1

ZÁKLADNÉ POJMY ENVIRONMENTALISTIKY

Environmentalistika - sa chápe ako odbor, ktorý sa zaoberá vzťahmi a procesmi medzi

všetkými druhmi ľudskej činnosti a prostredím, v ktorom sa tieto činnosti realizujú.

Ekológia – je vedná disciplína zaoberajúca sa vednými vzťahmi a procesmi, ktoré

prebiehajú medzi živými organizmami navzájom a ich prostredím.

Životné prostredia – je to prostredie človeka, tá časť sveta, s ktorou je človek vo

vzájomnej interakcii, to znamená, ktorú používa, ovplyvňuje ju a prispôsobuje sa jej.

Ekosystém – chápeme ako funkčnú zostavu živých a neživých zložiek životného

prostredia, ktoré sú vzájomne spojené výmenou látok, tokom informácií a ich odovzdávaním,
vzájomne sa ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom spoločnom priestore a čase.

Trvalo udržateľný rozvoj (TUR) – spočíva v tom, že súčasným ale aj budúcim

generáciám zachováva možnosti uspokojiť ich základné životné potreby, ale pritom nezníži
rozmanitosť prírody a prirodzené funkcie ekosystému.

Autoregulačné mechanizmy – sociálne napätie a vojny, prírodné katastrofy pôsobia

ako brzdiaci faktor premnoženia a takisto pôsobia voči existencii ľudskej populácie.

Antroporegulačný mechanizmus – zachovanie života za každú cenu (zabezpečenie

blahobytu pre privilegovanú skupinu ľudí na úkor prevažujúcej časti populácie).

Krivka ľudskej populácie:

GLOBÁLNE PROBLÉMY

 ozónová diera
 globálne otepľovanie
 kontaminácia vody
 degradácia pôdy
 produkcia odpadov
 kyslé dažde
 rast ľudskej populácie
 rast materiálnych potrieb
 2

Ozónová diera
- hrúbka ozónovej vrstvy je približne 3 mm. Stav poškodenia ozónovej vrstvy sa meria
Dopsonovým spektrometrom, ktorý pracuje na princípe vlnových dĺžok zachytávaním
jednotlivých vlnových dĺžok vo vertikálnom stĺpci na zemský povrch.

Spektrá žiarenia

UVC UVB UVA viditeľná časť žiarenia IRA IRB IRC

100 280 315 400 760 1400 3000 106

hodnoty vlnovej dĺžky λ = jednotka mikrospektra (lambda)

Globálne otepľovanie
- asi 25% slnečného žiarenia sa predtým než prenikne na zemský povrch odráža od atmosféry
a uniká späť do kozmu. Ďalších 25% je pohltené aerosólmi a plynmi v atmosfére, 50%
žiarenia dopadá na zemský povrch, pričom z toho 5% sa odráža od mrakov, vodnej hladiny
a snehu a zvyšných 45% dopadá na povrch zeme, kde energia je pohlcovaná zemou
a zohrieva ju
- skleníkové plyny: oxid uhoľnatý CO2, oxid dusný NO, metán, ozón. Príčinou vzniku
skleníkových plynov je spaľovanie fosílnych palív a doprava
- globálne otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov, stúpa hladina morí a naopak, vznikajú
veľké suchá

ozónová vrstva 25%

45%

ZEM

Kyslé dažde
- pri spaľovaní fosílnych palív dochádza k reakciám s vodnými parami obsiahnutými
v atmosfére za vzniku zriedených kyselín. Tie sa dostávajú na zemský povrch vo forme
kyslých dažďov. Dochádza tým k zníženiu pH, k zmene podmienok v tečúcich vodách,
negatívne ovplyvňuje pôdu a takisto negatívne pôsobia na rastlinstvo.
- kyslé dažde sú takisto významným faktorom ohrozenia pamiatok, sôch a budov.
- k obmedzeniu kyslých dažďov vedie najúčinnejšia cesta tým, že sa zníži spaľovanie
fosílnych palív a začnú sa využívať alternatívne zdroje energie.
- emisia – množstvo škodlivín, ktoré zdroj vypustí do ovzdušia za určitú dobu (g/s alebo
kg/h).
- imisia – sú to škodliviny, ktoré sa dostanú z atmosféry na zemský povrch.
 3

- ďalšie prvky, ktoré narúšajú ozónovú vrstvu:

 freóny – sú to chlórované a fluorované vodíky freónu, obsahujú molekuly chlóru,
ktoré sú nebezpečné pre ozón, majú veľmi široké priemyselné použitie, sú netoxické,
veľmi stále, nemajú korózne účinky a sú cenovo prístupné (nachádzajú sa
v klimatizačných zariadeniach, čistiarniach...).
 halóny – narúšajú ozónovú vrstvu, používajú sa v hasiacich prístrojoch, obsahujú
bróm.

Ohrozenie biologickej diverzity

- druhová diverzita – ide o pomer medzi počtom druhov a celkovým počtom jedincov
v rámci určitého spoločenstva
- biologická diverzita – je narušovaná genetickými manipuláciami
Dôvody k ochrane bohatstva zeme:
• ekonomické – zo známych 250tis druhov rastlín sa približne 3tis používa na obživu,
približne 30 druhov sa intenzívne pestuje a zabezpečuje tak 95% objemu potravy. 2%
ľudskej obživy pochádza z morí a oceánov
- rastliny sú významným stavebným materiálom a vyžívajú sa aj na výrobu energie
(spaľovanie dreva)
• vedecké – každý druh má svoju vedeckú hodnotu
• estetické – jednotlivé druhy organizmov môžu byť pre človeka zdrojom odpočinku,
radosti a rekreácie
• etické – zachovanie druhovej diverzity a nenarušených ekosystémov zeme je potrebné
chápať ako povinnosť alebo poslanie človeka

Degradácia pôdy
- zvyšovanie nárokov na produkciu potravín a dôsledok priemyselnej činnosti sa prejavuje
v ohrození kvality poľnohospodárskej pôdy
Následky:
• erózia pôdy – rozrušovanie a odnos vrchnej zeme vodou alebo vetrom
• dizertifikácia – proces premeny úrodnej pôdy na púšť
• zasoľovanie – vzniká vplyvom nadmerného zavlažovania a chemického ošetrovania
pôdy a následným odparom vody. Dôsledkom je zníženie úrodnosti pôdy
• acidifikácia – vzniká ako dôsledok kyslých dažďov
• chemická kontaminácia – dôsledok nadmerného užívania pesticídov a priemyselných
hnojív, vedie k prenosu škodlivých látok do potravinového reťazca

Kontaminácia vôd
- voda je univerzálne rozpúšťadlo, 97% je viazaná v oceánoch a moriach a 3% predstavuje
sladká voda. Využívanie sladkej vody nie je ohraničené iba pitím a umývaním sa, takmer ¾ sú
využívané na zavlažovanie. Obrovským odberateľom sladkej vody je priemyselná činnosť.
- hlavný typ znečisťovania vôd je eurofizácia – znečisťovanie vôd živinami, ktoré sa
vyskytujú vo vysokých koncentráciách v dôsledku čoho dochádza k premnoženiu určitého
druhu planktónu. Ten spotrebúva kyslík a preto sa tým vodám hovoria vody bez kyslíka alebo
vody bez života.
- znečisťujúce látky: ropné produkty, zlúčeniny ťažkých kovov (ortuť, olovo, kadmium)

Produkcia odpadov
 4

- v súvislosti a ľudskou činnosťou a s rastúcou populáciou úmerne stúpa aj množstvo

odpadov. Rast spotreby priemyselne vyspelých krajín je dôvodom rastu množstva bežného
komunálneho odpadu. Pribúda množstvo nebezpečného odpadu z priemyselnej činnosti.
Rast ľudskej populácie
- popri biologických vzťahov je potrebné uvažovať so vzťahmi spoločenskými, rast populácie
nie je vo všetkých krajinách populácie rovnaký. Zásadnú úlohu pri raste ľudskej populácie má
natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť).
- demografická revolúcia – dlhodobý pokles počtu detí v rodine, zvýšenie veku matiek a ich
spoločenské uplatnenie a zmeny v sociálnom prostredí

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Zložky ŽP:  živočíšstvo

 voda Časti ŽP:
 pôda  prírodná
 vzduch  umelá
 rastlinstvo  sociálna

Termíny (pojmy) ŽP:

 Životné prostredia
 Ekológia
 Environmentalistika
 Ekosystém

Ekosystém
- každý systém, v ktorom sa nachádza aspoň jeden živý organizmus
- každý ekosystém pozostáva z nasledujúcich zložiek:
• anorganické zlúčeniny – (uhlík dusík, oxid uhličitý)
• organické zlúčeniny – (sacharidy, proteíny, lipidy)
• klimatické faktory – (teplota, vlhkosť, prúdenie, vzduch)
• producenti – (tzv. autotrofné organizmy - ide o zelené rastliny, riasy – kt. dokážu
z anorganických látok produkovať organické látky)
• konzumenti – (organizmy a mikroorganizmy, kt. využívajú čo produkujú producenti)
• reducenti, (deštrumenti) – (huby, tzv. mikroorganizmy, kt. rozkladajú organické látky,
spôsobujú hnilobný proces)

GEOSYSTÉMY ZEME

- systémy, ktoré je možno skúmať geografickými systémami a majú určitý vzťah k zemskému
povrchu

ZEM

GEOSFÉRA ANTROPOSFÉRA
je tvorená: - ľudská populácia
- litosférou – pedosféra - artefakty (ľudské diela)
 5

hydrosféra BIOSFÉRA
- atmosférou - fytosféra
- zoosféra
- mikroorganizmy
LITOSFÉRA
- je tvorená zemskou kôrou
- predstavuje 510 mil. km2
- prevažujú moria (predstavujú 362 mil. km2 , 71%) celkového povrchu zeme
- povrch tvoria pevniny, predstavujú 29%
- nachádza sa v nej 102 prvkov, niektoré v menšom, niektoré vo väčšom množstve
- viac ako 1% majú prvky kremík, kyslík, železo, hliník, sodík, vápnik, draslík, mangán

PEDOSFÉRA
- najvrchnejšia časť litosféry
- vznikla rôznymi pôdotvornými procesmi:
• zvetrávaním – fyzikálne
- chemické
- biologické
• klimatické faktory (vlhkosť, teplota)
• vplyv živých organizmov
• vplyv človeka

HYDROSFÉRA
- vodný obal zeme
- tvoria ju moria a svetové oceány

H2O
3% sladká voda (skôr využiteľná)

97% slaná voda 2%ľadovce 1% k dispozícii

- hmota hydrosféry je 1,4 x 1018 tony

ATMOSFÉRA
- plynný obal zeme
1) dôležitá prítomnosť kyslíka
2) teplota

zem
 6

Atmosféra

8 -16 km nad

- v atmosfére sa nachádzajú plyny:

 dusík 75,3%
 kyslík 23,3%
 argón 1,28%
 kysličník uhličitý 0,03%

TROPOSFÉRA
- je najbližšia vrstva od zeme
- 8 - 16 km nad povrchom zeme
- teplota 55°C

STRATOSFÉRA
- 11 – 25 km nad povrchom zeme
- teplota 56 °C

MEZOSFÉRA
- 25 – 80 km nad povrchom zeme
- teplota 107°C
- je pozorovaná hladina kyslíka

OZONOSFÉRA
- nachádza sa v rámci mezosféry
- 30 – 40 km nad povrchom zeme
- má hrúbku 2 – 3 mm

TERMOSFÉRA
- 80 – 800 km nad povrchom zeme
- teplota cez deň je 2250°C až 2750°C a teplota cez noc 1500°C až 1900°C

IONOSFÉRA
- nachádza sa v rámci termosféry
- je ionizujúca, elektricky vodivá vrstva

EXOSFÉRA
- 800 – 90 000 km nad povrchom zeme
- vo výške 1000 km bolo ešte bádať stopy kyslíka

BIOSFÉRA
- je nadriadenou kategóriou v ekosystéme v celosvetovom meradle

ANTROPOSFÉRA
- faktory:
• zalesňovanie, odlesňovanie
• melionizázia – hydrotechnika
 7

- balneotechnika
- geotechnika
• agrotechnika, zootechnika
• urbanizmus, industrializácia
• kozmonautika
PRÍRODNÉ ZDROJE

- delíme na:
 vyčerpateľné:
• udržateľné:
o obnoviteľné
o neobnoviteľné
• neudržateľné:
o nahraditeľné
o nenahraditeľné
 nevyčerpateľné:
• nezmeniteľné
• poškoditeľné

Nevyčerpateľné zdroje
- sú zdroje, ktoré človek nemôže vyčerpať do kvantity, ale môže ich ľahko poškodiť pre ďalšie
použitie (voda, vzduch)

Vyčerpateľné zdroje
- sú zdroje, ktoré sa dajú vyčerpať do kvantity (fosílne palivá)

Nezmeniteľné zdroje
- sú nevyčerpateľné zdroje (biosféry), ktoré človek nevie vyčerpať )slnečné žiarenie, vietor)

Poškoditeľné zdroje
- sú nevyčerpateľné zdroje, ktoré sa však ľahko dajú poškodiť (voda)

Vyčerpateľné zdroje
- sú zdroje, ktoré by sme mali využívať do takej miery, aby sme ich zachovali aj pre ďalšiu
generáciu

Prírodné zdroje:
 slnečné žiarenie
 pôda
 ovzdušie
 voda
 nerastné bohatstvo
 rastlinstvo
 živočíšstvo
 chránené časti prírody

Fotosyntéza (asimilácia CO2)

- dej, ktorý prebieha na zemskom povrchu
 8

- musí mať k dispozícii teplo, svetlo, H2O + CO2 (obsiahnuté vo vzduchu)

6 CO2 + 6 H2O + 2,82.106 J => C6H12O6 + 6 O2

Rastliny využívajú slnečnú energiu, ktorá je pohlcovaná chlorofylom (zelené farbivo) k syntéze
kysličníka uhličitého + vody v organickej látke
- CO2 je 0,003 až 0,004 %; normál je 0,15%
POTENCIÁL A STRES PRÍRODY

- zásahy prírody:
• došlo k eliminácii niektorých druhov zvierat
• rozdeleniu rastlín na užitočné a neužitočné a niektoré úplne zmizli z povrchu zeme
• vytváranie rozsiahlych sídlisk

zlom

reverzibilná reverzibilná max. teoretický zisk

oblasť oblasť

z
i max. praktický zisk
s
k
využiteľná oblasť

energetický vstup

Krivka ekologických nákladov

krivka ekologických nákladov

n
á S = f (z)
kl
N4 N4 N - náklady
a
S - škody
d
E0 E=S+N Z – zisky
y
S2 S2 E0 – min. ekolog.
/š
S0 nákladov
k
o S1 S1 N0
d S3 N3
y N = f (z)
 9

Z4 Z1 Z2 Z3 znečistenie

ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

VO DA

je základnou zložkou životného prostredia

vodné pary

rastliny

zrážková voda
40% 100% 50%

povrchová 10% pôdna

voda podzemná voda
voda

Hydrologický cyklus vody

vodné pary

dážď

sneh, ľad

prameň
jazero
podzemná voda
more

Senzorické vlastnosti vody:

 teplota ( teplotná stratifikácia)
 1

ovplyv. vonkajším prostredím

skokovité zmeny teploty

stála vrstva

 chuť vody – závisí od rozpustných látok (Fe, Mg, Mn, Zn, Clx, Sx...)
 pach vody – spôsobený prchavými látkami vo vode
 farba vody – prítomnosť soli sfarbuje vodu do zelena, prítomnosť Fe – do červena, Mn
do fialova ....

Samočistiaca schopnosť vody

- ovplyvnená prítomnosťou O2 (8-14mg/l)
- ak klesá pod 4 mg/l nastávajú problémy

Z hľadiska čistoty vody rozlišujeme 4 pásma samočistenia:

1) pásmo odpadovej vody (nastávajú tzv. bioredukčné procesy)
- nedostatok O2 a nadmerný počet baktérií
2) pásmo prechodné (prestávajú hnilobné procesy, nastávajú oxidačné procesy, organická
látka mineralizuje, objavujú sa ryby)
3) pásmo čistej vody (organické látky sú spotrebované, objavujú sa len stopovom
množstve, zvyšuje sa obsah kyslíka a objavujú sa rastliny a živočíchy vo väčšom
množstve)
4) pásmo čistej pramenistej vody

Rozdelenie vôd
 podľa pôvodu:
• zrážková voda – je čistá, no pri prechode atmosférou stráca rôzne emisie
• povrchová voda – jazerá, rieky, moria, oceány.
• podzemná voda – filtrácia, absorbcia; patria sem aj minerálne vody
 podľa čistoty:
• veľmi čistá a čistá
• znečistená
• veľmi znečistená
• mimoriadne znečistená
 podľa teploty:
• od 25° - 50°C (termálne vody)
• od 50° a viac (žriedlové vody)
 podľa použitia:
• pitná voda (bakteriálne nezávadná)
• úžitková voda (viac chemických prvkov ako u pitnej vody)
• prevádzková voda (priemyselné účely)

Znečistenie vody:
- fyzikálne (splašky)
- chemické (dusičnany, nitráty...)
- biologické

Stupne znečistenia vody môžeme hodnotiť následovnými ukazovateľmi:

 1

- ukazovateľ kyslíkového režimu

- ukazovateľ chemického zloženia vody

Príčiny znečisťovania vody:

 prírodného charakteru (veterná, vodná a biologická erózia)
 antropogenného charakteru ( sídliskové znečistenia, priemyselné znečistenia,
poľnohospodárstvo, doprava...)

Čistenie odpadových vôd:

- mechanické čistenie (filtrácia, sedimentácia)
- chemické čistenie (zrážadlami, ktoré sa potom vyplavujú)
- biologické čistenie – prirodzené (pôdna filtrácia)
- umelé ( biologické filtre)
- zvláštne spôsoby čistenia (priemyselné vody)

PLYN OBSAH (x) DOBA ZDRŽANIA

O2 5000 rokov
N2 1000000 rokov
O3 2 roky
vodík H2 10 dní
oxid dusičitý 10 dní
sírovodík 12 hodín

- tlak vzduchu (balnometrický tlak) – je úmerný hustote vzduchu

- s rastúcou výškou klesá

VZDUCH

Hydrotermický komplex:
- tepelné pocity sú výsledkom súhry troch základných veličín:
• teploty vzduchu
• pohybu vzduchu
• veľkosti vzduchu
Ak sa jeden z týchto zložiek zmení, zmenia sa aj ostatné => hyrdotermický komplex

Teplota vzduchu
– kolíše nielen počas roka, ale aj cez deň. Ohriata pôda odovzdáva svoje teplo vzduchu
niekoľkými spôsobmi a to:
 vedením (vrstva, s ktorou je v priamom styku)
 prúdením (ohrev aj vyšších vrstiev ovzdušia)
 vyžarovaním (ohrev ovzdušia slnečnými lúčmi)
 vyparovaním vody z pôdy
Miesta s rovnakými teplotami na meteorologických mapách sa spájajú čiarami - izotermami.

Vlhkosť vzduchu
- rozlišujeme tri pojmy množstva vodných pár:
1. absolútna vlhkosť vzduchu
- skutočné množstvo vodných pár, ktoré môže atmosféra prijať
2. maximálna vlhkosť vzduchu
 1

– množstvo vodných pár, ktoré môže ovzdušie maximálne prijať

3. relatívna vlhkosť vzduchu
– podiel relatívnej a maximálnej vlhkosti
- optimum = 40-60%

Pohyb vzduchu
- vzduch prúdi z miest vyššieho tlaku do miest s nižším barometrickým tlakom. Označujeme ho
ako vietor, je charakterizovaný smerom a rýchlosťou.

Samočistiaca schopnosť vzduchu

- ovplyvňuje ju niekoľko faktorov:
 tvar územia
 meteorologické faktory
 fyzikálne a chemické vlastnosti škodlivín

Zdroje znečistenia:
 podľa pôvodu:
• prírodné
• umelé
 podľa umiestnenia:
• prízemné zdroje (doprava)
• vyvýšené zdroje (komín)
• výškové zdroje (letecká doprava)
 podľa usporiadania:
• bodové
• lineárne
• plošné
• objemové
 podľa polohy umiestnenia:
 statické zdroje
 pohybové zdroje

Rozdelenia emisií:
- prachové emisie

Stupeň znečistenia ovzdušia Znečistenie (mg . m -3)

čisté ovzdušia do 0,24
slabo znečistené 0,25 – 0,9
stredne znečistené 1,0 – 1,9
značne znečistené 2,0 – 2,9
silne znečistené 3,0 – 3,9
veľmi silné znečistené 4 a viac

- aerosóly – plynné, tuhé a kvapalné častice s priemerom od 10 do 0,001 mm (hmla, dym)

- plyny – vodná para, oxid siričitý, CO2, uhľovodíky, oxidy síry..
 1

Aerosólové častice, ktoré sa vyskytujú v ovzduší sa rozdeľujú podľa niekoľkých skupín:

 podľa skupenstva – tuhé
- kvapalné
 podľa pôvodu – prírodné
- antropogénne
 podľa spôsobu vzniku – primárna
- sekundárne
 podľa veľkostí častíc
 podľa biologických účinkov – toxické
- fydrogénne
- s dráždivým účinkom
- interné
 podľa chemického zloženia

Priemyselné exhalácie
- závody spracovávajúce kov znečisťujú ovzdušie okrem oxidov dusíka a síry drobnými
čiastočkami a oxidmi kovov. Množstvo z nich sú jedovaté.
Veľmi rozsiahle sú exhaláty z chemických závodov, ich existenciu pripomína nepríjemný
zápach sírovodíka, koncentrácie čpavku, ktoré pôsobia vo vzduchu dráždivo na dýchacie cesty.
Chlór a sírouhlík sú toxické, ich koncentrácie v blízkosti závodov sú nepatrné, ale zasahujú
ďaleko a pri nepriaznivých poveternostných podmienkach môžu spôsobiť katastrofu.
V okolí cementárni, vápeniek sa usadzujú vrstvy šedého prachu, najnebezpečnejší je kremenný
prach, obsahuje oxid kremičitý, nebezpečný je prach, ktorý obsahuje vlákna azbestu alebo
hliníka.

Exhalácie z dopravy
- výfukové plyny spaľovacích motorov obsahujú okrem klasických splodín oxid uhoľnatý
a aldehydy. Pôsobením slnečnej energie z týchto látok vzniká škodlivina – fotochemický smog.

Negatívne dôsledky znečistenia ovzdušia

– ak je u ľudí pokožka a sliznica vystavená priamemu účinku škodlivých emisií, dochádza
k podráždeniu očí, nosa a pľúc (sťažené dýchanie, kašeľ, bolesti hlavy).

Biologický účinok prachu závisí od toxicity a stupňa disperzity. Niektoré škodliviny môžu
zasiahnuť sliznicu tráviaceho traktu. Plynné častice, ktoré preniknú do pľúc môžu spôsobiť
krvné a srdcové ochorenia.

Zhoršenie hygienických a životných podmienok vo veľkomestách zvyšuje výskyt chorôb

a znižuje zdravotnú odolnosť obyvateľstva.
Znečistenie ovzdušia pôsobí aj na zvieratá.

Hospodárske závady sú spôsobené tým, že emisiami poškodený vzduch poškodzuje pôdu,

vegetáciu a znižuje produkciu a akosť produktov. Ovzdušie spôsobuje koróziu kovových
konštrukcií, poškodzuje fasády budov, porušuje ochranné nátery.

PÔDA

- základom vzniku pôdy je materská hornina:

 vyvreliny (z vulkanickej činnosti)
 1

 usadené horniny – vznikajú z vyvretých hornín, následným odnášaním tepla

a následným usádzaním (sedimentovaním)
 premenená hornina – vzniká premenou vyvretých a usadených hornín

Pôdotvorné faktory:
1) podnebie
2) podzemná voda – veľmi ovplyvňuje kvalitu vody
3) reliéf krajiny
4) prúdenie vzduchu
5) hladina podzemnej vody
6) vegetácia a živé organizmy
7) človek

Geologický cyklus
1)

H2O

zvetrávanie (láva)

vulkanická
činnosť

horotvorné procesy erózia (odnos pôdy)

zvyšuje sa tlak a teplota ...

....
..... sedimentácia
(vznik usadenín)

2)

reliéf krajiny materská hornina živé organizmy

voda pôda podnebie

 1

obnova pôdy

potravinové reťazce degradácia pôdy

človek

Štruktúra pôdy:
Pôda sa skladá z pôdneho zrna
... ..
Pôdna medzera sa skladá z:
1) pôdna voda .......
2) pôdny vzduch ......
Rozlišujeme:
• pôdy bezštruktúrne
• pôdy štruktúrne
Prievzdušnosť pôdy – aerazácia pôdy – pôdny vzduch v pôdnej medzere
Priepustnosť pôdy – súvisí s obsahom vody v pôdnych medzerách

V pôde sa nachádza množstvo mikroorganizmov – EDAFÓN. Najúrodnejšia časť pôdy je tzv.

humusná vrstva a je aj najväčšia.
Mumifikácia je proces, pri ktorom dochádza k zušľachťovaniu pôdy.

Chemické zloženie pôdy (podľa toho, koľko prvkov sa nachádza v pôde) rozdeľujeme na:
a) makroelementy – prvky, ktoré sa v pôde nachádzajú vo väčšom množstve a nie je
problém ich dokázať ich prítomnosť v pôde
b) mikroelementy – ich prítomnosť v pôde je veľmi malá a preto je potrebné na zistenie
ich prítomnosti v pôde použiť špeciálne chemické elementy
c) ultramikroelementy - na dokázanie potrebujeme veľké množstvo pôdy a špeciálne
metódy

Ph pôdy

Chemická reakcia pôdy Hodnota Ph

zásaditá 7,5 ≤
neutrálna 6,5 – 7,4
slabokyslá 5,3 – 6,4
kyslá 4,6 – 5,2
silne kyslá 4,1 – 4,5
veľmi kyslá ≤4

Typy pôdy:
- jednotlivé typy pôdy sa rozlišujú pôdnym profilom

Pôdny horizont
 1

1) humusový horizont – najvýživnejší

2) obohatený (iluviálny)
3) vyvetralá materská hornina
4) pevná materská hornina
5) glejový horizont – čiernozem
- hnedozem
- ilemerizovaná pôda
- hnedá pôda
- podzol

Druhy vôd vo väzbe na pôdu:

a) absorbčná voda – v najvrchnejšej vrstve pôdy, bez výživných látok
b) kapilárna voda – nachádza sa v neštrukturálnych pôdach (v piesku)
- dochádza k porušovaniu zemskej príťažlivosti
c) gravitačná voda – preniká jednotlivými vrstvami pôdy až na spodný horizont
- pravý opak kapilárnej

V súvislosti s prítomnosťou vody v pôde rozlišujeme vrstvy pôdy následovne:

a) priechodná vrstva – voda ňou iba pretečie nižšie
b) vododárna vrstva – vypĺňa jednotlivé pôdne póry
c) vodonosná vrstva – predstavuje nenarušenú materskú horninu, ktorá je nepriepustná

Pôda má samočistiacu schopnosť.

Deje, ktoré prebiehajú v rámci samočistenia pôdy:

1) filtrácia
2) absorbcia
3) mineralizácia
4) rozklad
5) chemický a biologický proces

Aby mohol samočistiaci mechanizmus začať, musí byť tam dostatok kyslíka a Ph pôdy.

Znečisťovanie pôdy:
a) prírodného charakteru – vodná erózia
- veterná erózia
- zosuvy pôdy (súvisí s vlhkosťou)
- vodný režim v pôde
- záplavy
b) antropogénne znečisťovanie pôdy – emisie
- chemické znečisťovanie pôdy
 1

PROJEKTOVANIE SYSTÉMU ENVIRONMENTÁLNEHO

MANAŽÉRSTVA

Podniky na celom svete dnes zavádzajú systémy environmentálneho manažérstva, aby dokázali
systematickejšie a účinnejšie riadiť svoje environmentálne riziká a príležitostí.

Environmentálne riziko – môže byť kombinácia výrobku v takom rozsahu, ktorý je

neprijateľný pre domáce a cudzie trhy. Môžu to tiež byť zranenia, choroby robotníkov, prípadne
príslušníkov miestnej komunity, alebo znečistenia negatívne ovplyvňujúce postavenie podniku
na národnom či medzinárodnom trhu.
Environmentálna príležitosť – môže byť zníženie spotreby energie a surovín alebo zníženie
úrovne znečisťovania, prípadne recyklovania odpadov, z čoho vyplynie úspora výrobných
nákladov. Takouto príležitosťou by mohol byť tiež predaj výrobku na trhu, kde sa uplatňujú
environmentálne požiadavky.

Charakteristika systému environmentálneho manažérstva

Systém environmentálneho manažérstva je špecificky určený na pomoc podnikom v týchto

oblastiach:
 identifikácia a riadenie environmentálnych aspektov, vplyvov a rizík týkajúcich sa podniku
 dosiahnutie stratégie, cieľov a úloh ochrany životného prostredia, vrátane súladu
s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia
 špecifikácia základných princípov, ktoré povedú podnik k environmentálnej zodpovednosti
v budúcnosti
 zabezpečovanie rovnováhy medzi nákladmi a ziskom podniku, určenie krátko-, stredno-
a dlhodobých cieľov realizácie ochrany životného prostredia
 určenie prostriedkov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov a priradenie zodpovednosti
 definovanie a dokumentovanie špecifických úloh, zodpovednosti, autority a postupov,
zabezpečujúcich konanie každého zamestnanca v súlade so svojimi každodennými
pracovnými povinnosťami tak, že pomáha minimalizovať alebo úplne eliminovať negatívne
vplyvy podniku na životné prostredie
 rozširovanie týchto informácií v podniku, resp. organizácii a školenie ľudí, ako účinne
a zodpovedne plniť svoje povinnosti
 vyhodnotenie činnosti na základe vopred odsúhlasených noriem a cieľov a v prípade
nutnosti i modifikácia prístupov.

Systém environmentálneho manažérstva je možné chápať ako plánovaný a koordinovaný súbor

riadiacich činností, operačných postupov, dokumentácie a zaznamenávania, ktorý je
implementovaný v špecifickej organizačnej štruktúre s definovanou zodpovednosťou
 1

a prostriedkami. Jeho úlohou je prevencia negatívnych vplyvov na životné prostredie a podpora

činnosti aktivít zameraných na zachovanie alebo zvýšenie kvality životného prostredia.

Norma ISO 14 001 definuje systém environmentálneho manažérstva ako tú súčasť celkového
systému riadenia, ktorá zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovanie činností, zodpovednosti,
praxe, postupov, procesov a prostriedkov na vývoj, implementáciu, dosiahnutie, režim
a udržiavanie stratégie ochrany životného prostredia.

Štruktúra systému environmentálneho manažérstva:

1) Stratégia ochrany životného prostredia, ktorá je obvykle zverejnená v podobe vyhlásenia
stratégie ochrany ŽP
2) Program na ochranu ŽP alebo environmentálny akčný plán
3) Organizačné štruktúry
4) Integrácia riadenia ochrany ŽP do obchodnej činnosti
5) Monitorovanie, meranie a postupy archivovania informácií
6) Nápravné a preventívne činnosti
7) Audit EMS
8) Revízia riadenia
9) Vnútorná komunikácia a školenie
10) Vonkajšia komunikácia

Demingov kruh
– prvky ISO 14 001 v Demingovom diagrame

ZLEPŠI PLÁNUJ

SÚSTAVNÉ
ZLEPŠOVANIE

KONTROLUJ ROB

Zlepši • audit
• prehľad riadenia

Kontroluj
• monitorovanie, riadenie
• nesúlad, opravná – preventívna
činnosť
• záznamy
 1

Plánuj • štruktúra
• stratégia OŽP • zodpovednosť
• environ. aspekty • školenie
• právne požiadavky • komunikácia
• ciele a úlohy • dokumentácia
• programy riadenia OŽP • operačné riadenie
• pripravenosť
Rob

Štyri fázy činnosti podniku pri implementácií:

1) plánovacia fáza (PLÁNUJ) – špecifikujú sa celkové ciele a úlohy podniku vrátane
metodológie na ich dosiahnutie
2) fáza činnosti (ROB) – implementuje sa plán a odsúhlasené opatrenia na dosiahnutie
cieľov podniku
3) fáza vyhodnocovania (KONTROLUJ) – kontroluje sa účinnosť a výkonnosť činností,
ktoré boli vykonané podľa programu a výsledky sa porovnávajú s plánom
4) fáza opravnej činnosti (ZLEPŠI) – odstránia sa všetky nedostatky, alebo chyby, ktoré
boli pri kontrole zistené a môže sa uskutočniť revízia plánu a jeho prispôsobenie
zmeneným podmienkam.
 2

Tlak vzduchu

Tlak vzduchu je sucet parcialnych tlakov plynov, ktore sa nachadzaju v atmosfere. Pri
morskej hladine, pri o ‚C je tlak vzduchu 101,06 kPas.
Dynamicky tlak – je to tlak, ktory je namerany v rovnakej nadmorskej vyske na roznych
miestach zeme.

Hydrotermicky komplex

Ked hovorime o hydrotermickom komplexe, hovorime o:

1. teplota vzduchu
2. vlhkost vzduchu
3. prudenie vzduchu

Uvedene parametre zavisia jeden od druheho, tj akonahle sa zmeni jeden z nich, menia sa aj
ostatne.

Teplota vzduchu – ohrievanie atmosfery sa uskutocnuje:

1. slnecnym ziarenim
2. vedenim
3. prudenim
4. vyparovanie vody

Vlhkost vzduchu:

a) absolutna vlhkost – hovori nam o tom, ze pri urcitom tlaku a teplote ake mnozstvo
vlhkosti atmosfera pohltila
b) maximalna vlhkost – hovori nam o tom, ze kolko vodnych par pri urcitom tlaku
a teplote moze ovzdusie teoreticky prijat.
c) relativna vlhkost – pohybuje sa od 30-40%

Prudenie vzduchu: zohrava tu velku ulohu vietor (cize pohyb vzduchu z miest s vyssim tlakom
na miesta s nizsim).
 2

Samocistiaca schopnost vzduchu

1) Tvar uzemia
2) Meteorologicke faktory (napr. teplota vzduchu)
3) Fyzikalne a chemicke vlastnosti skodlivin

Zdroje znecistenia ovzdusia

Su to zdroje, ktore produkuju emisie. Delime ich podla viacerych kriterii:

1) podla povodu:
a) prirodne zdroje – veterna burka, vulkanicka cinnost
b) antropogenny vplyv (umele znecistenie) – doprava, priemysel
2) podla umiestnenia:
a) prizemne zdroje – napr. automobilova doprava
b) vyvysene zdroje – napr. komin
c) vyskove zdroje – napr. letecka doprava, vybuchy

3) podla usporiadania:
a) bodove zdroje – napr. osamoteny komin
b) linearne zdroje
c) plosne zdroje – napr. veterna burka
d) objemove zdroje