KRAJINA – JEJ ŠTRUKTÚRA A PRIESTOROVÁ ORGANIZÁCIA

1. Ohraničenie krajinnej sféry z hľadiska geologického. (horná a dolná hranica).

2. Ohraničenie krajinnej sféry z hľadiska ekologického. (horná a dolná hranica).
3. Ako inak nazývame prvotnú štruktúru krajiny a ako sa vytvorila?
4. Ako inak nazývame druhotnú štruktúru krajiny a ako sa vytvorila?
5. Na aké štyri veľkostné skupiny podľa plochy (priestorovej dimenzie) rozdeľujeme
fyzicko-geografické komplexy v krajine?
6. Ako sa nazývajú najmenšie geograficky aj ekologicky homogénne komplexy
a súčasne najmenšie kartografické jednotky?
7. Aké vzťahy existujú a študujú sa medzi susednými a vzdialenými geotopmi?
8. Aké vzťahy existujú a študujú sa medzi jednotlivými zložkami geotopov?
9. Ako sa nazýva základná účelová vlastnosť krajiny a čo pod ňou rozumieme?
10. Uveďte aspoň tri z čiastkových potenciálov krajiny.
11. Uveďte aspoň dve významné vlastnosti krajiny.
12. Rozdeľte prírodné zdroje krajiny z hľadiska ich látkového zloženia a uveďte ako
príklad aspoň jednu zložku, ktorá k nim patrí.
13. Čo vyjadruje diverzita krajiny?
14. Čo vyjadruje variabilita krajiny?
15. Definujte kultúrnu krajinu.
16. Aké formy využitia zeme sa rozlišujú z priestorového hľadiska v kultúrnej krajine?
17. Uveďte šesť typov kultúrnej krajiny podľa stupňa premeny prírodnej krajiny.
18. Geotechnické systémy sa skladajú z troch častí. Vymenujte ich.
19. Charakterizujte homogénne regióny kultúrnej krajiny.
20. Charakterizujte nodálne regióny kultúrnej krajiny.

1. Hornú hranicu krajinnej sféry geografia stotožňuje s hornou hranicou troposféry,

2. Dolná hranica krajinnej sféry Zeme sa podľa ekológov stotožňuje s dolnou hranicou
biosféry
3. geoekologická (fyzickogeografická) - vznikla pôsobením prírodných zákonitostí
4. sa vytvorila antropogénnymi (človekom spôsobenými) zásahmi
5. 1. jednotky topického rozmeru - geotop (topos- miesto)
2. jednotky chorického rozmeru – nanochóra - vznikne zložením minimálne dvoch
geotopov
3. jednotky regionálneho rozmeru - napr. Malé Karpaty, Podunajská nížina
4. jednotky planetárneho rozmeru- napr. Afrika, tropické podnebné pásmo
6. geotopy
7. horizontálne vzťahy
8. vertikálne vzťahy
9. základná účelová vlastnosť krajiny je krajinný potenciál – je to schopnosť krajiny
poskytovať určité množstvo možností a predpokladov na využívanie pre potreby ľudskej
spoločnosti.
10. - potenciál úrodnosti - poľnohospodársky a lesohospodársky
- vodohospodársky potenciál – povrchových a podpovrchových vôd
- surovinový (ťažobný) potenciál
11. diverzita krajiny a ekologická stabilita krajiny
12. - abiotické – voda, vzduch, nerastné suroviny, slnečné žiarenie
- biotické – živočíšstvo, rastlinstvo
- abioticko-biotické – pôda, ropa, rašelina
13. je priestorová premenlivosť a pestrosť daného územia.
14. vyjadruje časovú premenlivosť krajiny.
15. je ľudskou spoločnosťou v rôznom rozsahu pozmenená (pretvorená), či dokonca
devastovaná prírodná krajina.
16. Z priestorového hľadiska ich možno vnímať ako uzly, siete a povrchy.
17. 1. Nezmenená krajina
2. Slabo zmenená krajina
3. Narušená krajina
4. Silne narušená krajina
5. Pretvorená krajina
6. Umelá krajina
18. 1. prírodnej
2. technickej
3. riadiacej
19. Homogénne regióny vykazujú z hľadiska zvoleného kritéria istú rovnorodosť na celom
vyhraničenom území. Môžu mať podobu individuálnych alebo typologických regiónov.
20. Nodálne (uzlové) regióny, nazývané tiež funkčné regióny, sú územia vnútorne späté
smerom a silou väzieb medzi uzlami.