PIEŠŤANY

Lukáš Lüttmerding
Kvarta B
 Povrch

Piešťany sa rozprestierajú v strednej časti

Dolnovážskej nivy, v severnom
výbežku Podunajskej roviny, pod úpätím
pohoria Považský Inovec v nadmorskej
výške 162 m n. m. V údolí Váhu medzi
pohoriami Považský Inovec na východe
a Malé Karpaty na západe.
 Podnebie

Oblasť je typicky nížinatá, teplá, pomerne

suchá ale mierne veterná.
Z priemerných teplôt vyplýva mierna
zima a teplé leto. Celkový ráz podnebia je
mierne premenlivý. Zrážky sú rozložené
rovnomerne počas celého roku, najmenej
ich je za február a najviac za jún a júl. 
 Vodstvo

Piešťany ležia na pravom brehu rieky Váh.

Mestom okrem Váhu preteká potok Dubová,
ktorý sa vlieva do priehradného jazera Sĺňava,
ktoré leží juhovýchodne od mesta.
V Piešťanoch sa nachádzajú minerálne
pramene, ktoré sú sírnato-hydrouhličitanové,
vápenato-horčíkové a sírne. Dosahujú teplotu
od 67 – 69 °C. Piešťany sú najväčším kúpeľným
mestom na Slovensku. Všetky tieto termálne
pramene sa nachádzajú na Piešťanskom
kúpeľnom ostrove.
 Rastlinstvo

Vzhľadom ku klimatickým pomerom sa v

piešťanských parkoch darí už niekoľko
desiatok rokov udržať pomerne vysokú
druhovú rozmanitosť drevín. Okrem
pôvodných druhov, ako sú napr. topoľ
čierny a rôzne druhy vŕb sa už desiatky
rokov darí zachovať aj vzácne cudzokrajné
dreviny. V parkoch sa dobre darí hlavne
teplomilným druhom, ako sú kryptoméria
japonská, ľaliovník tulipánokvetý,
jaseňovec metlinatý , či kalykant kvetnatý.
 Živočíšstvo

Fauna parkov je menej pestrá. Z cicavcov možno stretnúť

najmä vevericu obyčajnúa ježa východoeurópskeho, v
bútľavých stromoch žile netopier raniak hrdzavý. V
mestskom parku má hniezdnu kolóniu havran poľný. Z
vtákov k bežným druhom patrí brhlík európsky a žlna
zelená. Vyskytujú sa tu aj ďatle, slávik kroviskový, myšiarka
ušatá a sova lesná. V jazierkach na Kúpeľnom ostrove žije
skokan rapotavý. Zo zástupcov hmyzu sa možno stretnúť
hlavne v prvých teplých jesenných dňoch s modlivkou
zelenou. Žijú tu aj zriedkavé druhy fúzačov, ako je fúzač
alpský a fúzač dubový. Častý je svižník poľný a bystruška
kožovitá. Žije tu aj jeden z našich najkrajších plazov -
jašterica zelená.