PÔDA

9.Ročník ZŠ
Mgr. Mária Kováčová
Obsah

 Čo je pôda a jej funkcie

 Znehodnocovanie pôdy
 Znečisťovanie pôdy
 Agrochemikálie
 Imisie a iné prírodné odpady
 Odpady zo živočíšnej výroby
 Kontaminácia cudzorodými látkami
 „Vyčistenie pôdy“
Čo je pôda a jej funkcie

 Pôda je pre človeka jednou zo základných

súčastí životného prostredia a vzhľadom na
jej úrodnosť je nevyhnutnou podmienkou pre
jeho existenciu. Je produktom dlhodobého
biofyzikálneho pretvárania hornín
v podmienkach, ktoré možno v súčasnosti
ťažko reprodukovať. Vytvárala sa na rozhraní
litosféry, atmosféry a hydrosféry.
Znehodnocovanie pôdy

 Zníženie pôdnej úrodnosti - Pôdna úrodnosť sa

môže znížiť prakticky každým nevhodným zásahom do
prírodného prostredia. Nemusí to vždy byť len zásah
orientovaný na pôdu.Medzi najzávažnejšie príčiny znižovania
pôdnej úrodnosti patria rôzne druhy erózie (vodná, veterná),
znečisťovanie pôdy a nevhodne zamerané zásahy.
 Zničenie alebo strata pôdy - Hlavnými príčinami zničenia pôdy
v našich podmienkach je strata úrodnej pôdy výstavbou
a povrchovou aj podzemnou ťažbou.
Znečistenie pôdy

 Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú

to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy
v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné
odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo
z poľnohospodárskej výroby.
 Látky pochádzajúce z rôznej
nepoľnohospodárskej činnosti. Ich zdrojom je
predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus.
Agrochemikálie

 Pesticídy sú výrobky chemického priemyslu, ktoré ničia

niektoré škodlivé mikroorganizmy (napr. vírusy, baktérie, plesne
a iné huby) živočíšnych škodcov (napr. škodlivý a obťažujúci
hmyz a vyššie živočíchy) a buriny. Ťažisko spotreby pesticídov
je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom
hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene, pri ochrane
dreva a plastov.
 Priemyselné hnojivá dopĺňajú v pôde živiny odčerpané
zberom úrody. Ich nadmerným používaním sa však zhoršuje
kvalita pôdy.
Imisie

 Alkalizujúco pôsobia najmä tuhé imisie s vysokým obsahom CaO,

ako sú prašné úlety z vápeniek, cementární a pod. Pôdnu kyslosť
zvyšujú plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF a oxidy dusíka.
Imisná situácia v SR má výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd.
Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov je
sústredený v okresoch Dolný Kubín (22 %), Liptovský Mikuláš (18
%), Poprad (18 %), Banská Bystrica (12 %), Spišská Nová Ves (6
%), Stará Ľubovňa (5 %). Najškodlivejšími kontaminantami
poľnohospodárskej pôdy a vegetácie na nej sú: SO2, NOx, CS2, F,
Pb, Cd, As, popolčeky, Ti, Ni, a organické zlúčeniny.
Odpady živočíšnej výroby

 Organické odpady sa zvyčajne dobre rozkladajú, preto sa

prejavujú škodlivými účinkami až po vysokom stupni
znečistenia. V takomto prípade sa ich škodlivosť prejaví
v niekoľkých smeroch. Veľkým nebezpečenstvom pre pôdu sú
unikajúce silážne šťavy, priesaky z hnojísk, odpady
z veľkochovov najmä ošipárni.
 Prehnojovanie má aj závažné hygienické nedostatky, pretože
v pôde sa hromadí veľké množstvo rozličných choroboplodných
zárodkov. Prehnojené polia sa tak môžu stať zdrojom nákazy
ľudí a zvierat.
Kontaminácia cudzorodými látkami

 Vnášanie škodlivín do pôdy prostredníctvom vzduchu (exhaláty,

atmosferické zrážky), vody (kvapalné odpady) a tuhých
odpadov dosiahlo také rozmery, že v súčasnosti nemožno nájsť
neovplyvnené pôdy.Pôda sa pri znečisťovaní správa ako
prírodný sorbent – tvorí sa z nej stály rezervoár znečistenín,
ktoré potom čerpajú a hromadia v sebe rastliny.
 Niektoré druhy znečistenia dokáže pôda likvidovať
chemickými a biologickými procesmi (napr.
znečistenie pôdy zlúčeninami síry a dusíka), iné
druhy znečistenia dokáže len čiastočne eliminovať
(ťažké kovy, arzén, horčík).
Kontaminanty

 biogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového charakteru – Sb,

Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As.
 Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – B,
Co, Mn, Cu, Mo a Zn.
 Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom nadbytku – N,
P, K, Mg, S, Na, Ca.
 Indikátory rádioaktívneho znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U.
 Pesticídy na báze anorganickej i organickej.
 Organické látky – fenoly, polycyklické uhľovodíky,
polychlórované bifenyly a i.
 Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.
Výskyt nadlimitných obsahov olova
v pôde v SR v rokoch 1991 – 2000
Výskyt nadlimitných obsahov ortute
v pôde v SR v rokoch 1991 – 2000
Prvky podľa toxicity

 prvky s veľmi vysokým stupňom

potenciálneho ohrozenia (Cd, Hg, Pb, Cu, Tl,
Sn, Cr, Sb, Zn),
 prvky s vysokým potenciálom ohrozenia (Bi,
U, Mo, Ba, Mn, Ti, Fe, Se, Te, Ni, Co, As),
 prvky so stredným stupňom potenciálneho
ohrozenia (F, V, Rb, Li, Ge, In, B, Br, Cs),
 prvky s nízkym stupňom potenciálneho
ohrozenia (Sr, Zr, Ta, La, Rb).
„Vyčistenie“ pody

 Vyčistiť pôdu od nežiadúcich látok prakticky nemožno (okrem

prirodzených biologických procesov). V prípade jej lokálneho
znečistenia prichádza do úvahy iba odstránenie
kontaminovanej pôdy alebo jej dekontaminácia termicky,
biologicky alebo chemicky. Tieto spôsoby sú však veľmi
nákladné, preto treba klásť dôraz na preventívne opatrenia.
 Procesy, ktoré prebiehajú pri samočistení pôdy, môžeme
rozdeliť na fyzikálne, chemické a biologické.
 V rámci fyzikálnych procesov (filtrácia, absorpcia, adsorpcia)
častice pôdy zachytávajú niektoré látky zo vzduchu a vody pri
ich prechode pôdnymi pórmi.
„Vyčistenie“ pody

 Z chemických procesov prevládajú aeróbne oxidačné

a anaeróbne redukčné procesy. Výsledkom aeróbneho
rozkladu je mineralizácia. Pri anaeróbnom rozklade vznikajú
zapáchajúce a zdravotne škodlivé látky (napr. amoniak, sulfán,
merkaptán).
 Najvýznamnejšími procesmi sú biologické procesy
prebiehajúce pôsobením mikroorganizmov. Jedným
z najrozšírenejších mikrobiologických procesov je rozklad
bielkovín (dusík sa vo zvyškoch nachádza najmä vo forme
bielkovín).
„Vyčistenie“ pody
 Samočistiaca schopnosť pôdy nie je nevyčerpateľná. Pri
nadmernom množstve a vysokej koncentrácii odpadov, alebo
ak sa v dôsledku znečistenia pôdy zmenia jej základné
vlastnosti (zmena pH, vyhynutie mikroorganizmov atď.) pôda
stratí svoju samočistiacu schopnosť. Ide však o reverzibilný
proces, pretože po určitom čase sa znova obnoví samočistiaca
schopnosť, obnoví sa činnosť pôdnych mikroorganizmov. Orba
a kyprenie pôdy zlepšujú jej aeráciu a urýchľujú aeróbnu
mineralizáciu. Vápnením sa zlepšujú zase nitrifikačné procesy,
a tým aj samočistiaca schopnosť pôdy.
 Ak porovnávame ovzdušie, vodu a pôdu, zistíme, že najľahšie
sa chemický znečisťuje, ale aj čistí ovzdušie, najťažšie pôda.
Zdroje

 http://www.fpv.umb.sk/~vzdchem/KEGA/TUR
/PODA/indexPoda.htm
Ďakujem za pozornosť