretváranie podložia ľadovca jeho pohybom; ľadovcový transport a akumulácia)

Ľadovcová erózia
• ľadovcovej ablácie: ohladzovanie, vymieľanie a drobenie horninového podložia pôsobením
skalných úlomkov unášaných v spodnej časti a na bokoch ľadovca;
• plucking: vylamovanie kúskov skál v podloží ľadovca v dôsledku prenikania vody do trhlín a
jej zamŕzania;

Ovplyvňujúce faktory – charakter podložia, množstvo skalných úlomkov, rýchlosť pohybu ľadovca,
mocnosť ľadovca, prítomnosť vody na báze ľadovca, charakter ľadovcového údolia (tróg).

Dôsledky
ľadovcové škrapy (ohlazy a ryhy), oblíky (výstupy hornín v podloží ľadovca
premodelované v oválne pahorky s nesúmerným profilom; skjäry, mutóny), kary a trogy.
Geologické a geomorfologické pochody v zaľadnených oblastiach

ľadovcové
škrapy

oblík

kar

tróg
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Geologické a geomorfologické pochody v periglaciálnej oblasti

Periglaciálna oblasť
Pásmo mrazovej púšte, tundry a lesotundry v predpolí kontinentálneho ľadovca, vyznačujúce sa:
• chladným podnebím s krátkymi obdobiami s kladnými MMT (mean month tempereture);
• prítomnosťou permafrostu (večne zamrznutá pôda);
• povrchovým nadbytkom vody v dôsledku nízkeho výparu a malej infiltrácie do zamrznutej
zeme;
• takmer žiadnym rozvojom vegetácie v mrazovej púšti (viac v tundre a lesotundre).

Pochody
• vznik a vývoj dlhodobo zamrznutej pôdy (termálna kontrakcia hornín a zemín vplyvom
mrazu – vznik termokrasových javov pri degradácii ľadu);
• mrazové zvetrávanie a mrazové pukanie vplyvom zväčšenia objemu vody pri zamŕzaní;
• mrazové vzdúvanie a mrazové triedenie (vznik mrazom triedených pôd);
• kryoturbácia (presúvanie hornín a zemín procesom zamŕzania a roztápania);
• svahové pohyby, mrazové rútenie a konsolidácia zemínv dôsledku roztápania
podzemného ľadu;
• fluviálny režim charakteristický sezónnym odtokom a vysokým obsahom plavenín a
splavenín v dôsledku intenzívnych svahových procesov;
• intenzívna činnosť vetra.
Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach
Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

vznik a vývoj dlhodobo zamrznutej pôdy

mrazové zvetrávanie a mrazové pukanie
mrazové vzdúvanie a mrazové triedenie
kryoturbácia
svahové pohyby, mrazové rútenie a
konsolidácia
fluviálny režim
intenzívna činnosť vetra.
mrazové pukanie

permafrost mrazové triedenie

Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

vznik a vývoj dlhodobo zamrznutej pôdy

mrazové zvetrávanie a mrazové pukanie
mrazové vzdúvanie a mrazové triedenie
kryoturbácia
svahové pohyby, mrazové rútenie a
konsolidácia
fluviálny režim
intenzívna činnosť vetra.
Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

vznik a vývoj dlhodobo zamrznutej pôdy

mrazové zvetrávanie a mrazové pukanie
mrazové vzdúvanie a mrazové triedenie
kryoturbácia
svahové pohyby, mrazové rútenie a
konsolidácia
fluviálny režim
intenzívna činnosť vetra.
svahové pohyby
fluviálny režim

intenzívna činnosť vetra

 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Permafrost

časť zemskej kôry (± s výskytom podzemného ľadu),

ktorej teplota je po viac ako 2 roky 0 oC alebo nižšia

• súvislý permafrost – dosahuje hrúbku viac ako 500 m a teplotu nižšiu ako -10 oC;
• nesúvislý permafrost – dosahuje hrúbku 250-300 m a teplotu -2 až 0 oC;
• ostrovný permafrost – dosahuje hrúbku len 10-ky m a teplotu približne 0 oC.

• syngenetický permafrost – zamŕza zdola nahor;

• epigenetický permafrost – zamŕza zhora nadol.

sibírsky permafrost má hrúbku 1500-1600 m, severoamerický „len“ 700 m

horná a dolná hranica permafrostu definovaná teplotou 0 oC

nad hornou hranicou je činá vrstva, kde dochádza raz za rok z roztápaniu ľadu

Činitele ovplyvňujúce permafrost:

podnebie – geotermálny gradient – reliéf – pôda – biota – obsah vody v pôde – typ podzemných
vôd – ľudská činnosť
Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

permafrost

permafrost
kamenné kruhy
Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Talik

vrstva hornín s teplotou vyššou ako 0 oC v oblasti permafrostu

• uzavretý talik – má menšiu mocnosť ako permafrost a je ním uzavretý zhora aj zdola;
• otvorený talik – má väčšiu mocnosť ako permafrost a súvisí s nezamrznutými horninami
pod dolnou hranicou permafrostu;
• vnútorný talik – teleso nezamrznutých hornín a zemín menších rozmerov uzavreté v
permafroste.

• stály talik – nezarzá po dobu najmenej 2 rokov;

• sezónny talik – existuje len v čase teplého sezónneho obdobia.
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Geomorfologické formy v periglaciálnej oblasti (-2 až -10 oC)

Ľadové kliny
Vznikajú opakovaným mrazovým pukaním pôdy pri náhlom poklese teploty a opakovaným
vyplňovaním mrazových trhlín snehom a vodou meniacou sa v ľad; v pôdoryse vytvárajú
polygonálne štruktúry s priemerom 1-100 m. Po roztopení ľadu je priestor vyplnený susednými a
nadložnými zeminami, čím vznikajú pseudomorfózy po ľadovom kline.

Mrazové kliny
Vznikajú v miestach, kde sú mrazové trhliny vypĺňané namiesto ľadu zeminou (napr. viatymi
pieskami).

Pingá
Pahorky s ľadovým jadrom, trvajúcim viac ako 2 roky; dosahujú výšku 3-70 m a priemer 30-600 m
pingá s uzavretým systémom (vznikajú premrznutím uzavretého taliku) a pingá s otvoreným
systémom (vznikajú premŕzaním otvoreného taliku). Pri degradácii vzniká post-pingo (oválna
zníženina lemovaná valom).

Palsá
Malé pahorky tvorené rašelinou, ktoré tvoria ostrovčeky dlhodobo zamrznutej pôdy v okolitom
nezamrnutom prostredí; dosahujú výšku 1-10 m a priemer 10-30 m. Pri degradácii vzniká post-
palsa (oválna zníženina lemovaná valom).
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach
kliny pingo

palsa post-pingo
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Geomorfologické formy v periglaciálnej oblasti (0 až -2 oC)

Skalné ľadovce
Ľadovcom podobné skalné jazyky a laloky ostrohranných úlomkov, vybiehajúce z karov alebo
amfiteatrálnych údolí. Dosahujú rýchlosť až 5 m za rok.

Kryoplanačné terasy
Stupne na svahoch a horských vrcholoch vytvorené pôsobením kryogénnych pochodov v
skalách.

Termokrasové zníženiny
Vznikajú pri roztápaní podzemného ľadu v dôsledku degradácie permafrostu a následného
presadania povrchu terénu;
alasy – zníženiny oválneho tvaru s príkrymi svahmi a plochým dnom, často s jazerom;
alasové údolia – pretiahnuté zníženiny vzniknuté spojením alasov.

Periglaciálna kryoturbácia
Chaotická deformácia, usporiadanie a vzájomné premiešanie vrstiev v dôsledku pôsobenia mrazu

Kongeliflukčné sedimenty
Usadeniny vytvorené soliflukciou (pôdotok) spojenou so zamrznutým podložím (k. terasy, k.
jazyky a prúdy, balvanovie moria, balvanové prúdy)
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

skalné ľadovce

alasy

skalné ľadovce

balvanové moria
 Geologické a geomorfologické pochody v nezaľadnených oblastiach

Klimatická rekonštrukcia periglaciálnej zóny

• priemerná ročná teplota nižšia ako -2 oC;

• severná hranica lesa je zhodná s 10 oC júlovou izotermou;
• priemerné ročné teploty odpovedajú teplotám v apríli a októbri;
• južná hranica periglaciálnej zóny sa vyznačuje južnou hranicou ľadových klinov (-2 oC);

Geologické a geomorfologické pochody v pluviálnej oblasti

oblasti dnešnej subtropickej zóny

zvýšené množstvo zrážok v glaciáloch a suché obdobia v interglaciáloch
vznik jazerných pánvi a pochodov s nimi spojených
(napr. jazero Bonneville (dnešné Great Salt Lake) s rozlohou 51 700 km2 a hĺbkou 335 m)

Geologické a geomorfologické pochody v tropickách oblastiach

striedanie období sucha a vlhka

vznik polygenetického reliéfu aj v rovníkovej oblasti
rekonštrukcia pluviálneho jazera