PEDOSFÉRA

- pôdny obal Zeme

- samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry
(zvetraných hornín), pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu
a vody.
Pôda – je najvrchnejšia časť zemskej kôry. Vzniká na styku a za vzájomného
pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého
reliéfu.
Pedológia – zaoberá sa štúdiom pôd (pôdoznalectvo)
Pedogeografia – skúma rozšírenie pôd a vzájomný vzťah pôd a ostatných
zložiek krajiny

Pôdotvorné činitele (faktory):

- horniny
- klíma
- georeliéf
- rastlinstvo a živočíšstvo
- voda
- človek
- čas (osobitný faktor)

Pôdne horizonty:
- vrstvy, ktoré sa odlišujú svojimi vlastnosťami a farbou. Vidieť ich na
pôdnom profile (rez pôdou kolmý na povrch Zeme).
- Na ich označenie sa používa A, B, C, D. Na základe usporiadania
pôdnych horizontov sa určujú pôdne typy.

A – organický (humusový) – v stepiach (pokryvný humus), v lese (opad

lístia v rôznom štádiu rozkladu), v kosodrevine (opad ihličia)
B – obohatený (iluviálny) – horizont vnútropôdneho zvetrávania –
uvoľňovanie Fe (sfarbuje horizont)
C – materská hornina – pôdotvorný substrát
D – podložná hornina – neposkytuje materiál pre pôdu, ale pôdu ovplyvňuje

Zloženie pôd
Pôdu tvoria živé a neživé zložky.
- živé zložky – rastlinné a živočíšne organizmy (baktérie, hmyz, korene
rastlín) = edafón
- neživé zložky: organické a anorganické
- neživé O zložky – humus
- neživé A zložky – pevné (minerálne a horninové častice), kvapalné
(pôdna voda), plynné (pôdny vzduch)
 Vlastnosti pôdy:
1.) FYZIKÁLNE – zrnitosť (textúra) a štruktúra pôdy
2.) CHEMICKÉ – reakcia pôdy (neutrálna, kyslá, zásaditá), sorpčný
komplex pôdy
3.) BIOLOGICÁ – úrodnosť pôdy (prirodzená a kultúrna)

Fyz. vlastnosti
1. Zrnitosť - pomerné zastúpenie čiastočiek z jednotlivých kategórií
zložitosti
- nad 2 mm – skelet
- do 2 mm – jemnozem – íl, prach, prachový piesok, piesok

- zrnitosť pôd určuje pôdne druhy:

a) pôdy ľahké – piesočnaté,
b) pôdy stredne ťažké – hlinité,
c) pôdy ťažké – ílovité.

V horských oblastiach - slabo, stredne a silno skeletnaté pôdy.

2. Štruktúra pôdy - schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné

podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny
vzduch počas celého vegetačného obdobia
- Najcennejšia je drobnohrudková štruktúra

Chem. vlastnosti
1. Reakcia pôdy
- určuje sa z pôdneho roztoku
- môže nadobúdať hodnoty:
neutrálna (pH okolo 7),
kyslá (pH pod 7),
zásaditá (pH nad 7).
2. Sorpčný (pútací) komplex pôdy – chráni rastlinné živiny (N – dusík, Ca
– vápnik, Mg – horčík, K – draslík, P – fosfor, S – síra) pred vyplavením
vodou

Bio. vlastnosť
Úrodnosť pôdy - najcennejšia vlastnosť pôdy.
- prirodzená úrodnosť – bez zásahu človeka
- kultúrna úrodnosť – vznikla kultiváciou (obrábaním, hnojením)
prirodzených pôd na poľnohospodárske pôdy.
Humus - je organický neživý podiel pôdy, tvorí ho súbor organických látok
vzniknutých premenou odumretých rastlín a živočíchov. Jednotlivé pôdne
typy sa vyznačujú rôznou hrúbkou humusovej vrstvy. Najhlbšiu má čiernica
a hnedozem. Najtenšiu horské typy pôd ranker a litozem.
- vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov.
- podstatnú časť tvorí C – uhlík a N – dusík.
- podmieňuje hlavne úrodnosť pôdy.

Najrozšírenejšie pôdne typy sveta

- Červenožlté (pod tropickými dažďovými lesmi)
- Červené (na savanách Afriky a Južnej Ameriky – oželeznenie -
feritizácia)
- Soľné -Nevyvinuté (na púšťach)
- Žltozeme (pod subtropickým lesom)
- Gaštanové, Hnedozem (ilimerizácia) a Černozem (stepi - nížiny)
- Hnedé lesné pôdy -kambizeme (pod listnatým lesom-zaílenie -
sialitizácia)
- Podzoly (pod ihličnatým lesom-podzolizácia)
- Rankre (tundry)
- Permafrost (polárne oblasti)
- Rendziny (horské pôdy na karbonátových horninách)
- Nivné – fluvizeme (pozdĺž tokov, zaplavované, ovplyvňované
podzemnou vodou)
- Lužné – čiernice (v širokých nivách, ovplyvnené podzemnou vodou)
- Glejové (premokrené)

Ohrozenie pôd
- erózia: strata pôdy zvetrávaním odnos pôdy vodou alebo
vetrom
- chemizácia: ukladanie chemických látok v pôde - pesticídy,
herbicídy...
- zanášanie odpadmi
- vysušovanie
- zhutňovanie (ťažkými strojmi, pôda stráca schopnosť
„dýchať“)
- zastavanie pôd (priemyselné závody, obchodné centrá...)

Planetárne členenie pôdotvorných procesov

a pedosféry
 Základná schéma vzniku pôd:
pôdotvorné činitele → pôdotvorný proces → pôdne horizonty
→ pôdny profil → pôdny typ

- Pôdotvorné činitele – všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti

a rozšírenie pôd (napr. horniny, reliéf ...) podmieňujú vznik
pôdotvorného procesu.
- Pôdotvorný proces je súhrn fyzikálnych, chemických a biologických
procesov, ktoré prebiehajú v pôde,
- Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na vrstvy – pôdne
horizonty - odlišujú sa farbou a vlastnosťami a možno ich pozorovať
na pôdnom profile (kolmý rez pôdou).
- podľa usporiadania horizontov sa určuje pôdny typ – je to základná
jednotka triedenia pôd,

Rozšírenie pôdnych typov má svoje zákonitosti:

a) horizontálnu zonálnosť (od rovníka k pólom)
b) vertikálnu zonálnosť (v závislosti od nadm. výšky)

a)
 - V rovníkových oblastiach - zóna červeneno-žltých pôd prebieha proces
feralitizácie – pôdna hmota sa obohacuje o voľné oxidy železa a oxidy
hliníka vznikajú feralitné pôdy s mocným červeným horizontom
- pestuje sa – cukrová trstina, kakaovník, tropické ovocie

Zóna červených pôd saván

- ďalej od rovníka – v suchom tropickom podnebí prebieha proces
oželezenia – feritizácia
- bližšie k rovníku – vo vlhkom tropickom podnebí -feralitizácia
- využíva sa – ako pasienky, časť sa obrába primitívne, na plantážach –
intenzívne
Púšťové pôdy tropického, subtrop. a mierného pásma
– majú nepatrný obsah humusu (pod 1 %)
- rozlišujeme pôdy piesočnatých, kamenistých, hlinitých a štrkovitých púští
Žltozeme a červenozeme vlhkých subtrop. lesov
- s použitím hnojív sa na nich pestujú – citrusy, bavlník, tabak, sója,
čajovník

Gaštanové pôdy
- na suchých nízkotrávnatých stepiach
- sú plytšie a obsahujú menej humusu,
- sú suchšie a často bývajú i zasolené
- pestujú sa na nich - poľné kultúry, ktoré je potrebné zavlažovať, alebo sa
využívajú ako pasienky
 Černozeme
- vznikli vo vlhších vysokotrávnatých stepiach a lesostepiach mierneho
pásma
- vznikli černozemným procesom – hromadením kvalitného humusu
z koreňov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100 cm) tmavosivý
až sivočierny horizont
– patria k najúrodnejším pôdam na svete (svetové obilnice)
Hnedozeme
- vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch mierneho
pásma
- prebieha v nich mierny proces ilimerizácie – presakujúca voda mechanicky
premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia – tým
vzniká pod humusovým horizontom A (nepresahuje 30 cm) mocný
hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl.
Kambizeme (hnedé lesné pôdy)
- vznikli v listnatých lesoch
- prevláda proces zaílenia – sialitizácia
Podzolové pôdy
- vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami
- prebieha tu chemický rozklad minerálov silnými organickými kyselinami (z
kyslého opadu z ihličia)
- majú malú prirodzenú úrodnosť (živiny sú vyplavované),
- väčšinou sú zalesnené ihličnatými lesmi
Tundrové pôdy
- sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou
- nízka teplota redukuje biotické i chemické procesy – organická hmota sa
rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu, ktorý sa
hromadí na tvrdej nerozloženej hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve
(permafroste)
- v zime sú zamrznuté, v lete rozmočené
Výnimku zo zonálneho rozšírenia pôd tvoria pôdy azonálne – napr.:
- fluvizeme (nivné pôdy)
- čiernice (lužné pôdy) ich režim je ovplyvnený podzemnou vodou,
- rendziny - s výskytom na vápencoch.

Vertikálna zonálnosť pôd

- zákonité menenie pôdnych typov s nadmorskou výškou
- v nížinách a kotlinách - predhorská zonálnosť
- v pohoriach - výšková zonálnosť

Vertikálna zonálnosť hlavných pôdnych typov strednej Európy +

Slovenska (v závislosti od nadmorskej výšky)
Význam pôd - funkcie pedosféry:
- pôda je základnou podmienkou existencie rastlinstva
- základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve,
- pôda ovplyvňuje hydrologické pomery (zadržiava vodu a vytvára zásoby
podzemnej vody),
- pôda s vegetačným krytom sa podieľa na stálej regenerácii ovzdušia.

Pedosféra na malom území

- na nivách vodných tokov – fluvizeme – nivné pôdy
- na terasách vodných tokov alebo vyvýšených častiach krajiny -
hnedozeme
- v pohoriach - južné svahy – vlhké (humózne) pôdy
- na vápencoch – rendziny
- na nevápencových horninách – kambizeme (hnedé lesné pôdy)