Súhrnné označenie pre vodstvo na

pevninách (vodné toky, jazerá, močiare,

ľadovce, sneh, podzemná voda ...)
 • Povrchové toky
• rieky a potoky, ktoré vytvárajú riečnu sieť, majú
mimoriadny význam pre život na Zemi.
• zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria
základnú súčasť obehu vody na Zemi (79 % súše
tvoria odtokové oblasti, 21 % súš pripadá na
bezodtokové oblasti).
 Základné pojmy hydrografie rieky :
riečna sieť – vodné toky (rieky a potoky)
prameň – miesto, kde podzemná voda voľne
vyviera na zemský povrch
ústie rieky – miesto, kde sa vlieva menšia rieka do
väčšej, alebo do jazera (mora)
dĺžka rieky – vzdialenosť prameňa po ústie rieky
spád rieky – výškový rozdiel 2 ľubovoľných bodov
tvar riečnej siete – stromovitý, vejárovitý, perovitý ....
povodie – územie, z ktorého odteká povrchová aj
podzemná voda do hlavného toku (povodie je
pomenované podľa hlavného toku)
rozvodie – hranica medzi povodiami (úmoriami) –
myslená čiara
úmorie – územie, z ktorého odteká povrchová aj
podzemná voda do mora
- úmorie je pomenované podľa mora (oceánu)
 Režim odtoku
• zmeny vodného stavu, prietoku, teploty vody a pod.
v priebehu roka
• kolísanie vodných stavov v korytách riek počas roka
• rozdiely v prietokoch, množstve splavenín, v teplote
a chemickom zložení vody
Na režim odtoku vplýva :
-podnebie
-geologické podložie
-reliéf
-pôda
-vegetácia

Vádí, Maroko
 Podľa režimu odtoku sa rieky delia na:
• rovníkový – vyrovnaný stav s dvoma málo
výraznými maximami – Kongo, Amazon
• monzúnový – vysoký prietok v letných mesiacoch –
Mekong
Mekong

Amazon
• snehovo-dažďový – režim sibírskych a kanadských
riek
• hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh - Ob
• dažďovo-oceánsky – režim západoeurópskych riek –
najväčšie stavy sú koncom zimy - Temža
Temža

Ob
• vysokohorský – snehovo-dažďový režim – max.
prietok má v apríli a v máji, minimum v zime –
Dunaj
• snehový – režim nížinných riek východnej Európy
• odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu,
potom prudko klesá
• v lete veľa vody stráca výparom a spotrebou
vegetácie - Volga

Volga v zime
• ľadovcový – maximum odtoku je v letných
mesiacoch pri topení sa snehu – Rhône

Rhône
 Typy režimu odtoku
vybraných svetových riek

snehovo-dažďový

rovníkový

dažďovo-oceánsky

vysokohorský
 Jazerá a umelé vodné nádrže
• Jazerá - zníženiny, priehlbiny prirodzeného pôvodu
na zemskom povrchu, ktoré vypĺňa voda

Richňava -
tajch
 Podľa pôvodu sa jazerá rozdeľujú na:
• tektonické – poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov -
Bajkalské jazero, Tanganika, Mŕtve more
• vulkanické – v kráteroch vyhasnutých sopiek –
Ukerewe, Titicaca, Crater Lake,
• ľadovcové – eróznou, alebo akumulačnou činnosťou
ľadovca – tatranské plesá, Ladožské jazero, jazerá vo
Fínsku, v severnej Kanade
• zmiešané (napr. tektonicko-ľadovcové)
– Veľké kanadské jazerá
• riečneho pôvodu - Devínske jazero
Štrbské pleso
Ladožské jazero
Veľké kanadské jazerá
• Jazerá môžu byť odtokové alebo bezodtokové
Aralské jazero
 Voda jazier môže byť:
• slaná – Kaspické more, Mŕtve more
• sladká - Bajkalské jazero, Ladožské jazero
Balchašské jazero v Kazachstane
• západná časť – sladká
voda (mútna)
• východná časť – slaná
voda (číra)

• hlboko do jazera vybiehajúci polostrov Saryesik ho

rozdeľuje na dve hydrograficky odlišné časti
• Slané jazerá – v suchých tropických a subtropických
oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami
• Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody –
prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená
v troch oblastiach:
- v Severnej Amerike – 25 % celosvetových zásob
(Veľké kanadské jazerá)

-východoafrické jazerá – 22 %

-najhlbšie jazero sveta – Bajkal 18 %

 Veľké kanadské jazerá
• Je to najväčšia skupina sladkovodných jazier na
zemeguli.
Horné jazero (najväčšie 82 388 km2 a najhlbšie - má
väčšiu rozlohu ako Česko)
• Michiganské jazero
• Hurónske jazero
• Erijské jazero a najmenšie z
nich Ontárijské jazero
(medzi nimi Niagarské vod.)
• Umelé vodné nádrže - priehrady, rybníky,
štrkoviská a i., ktoré vznikli činnosťou človeka
• obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých
svetových riek

Owen Falls na Níle

 Význam umelých vodných nádrží:
• ochrana pred povodňami
• zásobáreň vody
• výroba elektrickej energie Gabčíkovo

• doprava
• zavlažovanie
• chov rýb
• turistický a rekreačný význam
Vodná elektráreň - Domaša
 ĽADOVCE A STÁLA SNEHOVÁ
POKRÝVKA
• sú najväčšou zásobárňou „sladkej“ vody
• súčasná plocha ľadovcov na Zemi je viac
ako 16,2 mil.km2
• pevninské a horské

Grónsko
• pevninské ľadovce - (Antarktída 85%, Grónsko
12%) – vznikajú premenou zo snehu
• sú pohyblivé – telenie ľadovca
• vznikajú nad úrovňou snehovej čiary, kde prevláda
hromadenie snehu nad topením
Antarktída
• horské ľadovce - vznikajú nad snežnou čiarou vo
vysokých pohoriach
• výška snehovej čiary klesá od trópov k pólom
• v oblasti Kilimandžára od 5 200 m, v Alpách od
2 500 m, na Zemi Františka Jozefa 50 m nad morom

horský ľadovec
v Alpách
 Podpovrchová voda
• voda pod zemským povrchom, ktorá sa tam
dostáva:
– vsakovaním z povrchu Zeme
– kondenzáciou vodných pár v horninách
 Podpovrchová voda sa delí na:
• pôdnu vodu
- nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu
• podzemnú vodu
- vypĺňa póry, pukliny
a dutiny
- vytvára súvislú vodnú hladinu
 Podzemná voda
• krasová voda - vo vápencových horninách
• artézska – s napätou vodnou hladinou (pod
hydrostatickým tlakom)
• minerálna – obsahuje množstvo rozpustených
minerálnych látok a plynov
• termálna – teplá – liečebné účely
krasová voda
Jaskyňa Domica
v Slovenskom krase

Jaskyňa Postojna, Slovinsko

artézska voda
minerálna voda
termálna voda
Termálny prameň V. Bielice
 Využitie podzemnej vody
• Zásobovanie pitnou vodou
• Liečebné účinky
• Rekreačné účely
• Stolové vody
 Hydrosféra na malom území
Na základe miestnych fyzickogeografických
podmienok, najmä:
• hornín
• reliéfu
• podnebia
- je možné študovať hydrosféru aj na malom území.

• Uvedené podmienky vplývajú na výskyt, režim

a vlastnosti povrchových i podzemných vôd.
vôd