Fyzicko-geografická

sféra strednej
Európy
Barbora Benková a Frederik Papcun III.C
 Stredná Európa
a jej poloha

• Rozprestiera sa od Álp, smerom na

juhovýchod sa dotýka Jadranského
mora, až po Veľkú Dunajskú kotlinu na
juhu. Na severe zahŕňa menší kus
pobrežia Severného mora a taktiež
značnú časť pobrežia Baltského mora.
• Patria do nej štáty: Nemecko, Poľsko,
Česko, Slovensko, Rakúsko,
Švajčiarsko, Maďarsko,
Lichtenštajnsko
• Okrem týchto štátov zahŕňa ešte
okrajové časti Slovinska a Ukrajiny
 Podnebie a Klíma

Satelitná snímka Európy bez mračien odfotená satelitom

Copernicus Sentinel-3A Európskej vesmírnej spoločnosti ESA
• V strednej Európe je subarktické, vlhké Základné
kontinentálne a chladné polosuché
podnebie. Vlhké kontinentálne charakteristiky
podnebie má teplé, vlhké letá a studené
zimy a podporuje zmiešané lesy.
Studené polosuché podnebie má málo
zrážok a chladné zimy.

Golfský prúd nás

ovplyvňuje no v
strednej Európe je
jeho vplyv
minimálny

V strednej Európe je
hlavne kontinentálny
vplyv
Priemerná ročná teplota

• Pohybuje sa od 6°C
až po 13°C v
Strednej Európe
Mapa priemernej ročnej Percento
rýchlosti vetra v Európe generovanej
veternej
Nemecko a Poľsko energie z
nemajú žiadne väčšie celkovej
pohoria, ktoré by vietor generovanej
spomaľovali (priemerná energie
rýchlosť vetra je tam 4-6
m/s). Preto sa táto
mechanická aj patrične
využíva.

10%
22.9%

9.5%
Zrážky v Európe
Zrážky priemerne
500-750 mm
ročne v nížinách
no v horách aj
dvojnásobne viac

Na mape môžeme vidieť

ako sa veľa zrážok vyprší
na západnom pobreží
Európy a západnej strane
Álp v dôsledku častého
západného vetra (celé
mierne pásmo severnej
pologule)
Biosféra
 Hlavnými plodinami v krajinách V4 sú obilniny, cukrová repa a
Poľnohospodárstvo zemiaky, v nižšie položených oblastiach sa pestuje chmeľ, sladká
koreninová paprika, slnečnica a vinič. Roviny Poľska a Maďarska
Terén alpského regiónu sťažuje obrábanie pôdy. sú vhodné na chov dobytka, hornatých oblastiach Slovenska je
Základnou poľnohospodárkou činnosťou je preto významná ťažba dreva.
chov dobytka na mlieko a mäso na pasienkoch
nižších horských strání. Rakúsko je sebestačné v
obilninách. V nižších polohách krajiny sa pestuje
pšenica, jačmeň a vinič. Vo východných alpách
prevažujú lesné porasty.
Rastlinná výroba
Hlavnými plodinami sú :
Obilniny:
• pšenica,
• jačmeň,
• kukurica
Koreňové plodiny: Nemecko je
• cukrová repa, najväčším
• zemiaky, producentom Maďarsko produkuje
• mrkva, cibuľa zemiakov v EÚ veľa druhov ovocia,
Olejnaté semená: medzi ktoré patria
• repka olejná, napríklad aj slivky,
• slnečnica hrušky a broskyne
Ovocie: Poľsko, okrem (vďačí za to teplému
• vinič, pestovania zemiakov (2. podnebiu)
• jablká, v EÚ) a obilnín pestuje
• čerešne, dokonca veľké Významným pestovateľom
• paradajky, broskyne množstvo čerešní šalátu a kapusty je Slovinsko
Listová zelenina: (kapusta je častou súčasťou
• šalát, kapusta tradičných slovinských jedál)
Lesy a ich zmeny

2012
Pásma lesa
Väčšinu tvoria listnaté a
zmiešané lesy mierneho
pásma, v alpách sa nachádza
ihličnatý les a v Maďarsku je
časť územia step.

Zvieratá žijúce v stredoeurópskych

lesoch:
muflón lesný
vretenica severná
zubor lesný
jastrab krahulec
Pedosféra
 Pôdne typy
• Černozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach.
Černozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí.
• Hnedozeme lemujú černozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch.
Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v
mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo-
hrabovými lesmi.
Pseudogleje sú v najvlhších častiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hĺbke
niekoľko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy.
V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na
zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná časť týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to veľmi dobré
pôdy pre lesné hospodárstvo.
Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich
hromadenie kvalitného humusu. Sú často silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom
živín.
Pozdĺž riek a potokov na riečnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej
hĺbke je poriečna pórová voda s kolísavou hladinou počas roka.
Lužné pôdy- čiernice sú väčšinou na širokých nivách či rovinách ďalej od vodných tokov. Majú tmavosivý
humusový horizont, čím pripomínajú černozeme. Podzemná voda je v hĺbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom
pôsobí na vrchnú časť pôdy. Preto väčšina čiernic je úrodnejšia ako černozeme.
Mapa pôdnych typov v Európe
Povrch
• Eurazijská litosférická doska
• Hercýnska oblasť:
Činnosť ľadovca ->severná časť zarovnaná do roviny ( S Nemecko, Poľsko)
• Alpsko-Karpatská oblasť:
Veľmi hornatá -> tvorená alpsko-himalajským vrásnením
Alpy a Karpaty -> najvyšší vrch je Mont Blanc (4809 m.n.m.)
• Karpatská brána –oddeľuje tieto pohoria
• Veľká dunajská kotlina (u nás východoslovenská nížina)=Je utvorená morskými
a jazernými usadeninami, ktoré od konca treťohôr pokrývajú vrstvy nánosov riek
a vetrov
• Veľkopoľská jazerná plošina, Severonemecká nížina
Hydrosféra
• Bohatá riečna sieť – najmä v nížinných oblastich
• rieky sú vodnaté, pričom v Alpách pramenia mnohé rieky
• Má hospodársky a prepravný význam (Duisburg - najväčší riečny prístav
Európy)
• Rieky – Labe, Rýn, Vltava, Dunaj, Odra, Visla...
• Územie Slovenska patrí k úmoriu Čierneho mora (prevažná časť, cca 96 %) a
k úmoriu Baltského mora (malá časť na severe, cca 4%). Hranica medzi nimi
je súčasťou hlavného európskeho rozvodia
Jazerá
• Veľa ich vzniklo ľadovcovou alebo tektonicko-ľadovcovou činnosťou (najmä vo
vysokých pohoriach)
• Dobrá Voda, Chomoutovské jazerá,
• Starbernské jazero, Bodámske jazero
• Štrbské pleso, Popradské pleso
• Balatón
Balatón
• je najväčšie jazero v strednej Európe
• Nachádza sa v Maďarsku
• Jeho hladina sa nachádza 104 metrov nad morom
• Najväčšia hĺbka je 11 metrov. Rozloha je 591 km².
• Keďže Maďarsko je bez prístupu k moru, niekedy sa mu hovorí „maďarské more“.
• Rieka Zala je jeho najväčším prítokom.
• Plytká voda jazera sa na slnku ľahko zohreje, preto maximálna teplota vody môže
byť v lete až 28-29 stupňov.
• Balaton v zime väčšinou zamrzne, hrúbka ľadu dosahuje často až 20–30 cm.
• Geologicky je jazero veľmi mladé. Vzniklo deflačnou činnosťou vetrov počas
vrcholu poslednej medziľadovej doby
• V minulosti sa často označovalo ako to posledný
zvyšok treťohorného mora Tethys v Európe. Čo však nie je pravda.
• Rekreačná činnosť
Zdroje
https://www.esa.int/ESA_Multimedia/Images/2018/04/Cloud-free_Europe

https://atlas.mapy.cz/?p=010101&n=s&id=povrch-zeme&d=Q27509&z=6.1&x=13.316&y=50.354&m=m

https://cs.wikipedia.org/wiki/St%C5%99edn%C3%AD_Evropa

Kniha: Encyklopedický Atlas Sveta

https://sk.wikipedia.org/wiki/Golfsk%C3%BD_pr%C3%BAd

http://kilometerg0945.blogspot.com/2014/10/jazvec-lesny.html
Ďakujeme za pozornosť