PEDOSFÉRA

Pedosféra je pôdny obal Zeme, najmladšia časť fyzickogeografickej sféry,

vznikla až po osídlení súše organizmami, ktoré svojou činnosťou začali meniť
zvetrané horniny pôsobením pôdotvorných činiteľov - materská hornina, klíma,
georeliéf, organizmy, podpovrchová voda a človek - na pôdu.
Pôdotvorný proces je súbor fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré
prebiehajú v pôdnej hmote.
- fyzikálne - mechanické zvetrávanie - rozpad a rozklad hornín na vrstvy
s rôznou veľkosťou jednotlivých častíc najmä za pôsobenia klímy
- chemické - prebieha medzi pôdnymi časticami pôsobením pôdnej vody,
slabými kyselinami formou zložitých chemických reakcií, chemické
pôsobenie je dobre vidieť na lišajníkoch, ktoré rastú priamo na skalách

- biologické zvetrávanie - mechanické a chemické pôsobenie organizmov -

premiešavanie pôdy dážďovkami, výlučky...
Pôda zabezpečuje rast rastlín, kvalitná pôda poskytuje podmienky pre dobrú
úrodu len na 20% rozlohy územia, kde sa na Zemi pôda vyskytuje, viac ako
 40% sú pôdy neúrodné, je ohrozovaná, znečisťovaním, eróziou, výstavbou,
dopravou, zlým obhospodarovaním

erózia pôdy

degradácia pôdy
Pôdny profil

Pôsobením pôdnych činiteľov a procesov sa v pôde vytvárajú vrstvy - pôdne

horizonty - je ich možné sledovať pri výkopoch, sondách, na odkryvoch
horizont 0 - na povrchu neobrábaných pôd je vrstva - opadanka - surový
humus - rozkladajúce sa listy, konáre...organický materiál
horizont A - humusový horizont - hrúbka 10 - 30cm, hnedá až čierna farba pôdy,
dobré prekorenenie, najväčšia početnosť pôdnych organizmov - najúrodnejšia
časť pri povrchu
horizont B - horizont vnútropôdneho zvetrávania, farba žltá až hnedá,
subtrópoch a trópoch - červená, presakujúcou vodou z horizontu A sú
premiestňované pôdne minerály a vytvárajú sa nové látky - ílové minerály -
jemné ílovité častice - tvar ako drobné vločky, medzi ktorými je minimálny
priestor - kaolinit - výroba porcelánu, prekorenenie je menšie, aj výskyt
pôdnych organizmov

horizont C - pôdotvorný substrát, zvetraná hornina, z ktorej pôda vznikla

ÚLOHY
1.Zaraďte pojmy k správnym pôdotvorným činiteľom - ZOPAKUJ SI ICH
orientácia voči Slnku, teplota, sklon svahu, orba, hmyz, drobné stavovce,
korene rastlín, blízkosť toku, geologická stavba, použitie hnojív, hladina spodnej
vody, priepustnosť hornín, stavba ciest
2. Pre využitie pôd sú rozhodujúce ich vlastnosti, spojte pojem s kategóriou
vlastností, ku ktorej sa viaže: konzistencia pôdy, teplota pôdy, obsah prvkov,
reakcia pôdy, obsah vody, obsah a kvalita humusu, obsah solí, zrnitosť pôdy
- fyzikálne vlastnosti
- chemické vlastnosti
- biologické vlastnosti
Pôdu môžeme členiť na základe hlavného pôdotvorného procesu a sledu
pôdnych horizontov na pôdne typy
Na základe zastúpenia piesku, prachu a ílu ich členíme na pôdne druhy - veľkosť
častíc zvetranej horniny
- skelet nad 2mm, málo využívané v poľnohospodárstve
- jemnozem menšie ako 2mm, piesok, prach(hlina) a íl(najmenšie)
PôDNE DRUHY piesočnaté - ľahké pôdy
hlinité - stredne ťažké pôdy
ílovité - ťažké pôdy
agregáty - stmeľovanie pôdnych zŕn do zhlukov rôznej veľkosti a tvarov -
štruktúra pôdy, pre rastliny najvhodnejšia drobnohrudkovitá štruktúra pôdy
humus - neživá zložka pôdy organického pôvodu, vzniká premenou
odumretých rastlín a živočíchov a jeho podstatnú časť tvorí uhlík a dusík,
ovplyvňuje hlavne úrodnosť pôdy - pôdna úrodnosť - bonita pôdy

prirodzená úrodnosť, kultúrna úrodnosť, kompostovanie, hnojenie

Podmienkou vzniku humusu je pôdny edafón - živá časť pôdy
Z chemických vlastností pôdy je významná pôdna reakcia,(aktivita iónov H a OH
v pôdnom roztoku) ktorá ovplyvňuje procesy zvetrávania, tvorby humusu,
dostupnosť živín, aktivitu pôdnych živočíchov. Reakcia pôdy môže byť
neutrálna(pH=7), kyslá pH menej ako 7 a zásaditá pH viac ako 7. Pôda s nízkym
ph nie je spravidla vhodná na rast rastlín, obsahuje obmedzené množstvo živín
PôDNE TYPY sa určujú na základe usporiadania, hrúbky a zloženia pôdnych
horizontov v profile danej pôdy na rôznych miestach našej planéty - zonálnosť -
od rovníka k pólom(horizontálna zonálnosť) a so stúpajúcou nadmorskou
výškou ( vertikálna zonálnosť - výšková stupňovitosť)