Vodstvo Európy

Európa má hustú riečnu sieť.

Na severe sú rieky zásobované snehom a ľadovcom, na juhu dažďom.
Povodie: územie, z ktorého rieka odvádza vodu;
Úmorie: územie, z ktorého rieky odvádzajú vodu do jedného mora;
Rozvodie: hranica medzi povodiami/úmoriami;
Prietok: množstvo pretečenej vody za určitý čas a na určitom mieste
Väčšina riek odvádza vodu do Atlantického oceánu; najsevernejšie časti do SĽO (Pečora – najväčšia
rieka)
Najdlhšou riekou Európy je Volga a vlieva sa do Kaspického mora, ktoré je v bezodtokovej oblasti.
Rieky V Európy – Volga, Dneper, Don; majú snehový režim odtoku – zásobuje ich roztopený sneh
(max. jar), pretekajú cez nížiny – sú pospájané kanálmi
Rieky západnej Európy – Rýn, Loira, Seina, Temža; stavy počas roka vyrovnané
Rieky strednej Európy – Labe, Odra, Visla; snehový režim odtoku
Rieky južnej Európy – Pád, Tajo, Ebro; najvodnatejšie v zime, počas leta málo vody
Rieky vysokohorského režimu – Dunaj, Rhôna; pramenia vo vysokých pohoriach, max. apríl, máj
(topí sa ľadovec), min. v zime
Rieky Európy sa využívajú na splav – kanály (Rýn-Mohan-Dunaj), na vodné nádrže – výroba
elektriny, regulácia vodnej hladiny.
Podzemná voda – zásoby pitnej vody
Vodopády sú menšie ako v Afrike, v pohoriach (Alpy) alebo fjordoch
Ľadovcové jazerá – po skončení doby ľadovej sa ľadovec topil a vytvoril priestor pre jazero –
Ladožské, Onežské (Rusko), Fínsko, Slovensko, Švédsko
Tektonické jazerá vznikli pohybmi hornín, Balaton, Neziderské, Ženevské, Gardské (Taliansko)
Pevninské a horské ľadovce sú aj zdroj vody – pevninské najsevernejšie okraje Európy, horské Alpy