Pôda - poznámky

Pôda - je vrchná vrstva zemskej kôry (litosféry), ktorá je výsledkom

vzájomného pôsobenia vody, ovzdušia a organizmov na horniny
- je výsledkom pôdotvorného procesu, v ktorom dôležité miesto má
biologický a geologický obeh látok.
- súbor všetkých pôd na zemskom povrchu sa označuje pedosféra.

Základné zloženie pôdy – neživá (anorganická a organická) a živá zložka.

I. Neživá zložka pôdy

a) anorganická (pevná, kvapalná, plynná):
- Minerálna časť pôdy - rozpadom a zvetrávaním rôznych hornín a minerálov
(kremeň, oxidy železa, oxid uhličitý, sadra).
- Mechanické zloženie pôdy - čiastky (úlomky hornín a minerálov) v pôde sú
rozličnej veľkosti.
- Pôdna voda – uchováva sa v pôdnych póroch (dostáva sa do pôdy dažďami,
snehom, ľadovcom, rosou, závlahami a z hlbokých vrstiev zeme - vzlínaním).
Voda v pôde nikdy neostáva čistá. Rozpúšťajú sa v nej rôzne horniny i pôdny
vzduch a s rôznymi mikroorganizmami ju nazývame pôdnym roztokom.
- Pôdny vzduch - sa nachádza v pôdnych póroch (čím viac vzduchu, tým menej
vody), je veľmi bohatý na oxid uhličitý, v pôde sa vytvára pri rozklade
organických zvyškov, pri dýchaní mikroorganizmami, živočíchov a koreňmi
rastlín.

b) organická = pôdny humus:

Vzniká zo zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov (rozkladom, aj z
rozličných výlučkov živočíchov, rastlín a mikroorganizmov)
Význam humusu je v tom, že s množstvom humusu rastie úrodnosť pôdy

II. Živá zložka pôdy – pôdny edafón

- Mikroorganizmy (baktérie, riasy, huby) - heterotrofné organizmy a
získavajú živiny (organické látky) z tiel živých organizmov, alebo
rozkladom odumretých organizmov.

Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií.

a) Podľa prevládajúcich pevných častíc (textúry), zrnitosti (veľkosti častíc)-
pôdne druhy:
 ľahké pôdy: piesočnaté pôdy
 stredne ťažké pôdy: hlinité pôdy
 ťažké pôdy: ílovité pôdy
b) Podľa podmienok vzniku (určeného materskou horninou, na ktorej vzniká)
Pôdne typy:
 červeno-žlté pôdy (v rovníkových a tropických , subtropických lesoch) -
obohatené o oxidy železa a hliníka
 červenozeme (savany)
 rendziny - vznikajú na vápnitých horninách
 gaštanové pôdy – ( v nízkotrávnatých stepiach)
 černozeme - vznikajú na vlhších stepiach s vyššími porastmi tráv, hromadí
sa tu najkvalitnejší humus,
 hnedozeme - vznikajú na sprašiach
 hnedé lesné pôdy (kambizeme) - vznikajú v listnatých lesoch mierneho
pásma
 podzoly - vznikajú v miernom až chladnom pásme v oblasti ihličnatých
lesov
 rankre - tundrové pôdy, prípadne pôdy vysokohorských oblastí