Dr.

Eduard Krippel

Rastlinstvo a ivostvo Zhoria

(skrten a upraven text)

1. Rastlinstvo
Dnen kvetena Zhorskej niny pochdza iastone z konca treohr, predovetkm vak zo tvrtohr (pred asi 1,5 mil. rokov). Niekoko prvkov treohornej kveteny pretrvalo na zem niny a do sasnosti. Vea rastlinnch druhov v chladnch obdobiach tvrtohr (glaciloch) ustpilo a v teplch obdobiach (interglaciloch) sa dostalo sp na svoje star stanovitia. Na miesta, odkia ustpila teplomiln kvetena sa od severu prisahovala kvetena chladnomiln. V tejto svislosti sa na zem niny stretvame so zaujmavm kazom, a to, e i v teplejch obdobiach sa tu a do sasnosti zachovali aj prvky z chladnejch obdob. Zotrvali predovetkm na raeliniskch, ktor boli bohat na vlahu. Takto miesta sa v teplom podneb silno vyparovali, m spotrebovali vek mnostvo tepla, take mikroklma tu bola chladn a mohla sa zachova aj chladnomiln kvetena. Cel proces mono porovna s procesom, ktor prebieha vo vparnkoch chladniiek. Vhrevn miesta okupovala teplomiln kvetena a vodn ndre kvetena vodn, take v sasnosti je u na zem zachovan mnostvo rastlinnch prvkov s kontrastnmi nrokmi na prostredie. V poadovej dobe (poslednch 17 tisc rokov) u teploty nekolsali v dlhch peridach a vvoj flry smeroval od chladnomilnej k teplomilnej, priom maximum teplomilnch prvkov s najvyvinutejmi rastlinnmi spoloenstvami pribudlo pred 4,5-7,5 tiscmi rokov. Bolo to v obdob, ktor nazvame klimatick optimum poadovej doby alebo obdobie atlantiku. Od tohto obdobia sa podnebie mierne ochladzovalo, a dospelo k sasnmu. Vvoju podnebia sa prispsobovalo aj rastlinstvo, a nadobudlo dnen podobu. Okrem podnebia mal siln vplyv na jeho vvoj a do dnench ias aj lovek, ktor viacer rastlinn druhy vyhubil, ale mnoh zase naopak doniesol z inch zem. Poda substrtu meme sasn rastlinstvo Zhorskej niny zatriedi do nasledujcich skupn, a to na rastlinstvo a) suchch pieskov, b) mokrch a podmanch pd, c) vodnch plch, d) substrtov utvranch lovekom (naprklad mesta Malacky).

a) Rastlinstvo suchch pieskov

Podmienky pre existenciu rastln na tchto stanovitiach s vemi nepriazniv. Najvraznejm spoloenstvom rastln, udvajcim rz celej oblasti naviatych pieskov, je borovicov les, umelo vysdzan od konca 17. storoia. Na takchto miestach boli pvodne (v stredoveku) borovicovo-dubov lesy, ktor vplyvom loveka, hlavne pasenm dobytka v lese, hrabanm ihlinatho opadu, zberom aluov, abou dreva na stavby a palivo a pod. boli u v 17. storo tak silno znien, e majitelia museli zaa s vysdzanm borovicovho lesa. Palatn Pavol IV. Plffy so svojm synom Jnom Karolom preto pribline roku 1650 pozvali z Franczska lesnkov, ktor zaviedli vysdzanie borovc poda franczskeho vzoru aj na Zhor. Nsledkom tchto okolnost zaali duby z porastov ustupova. Lesnci preto ponechvali v borovicovch porastoch zdrav a siln jedince dubov na semeno. Ete dnes sa v borinch na Zhor stretneme so starmi exemplrmi duba, ktor pochdzaj z ias pred hromadnou vsadbou borovice. Okrem duba a borovice sa v pvodnch lesoch vyskytovali tie, ale v menom pote, lipa a breza. V starch borovicovch porastoch njdeme v podraste liesku (Coryllus avellona), hloh (Crataegus monogyna), agt (Robinia pseudoacatia), zob (Ligustrum vulgare), ereu (Cerasus avium subsp. avium), na lovekom silno ovplyvnench miestach bazu (Sambucus nigra ) a in. Bylinn podrast v borovicovch lesoch je rzny. V mladch porastoch druhy pvodnej kveteny chbaj. V starch lesoch s vymi kmemi borovc, kde prenik cez koruny stromov viac svetla, nastupuj trvnato-bylinn podrasty. Z trv s ast niektor kostravy. Na rbaniskch rastie hromadne smlz kroviskov (Calamagrostis epigeios) a niektor ostrice (Carex sp.). Kvitnce rastliny nie s hojn. V podraste borovc njdeme tie dku materinu (Thymus serpyllyna), jahodu obyajn (Fragaria vesca), alt trvci a dubolist (Lactuca muralis a L. quercina), tiavniku tenkolist (Acetosella tenuifolia), starek obyajn (Senecio vulgaris), smldnk olovnkovit (Peucedanum oreoselinum), chlpnik obyajn (Pilosella officinarum), veroniku lekrsku (Veronica officinalis), pvinec horsk (Jasione montana) a in, menej ast rastliny. Na najchudobnejch pdach v borinch je astej krek vres obyajn (Calluna vulgaris). K lesnm spoloenstvm na naviatych pieskoch Zhorskej niny patria i umelo vysaden alebo spontnne rozren agtiny. Agt biely (Robinia pseudoacacia) je pre Eurpu novoosdlencom, ktorho priviezli z Ameriky. Na Zhor ho vysdzali vo vej miere a koncom 18. a zaiatkom 19. storoia. Agt, ako vemi vitlna drevina, sa rchlo vymkol z rk lesnkov a dostal sa mimo vysdzanch plch. Zaujal vetky presvetlen miesta, ako s okraje lesnch ciest a chodnkov, rzne istinky v lese, starie rbanisk a pod. Agtov drevo sa kedysi pouvalo na rzne kolrske prce alebo na vrobu kolkov (tekov) do vinohradov. Okrem lesnch spoloenstiev boli donedvna na naviatych pieskoch pomerne rozsiahle porasty spoloenstiev stepnho charakteru. Koncom pdesiatych rokov 20. storoia ich zaali rozorva. Dnes z nich zostali len plky na okraji borovicovch lesov, na miestach, ktor nebolo mono ponohospodrsky ani inak vyuva. Tu sa zachovali spoloenstv kostravy dominovej (Festuca dominii) a klineka neskorho (Dianthus serotinus), kyjanky sivej (Corynephorus canescens) a dky materiny (Thymus serpyllum). Ide o vzcne rastlinn spoloenstv strednej Eurpy, pretoe plochy s im vyhovujcimi stanovitnmi podmienkami boli vade premenen vinou na ponohospodrske kultry.
2

Stepn spoloenstv suchch piesitch dn s dobre prispsoben na u spomenut extrmne podmienky. Sasne prispievaj k upevneniu povrchovch vrstiev naviatych pieskov. Vyskytuj sa tu vinou vzcne rastliny: slamiha pieson (Helichrysum arenarium), ntrnk jarn (Potentilla verna), ostrica zkolist (Carex stenophylla), mlienik Seguierov (Tithymalus seguerianus), pvinec horsk (Jasione montana), tunika lomikameovit (Tunica saxifraga), elegantn trva ometlina siv (Koeleria glauca), z trv v poslednej dobe hojne sa rozirujca tomkovica voav (Hierochlo odorata), trvnika obyajn podlhovast (Armeria vulgaris subsp. angustifolia), veronika Dillenova (Veronica dillenii), kolenec jarn a ptyinkov (Spergula morisonii a S. pentandra), gypsomilka zvzkovit pieson (Gypsophyla fastigiata subsp. arenaria), poniklec lny ernast (Pulsatilla pratensis subsp. nigricans) a viacer alie.

b)

Rastlinstvo mokrch a podmanch pd

Nachdzaj sa v nivch riek a potokov, v medzidunovch zneninch podmanch vodou alebo vodou zaplnench a na raeliniskch. Z lesnch spoloenstiev s na takchto stanovitiach zastpen lun lesy vbovo-topoov a jaseovo-brestov a na medzidunovch zneninch s mokrm organickm substrtom jeliny. Pvodne tvorili lun lesy popri rieke Morave, Myjave a Rudave, dokonca aj pri niektorch mench tokoch, irok psy nepreniknutench lesov. Po 13. storo nastalo intenzvnejie osdlovanie zemia Zhoria. Obyvatelia potrebovali pdu pre polia a kee na miestach s lunmi lesmi sa nachdzali najvhodnejie pdy na pestovanie ponohospodrskych plodn, zaali s ich klovanm a pdu rozorvali. Od tejto doby meme zaznamenva postupn stup lunch lesov a po sasn stav. V pvodnch lesoch (a v zlomkoch i v sasnch) dominovali rzne druhy vb (Salix), topo biely (Populus alba), brest vzov (Ulmus leavis) a b. hrabolist (U. carpinifolia), hojn bola jela lepkav (Alnus glutinosa) s podrastovmi krkmi ako baza ierna (Sambucus nigra), lieska obyajn (Corylus avellana), kruina jelov (Frangula alnus) a in. asto v nich nachdzae mohutn liany chmeu obyajnho (Humulus lupulus), plamienka plotnho (Clematis vitalba), ktor vytvraj v lesoch hust zvesy, najnovie s nebezpenm jeatcom lalonatm (Echynocystis lobata), ktor je zatia na zem Zhoria vzcny, ale poda poznatkov z inch oblast (napr. Vchodoslovensk nina) je schopn vemi rchlo sa ri a natoko, e vytla domcu kvetenu. Vyklovan lun lesy slili ako orn pdy, as ako pravidelne kosen lne porasty. Takto vzniknut lky vynikali bohatosou vzcnej kveteny, ktor v poslednch desaroiach, v priamom svise s odvodovanm a rozorvanm lk mizne. Na lkach s bezkolencom belasm (Molinia caerulea), ako zkladnm trvnym druhom sa striedavo vyskytovali vzcne rastliny ako klinek pyn (Dianthus superbus), horec pcny (Gentiana pneumonanthe), bielokvet moiarny (Parnassia palustris), plamienok celistvolist (Clematis integrifolia), tobnk brestov (Filipendula ulmaria), kosatec sibrsky (Iris sibirica), viacer druhy vzcnych vstavaov (Orchis sp.), hadovnk v (Polygonum bistorta), msorav rosika okrhlolist (Drosera rotundifolia), tunica obyajn (Pinguicula vulgaris) a viacer druhy trv, ako timotejka tuh (Phleum phleoides), psiarka lna (Alopecurus pratensis), tomka voav (Anthoxantum odoratum) a rzne druhy ostrc (Carex sp. div.). Na zvykoch lk sa ako vemi vzcne zachovali ltohlav eurpsky (Trolius europaeus) a pperec alpinsk (Baeothryon

alpinum). Pozostatky takejto kveteny mono njs aj na neobrbanch miestach, v rznych priekopch a ternnych priehlbinch. Zatia tu nachdzaj dostatok vlahy, a tak s iastone chrnen pred nepriaznivmi zsahmi loveka. Trochu odlin s podmienky v medzidunovch zneninch, o sa prejavuje v druhovom zloen tunajch rastlinnch spoloenstiev. Slatinn pdy s asto aj vye 1 m hlbok, podman. Mnohokrt je na povrchu voda. Vyskytuj sa tu slatinn jeliny s bohatm krovitm a bylinnm podrastom. Prevldajcim stromom je jela lepkav (Alnus glutinosa). Z krov bva najastejia kruina jelov (Frangula alnus), hojn je aj kalina obyajn (Viburnum opulus). Na suchch miestach je roztrsen lieska obyajn (Corylus avellana). Svisl porasty bazy iernej (Sambucus nigra) njdeme na miestach silno ovplyvovanch udskou innosou. V slatinnch jelinch je tie liana chme obyajn (Humulus lupulus). V bylinnom poschod bvaj hojn paprade, ako papra samia (Dryopteris filix-mas), p. hrebenat (D. cristata), p. rozloen (D. dilatata), vzcna rebrovka rznolist (Blechnum spicant), papradnk moiarny (Thelypteris palustris), vytvrajce ndhern krajinn scenrie. alej tu objavme berlu vzpriamen (Berula erecta), uok sladkohork (Solanum dulcamara), vachtu trojlist (Menynthes trifoliata), erk obyajn (Lysimachia vulgaris) a . peniatekov (L. nummullaria), kosatec lt (Iris pseudacorus), konop obyajn (Eupatorium cannabinum), hviezdo moiarny (Callitriche palustris), vzcne pupkovnk obyajn (Hydrocotyle vulgaris), ntrnicu moiarnu (Comarum palustre), diablik moiarny (Calla palustris) a mnoh alie, vzcne a chrnen druhy rastln. Niekoko mlo z tchto stanov je dodnes dobre zachovanch, a to vaka tomu, e s prrodnmi rezervciami (Bezedn, erven rybnk, Zelenka).

c) Rastlinstvo vodnch plch

Na Zhorskej nine bolo pvodne vea vch i mench plch s bohatm zastpenm vodnho rastlinstva. Boli to predovetkm rozsiahle mtve ramen riek Moravy, Myjavy a Rudavy, rybnky, poloprirodzen jazer a menie tne, obyajne v medzidunovch zneninch. Po regulcii riek a zneisten tokov prevane splaveninami umelch hnojv z okolitch pol, sa vodn kvetena vrazne rchlo vytratila. Na pvodnch, ete nezneistench vodch, nebolo vzcne njs vek plochy zarasten leknom bielym a belostnm (Nymhaea alba, N. candida) a leknicou ltou (Nuphar lutea). Dnes s oba druhy lekna vzcne a leknica, ako odolnejia, zabrala ich miesto. Krsne porasty tvorila aj rezavka aloovit (Stratiotes aloides), dnes zatlaen len na niekoko mlo lokalt. Podobn osud stihol kotvicu plvajcu (Trapa natans), ktor bola niekedy hojn aj na Rakrenskch rybnkoch pri Malackch. Jej plody, ierne pichav vodn orechy, priplvali kadorone prdom potoka Malina koncom leta a do mesta. Na hladine mtvych ramien a tn boli ast msorav bublinatky (Utricularia). Dnes vemi vzcne vidno u len jedin druh bublinatku obyajn (Utricularia vulgaris). V plytkch vodch boli hojne zastpen ervenavce (Potamogeton). Z nich najbenej bol ervenavec plvajci (Potamogeton natans) a najkraj ervenavec kuerav (P. crispus). Okrem nich tu bola sn desiatka alch druhov. V pomalie tecich vodch kanlov, spjajcich v sasnosti bval mtve ramen, sa stretneme s vodomorom kanadskm (Elodea canadensis), ktor sem vak zavliekol lovek a ktor rchlo zarast kanly. Koncom leta pokrvaj vek plochu vodnch ndr, hlavne tn, aburinky (Lemna), a to vetky tri nae druhy: aburinka puzgierkat, menia a trojbrzdov (Lemna gibba, L. minor a L. trisculca). Pri brehoch jazier a pomaly tecich kanloch njdeme obas okrasu okolkat (Butomus umbellatus), povku vodn (Sagitaria sagittifolia), jeohlav
4

vzpriamen (Sparganium erectum), plku zkolist a irokolist (Typha angustifolia a T. latifolia) a mnoh alie. Neustly pokles hladiny podzemnej vody, spsoben rznymi melioranmi prcami, m za nsledok nepriazniv pomery nielen pre pestovan, ale aj pre divorastce, najm vodn rastlinstvo. Najvm zlom znamenajcim znik kveteny bolo vybudovanie zbernho kanla rieky Moravy, ktor spsobil pokles hladiny mtvych ramien Moravy o viac ako meter. Nepriaznivo sa to odrazilo aj na priahlch ponohospodrskych pdach.

d) Rastlinstvo v meste Malacky

V Malackch pvodn rastlinstvo pod vplyvom intenzvnej innosti loveka celkom ustpilo. V zhradch sa pestuj takmer vetky druhy zeleniny a ovocia vhodn pre tunajie zemepisn rky. Na pestovanie itkovch rastln sa vyuvaj aj plochy mimo intravilnu mesta. Zakladanie zhradkrskych kolni sa v poslednch rokoch znane rozrilo. Okrasn rastliny s na vch plochch vysaden v zmockom parku, alej v mestskom parku na nmest, zaloenom zaiatkom tyridsiatych rokov 20. storoia a na mench plochch v priedomovch zhradkch. V zmockom parku stoj za povimnutie platan vchodn (Platanus orientalis), tvoriaci vstupn aleju do parku. Roztrsene sa tu nachdza niekoko exemplrov aliovnka tulipnokvetho (Liriodendron tulipifera), tisovca dvojradovho (Taxodium distichum) a tisu obyajnho (Taxus baccata). Impozantne psobia mohutn exemplre ervenej formy buka lesnho (Fagus silvatica) v blzkosti katiea. Vcelku nem park vea exotickch rastln, no uptavaj krsne urasten starie exemplre drevn. Pri vstupe do katiea bola v minulosti lipov alej. Tto bola neskr odstrnen pre prestarnut exemplre lipy vekolistej (Tilia platyphylos). Park na nmest m niekoko peknch kadorone kvitncich a plodiacich exemplrov katalpy bignoniovitej (Catalpa bignonioides) a borovice hladkej (Pinus strobus). Okrasn zele je roztrsen aj v skromnch zhradch. Pestuj sa mnoh druhy letniiek, z trvaliek najastejie cibuoviny a huzovit rastliny, ako aj niektor okrasn kry, naprklad zlatovka prostredn (Forsythia intermedia), magnlia Soulangova (Magnolia soulangiana), orgovn obyajn (Syringa vulgaris), imelovnk biely (Symhoricarpos alba), zob vt (Ligustrum vulgare) a mnoh in, najm rue. Neprjemnou skupinou rastln na obrbanch pdach s buriny. Najm v rokoch, ke vznikali zhradkrske kolnie, sa znane rozmohli. Na neobrbanch pdach v meste nachdzame vek mnostvo ruderlnych rastln. Rast vade na neudriavanch, resp. zanedbanch pozemkoch, alej popri domoch, plotoch, cestch a pod. Na zoapovanch miestach, ako s nedlden chodnky, okraje ciest, priekop, kanlov, elezninch trat, ihrisk at., rast ruderlne rastliny znajce zoapovanie. Na obchdzanch miestach popri plotoch, mroch, v jarkoch a priekopch, ale aj na smetiskch, opusteniskch, nsypoch, vade tam, kde pda nie je uliapavan, s bohato zastpen ruderlne smetiskov rastliny. Popri domcich druhoch rastln zaberaj aj v Malackch oraz viac miesta rastliny cudzieho pvodu, ktor neboli v naej kvetene do druhej svetovej vojny znme. Ide o rastliny zavleen nemyselnou innosou loveka. Prispsobuj sa novm prrodnm podmienkam a asto potlaj pvodn kvetenu. Medzi tak patr naprklad ambrzia palinolist (Ambrosia artemisiifolia), domca v Severnej Amerike, ktor sa dostala do Malaciek a po druhej svetovej vojne, pravdepodobne po eleznici pri vykladan dovezenho tovaru. Prv jej nlez tu bol
5

uroben niekedy okolo roku 1950 pri nkladnom ndra. Je silno aromatick a me spsobi alergick ochorenia. Podobnm prisahovalcom je aj iva vokovnkovit (Iva xanthiifolia), ktor sa dostala do Malaciek ete neskr. Vyskytuje sa najm v okol novostavieb na haldch piesku, trku a inho stavebnho materilu. Navye sa v poslednch rokoch rchlo ri aj do ponch kultr, ktor nebezpene zaburiuje. Inm prkladom je glejovka americk (Asclepias syriaca), roziruje sa pozd elezninej trate, pravdepodobne smerom od Plaveckho tvrtka, kde bola po prv raz pozorovan. V minulosti sa pestovala pre vely. Nebezpenou burinou sa zd by aj lidlo americk (Phytolacca americana) hojne rozren v borovicovch lesoch. Pred druhou svetovou vojnou bolo zriedkavo zastpen v lesoch na okol, ale u sa tu hromadne rozrilo. Pre dekoran vlastnosti ho zanaj pestova v zhradch, o je prleitos pre alie samovon rozirovanie. Do zvltnej skupiny patria pestovan aj divorastce lieiv rastliny. V Malackch bol od dvna znmy zber a vkup lieivch rastln. Do druhej svetovej vojny sa zbierali takmer vlune iba v prrode sa vyskytujce rastliny, najm dka materina (Thymus serpyllum), pr plaziv (Elytrigia repens), imelo biele (Viscum album), reetliak preisujci (Rhamnus catharticus), baza ierna (Sambucus nigra), lopch v (Arctium lappa), ntrnk lys (Potentilla anserina), prietrnk hol (Herniaria glabra), rumanek kamilkov (Metricaria recutita) a i.

2. ivostvo
a) Ryby
Najtypickejmi vodnmi ivochmi s ryby. Na ryby boli bohat najm rieky Morava, Myjava a Rudava a ich mtve ramen, pravidelne kadorone zaplavovan jarnmi prvalovmi vodami. Nimi sa z hlavnch tokov dostvalo do mtvych ramien mnostvo rb. Tieto potom tvorili bohat zklad pre vskyt v alch rokoch. Nachdzali tu dostatok potravy a mohli sa alej rozmnoova aj napriek pomerne vekmu odchytu. Po odrezan mtvych ramien od hlavnho toku je tento prlev novho ivho materilu zastaven a jazer je potrebn umelo zarybova, vinou u len pre portov rybrstvo. V kanloch a v mench vodnch ndriach mono vidie blatniaka obyajnho (Umbra krameri), nevek rybu, dorastajcu do dky 10 cm, zriedka viac, bez praktickho vznamu. Podstatne v hospodrsky vznam m (hlavne pred regulciou Moravy mala) uka obyajn (Esox lucius). Nebvalo vzcnosou vylovi desakilogramov exemplr, ba vyskytli sa aj vie. Dnes ich vekos a najm mnostvo podstatne klesli. uka patrila na Zhorskej nine vdy medzi hojn, lovn ryby. Do regulcie Moravy nosili na trhy do Malaciek a inde eny z obc pri rieke Morave bene troj a pkilogramov uky. Men konzumn vznam mala plotica obyajn (Rutilus rutilus), dorastajca maximlne do hmotnosti jednho kilogramu. Vzcnejou rybou na nine bval jalec obyajn (Leuciscus leuciscus), ktorho vo vodch Zhorskej niny u njdeme zriedkavo. Vemi asto predvanou rybou bol aj lie obyajn (Tinca tinca), dosahujci niekedy hmotnos a 2 kg. V sasnosti u je menej hojn.

Medzi ryby hospodrsky menej vznamn patr podustva obyajn (Chondrostoma nasus), ijca v tecich vodch. Ako podradnejia ryba sa vdy predvala lacnejie. Medzi mal ryby bez hospodrskeho a konzumnho vznamu patr hrz obyajn (Gobio gobio), ijci skoro vo vetkch potokoch s piesitm dnom. Malou, astou rybou v ztoinch riek a potokov je belika obyajn (Alburnus alburnus), vzcne dorastajca a do dky 15 cm. V mtvych ramench, trkovch jamch a v rybnkoch je v sasnosti azda najhojnejou rybou kapor obyajn (Cyprinus carpio). Vo vodch Zhorskej niny (ako aj v inch naich ninch) je nasdzan pre hospodrske, ale as aj pre portov rybrstvo. Zriauj sa aj umel liahne, ktor produkuj kadorone obrovsk mnostvo pldku. Z tohto dvodu je zastpench v naich vodch viacero rs kapra. Zo trkovch jazier s znme ete aj dnes desakilogramov lovky. Typickou rybou ninnch vd je sumec obyajn (Silurus glanis). Patr medzi nae najvie ryby. Na jazere Centnuz pri Jakubove bol uloven sumec s hmotnosou 51 kg. Na trh do Malaciek sa kedysi bene dostvali 5-6-kilogramov exemplre. Dnes je vskyt sumca zriedkavej a uloven kusy nedosahuj tak hmotnos, ako pred regulciou Moravy, ke mali dostatok potravy. Uachtilou rybou, ijcou v rieke Morave, je hor obyajn (Anguilla anguilla). Patril vdy medzi vzcnejie druhy. V Malackch sa predvali ete poas druhej svetovej vojny 2-3kilogramov kusy. V sasnosti je zriedkav. astou rybou je vak ostrie obyajn (Perca fluviatilis). ije prakticky vo vetkch vodch niny. Jeho obbenm stanoviom bvali dolce pod mlynskmi kolesami, kde nachdzal dostatok potravy. Medzi drobn, hospodrsky neatraktvne druhy patria bko kvrnit (Proterorhinus marmoratus), ijci v spleti koreov jel stojacich a pomaly tecich vd, a hlav obyajn (Cottus gobio), kedysi hojn vo vetkch potokoch. Rybia fauna bvala vo vodch Zhorskej niny, ako u bolo spomenut, vemi bohat. Jej druhov zloenie i mnostvo vemi negatvne zasiahlo zneisovanie vody v rieke Morave a znenie hladiny podzemnej vody v mtvych ramench a o dva metre. Tak sa stalo, e mnoh ramen celkom zanikli. Vo vodch Moravy sa vyskytovali ojedinele aj morsk ryby. Do strednho toku prichdzala z ierneho mora i vyza obyajn (Huso huso). Dnes tento druh sotva njdeme. Ryby mali na Zhor od nepamti vek hospodrsky vznam. V obciach, leiacich pri rieke Morave bvali rybrske rodiny. Mui vinou v noci lovili ryby, ktor ich eny zavasu rno nosili do miest na trhy alebo ich roznali po domoch. Vek hospodrsky vznam mali aj rybnky v Malackch, znme ako Rakra, Zabit, Marheek.

2. Obojivelnky
Zaujmavou skupinou ivochov s mloky a aby. So salamandrou kvrnitou (Salamandra salamandra) sa meme stretn iba na upt Malch Karpt. iv sa hlavne hmyzom, ktor prde do jej blzkosti. Z ninnch vd s z tejto skupiny ivochov spomnan mlok vek (Triturus cristatus), ijci v hlbch vodch, a mlok obyajn (T. vulgaris), vyhadvajci zase plytk vody v nezalesnenej asti niny.

Zo iab ije v Zhorskej nine pomerne mlo druhov. Nie vemi hojn je kunka obyajn (Bombina bombina). Dnes vzcna, ale viac asi len prehliadan je hrabavka kvrnit (Pelobates fuscus), pretoe je aktvna iba v noci. Z ropch s tu znme ropucha obyajn (Bufo bufo) a ropucha zelen (B. viridis). Ropucha obyajn je hojn v lesoch, zhradch, na poliach a lkach a asto aj v staveniskch, pod uvonenmi tehlami a pod. V starch domoch v Malackch bola prtomn skoro vo vetkch pivniciach, ktor bvali na jar zaplavovan podzemnou vodou. Menej, ale tie dos asto zastpen ropucha zelen dva prednos otvorenm, nezalesnenm plochm v terne s vodou. Na brehoch jazier, v trsovch alebo plkovch porastoch njdeme dodnes dos asto rosniku zelen (Hyla arborea). V povod rieky Moravy, Myjavy a Rudavy, na mokrch lkach s trvalmi jazierkami alebo tkami bvala ovea hojnejia. Zo skokanov s z zemia znme skokan rapotav (Rana ridibunda), skokan zelen (R. esculanta) a skokan ostropysk (R. arvalis). Skokan rapotav ije v pomaly tecich, teplch vodch kanlov, v rybnkoch a hlbch mlkach spolu so skokanom zelenm. Skokan ostropysk obva raelinisk a moiare v lesoch i v bezlesnom zem.

3. Plazy
Z jaterc sa vyskytuje jaterica obyajn (Lacerta agilis), ijca na suchch, slnench miestach celej niny. Podobn stanovitia vyhadva aj jaterica zelen (L. viridis), dvajca skr prednos podhorskej asti niny. Na rznych, opustench rumoviskch, hromadch kamenia a inch, podobnch slnench miestach ije jaterica mrov (L. muralis). Zo slepchovitch sa v borovicovch lesoch na vlhch miestach, zriedkavo i v zhradch stretneme so slepchom lmavm (Anguis fragilis). Na hady je Zhorsk nina chudobn. astejie sa vyskytuje iba uovka obyajn (Natrix natrix). Obva krovinat brehy stojatch i tecich vd. Rada sa tie zdruje pri udskch sdlach (chaty, ktor nie s trvalo obvan). Uovky s nekodn, dokonca uiton ivochy, no napriek tomu ich udia z nevedomosti asto usmrcuj. Jedovat hady na Zhor neij.

4. Vtky
Vek skupinu ivochov tvoria vtky. Niektor sa vyskytuj iba v lete, v obdob hniezdenia, a na zimu odletuj, in zase naopak prichdzaj len v zimnom obdob za potravou. Poda nroku na stanovite, v ktorom ij, vtky meme rozdeli do dvoch vekch skupn. Jedna skupina je viazan na vodu, na ktorej ije a lov potravu, alebo je na vodu akmkovek spsobom odkzan. Druh skupina naproti tomu vyhadva stanovitia such, lesn, nelesn alebo lovekom osdlen. Osobitn skupinu tvoria vtky hrabav, z ktorch je as lovn. K nm patr naprklad prepelica pon (Coturnix coturnix), ktor ije na poliach, kde si aj obstarva potravu. Pred druhou svetovou vojnou bola na Zhorskej nine vemi hojn a kadorone sa na u poovalo. Dnes je vzcna. Baant obyajn (Phasianus colchicus) je typickm lovnm vtkom, v sasnosti chovan na vono takmer vlune v baantniciach z umelch liahn. Preto sa tu stretvame aj s rznymi geografickmi rasami. Jarabica pon (Perdix perdix) bola podobne ako prepelica vemi hojn a asto loven. Dnes je jej osud podobn ako osud prepelice.

Z holubov (okrem chovanch) mono na poliach uvidie dva druhy, a to holuba plika (Columba oenas) a holuba hrivnka (C. palumbus). ivia sa zrnom ponohospodrskych plodn a semenami divorastcich rastln. K holubom patr aj hrdlika s dvoma zstupcami: hrdlikou ponou (Streptopelia turtur) a hrdlikou zhradnou (S. decaocto). Zhradn sa u silno rozmnoila. Na zemie Zhorskej niny sa dostala a roku 1938, odkedy okupuje prakticky cel ninu a to v hojnom pote. Z vtkov, viazanch na vodn prostredie je doteraz na Zhorskej nine, hlavne v jej zpadnej asti hojn sliepoka vodn (Gallinula chloropus), prtomn skoro na vetkch, doteraz zachovanch mtvych ramench rieky Moravy, na rybnkoch a na jazerch, vzniknutch po abe trku. K nej sa obyajne dru lyska ierna (Fulica atra), pred regulciou Moravy ovea hojnejia ako dnes. Na podobnch miestach je vzcny leiak obyajn (Burhinus oedicnemus), hniezdiaci aj pri Malackch a Kostoliti. Prielonik obyajn (Glareola pratincola) bol zisten pri Gajaroch. Cbik chochlat (Vanellus vanellus) je zatia benm vtkom pri mtvych ramench rieky Moravy a na mokrch lkach. V ase hniezdenia sa ozva hlasnm cb, cb, ktorm odvdza od svojho hniezda predtorov. Na vlhkch lkach pod Malmi Karptmi medzi Solonicou a Plaveckm Petrom a medzi Zohorom a Vysokou pri Morave vzcne hniezdi hvizdk vek (Numenius arquata). Medzi Jakubovom a Vysokou pri Morave na mokrch lkach stavali hniezditia brehre obyajn (Limosa limosa). ajky smejiv (Larus ridibundus) s doteraz poetne zastpen, najm v zimnch mesiacoch. Z potpok s na Zhorskej nine zastpen potpka chochlat (Podiceps cristatus), potpka iernokrk (P. nigricollis), potpka mal (P. ruficollis) a niektor vzcnejie. Vzcnym vtkom na dolnom toku rieky Moravy je kormorn vek (Phalocrocorax carbo). Pri prelete bol viden a v Malackch. V roku 1937 zastrelili pri Plaveckom tvrtku a pri Borskom Mikuli vzcnu labu spevav (Cygnus cygnus). V sasnosti mono pozorova takmer na vetkch jazerch, ktor vznikli pri abe trku labu vek (C. olor). Na jazerch, sliacich na rekreciu, je vemi krotk a asto sa domha potravy od rekreantov. Hniezdi na ostrovoch jazier, zriedka na jej brehoch. Hus div (Anser anser) je ast pri prelete v zimnch mesiacoch. Pri Vekch Levroch bolo zisten aj jej hniezdite. Kaica div (Anas platyrhynchos) bola ete po druhej svetovej vojne lovnm vtkom. Dnes je ich poet silno zredukovan a pouje sa na ne zriedkavo. Vemi vzcne priletuj na Zhorsk ninu z nealekho hniezdia pri Neziderskom jazere lyiiare obyajn (Platalea leucordia). Kedysi bol vemi hojnm vtkom na mokrch a podmanch lkach pri rieke Morave a jej prtokoch bocian biely (Ciconia ciconia). Prakticky v kadej obci od Devnskej Novej Vsi a po Brodsk a zriedkavejie tie v obciach vzdialenejch od rieky Moravy hniezdilo kadorone na komnoch domov niekoko bocianch rodn. Nsledkom vysuovania lk im ubudlo potravy a s ou sa silno zredukoval aj poet vtkov. Na Zhorskej nine bol vzcne pozorovan aj bocian ierny (C. nigra). V blzkosti bocianov sa zdriavali a vzcne aj zdruj volavky popolav (Ardea cinerea). Svojrznu skupinu vtkov predstavuj dravce. Na zem Zhorskej niny z hadiska druhov, ani jedincov poetn. Vina dravcov s horsk vtky, preto je ich vskyt v ninch men. K astejm obyvateom Zhoria patr haja tmav (Milvus migrans), loviaca na lkach a poliach pri rieke Morave. Rozptie jej krdel pri lete bva a 50 centimetrov. O nieo je men jastrab vek (Accipiter gentilis), ojedinele sa vyskytujci na celej nine. asto zato aj na menie domce vtky (kurat). Men ako jastrab vek je jastrab krahulec (A. nisus). Nie sce na nine, ale v jej tesnej blzkosti, v Malch Karpatoch bol zaznamenan vskyt a hniezdenie orla krovskho (Aquila heliaca). Typickm dravcom nin je kaa siv (Circus cyaneus), loviaca obyajne okolo stohov slamy, pri kanloch, na lkach a vade tam, kde sa zdruj myi. Pri mtvych ramench rieky Moravy mono obas pozorova kau moiarnu (C. aeruginosus).

V Malch Karpatoch ijci sokol rroh (Falco cherrug) a sokol sahovav (F. peregrinus) zalietavaj za lovom aj nad ninu. Kukuky s zastpen iba jednm druhom, a to kukukou obyajnou (Cuculus canorus), ijcou na okraji lesov, v lesnch remzkach, sadoch, parkoch a pod. Zo sov sa na nine vyskytuj vrik obyajn (Otus scops) vr skaln (Bubo bubo), kuvik obyajn (Athene noctua), sova obyajn (Strix aluco) a myiarka uat (Asio otus). Kee s sovy nonmi vtkmi, vinou unikaj naej pozornosti. V poslednch desaroiach vak ich vskyt podstatne poklesol. aliu skupinu vtkov tvoria krakle. Z ich zstupcov ije pri vodch vzcne rybrik obyajn (Alcedo atthis). Kedysi pomerne hojn vtik sa po prave brehov rieky Moravy a hlavne jej prtokov (potokov) z zemia stiahol. Na pasienkoch, v mladch lesnch vsadbch a na podobnch miestach ije dosia dos poetne zastpen dudok obyajn (Upupa epops). Zo n meme zazrie lnu zelen (Picus viridis) a lnu siv (P. canus). Obas priletuj aj do zhrad, sadov a parkov so starmi stromami. ate vek (Dendrocopos major), lekr stromov, je astm hosom opustench alebo neoetrovanch sadov, ojedinelch stromov pri cestch a na cintornoch, kde si njde dostatok potravy. Najpoetnejiu skupinu medzi vtkmi tvoria spevavce. Pre ich poetnos sa zmienim len o najbenejch a najastejie pozorovatench. Na poliach hraniiacich s leskmi, pri potokoch so stromovmi porastami a inde na podobnch miestach ije vrana obyajn (Corvus corone). Podobnm druhom, ktor udia asto zamieaj s vranou, je havran ierny (C. frugilegus). ije vo vekch kolnich na poliach, lkach a v poslednom ase astejie v zime vyhadva plochy medzi obytnmi domami, kde si pri odpadkovch ndobch a v nich vyhadva potravu. V lete hniezdi v lunch lesoch a k udskm prbytkom nezalietava. Pomerne hojnm vtkom tejto skupiny je na Zhorskej nine mimo svislch borovicovch lesov straka obyajn (Pica pica). V lesoch asto uvidme sojku obyajn (Garulus glandarius). korec obyajn (Sturnus vulgaris) bol vdy povaovan za uitonho vtka v zhradch a sadoch, pretoe poieral vek mnostvo hmyzu. Prli sa vak rozmnoil a preiel na in spsob ivota a obivy, a tak sa stva vnym kodcom, najm v sadoch a vo viniciach. Kdle korcov bvaj niekedy tak vek, e s schopn v mench vsadbch vinia znii cel rodu hrozna. V parkovitch leskoch a agtovch remzkach ije vlha obyajn (Oriolus oriolus). Na poliach a pasienkoch m svoje ivotn prostredie strako obyajn (Lanius collurio) a vzcne i strako kolesr (L. minor). V zimnch mesiacoch, hlavne v rokoch s tuhou zimou, prilietava v celch kdloch chochl seversk (Bombycilla garrulus). Zo skoriek s najastejie skorka vek (Parus major), menej hojn skorka belas (P. caeruleus) a skorka uhliarka (P. ater). Na okrajoch lunch lesov ije kdenka lun (Remiz pendulinus). Vemi milm vtikom zhorskch lesov je brhlk obyajn (Sitta europaea). ije v dbravch, zhradch, parkoch a v zime prilietava aj k udskm sdlam. Drobnuk, bystr vtik je orieok obyajn (Troglodytes troglodytes), poletujci po kriainch. Z drozdov je najhojnej drozd ierny (Turdus merula), kedysi ijci len v lesoch. Dnes je hojn v mestskch parkoch, na cintornoch, v zhradch a vbec vade pri udskch sdlach. Patr k vtkom, ktor za posledn desaroia celkom zmenili spsob svojho ivota. Z pvodnho lesnho obyvatea sa stal drozd vtkom obvyklm v priestoroch udskch sdlisk. Pri udskch sdlach je astm hosom aj ltochvost domov (Phoenicurus ochrurosus). Jeho prbuzn, ltochvost hrny (Ph. phoenicurus), dva prednos ivotu v lese. V krovinch, parkoch a riedkych lesnch remzkach ije miestami slvik obyajn (Luscinia

10

megarhynchos). astm obyvateom lesov, ale aj pri udskch prbytkoch je ervienka obyajn (Erithacus rubecula). V kroviskch na okrajoch lesov ije penica obyajn (Sylvia communis). Pri vodch mono vidie trsteniarika obyajnho (Acrocephalus palustris), trsteniarika vekho (A. arundinaceus) a trsteniarika malho (A. schoenobaenus). Na celom zem niny, od rieky Moravy a po Mal Karpaty, mono v lesoch pou kolibiarika ipavho (Phylloscopus collybita) a kolibiarika spevavho (Ph. trochilus). V lesoch, parkoch, cintornoch a sadoch ije muchr siv (Muscicapa striata). Trasochvost biely (Motacilla alba) a trasochvost lt (M. flava) s z trasochvostov najastej. Z piatich abtuiek, ktor sa na Slovensku vyskytuj, s na Zhorskej nine zastpen abtuka pon (Anthus campestris), abtuka lna (A. pratensis) a abtuka hrna (A. trivialis). Kedysi vemi hojn kovrnok, ijci v nelesnatej krajine na suchch lkach, pasienkoch a poliach, je zriedkavej. Hniezdil obyajne na medziach pol, ktor s dnes rozoran. Pipky chocholat (Galerida cristata) bvali tie vemi hojn. V zimnch mesiacoch boli ast i v samotnch Malackch, kde na cestch nachdzali obyajne v konskom truse potravu. Dnes s zriedkavejie. Pri udskch sdlach, pod strechami budov, hniezdi lastovika obyajn (Hirundo rustica). Lastovike vemi podobn a na Zhorskej nine astejia ako lastovika je belortka obyajn (Delichon urbica), hniezdiaca tie pri udskch sdliskch. Znmejia je tu pod nzvom jurka. V lesoch prebva glezg obyajn (Coccothraustes coccothraustes). V zime prilieta niekedy k udskm prbytkom za potravou. Na okraji born ije zelienka obyajn (Chloris chloris). V sadoch a zhradch s ovocnmi stromami a v riedkych dubinch, ije stehlk obyajn (Carduelis carduelis). V ovocnch zhradch, parkoch, cintornoch a pod. ije kanrik pon (Serinus serinus), drobn vtik oivujci svojm spevom v obdob hniezdenia irok okolie. Zo strndok s na nine zastpen strndka obyajn (Emberiza citrinella), strndka lna (E. calandra) a strndka trstinov (E. schoeniclus). Skupinu vtkov zakonme dvoma druhmi vrabcov. Vrabec domov (Passer domesticus), ijci vade pri udskch sdlach, na hospodrskych dvoroch, v starch koatch stromoch, na povalch domov a pod. Vrabec pon (P. montanus) uprednostuje zarasten jrky medzi poliami, menie remzky uprostred pol a pod. Vtky na Zhorskej nine, podobne ako vade, nielen na Slovensku, ale v celej Eurpe, v ostatnch desaroiach vemi trpia priemyselnmi splodinami (plynnmi i kvapalnmi). Vstavbou rozmanitch objektov v terne, regulciou a rznou pravou potokov, rozorvanm medz, odstraovanm kriain, odstrelom dravcom a pod., strcaj zdroje potravy, hniezditia, prirodzen regulciu v mnostve druhov, potrebn kryt a in dleit podmienky pre ivot. Viacer druhy, ktor boli na naej nine celkom ben, vyhynuli, alebo boli silno zredukovan, in zase naopak, sa nadmerne rozrili, niektor a natoko, e sa stali kodcami (korec, hrdlika). Poruenm rovnovhy v ivotnom prostred sa poruila aj rovnovha v stave vtctva, v ich pomernom zastpen.

5. Cicavce
Asi najznmejou skupinou ivochov s cicavce. Stretvame sa s nimi i u vo vonej prrode, alebo s chovan lovekom pre itok. Cicavce zarauj odbornci do viacerch radov (systematickch jednotiek). Takmer na kadom pasienku, na okraji lesov a asto aj v zhradch, njdeme jea obyajnho (Erinaceus europaeus). V poslednch rokoch asto hynie pod kolesami ut pri prechodoch cez cesty alebo pri vyhrievan sa na slnkom zohriatom asfalte. Krt obyajn (Talpa europaea) je zatia hojnm obyvateom pasienkov, sadov a zhrad. Pri hadan potravy asto

11

pokodzuje obrban ponohospodrske kultry. Menia a vzcnejia je dulovnica via (Neomys fodiens), ktor ije pri lesnch potokoch. astejie sa vyskytuje v podhorskej asti. Netopierov sa na Zhorskej nine vyskytuje viacero druhov. Kee s to non cicavce, zvyajne unikaj naej pozornosti. Ich poetnos je oraz menia a dvodov, ktor to vyvolvaj je viacero. Medzi vzcnejch zstupcov patr podkovr vek (Rhinolophus ferrumequinum), doloen aj zo samotnch Malaciek. Podkovr mal (Rh. hipposideros) je astej. Dos hojn je medzi zhorskmi netopiermi netopier brvit (Myotis emarginatus). V jaskyni pri Plaveckom Mikuli boli njden vzcne netopiere, a to netopier riasnat (M. nattereri) a netopier vekouch (M. bechsteini). Najastejie sa vyskytuje netopier obyajn (M. myotis). Na povalch kostolov a schoditiach ve sa obas vyskytne netopier ostrouch (M. blythi). astm zstupcom netopierov je veernica tmav (Vespertilio murinus) a veernica mal (Pipistrellus pipistrellus), nachdzajca sa na povalch starch opustench domov. V btavch stromoch v parkoch a sadoch ije raniak hrdzav (Nyctalus noctula). V jaskyniach pri Plaveckom Mikuli a na Rotne bol njden lietavec sahovav (Miniopterus schreibersi). Hlodavce Do radu dvojzubcov Zhorskej niny patr zajac pon (Lepus europaeus), kedysi na poliach vemi hojn. V sasnosti, nsledkom straty krytov pri rozorvan medz, likvidcii vetrolamov, popraovanm umelmi hnojivami, insekticdmi a herbicdmi ich stav znepokojivo klesol. Ete hor je v sasnosti stav krlika divho (Oryctolagus cuniculus). V roku 1900 zastrelili na Zhorskej nine 10 052 krlikov. Dnes v terne krlika nevyplame. Milm ivochom z radu hlodavcov je veverica obyajn (Sciurus vulgaris), ijca v lesoch, parkoch i sadoch. V zime asto prichdza aj k osamelm udskm sdlam. Na okraji pasienkov a pol ije syse obyajn (Citellus citellus). V buinch a dubinch Malch Karpt ije plch obyajn (Glis glis), ktor obas zachdza do parkov a na jese do sadov. V stodoliach, stohoch slamy, obilnch silch a mataliach je takmer vade prtomn my domov (Mus musculus). V zime sa sahuje do obydl. Na vlhkch stanovitiach, pri potokoch a kanloch, v porastoch trste a plky ije my drobn (Micromys minutus). V sadoch, parkoch a na okraji lesov, zasa ryavky. Z nich s na Zhorskej nine zastpen ryavka ltohrdl (Apodemus flavicollis), ryavka obyajn (A. sylvaticus) a ryavka myovit (A. microps). V poslednch rokoch, zsluhou mnostva odpadkov pri udskch sdlach, sa hojne rozril potkan obyajn (Rattus norvegicus). Kedysi na pasienkoch, v blzkosti obilnch pol, bval hojn chrek ron (Cricetus cricetus). V sasnosti je u na nine vzcny. V borovicovch lesoch niny njdeme astejie hrdziaka hrneho (Clethrionomys glareolus). Pri potokoch, kanloch a na brehoch mtvych ramien Moravy, rybnkoch a inch stojatch vd je ete dodnes zastpen ondatra pimov (Ondatra zibethica), dovezen v rokoch 1905 a 1906 z Ameriky a nasaden v junch echch. Odtia sa rozrila na zemie celho ttu. astm obyvateom vlhkch miest pri tecich alebo stojatch vodch je krysa vodn (Arvicola terrestris). Na poliach objavme pomerne asto hraboa ponho (Microtus arvalis), ktor v rokoch nadmernho rozmnoenia spsobuje kody na obil. Msoravce Do radu msoravcov patr kadmu znmy pes domci (Canis familiaris), ijci s lovekom od doby kamennej. Pri udskch kostrch z tohto obdobia nachdzame aj kosti psov. V sasnosti je, nielen na Zhor, znme obrovsk mnostvo rs a krencov. Dos astm obyvateom zhorskch lesov je lka obyajn (Vulpes vulpes). Rada sa v poslednch asoch zdruje pri baantniciach, kde ni baantiu nsadu. Najm v zimnch mesiacoch, ke

12

napadne viac snehu, sa pribliuje aj k udskm sdlam. Z borovicovch lesov je znma kuna hrna (Martes martes). Pri udskch sdlach, v rozvalinch starch domov a na ich povalch ije kuna skaln (M. foina). V dutch stromoch, v lesoch pri vode, ije vzcnej hranostaj obyajn (Mustela erminea). Na okraji suchch lesov, na pasienkoch a tie pri udskch sdlach ije lasica obyajn (M. nivalis). Z tchorov sa na zem Zhorskej niny nachdza tchor obyajn (Putorius putorius) a tchor stepn (P. eversmanii). Vydru rienu (Lutra lutra), ijcu v minulosti vo vodch Zhoria tu u dnes nenjdeme. V boroch ije vzcny jazvec obyajn (Meles meles). K domcim msoravcom patr maka domca (Felis sylvestris), ktor ila v palestnskych mestch u pred 7000 rokmi. Odtia sa rozrila do celho sveta. Chov sa v mnohch plemench a krencoch. Prnokopytnky Z prnokopytnkov sa doteraz hojne vyskytuje svia div (Sus scrofa), ijca v lesoch. Za potravou vychdza hlavne v noci na zemiakov a kukurin polia, kde rob znan kody. Nielen samotnm zoieranm, ale aj udupvanm a rozrvanm pdy. V malochove pri gazdovstvch a vo vekovkrmniach je chovan svia domca. Je krencom dvoch eurpskych rs svine divej. Daniel kvrnit (Dama dama), je obyvateom malokarpatskch lesov a obas zabehne aj do niny. Jele obyajn (Cervus elaphus), ije v Bore v dvoch plemench. Karpatsk dorast a do hmotnosti 300 kg a eurpsky dorast maximlne do hmotnosti 200 kg. astej ako jele je srnec hrny (Capreolus capreolus). Jelene i srnce s vznamnmi lovnmi ivochmi. Zriedkavo zabldi do lesov Zhorskej niny los mokraov (Alces alces) z poskho alebo nemeckho Pobaltia. Tur domci (Bos taurus), potomok pratura (Bos primigenius), sa chov vo viacerch plemench, dnes u takmer vlune na mlieko a ako jaton dobytok na mso. V minulosti bol asto pouvan aj ako an dobytok, hlavne jeho kastrty. Koza domca (Capra hircus) je zdomcnenm potomkom kozy keltskej (C. prisca). Dnes sa chov zriedkavo na samotch, hjovniach a pod. Ete pred druhou svetovou vojnou sa psli stda kz priamo v Malackch na dobytch trhoch, ihriskch, pri priekopch a na inch vonch miestach zarastench trvou. Mufln obyajn (Ovis musimon) bol vysaden v Malch Karpatoch v sedemdesiatych rokoch minulho storoia. V rokoch s tuhou zimou a vysokm snehom zachdza a do niny. Ovcu domcu (Ovis aries) dnes chovaj na nine podobne ako kozu, len v mlopoetnch stdach na samotch. Bval to vak bene chovan dobytok aj vo vekch riedach. Z roku 1743 pochdza psomn zznam, poda ktorho v 11 obciach Zhorskej niny chovali 9 700 oviec. Mono predpoklada, e ich vtedy bolo na celej nine prinajmenej dvakrt toko. Udvan poet je len z obc patriacich cisrskemu majetku, kde sa robili presn evidencie. Neprnokopytnky Z neprnokopytnkov sa chov jedine k domci (Equs caballus/, ktor bol ete zaiatkom pdesiatych rokov ovea hojnejm ivochom na Zhor ako dnes. Pouval sa na mnoh an prce.

13