STEPI

Step je trávnatá krajina mierneho podnebného pásma s výrazne kontinentálnou

klímou, kde je vegetačná doba kratšia ako 120 dní[1]V týchto oblastiach sa
rozkladá na celkovej rozlohe viac ako 9 mil. km². Tunajšie podnebie sa
vyznačuje horúcimi letami a chladnými zimami. V priebehu roka je tu
nedostatok zrážok na rast stromov. Stepné pôdy bývajú veľmi úrodné černozeme
a v súčasnosti sú stepi skultivované na poľnohospodársku pôdu.
Názov step vznikol v ruštine pre trávnaté formácie mierneho pásma.

Stepi pokrývajú rozsiahle územia vo vnútrozemí Eurázie, Severnej Ameriky. Na

južnej pologuli sa vyskytujú v Argentíne.
Čenkovská step je jediná step vyskytujúca sa na Slovensku.
Východoeurópske stepi
Obdobie vegetačného pokoja je tu v zime a v lete. Obdobie vegetačného
rozkvetu na jar a na jeseň. Leto býva veľmi suché. Ročný úhrn zrážok sa
pohybuje v rozmedzí 300 – 500 mm. Na severnej hranici opadavého listnatého
lesa sa vytvorila prechodná lesostep. V dnešnej dobe sú tieto lesostepi
premenené na ornú pôdu. Maďarská step, nazývaná pusta, je antropogénne
podmienená step, pričom tu boli ľudskou činnosťou v priebehu dejín vyklčované
stromy.
Pusta v Maďarsku
Stredoázijské stepi - celiny
Zaberajú značné plochy v Kazachstane a siahajú až do Mongolska. Podnebie je
tu extrémne kontinentálne a obdobie vegetačného pokoja tu trvá od septembra
až do mája. V zime snehová pokrývka môže chýbať a tak je pôda na jar suchá a
k vegetačnému rozvoju dochádza až v neskorom lete. Na horských chrbtoch
zaberajú pozície horské lúčne stepi, ktoré s rastúcou nadmorskou výškou
prechádzajú do brezových lesov a nakoniec sa menia na tajgu.
Severoamerické stepi - prérie
Priemerné ročné úhrny zrážok sú výrazne vyššie ako v Eurázii. Pohybujú od
500 mm v chladnejších oblastiach až po 1 000 mm v teplejších oblastiach.
Teploty sa znižujú od juhu na sever a zrážky ubúdajú od východu na západ. To
spôsobilo rozčlenenie severoamerických stepí na štyri pásy. Od východu na
západ sa tu vyskytujú: lesostep, dlhosteblová préria, zmiešaná préria a
krátkosteblová préria.
V dlhosteblových prériách predstavuje ročný úhrn zrážok približne 600 – 1 000
mm. Časté požiare a kedysi veľké stáda bizónov znemožňovali rozmnoženie
drevín. Dominujúcim druhom v dlhosteblovej prérii je 2 metre vysoká
tráva fúzatka
V prechodných zmiešaných prériách začínajú vysoké trávnaté porasty
ustupovať nízkym trávnatým porastom. Tieto prérie sú využívané ako
poľnohospodárska pôda.
Krátkosteblové prérie zaberajú územie na východnom okraji Rocky
Mountains. Tunajšie podnebie s úhrnom zrážok 300 – 450 mm. Pôdy
sú gaštanové a prevláda tu nízka tráva.

Juhoamerické stepi - pampy

Pampa sa rozkladá vo východnej Argentíne. V porovnaní so stepmi
severnej pologule sú tu priaznivejšie klimatické podmienky. V zime sa
tu prakticky nevyskytuje mráz. Zrážky sú taktiež relatívne vysoké
800 – 1 000 mm. V minulosti sa tu vyskytovali aj lesy, ale činnosťou
človeka boli odstránené. V dnešnej dobe je pampa veľmi husto
osídlená a využívaná na poľnohospodárstvo.
Lama

V stepiach žijú najmä hlodavce – zajace, hraboše, sysle, škrečky,prepelice, ale aj

dravce – orly, jastraby, supy, cicavce – vlky, kojoty, kone, bizóny
Lesostep

Zoborská lesostep

LESOSTEP - prechodné pásmo medzi stepou a listnatým

lesom
- Viac zrážok, rast stromov
- Skalné stepi v najteplejších oblastiach - maloplošné
chránené územia - vzácne druhy rastlín a živočíchov

- lesostep
- skalnatá step

LISTNATÉ LESY
ZMIEŠANÉ LESY
BOREÁLNE IHLIČNATÉ LESY

- Na južnej pologule sa takmer nevyskytujú, len malé územie

Nového Zelandu, na juhu Južnej Ameriky - prevládajú
neopadavé dreviny
- Listnaté lesy - zhadzovanie lístia dub, buk, hrab, vyššie
riedke brezové háje
- Pôdy - kambizeme, luvizeme, hnedozem
- Ihličnaté lesy - tajga - podzoly, od Škandinávie až po Tichý
oceán
- smrek, smrekovec, borovica s prímesou briez
- ihličnany - od Labradorského polostrova po Aljašku
- los, rys, rosomák, tetrov hlucháň, hýľ
-

rosomák

hýľ

los