• Pôda je časť pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu
(substrát). • Pedosféra je pôdny obal Zeme (najmladšia časť FG sféry). • Vedné odbory zaoberajúce sa pôdou sú pedológia a pedogeografia. VZNIK PÔDY A PÔDOTVORNÉ ČINITELE
• Pôda vzniká dlhodobým pôsobením pôdotvorných činiteľov:
• 1. materská hornina • 2. klíma • 3. georeliéf • 4. organizmy PÔDOTVORNÝ PROCES • 5. podpovrchové vody • 6. človek Súbor fyz., chem., biol. javov, kedy sa látky v pôde rozkladajú, tvoria a premiestňujú PÔDNY PROFIL
• Pôdne horizonty – vrstvy odlišujúce sa
farbou a vlastnosťami • 1. humusový horizont – A • 2. horizont vnútropôdneho zvetrávania – B • 3. pôdotvorný substrát - C ZLOŽENIE PÔDY
• Pôda je zložená zo živej a neživej zložky.
• Živá zložka – rastlinné a živočíšne organizmy (EDAFÓN) • Neživé zložky – organická časť = humus • - anorganická časť – pevný podiel = horniny a minerály • - kvapalný podiel = pôdna voda • - plynný podiel = pôdny vzduch VLASTNOSTI PÔDY
• 1. Úrodnosť pôdy – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám a živočíchom
vhodné životné podmienky. • A. Prirodzená úrodnosť – bez zásahu človeka, lesné oblasti • B. Kultúrna úrodnosť – zásah človeka (obrábanie, hnojenie), php oblasti VLASTNOSTI PÔDY
• 2. Zrnitosť pôdy – zastúpenie väčších či menších častíc v pôde
• 3. Reakcia pôdy – ukazovateľ chemického stavu pôdy • 4. Pórovitosť pôdy – určuje zastúpenie vody v pôde ČO JE HUMUS?
• Humus je organická časť neživej zložky pôdy.
• Vzniká premenou odumretých rastlín a živočíchov. • Z chem. hľadiska je tvorený najmä C a N. • Jeho vznik je podmienený prítomnosťou pôdneho edafónu. • Jeho množstvo ovplyvňuje úrodnosť pôdy. KOMPOST A KOMPOSTOVANIE
• Kompost je prírodné hnojivo, ktoré vzniká v procese
kompostovania – je to zmes organického odpadu (lístie, tráva, organické zvyšky potravín...) PÔDNE DRUHY
• 1. Piesočnaté pôdy (ľahké) – vzdušné, vodnaté, menej úrodné,
ľahko obrábateľné (nížinaté oblasti – Záhorská nížina) • 2. Hlinité pôdy (stredne ťažké) – dobré obrábateľné, úrodné, vhodné pre edafón (nížinaté oblasti – Vých., Pod. nížina) • 3. Ílovité pôdy (ťažké) – málo vody a vzduchu, napučiavajú alebo praskajú, neúrodné a ťažko obrábateľné PÔDNE TYPY
• Určujú sa na základe usporiadania a zloženia pôdnych horizontov v
pôdnom profile. • Vznikajú pôsobením pôdotvorných činiteľov v pôde • Ich rozšírenie je ovplyvnené horizontálnou a vertikálnou zonálnosťou. PÔDNE TYPY PÔDNE TYPY 1. GLEJOVÉ PÔDY
• Nachádzajú sa na miestach, ktoré sú
celoročne zaplavené vodou. • Vzniká tu rašelina. • Slabo poľnohospodársky využiteľné. 2. FLUVIZEME (NIVNÉ PÔDY)
• Nachádzajú sa pozdĺž riek a potokov.
• Každoročne sú zaplavované. • Menej vhodné na php použitie. 3. ČIERNICE (LUŽNÉ PÔDY)
• Nachádzajú sa na širokých nivách, ďalej
od vodných tokov. • Vysoký obsah živín, úrodné. 4. ČERNOZEME
• Vznikli v strednej Európe.
• U nás sa vyskytujú na nížinách. • Sú veľmi úrodné. 5. HNEDOZEME
• Lemujú černozeme na miestach
s viac zrážkami. • Oblasť dubových lesov. • Úrodné php pôdy 6. LUVIZEME (ILIMERIZOVANÁ PôDA)
• Okraje nížin a kotliny.
• Dubovo-hrabové lesy. • Stredne úrodné. 7. PSEDUGLEJE (OGLEJENÉ PÔDY)
• Najvlhšie časti nížin a kotlín.
• Presakujúca voda sa nedostáva do väčších hĺbok. • Málo úrodné. 8. RENDZINY