Čo je to odpad ?

• akákoľvek vec, ktorú už nevyužívame a nemá pre nás význam,

takže sa jej chceme zbaviť
• z legislatívneho hľadiska je odpadom hnuteľná vec, ktorej sa jej
držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom
a osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.
 Podľa vyhlášky č. 284/2001 §2 ods. 4 sa
odpady členia na kategórie

●
nebezpečné odpady N
(batérie, oleje, chemikálie,
žiarovky....)

●
ostatné odpady O
 Rozdelenie odpadov
●
komunálne odpady, • Komunálne odpady
●
priemyselné odpady, • Organické odpady
●
odpady z ťažby surovín, • Toxické odpady
●
rádioaktívne odpady, • Rádioaktívne odpady
●
odpady z energetiky,
●
lesnícke a poľnohospodárske odpady,
●
kaly z čistiarní mestských a priemyselných odpadových vôd,
●
úpravy vody a sedimenty.
 Komunálny odpad
• druh odpadu, ktorý je produkovaný prevažne v domácnosti
bežnými ľuďmi a taktiež odpad, ktorý sa svojím zložením podobá
odpadu z domácnosti (smeti po uliciach, odpad v kancelárii a v
malých prevádzkach)
• má veľmi rôznorodé zloženie. Často obsahuje aj veľké množstvo
rôznych nebezpečných látok (napr. chemické riedidlá, batérie,
lieky, žiarivky.....)
• do komunálneho odpadu patria aj odpady z niektorých podnikov,
obchodov, smeti na ulici, pretože majú podobné zloženie ako odpad
z domácností
 Organické odpady
• majú pôvod hlavne v mäsokombinátoch,
obchodných a reštauračných zariadeniach,
kožušníctve, výrobe a skladovaní potravín
• môžu obsahovať choroboplodné mikroorganizmy,
sú dobrým prostredím na liahnutie múch, a s tým je
spojené kvasenie a hnitie
• v okolí organických odpadov sa môžu nachádzať
hlodavce
• zvláštnu pozornosť je nutné venovať biologickému
odpadu z nemocníc a zdravotníckych oddelení -
zneškodňujú sa v spaľovniach, kafilériách alebo
zakopávaním na vyhradenom mieste
 Toxické odpady
• sú najviac nebezpečnou skupinou odpadu, pretože ohrozujú
najmä zdravie človeka, ničia rastliny a živočíchy a celkovo
ničia životné prostredie
• medzi najtoxickejšie patria polychlórované dioxíny, furány a
bifenyly, ktoré vznikajú pri spracovaní chemických látok a
pesticídov obsahujúcich chlór, či pri výrobe PVC.
• do prostredia sa najviac tieto škodliviny dostávajú zo spaľovní
odpadu
 Rádioaktívny odpad
• má účinky, ktoré v prostredí pretrvávajú niekoľko stoviek až
tisícok rokov. Pochádza najmä z jadrových elektrární.
• existuje vo všetkých skupenstvách – plynné, kvapalné, tuhé.
 Nakladanie s odpadmi

• Je veľmi dôležité si uvedomiť, že ľudia by mali už len na základe

dnešnej vyspelosti vedy a techniky nakladať z odpadom odlišne ako je
tomu teraz.
• Až 98,8% tuhých komunálnych odpadov v Slovenskej republike je
zneškodňovaných – uložením na skládkach, spálených v spaľovniach
7,4%, len 1,2% odpadu je recyklovaných a 3,3% kompostovaných
odpadov, a z hľadiska využitia odpadu ako druhotnej suroviny je len
0,4% a iným spôsobom len 0,8%.
Hmotnostné zloženie priemernej odpadovej nádoby
 Kompostovanie
• prírodne najbližší spôsob, ako
naložiť s organickými
zbytkami
• slama, tráva, seno, burina,
kvety, lístie, šupky z ovocia,
zeleniny a iné zvyšky z
kuchyne a záhradky môžu byť
mikroorganizmami rozložené
a vytvoria kvalitný humus,
ktorý je prírodným hnojivom,
bohatým na živiny
 Kompostovanie
• Na prípravu kompostu sa
používajú rozličné rastlinné
zvyšky vrátane drevnej
hmoty, ktoré zmiešame s
pôdou v pomere 5:1.
• Pôda obsahuje množstvo
mikroorganizmov, ktoré
podporujú rozklad organickej
hmoty a jej premenu na
humus. Kompost zakladáme
na zatienenom mieste a v
období sucha ho pravidelne
zavlažujeme vodou.
 Kompostovanie
• Kompostéry využívajú účinné mikroorganizmy, ktoré sa
vďaka vysokej teplote nad 70°C, salinite a kyslosti
prostredia rýchlo množia a dokážu biologický odpad
rozložiť už do 24h.
• Kompostér je neustále zapojený do elektrickej siete a
procesy kompostovania sú riadené automaticky (tepelné
cykly, premiešavanie).
• Organický odpad sa počas recyklácie mení na nestabilný
kompost, ktorý je možno zmiešať s pôdou a využiť na jej
obohatenie alebo je možné ho použiť k ďalšiemu
spracovaniu ako organické hnojivo.
• Kompost je veľmi silno koncentrovaný, obsahuje vysokú
hladinu salinity a kyslosti.
• Pred jeho použitím je ho potrebné zmiešať so zeminou
a 3-4 týždne skladovať na suchom mieste.
 Skládkovanie
• najstaršia, najjednoduchšia a najrozšírenejšia metóda
zneškodňovania odpadov
• ukladanie odpadov na skládku odpadov
• je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa
odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme
 Prevádzkovanie skládky odpadov

Pri prevádzke skládky odpadov je potrebné zabezpečiť opatrenia na

minimalizáciu vplyvu skládky odpadov na životné prostredie spôsobovaného:
•emisiami zápachu a prachu,
•vetrom odviatymi odpadmi,
•hlukom a dopravou,
•vtákmi, hmyzom a inými živočíchmi,
•tvorbou aerosólu,
•požiarmi.
Skládka odpadov musí byť vybavená a prevádzkovaná tak, aby sa znečistenie
z nej, spôsobené najmä dopravnými prostriedkami, nerozptyľovalo na verejné
cesty a do okolitého územia.
 Delenie skládok odpadu
•Skládky inertného odpadu – skladuje sa tu: napr. stavebné odpady,
výkopové zeminy a pod.
•Skládky komunálneho odpadu – skladujú sa tu tuhé komunálne a
priemyselné odpady.
•Skládky nebezpečného odpadu.

Automatická váha
•Váha odváži vozidlo prichádzajúce na skládku TKO a to isté vozidlo zo
skládky odchádzajúce. Údaje automaticky odošle do počítača. Z rozdielu
hodnôt je vypočítaná hmotnosť privezeného materiálu. Okrem toho sa na
vstupe registruje druh privezeného odpadu podľa katalógu odpadov.
 Riadené skládky odpadov

• predstavujú v súčasnosti najbezpečnejší a stále najpoužívanejší

spôsob zneškodňovania odpadov
• sú to stavby slúžiace na zneškodňovanie odpadu, ktoré
minimalizujú negatívny vplyv uloženého odpadu na životné
prostredie
• zároveň spĺňajú všetky požiadavky európskej a slovenskej
legislatívy súvisiace s problematikou skládkovania odpadov
• sú čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne i rekultivované
(po naplnení vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa
podieľajú geológovia, hydrológovia a chemici
 Neriadené skládky odpadov
• vznikli v minulosti ukladaním rôzneho typu odpadu bez
rešpektovania ochrany životného prostredia
• tieto skládky sú nevhodne umiestnené, zloženie odpadu uloženého
na skládku je často neznáme, na skládku majú voľný prístup
živočíchy i ľudia
• neriadené skládky sa stávajú nebezpečnými aj z hľadiska šírenia
chorôb, rozmnožovania nepríjemných parazitov a miestom šírenia
inváznych druhov rastlín, znečisťujú povrchové i podpovrchové
vody, veľmi často sa zapália samovznietením a šíria zapáchajúci
dym
• skládky sa v súčasnosti označujú ako staré environmentálne záťaže
a postupne sa musia odstraňovať
 Nelegálne (čierne) skládky odpadov

Nelegálne (čierne) skládky odpadov - sú to rôzne veľké smetiská ilegálne

ukladaných odpadov, ktorých pôvodcami sú najčastejšie samotní občania,
ale aj niektoré podnikateľské subjekty.
Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú
kontrolované, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa
nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to
vlastne smetiská.
Skládky na Slovensku
 Spôsoby
spracovania
odpadov
 1. Termické spracovanie odpadov - spaľovanie

Spaľovanie - kontrolovaný proces oxidácie tuhých, kvapalných

alebo plynných spáliteľných odpadov na oxid uhličitý (CO2),
vodu a popol. Tepelné spracovanie odpadov je najefektívnejší
spôsob konečného odstránenia odpadov, ktoré sa nedajú
spracovať iným spôsobom.

Cieľ: zredukovať objem odpadu a sterilizovať ho, t.j. zbaviť ho

choroboplodných zárodkov a súčasne využiť tepelnú energiu
týchto látok. Účinnosť spaľovania závisí od týchto faktorov:
1.teplota
2.čas zotrvania
3.dostatok kyslíka
4.turbulencie
 Klasické spaľovanie
• Aby sa dosiahlo minimum zlúčením musí sa zabezpečiť teplota
spaľovania 800- 900 °C.
• Odpady zdravotníctva sa vyznačujú vysokou infekčnosťou –
doporučený spôsob zneškodnenia je práve spaľovanie.
• Odpady sa v zdravotníckych zariadeniach zbierajú do plastových
vriec alebo do klinických boxov a priamo sa vkladajú do
spaľovne.
• Spaľovne patria k jestvujúcim zdrojom znečisťovania. Zákon o
odpadoch určuje emisné limity, ktoré musia spaľovne spĺňať.
 Klasické spaľovanie
• Prevádzkovaním spaľovne vzniká tuhý odpad - škvára, prach a sadze.
• Škvára obsahuje z veľkej časti anorganické látky, ale aj zvyškový
uhlík, prípadne nedokonalé spálené časti, ktorých úroveň zodpovedá
hodnotám spaľovacích teplôt a vstupnému zloženiu odpadov. Súčasne
obsahuje ťažké kovy, ktoré sú relatívne viazané a zatavené v hmote.
Za normálnych podmienok nemôže dochádzať k ich vylúhovaniu, ale
v prípade nevyhovujúceho uloženia na skládke, môže kyslými
dažďami dochádzať k ich uvoľňovaniu.
• Škvára a popolček sa likvidujú na skládke nebezpečného odpadu.
 2. Termické spracovanie odpadov –
pyrolýzou a splyňovaním
• Pyrolýza - termochemický proces, pri ktorom sa organické materiály bez
prístupu vzdušného kyslíka, teda anaeróbne, rýchlo zahrievajú na teplotu
dosahujúcu hodnotu okolo 400-600°C.
• Táto teplota presahuje hranicu chemickej stability tohto materiálu,
nedochádza však k jeho spaľovaniu, ale k rozkladu. Jedná sa o proces
štiepenia makromolekulárnych zlúčenín až na stále nízkomolekulárne
produkty a tuhý zostatok.
• Konečným výsledkom procesu pyrolýzy sú: pyrolýzny plyn (obsahujúci
hlavne metán, vodík, oxid uhličitý), pevný zostatok a kvapalný produkt
(decht).
• Pyrolyzovať ide všeobecne akýkoľvek materiál obsahujúci
organickú zložku, avšak efektívnosť tohto procesu závisí na
vlastnostiach tohto materiálu:
• biologicky rozložiteľný komunálny odpad: ovocie, zelenina,
rastliny, zostatky jedla, papier, lepenka, tráva, lístie, piliny, trus
hospodárskych zvierať, potravinové obaly, plastové fólie, textil,
atď..
• biomasa: odpad z poľnohospodárskej rastlinnej alebo živočíšnej
výroby, odpad z drevospracujúceho priemyslu, odpad z
potravinárskeho priemyslu, organický odpad z domácností,
cielene pestovaná drevná hmota (RRD), kaly z čističiek
odpadových vôd.
 Schéma pyrolýzneho zariadenia:
zariadenia

Výhody pyrolýzy:
•ekologické spracovanie biomasy - nedochádza k spaľovaniu ale k rozkladu
a rozpadu biomasy,
•nenáročnosť z hľadiska kvality vstupných materiálov, údržby a obsluhy.
 Splyňovanie
• Princíp funkcie splyňovania je založený na tepelno-chemickom
procese, pri ktorom dochádza k zmene vstupnej suroviny
(biomasy) na spáliteľný plyn – tzv. procesný plyn, za pomoci
splyňovacieho média, obvykle sa jedná o vzduch, vodnú paru
alebo ich zmes (v minimálnom množstve) a tepla. K tomuto
procesu dochádza v splyňovacom tepelnom reaktore.
 Splyňovanie
• Splyňovanie biomasy možno označiť za proces konverzie tuhých
palív na uhlíkovom základe (drevná štiepka, zvyšky
poľnohospodárskej produkcie). Splyňovanie prebieha za
obmedzeného prístupu vzduchu za teplôt medzi 700 a 1200°C.
Základnou výhodou je vysoká účinnosť konverzie aj menej
kvalitného paliva na plyn, ktorý je možné efektívne využiť na
výrobu elektrickej energie a tepla. Celý proces je úplne ekologický a
priateľský k životnému prostrediu, moderné technológie vedia riešiť
všetky potenciálne znečistenia spojené s využitím biomasy.
• Splyňovanie je komplexný proces, ktorého sa zúčastňuje celý rad
reakcií. V všeobecnom pohľade sa jedná o štyri základné pochody:
sušenie, pyrolýzu, redukciu a oxidáciu.
• Energetický potenciál splyňovania
Splyňovací reaktor
• Vzniknutý plyn je možné použiť v
ďalších procesoch ako zdroj paliva
pre kogeneračné jednotky s cieľom
výroby elektrickej energie a tepla,
prípadne pre výrobu médií typu
para, teplá voda a pod., ktoré sú
potrebné v technologických
procesoch výroby. Tento plyn je
rovnako možné spaľovať v horákoch
fosílnych palív, ako je vykurovací
olej, zemný plyn, alebo uhlie.
 CEMENTÁCIA A BITUMENÁCIA
• na spracovanie kvapalných radioaktívnych odpadov
• Bitumenácia – chemická reakcia, pri ktorej sa odpad
rovnomerne rozptýli v roztavenom bitumene, táto zmes sa
neskôr zaleje do pozinkovaných oceľových sudov a nechá sa
stuhnúť.
• Cementácia – chemická reakcia , pri ktorej sa odpad viaže na
cement a vznikajú pevné betónové bloky.
• Rádioaktívne odpady sa uskladňujú v tzv. pohrebiskách
rádioaktívnych látok, kde je nutné zabezpečiť tienenie gama
žiarenia a často merať a kontrolovať rádioaktivitu v okolí.
 PROBLEMATIKA ODPADOV

• prudký nárast množstva odpadov (plasty, komunálny

odpad, rádioaktívny odpad),
• veľká časť odpadov - biologicky neodbúrateľná a toxická,
• ohrozenie podzemných vôd, pôdy, ovzdušia,
• hrozba - nepredvídateľné vzájomné reakcie kontaminantov
na skládkach.
 Vplyv odpadov na okolité prostredie a človeka
Pri skládkovaní odpadov dochádza k zmiešavaniu veľkého
množstva najrozličnejších látok a materiálov, ktoré medzi sebou
vytvárajú zložité reakcie, čím sa spúšťa nekontrolovateľný
chemicko-fyzikálny proces a tým pri rozklade odpadu na
skládkach vzniká z dôvodu nedostatku kyslíka tzv. skleníkový
plyn, ktorého hlavnou zložkou sú metán a oxid uhličitý.
 Dopad na zdravie ľudí

U ľudí žijúcich v blízkosti skládok (v okruhu do 3 km) bol

zdokumentovaný odbornými štúdiami zvýšený výskyt rakoviny –
hlavne močového mechúra, žalúdka, pečene, pľúc, leukémie a
vrodených porúch u detí. Tieto problémy sa dávajú do súvisu so
skládkovým plynom.
 Znečistenie vôd a pôdy
Dažďová voda pretekajúca cez odpady uložené na skládke sa
„obohacuje“ o škodlivé látky, ktoré sú v nich obsiahnuté alebo
vznikajú pri ich rozklade. Takýto „výluh“, inak priesaková voda,
môže preniknúť a znečistiť okolitú pôdu, podzemné a povrchové
vody.
 Plytvanie prírodnými zdrojmi
Na skládkach a v spaľovniach odpadov končí každoročne státisíce
ton kvalitných druhotných surovín – papiera, plastov, kovov, skla,
biologických odpadov atď. Namiesto nich musí byť niekde znovu
vyťažená nová surovina. Veľká časť surovín je pritom na Slovensko
dovážaná.
 Perspektívy riešenia

•bezodpadové technológie,
• znižovanie množstva odpadov,
• triedenie a recyklácia odpadov,
• riadené skládky,
• vysokoteplotné spaľovanie.
Čo sa skrýva pod pojmom recyklácia?

opätovné využitie predtým už

použitých materiálov a produktov
získaných z odpadov

opätovné navrátenie tuhých,

tekutých a plynných odpadových
látok do obehu a opätovné
využívanie odpadovej energie a tepla
 Význam recyklácie

 redukuje spotrebu surových prírodných materiálov

 redukuje množstvo uskladnených odpadov
 redukuje spotrebu energie, čím prispieva k redukcii emisií
skleníkových plynov oproti použitiu surových materiálov
 zabraňuje mrhaniu zdrojov, šetrí prírodné zdroje
 znižuje znečistenie prostredia v ktorom žijeme
 umožňuje čiastočne získať naspäť finančné prostriedky
 Separovanie na Slovensku

• do programu separácie je zapojených veľké množstvo obcí,

väčšina miest a viaceré, najmä veľké organizácie.
• vyčlenené stanoviská majú najčastejšie 2 až 4 druhy
kontajnerov na separovaný zber odpadov, ktoré sú farebne
odlíšené
Druh odpadu Farebné označenie

sklo zelené
plasty žlté
papier modré
kovy červené
komunálny odpad čierne
 SKLO

• tvorí asi desatinu vyhadzovaného

odpadu, v SR sa recykluje 26,5%

Zelené kontajnery: fľaše z Do zberového skla nepatrí:

nápojov, sklenené keramika,
nádoby, sklenené črepiny,
porcelán,
napr. tabuľové sklo.
autosklo,

drôtené sklo a zrkadlá.

 PAPIER
Recykláciu papiera ovplyvňuje aj jeho
kvalita:
• staré noviny, časopisy
• vlnité lepenky a hnedé sulfátové papiere
• bezdrevné papiere
• zmiešaný zberový papier

Do zberového papiera nepatria:

mastné a silne znečistené papiere,
krabicové obaly od nápojov a mlieka (obsahujú plasty a hliník),
kopírovací papier,
plastové fólie, spinky,
skartovaný papier, brúsny papier, pauzovací papier.
 PLASTY
 sú jedným z najhoršie recyklovateľných
materiálov, pretože sa na trhu vyskytujú v
mnohých podobách,
 tvoria hmotnosťou menej ako 8% odpadu,
 biologický rozklad plastov v prírode či na
skládkach je dlhodobý, trvá niekoľko desiatok
rokov,
 pri spaľovaní niektorých druhov plastov
unikajú do ovzdušia škodlivé látky

Zberné plasty:
K zberným plastom nepatrí:
PET fľaše od nápojov,
novodurové trúbky, obaly od nebezpečných látok
tégliky, vrecúška, fólie,
(motorové oleje, farby, chemikálie, apod.)
výrobky a obaly z plastov
a polystyrén.
 KOVY
 tvoria takmer 5% komunálneho
odpadu, sú vo väčšej miere
recyklované,
 SR recykluje 16% kovov,
Recyklované kovy:  ich výroba je energeticky veľmi
zlato, striebro, hliník, náročná a ich ťažba značne
oceľ, meď, nikel, železo, poškodzuje prírodu.
zinok, platina, drôty
 Prečo separovať ???
Zo 670 vyzbieraných a recyklovaných hliníkových plechoviek môže byť jeden
bicykel

30 vyzbieraných plastových fliaš je potrebných na výrobu jednej fleecovej bundy

Zo 150 vyzbieraných plastových fliaš môže byť jeden koberec

Z dvoch 1l nápojových kartónov sa stane 1m2 kuchynských utierok

Z nápojových kartónov sa stávajú darčekové tašky

 Prečo separovať ???

Z oceľových plechoviek sa stávajú kľúče

Z recyklovaného papiera sa vyrába napr. puzzle

Z 5 recyklovaných sklených pohárov je možné vyrobiť vázu na kvety.

 Separovanie
odpadov a rozvoj odvetvia priemyslu s ním súvisiaci je
významným krokom nielen z dôvodu ochrany životného
prostredia, ale aj z hľadiska rozvoja spoločnosti

Čistá domácnosť - čisté mesto, obec - čistá príroda -

zdravý život
Triedenie preto začnime už v domácnosti, kým nie je neskoro !!!