Vodstvo súše

Kvinta
• voda zrážková, povrchových tokov, jazier,
umelých nádrží, močiarov, ľadovcov,
snehu, podzemná voda
1.) Povrchové toky (Rieky, potoky)
• tvoria riečnu sieť: hlavný tok + prítoky
• riečna sieť je časťou hydrografickej siete:
 riečna sieť + jazerá, umelé

nádrže, ľadovce
 Typy riečnej siete:
• 1.) stromovitý 2.) pérovitý 3.) vejárovitý

• Hustota riečnej siete

 dĺžka tokov pripadajúca na plošnú jednotku
 závisí: od reliéfu, podnebia, geologického
podložia
• Povodie
– územie, z ktorého vodu odvádza nejaká rieka
• Úmorie
– územie, z ktorého rieky stekajú do 1 mora

• Rozvodie
– hranica medzi povodiami (úmoriami)
• Vodný stav
– výška vodnej hladiny nad 0 merného zariadenia
(Hcm – hydrologický centimeter)
• Prietok
– Q; množstvo vody, ktoré pretečie korytom za 1s (m.s-1)
• Špecif. odtok
– q; množstvo vody, ktoré odtečie za 1s z 1km² (l.s-1.km-2)
• Koeficient odtoku
– vyjadruje vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie obdobie
 Režim odtoku
• všímame si, koľko vody odtečie v závislosti
od ročného obdobia
• závisí: od podnebia, geologického podložia,
reliéfu, pôdy, vegetácie
• prejavuje sa:
a) horizontálna zonálnosť: od rovníka → k pólom

zrážky → sneh, ľad

b) vertikálna zonálnosť: vzťah k nadmorskej výške
(maxima sa posúvajú s nadmorskou
výškou v letných mesiacoch)
 Typy režimu odtoku
1) rovníkový (Kongo)
2) monzúnový (Mekong)
3) snehovo – dažďový (Ob)
4) dažďovo – oceánsky (Temža)
5) vysokohorský snehovo – dažďový (Dunaj)
6) snehový režim (Volga)
7) ľadovcový (Rhôna)
 2. Jazerá
• prírodná zníženina vyplnená vodou
• Delenie: podľa pôvodu
1) tektonické – zlom v zemskej kôre
(Bajkal – najhlbšie, Malawi, Tanganika)
2) ľadovcové – erózia, akumulačná činnosť ľadovca,
plesá (Tatry, Fínsko)
3) vulkanické – krátery vyhasnutých sopiek (Titikaka)
4) zosuvom hradené – zahradením riek (Morské oko)
5) krasové – jaskyne
6) poriečne – pozdĺž toku rieky
7) pobrežné – pri pobreží mora
 3. Umelé vodné nádrže
• regulácia vodných tokov
• ochrana pred povodňami
• výroba energie
• zdroj pitnej a úžitkovej vody
• rekreácia
• tabuľka, učebnica str. 46/ tab. 7
 4. Ľadovce a stála snehová
pokrývka
• najväčšie zdroje sladkej vody
• vznik na snehovej čiare (závisí od g. šírky)
• plocha ľadovca: 16,2 mil. km²
• objem vody: 24 mil. km³ vody
• Delenie:
 pevninské (97%) – Antarktída, Grónsko
 horské (3%) – vysoké pohoria – Tatry
• Erózna činnosť ľadovca:

Kar (kotol)
zníženina
Tróg: ľadovcová dolina, tvar písmena U

• Akumulačná činnosť ľadovca

 nanášanie snehu
 vznik: Morény: čelné
stredové
bočné
spodné
 5. Podpovrchová voda
• voda pod zemským povrchom
• Vzniká:
1) vsakovaním zrážkovej vody
2) kondenzáciou vodných pár
• Delenie:
 pôdna voda
 podzemná voda – pórová (sypké horniny)
– puklinová (pevné
horniny)
• Hladina podzemnej vody
– úroveň po ktorú sú pukliny (póry) vyplnené vodou
• Krasová podzemná voda
– vo vápencových horninách
• Artézska podzemná voda
nepriepustná vrstva
priepustná vrstva
nepriepustná vrstva

• Prameň
– miesto, kde podzemná voda vyviera
• Výdatnosť
– l.s -1
• Minerálne vody
– podzemné vody, ktoré obsahujú určité množstvo
rozpustených minerálnych látok a plynov
– závisí: od geologickej stavby, tektonického územia
• Význam podzemných vôd
– zdroj pitnej vody
– rekreácia
– liečebné účely (kúpele)
– stolové vody
• Vodstvo v našom okolí
– zásoby podzemnej vody
– 1.) krasové územia: vápencové horniny
– 2.) nížiny (sedimenty nív): Žitný ostrov