Obyvateľstvo

RAST A VÝVOJ OBYVATEĽSTVA

- doteraz na Zemi žilo celkove 60 – 80 mld. ľudí.

- súčasný počet (6,5 mld. obyvateľov) predstavuje z nich 5 – 8 % a zároveň je to najpočetnejší stav
obyvateľstva v celom jeho vývoji
- zmeny vo vývoji boli veľmi rozdielne
- faktory pôsobiace na vývoj počtu obyvateľstva:
o faktory rastu:
 zdroje a využívanie prírodného bohatstva
 objavenie a použitie vedeckých poznatkov
 nové technické objavy
 ekonomický rozvoj
o faktory spomaľovania rastu až úbytku obyvateľstva
 epidémie
 vojny
 hladomory
 rasové prenasledovanie
 prírodné katastrofy
- počet obyvateľov sveta sa spočiatku zvyšoval veľmi pomaly.
- trvalo mnoho tisícročí, kým sa zvýšil na 5 mil. – okolo roku 5000 p.n.l.
- Etapy vývoja počtu obyvateľov:
o neolitická revolúcia – prechod od zberu k pestovaniu plodín, od lovu k chovu zvierat
o priemyselná a PH revolúcia – zavádzanie strojov do výroby
o populačná explózia – zlepšenie životných podmienok, ale aj rozpory medzi rýchlym rastom
počtu obyv. a zdrojmi rozvoja s dôsledkami na životné prostredie
- prvú výraznú zmenu priniesla neolitická revolúcia – počet ob. sa zdvojnásobil a na začiatku nášho
letopočtu sa zvýšil na 250 mil.
- vývoj počtu ob. od začiatku nášho letopočtu:
o v 1650 sa počet ob. zvýšil na 0,5 mld.
o do 1850 zdvojnásobenie na 1 mld.
o do 1930 sa zvýšil počet ob. na 2 mld. vďaka populačnej explózii
o do 1976 (len za 46 rokov) sa zvýšil na 4 mld.
o vysoké prírastky ob. v menej rozvinutých krajinách skracujú obdobie potrebné na
zdvonásobenie počtu ob.
- vo vývoji, až do 16. st., sa počet ob. zvyšoval iba pomaly.
- prudké zvýšenie obyvateľstva (populačná explózia) nastalo v pomerne krátkom časovom období (od
17. – 18. st.)
- v 20. st. sa populačná explózia prejavila postupne vo všetkých menej rozvinutých krajinách

- rast ob. sa vyznačuje veľkou regionálnou rozdielnosťou

- podľa prognóz OSN v roku 2025 dosiahne počet obyv. sveta 7,9 mld.
- obyv. rozvin. krajín vzrastie v porovnaní s rokom 2002 len o 52 mil – 4,2%
- v rozvojových krajinách sa zvýši počet obyv. o 1,6 mld. – 24,1%
- ďalšie prognózy: 2050 – 9,1 mld.
2100 – 10,2 mld. – predpokladá sa, že z celkového prírastku pripadne na
rozvojové krajiny až 95%

- rozdielne tempá rastu vedú k zmenám v podieloch jednotlivých svetadielov na svetovom obyvateľstve
- v Európe a S Amerike žilo v 1950 22% obyv. sveta a v 2025 to bude iba 9%.
- v Afrike sa naopak tento podiel z 9% v roku 1950 na 16% v roku 2025

- okrem prirodzeného prírastku obyv. sa na jeho raste bude podieľať i predlžovanie strednej dĺžky života
- na začiatku letopočtu sa odhaduje, že bola 20 – 40 rokov
- v 19. st. sa zvýšila na 30 – 40 rokov
- v súčasnosti dosahuje stredná dĺžka života okolo 50 – 65 rokov v menej rozvinutých krajinách a 70 – 90
rokov v rozvinutých krajinách.
- predpokladá sa, že vyrovnanie týchto úrovní nastane koncom 21.st. na úrovni 75 – 85 rokov.

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA

- rozmiestnenie ob. na Zemi je veľmi nerovnomerné

- podľa kontinentov:
 Euroázia (72,3%)
 Afrika (13,5%)
 J Amerika (8,5%)
 S Amerika (5,1%)
 Austrália a Oceánia (0,6%)
- 1/2 obyv. obýva 5% plochy súše, na východnej pologuli žijú 4/5 ľudstva, na S pologuli žije žije 90% obyv.
- obyvateľstvom osídlená časť Zeme sa nazýva ekumena – 43%
- anekumena – 20% - hospodársky nevyužívané a neosídlené – polárne oblasti, púšte, vysokohorské územia
- subekumena – 37% - osídlené len dočasne v niektorých ročných obdobiach

- podľa štátov:
 Čína – 21%
 India – 17%
 USA – 5%

- faktory vplývajúce na rozmiestnenie obyvateľstva:

o vzdialenosť od pobrežia – najväčšie sústredenie obyv. je na pobreží kontinentov,
vnútrozemie je redšie osídlené
 do 50 km ( 15% súše) žije 25% obyv.
 koncentrácie obyv. sa vytvárajú v prístavných regiónoch Hamburg, Singapur,
Hongkong, Rio de Janeiro
 do 200 km žije cca 50%
 nad 1000 km od pobrežia žije 5% obyv.
o nadmorská výška územia – polovica ľudstva žije v nížinách (28% súše), do 500m žije cca
80% obyv
o podnebie
 v miernom podnebnom pásme žije 1/2 obyv.
 malú ľudnatosť a nízku hustotu obyv. majú oblasti s chladným, suchým, horúcim alebo
vlhkým podnebím, čiže oblasti stepného, púšťového a tundrového pásma – len 8,4%
obyv. (ich rozloha je 38% povrchu Zeme)
 hustejšie sú osídlené východné pobrežia, západné pobrežia sú osídlené redšie
 nízku hustotu majú i oblasti tropických dažďových pralesov (Amazonská nížina)
 na Slovensku obyv. žije:
 v nížinách – 42% s hustotou 105 obyv./km2 (nížiny tvoria 28,4% rozlohy SR)
 v kotlinách – 36% s hustotou 225 obyv./km2 (kotliny tvoria 16,5% rozlohy SR),
vysokú hustotu majú Žilinská kotlina(608), Považské podolie (414), Rožňavská
(398), Hornonitrianska (280)
 v pohoriach – 22% s hustotou 42 obyv./km2 (pohoria tvoria 55,1% rozlohy SR)
o hospodárske pomery – v hospodársky vyspelých krajinách je to priemysel, obchod a služby
(Porýnie, Horné Sliezsko, južné a stredné Anglicko), v hospodársky menej vyspelých krajinách
to je PH

Najľudnatejšie štáty sveta v mil. (2005)

1. Čína 1303 5. Brazília 184 9. Nigéria 132
2. India 1103 6. Pakistan 162 10. Japonsko 128
3. USA 297 7. Bangladéš 144 11. Mexiko 107
4. Indonézia 222 8. Rusko 143 12. Filipíny 84
Základným ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva je hustota
- priemerná hustota obyv. na Zemi je 48,3 ob./km2
- najnižšiu hustotu majú krajiny s rozsiahlymi pustatinami , zaľadnenými časťami, púšťami (kanada,
Austrálsky zväz, Mauritánia, Namíbia...)
- extrémne vysokú hustotu dosahujú mestské štáty (Hongkong 6210, Singapur 6149, Monako 15000)
- mnohé štáty s priemernou hustotou majú nerovnomerné rozmiestnenie – napr. Egypt – 69 ob./km2,
pričom v údolí a delte Nílu žije 99% obyv. na ploche 3% rozlohy a hustotou viac ako 1500 ob./km2

Najhustejšie osídlené štáty sveta (2005)

1. Bahrajn 1059 5. Holandsko 399 9. Izrael 337
2. Bangladéš 1002 6. Libanon 363 10. India 336
3. Taiwan 628 7. Belgicko 342 11. Rwanda 331
4. Kórejská republika 486 8. Japonsko 338 12. Salvador 327

Hlavné koncentrácie obyvateľstva s hustotou vyššou ako 100 obyv./km2

1. východná Ázia
2. južná Ázia
3. Európa
4. východné pobrežie S Ameriky

- vo východnej a južnej Ázii žije takmer polovica ľudstva,

- stredná hustota v týchto oblastiach dosahuje 200 – 700 ob./km2, miestami dosahuje 1000 – 1500
a viac
- obyv. sa sústreďuje najmä v riečnych dolinách, deltách a na pobrežných nížinách – Čína, Japonsko,
India, Bangldéš, Pakistan
- s výnimkou Japonska žije väčšina obyv. vo vidieckych sídlach a pracuje v PH
- Európa a vých. pobrežie S Ameriky sa vyznačuje vysokou urbanizáciou, takmer ¾ obyv. žije
v mestách s veľkou koncentráciou priemyslu a nevýrobných činností

- Ďalšie menšie koncentrácie obyvateľstva sú v Afrike v údolí Nílu, na pobreží Guinejského zálivu,
v Latinskej Amerike oblasť Caracasu, Rio de Janeiro, Sao Paulo, Buenos Aires, v JV Ázii Jáva, Filipíny, JV
Austrália, pacifické pobrežie USA

DYNAMIKA OBYVATELSTVA

- pohyb počtu obyv., proces rodenia a zomierania, sobášenia a rozvádzania, emigrácie, imigrácie,
dochádzky do práce a škôl
- 3 typy pohybu obyvateľstva:
o prirodzený pohyb – výsledok prirodzeného rozmnožovania (natalita, mortalita)
o mechanický pohyb – priestorové presuny obyv., migračný pohyb (emigrácia, imigrácia)
o socioekonomický pohyb – zahŕňa presuny obyv. medzi jednotlivými sociálnymi skupinami,
zmeny v štruktúre obyv. podľa vzdelania, podľa zamestnania, zmeny v príslušnosti podľa tried
a sociálnych skupín

PRIRODZENÝ POHYB
- populačné procesy – natalita, mortalita, sobášnosť, rozvodovosť, potratovosť

Natalita – pôrodnosť – počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov, udáva sa v promile
- hlavný populačný proces, ktorý úzko súvisí so spoločenskými a hospodárskymi pomermi – s úrovňou
vzdelania, postavením ženy v rodine a v spoločnosti, zastúpením vidieckeho a mestského obyvateľstva
a celkovou životnou úrovňou krajiny, náboženstvo
- pôrodnosť má veľkú premenlivosť
- na úrovni štátu sa pohybuje od 10 – 50 ‰
- v 50tych rokoch dosahovala priemerná pôrodnosť 35 ‰
- v 60tych rokoch klesla na 30 ‰
- v súčasnosti má klesajúcu tendenciu - celosvetový priemer dosahuje 21 ‰

3 veľké regióny s vysokou natalitou:

1. Afrika – niektoré štáty dosahujú 40-50‰
2. Latinská Amerika (s výnimkou Argentíny a Chile)
3. J a JV Ázia

- max. hodnoty dosahujú krajiny so zaostalým hospodárstvom, kde prevláda PH

- k rastu pôrodnosti prispieva i nízka vzdelanosť a životná úroveň obyv.
- najnižšie hodnoty – okolo 12 ‰ – dosahujú štáty v Z Európe, S Amerike, Rusko, Japonsko, Austrália

Mortalita – úmrtnosť – počet zomrelých na 1000 obyv. za jeden rok

- má klesajúcu tendenciu
- za posledných 30 - 40 rokov sa znížila úmrtnosť o polovicu z pôvodnej úrovne (20 - 25‰) na
súčasných 9 ‰.
- tento jav je výsledkom rastúcej materiálnej úrovne života, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva,
vedeckého pokroku (biologické, lekárske vedy, hygiena),
- úmrtnosť nemá takú premenlivosť ako pôrodnosť
- najvyššie hodnoty dosahuje v Afrike (Sierra Leone, Niger, Čad, Guinea,Angola,Mozambik,
s výnimkou J a S oblastí, v J a JV Ázii (Kambodža) – presahuje kritickú úroveň úmrtnosti 20 ‰
- nízke hodnoty dosahujú európske krajiny, S Amerika, Austrália – 6 - 15‰

- špecifická úmrtnosť vyjadruje rozdiely úmrtnosti v určitej populácii.

- význam má ukazovateľ úmrtnosti najmladších skupín obyvateľstva - dojčenská úmrtnosť (úmrtnosť detí do
1 roka života) – v európskych krajinách – menej ako 9‰, vysoké hodnoty v Afrike - 20‰

Prirodzený prírastok / úbytok (PP/PU)

- rozdiel medzi počtom narodených a zomretých v sledovanej populácii sa vyjadruje:
o prirodzeným prírastkom obyvateľstva – pôrodnosť je vyššia ako úmrtnosť N-M>0
o prirodzeným úbytkom obyvateľstva – pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť N-M<0
o nulovou hodnotou – ak sa prírastok a úbytok rovnajú

Vzorec na výpočet PP
Pp = N/S . 1000 – M/S . 1000

Pp – prirodzený prírastok
N – počet narodených
M – počet zomretých
S – priemerný počet obyvateľov

- až do začiatku 19. st. sa PP na svete pohyboval pod úrovňou 5‰

- v 1. polovici 20. st. stúpol na 18‰
- najvyššie hodnoty dosiahol v 70tych rokoch – až 20‰ a odvtedy poklesol na súčasných 12‰
- najnižšie hodnoty PP, resp. úbytku sa vyskytujú v Európe – Maďarsko, Luxembursko, Nemecko,
Rakúsko, S Amerike, Japonsku, Austrálii, Novom Zélande
- najvyššie hodnoty PP (nad 20‰) dosahujú štáty Alžírsko, Mexiko, Bangladéš, Etiópia
- v SR v rokoch 2001 – 2003 bol úbtok obyv., v súčasnosti to je ešte prírastok

Sobášnosť - ženy priemerný vek 20 – 24, u nás 25 rokov, muži 29 – 30 rokov

Rozvodovosť – vek 30 – 34 rokov
Potratovosť - do 27 týždňa tehotenstva, samovoľný, umelé prerušenie tehotenstva
MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA
- priestorový pohyb obyv.
- ide o veľké množstvo typov pohybu, ktoré sa odlišujú podľa :
o dĺžky trvania (trvalé a dočasné),
o vzdialenosti (vnútorné a vonkajšie),
o organizácie (legálny, dobrovoľný, nútený),
o príčin (ekonomické, politické, náboženské),
o početnosti skupín (individuálne, masové)

- rozlišujeme 4 typy mechanického pohybu:

1. Migrácia (sťahovanie) – také priestorové presuny, pri ktorých obyvateľ mení svoje trvalé bydlisko
2. Dočasná zmena pobytu – obyvateľ zmení svoje bydlisko na určitý vymedzený čas, pričom miesto jeho
trvalého pobytu sa nemení (dočasné pobyty robotníkov, technikov na stavbách, vysokoškolákov na štúdiách)
3. Dochádzka do zamestnania a do škôl – pravidelný pohyb na rovnakej trase a v rovnakom čase, zúčastňuje
sa ho najväčší počet obyv.
4. Nepravidelné dočasné pohyby (turbulencia) – sú za účelom cestovného ruchu, rekreácie, služobné cesty,
cesty do zahraničia

- za najvýznamnejší pohyb sa považuje migrácia, lebo iba tento pohyb spôsobuje trvalé zmeny
v priestorovom rozmiestnení obyv. – je to dvojsmerný pohyb:
 emigrácia (odsťahovanie)
 imigrácia (prisťahovanie)
- faktory migračných pohybov:
o emigračné faktory:
 náhle a silné zmeny prírodného prostredia – záplavy, sopečná činnosť,
zemetrasenia
 relatívne preľudnenie
 ekonomické krízy
 nedostatok potravín
o imigračné faktory
 lacná pôda
 voľné pracovné miesta
Následky migrácie:
- v emigračných oblastiach prevažujú negatívne – napr. strata obyvateľstva, zníženie dynamiky
(sobášnosti, pôrodnosti)
- imigračné oblasti získavajú obyvateľstvo prevažne v produktívnom (15 – 55 ženy, 15 – 60 muži)a
predproduktívnom (0 – 14) veku, schopné tvoriť ekonomické hodnoty a zároveň zvýšiť PP, vyskytujú
sa tu aj negatívne prejavy – alkoholizmus, zločinnosť, problémy s asimiláciou = proces
prispôsobovania sa jedného národa s druhým národom
- veľké migrácie obyvateľstva ovplyvnili i jeho rozmiestnenie na Zemi – napr. emigrácia európskeho
obyv. do Ameriky. Jej hlavná fáza bola v 2. polovici 19. a začiatkom 20. st. Z Európy sa vysťahovalo
asi 70 mil. obyv., z toho 2/3 do S Ameriky, ¼ do južnej, zvyšok do Austrálie, Južnej Afriky, Str.
Ameriky. V tomto migračnom pláne bolo ¾ mil. Slovákov
- osobitný typ vynútenej násilnej migrácie boli deportácie černošského obyv. z Afriky do Ameriky.
Afrika stratila 25 – 30 mil. obyv.
- v Ázijských populáciách sa prejavila migrácia čínskeho obyv. do krajín JV Ázie a migrácie medzi
Indiou a Pakistanom.

CELKOVÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

- výsledok prirodzeného a migračného pohybu, prejavuje sa ako prírastok alebo úbytok obyvateľstva
Príklad:
V meste B sa narodilo 547 detí, zomrelo 374 osôb. Do mesta sa prisťahovalo 657 osôb a vysťahovalo 775.
Vypočítajte prirodzený prírastok a celkový prírastok obyvateľstva v meste.

Pp = 547 – 374 = 173 – prirodzený prírastok

Cp = (547+657) – (374+775) = 1204 – 1149 = 55 celkový prírastok
Príklad:
V meste X sa narodilo 500 detí a zomrelo 340 osôb, do mesta sa prisťahovalo 670 osôb a vysťahovalo 210
osôb. Pôvodný stav obyvateľstva bol 345 000.
Vypočítajte prirodzený prírastok obyvateľstva a celkový prírastok v ‰.

Pp = N/S.1000 – M/S.1000 = 500/345000.1000 – 340/345000.1000 = 500/345 - 340/345 = 160/345 = 0,46 ‰

P = N/S.1000 – M/S.1000 + I/S.1000 – E/S.1000 = (N – M + I – E)/S.1000 =

= (500-340+670-210)/345000.1000 = 620/345 = 1,79 ‰

Výsledok: Prirodzený prírastok mesta je 0,46 ‰ a celkový prírastok je 1,79 ‰.

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

- obyvateľstvo je veľmi rôznorodé

- štruktúra obyv. sa udáva podľa rôznych znakov
- hodnotiace znaky sú:
o biologické (pohlavie, vek, rasa, zdravotný stav ...)
o ekonomické a sociálne (zamestnanie, povolanie, sociálna ...)
o kultúrne (jazyk, národnosť, náboženstvo, vzdelanie ..)

Štruktúra podľa pohlavia

- vyjadruje sa percentuálnym podielom žien a mužov z celkového počtu obyvateľov alebo
ukazovateľom počtu žien pripadajúcich na 1000 mužov (alebo opačne)
- Vplyvy:
o rozdielna mortalita mužov a žien
o socio-ekonomické rozdiely
o migrácia (imigrácia mužov do USA)
o vojnové konflikty (strata mužov počas 2. Sv. vojny)

- V ekonomicky rozvinutých krajinách majú prevahu ženy, najmä vo vyšších vekových kategóriách
- V menej rozvinutých majú prevahu muži – v dôsledku zvýšenej úmrtnosti žien – vysoký počet
pôrodov, nízka úroveň zdravotníctva, pracovná zaťaženosť, celkové postavenie žien v spoločnosti...
- Každý rok sa rodí viac chlapcov ako dievčat, ale muži sa dožívajú v priemere nižšieho veku ako ženy
- V roku 2005 žilo na svete 50,3% mužov a 49,7% žien (o 33 mil. mužov viac ako žien), čo ovplyvňujú
najmä veľké populácie menej rozvinutých krajín
- Podiel pohlavia je na svetadieloch odlišný:
o väčší podiel žien – S Amerika (5mil), Európa (28 mil)
o prevaha mužov – Ázia (74 mil)
o vyrovnané hodnoty – Afrika, Oceánia, Latinská Amerika

Štruktúra obyvateľstva podľa veku

- Vyjadruje zastúpenie jednotlivých vekových skupín z celkového počtu obyvateľstva, udáva sa v %

alebo v ‰.
- Na zobrazenie vekovej štruktúry sa používa veková pyramída
- Znázorňuje zastúpenie jednotlivých vekových skupín na celkovom počte obyvateľov, zvlášť pre
mužov i ženy
- Graf zobrazuje na osi x početnosť obyvateľov a na osi y vekové kategórie
- Ľavá časť grafu zobrazuje hodnoty mužského a pravá ženského obyvateľstva
- Početnosť sa vyjadruje v absolútnych hodnotách (počet osôb) alebo v relatívnych (podiel v %)
- Rozlišujeme 4 základné tvary:
o progresívny (A) – populácia má vysoký podiel mladého obyvateľstva a vždy nasledujúci
ročník narodených je početnejší
 o stacionárny (B) – ročné počty narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť najmä
v detskom veku je približne rovnaká
o regresívny ( C ) – zmenšovanie počtu narodených, počet obyvateľov klesá
o vymierajúci(D) – chýba detská zložka, dochádza ku vymieraniu

- Medzi týmito typmi je určitý vývojový vzťah – mladé populácie (napr. menej rozvinuté štáty)
charakterizuje pyramída typu A, vývojom sa premieňa na typ B a neskôr na typ C.
- zmeny vekovej štruktúry sa považujú za proces starnutia obyvateľstva – zvyšovanie počtu starých ľudí
v populácii
- v súčasnosti má mladé obyvateľstvo iba Afrika (podiel 65 a viacročných má nižší ako 4%)
- do kategórie staré obyvateľstvo ( podiel 65 a viacročných má vyšší ako 7%) patria Európa, SAmerika,
Oceánia, Rusko
- aj Slovensko s podielom 11% obyvateľov starších ako 65 rokov sa zaraďuje medzi staré populácie
- veková pyramída sa z hľadiska ekonomickej činnosti delí na 3 skupiny:
o predproduktívny vek (0-14 rokov) – 29% svetovej populácie
o produktívny vek(15 – 64 rokov) – 64%
o poproduktívny vek (65 a viac rokov) – 7%
- z hľadiska reprodukcie obyvateľstva:
o predreprodukčný vek (0 – 15)
o reprodukný vek (15 – 49)
o poreprodukčný vek (49 a viac)

Rasová štruktúra obyvateľstva

Rasa – biologická kategória a jej hlavnými a určujúcimi znakmi sú: farba pokožky, veľkosť a tvar lebky, črty
tváre, farba a tvar vlasov, stavba tela a jeho výška, populačno-genetické znaky (krvné skupiny)
- skupina obyvateľstva s rovnakými znakmi tvorí rasu

Rozlišujeme 3 veľké rasy:

 1. europoidná (biela)
2. mongoloidná (žltá)
3. ekvatoriálna (čierna)
- môžu sa členiť na vetvy a tie na skupiny

Veľká europoidná rasa – 43%

- Znaky: výrazná profilácia tváre, úzky a vysoký nos, pokožka skôr svetlejšia ako tmavšia, svetlé
odtiene farby očí a vlasov, tenké pery, rovné až kučeravé vlasy
- rozdeľuje sa na 3 vetvy :
o severná s nízkym stupňom pigmentácie – Škandinávia (Švédi, Nóri, Germáni)
o južná s tmavšou pokožkou - J Európy, S Afrika, JZ Ázia (Španieli, Taliani, Gréci
o prechodná – stredná Európa
- oblasti rozšírenia: Európa, Južná Sibír, povodie Amuru, S Afrika, Predná Ázia, India, USA, J Kanada,
atlantické pobrežie J Ameriky, J a V Austrália, Nový Zéland

Veľká mongoloidná rasa – 29%

- Znaky: plochá tvár, úzky alebo stredne široký nos, tvar oka, žltá pokožka, čierne rovné vlasy
- rozdeľuje sa na 2 vetvy:
o ázijská – Číňania, Japonci, Kórejci, Eskimáci
o americká – pôvodné obyvateľstvo - indiáni
- oblasti rozšírenia: Str. a V Sibír, V a JV Ázia, S Kanada, Str. Amerika, nížina Orinoca, Amazonu,
horské územia Brazílie a Andských štátov J Ameriky

Veľká ekvatoriálna rasa – 7%

- Znaky: široký nos, hrubé pery, kučeravé vlasy, veľmi tmavá pokožka
- rozdeľuje sa na 2 vetvy:
o negroidná – africkí černosi s kučeravými vlasmi, tmavou pokožkou a hrubými perami,
pygmejci – nízky vzrast, žujú v tropických lesoch v povodí Konga, ďalej Bušmeni a Hotentoti
žijúci v púštnych oblastiach JZ Afriky – svetlejšia pokožka
 rozšírenie: Afrika na juh od Sahary, Str. Amerika, USA, Brazília
o australoidná (oceánska) – málo početná, majú vlnité vlasy, silnejšie ochlpenie tela a slabšiu
pigmentáciu, patria tu: Melanézania, Papuánci, Austrálčania (pôvodné obyv.)
 rozšírenie: Austrália, Melanézia, Nová Guinea, Cejlón, J India

Prechodné a zmiešané rasové formy – 31%

- obyvatelia majú znaky typické pre obe rasy
- sformovali sa vplyvom pohybov obyvatelstva
- zmiešané formy:
 mestic – indián + beloch
 mulat – černoch + beloch
 zamb – indián + černoch
- prechodné formy: africká, juhovýchodoázijská, severoeuroázijská, indická

Jazyková a národnostná štruktúra obyvateľstva

- vytvorená na základe kultúrnych znakov
- národ – určité spoločenstvo obyvateľov, ktoré má spoločný historický vývoj, spoločný jazyk, územie,
kultúru, spôsob života, tradície.
- národnosť – príslušnosť obyvateľov k určitému národu
- na zemi žije viac ako 2000 národov
- najpočetnejší sú Číňania, Hindustánci, Rusi, Američania, Bengálci, Japonci
- dôležitý prvok národa je jazyk
- príbuzné jazyky sa zoskupujú do jazykovej rodiny, ktorá sa člení na jazykové skupiny a podskupiny
- rozlišujeme asi 30 jazykových rodín
- najväčšími sú:
  indoeurópska (47%)
 čínskotibetská (22%)

- v Európe sa objavujú iba 4 jazykové rodiny:

o indoeurópska (skupiny: slovanská, baltská, germánska, románska, keltská, indoiránska ) – aj
Amerika, Austrália, Oceánia
o uralská (ugrofínska)
o altajská (turci, Mongoli, japonci, Kórejci)
o baskická
- najrozšírenejšie jazyky: 1. čínština (990 mil) 6. arabčina (144 mil)
2. angličtina (500 mil) 7. bengálčina (141 mil
3. ruština (250 mil) 8. portugalčina (135 mil)
4. hindčina (250 mil) 9. japončina (116 mil)
5. španielčina (247 mil) 10. nemčina (100 mil )
- najpoužívanejší svetový jazyk je angličtina – používa sa vo vedeckom styku, kultúre, diplomacii

Štruktúra obyvateľstva podľa vzdelania

- najčastejšie sa používajú údaje o najvyššom ukončenom stupni vzdelania, pritom sa hodnotia 3 typy
škôl: základné (primárne), stredné (sekundárne, odborné), univerzitné (vysokoškolské)
- problémy pri hodnotení dosiahnutého stupňa vzdelania súvisia s rozdielnymi školskými systémami
v krajinách
- dôležité sú údaje o analfabetoch (negramotnosti) – predpokladá sa, že v súčasnosti je na svete 850 –
890 mil. osôb negramotných, z toho 2/3 ženy
- rozmiestnenie negramotného obyv. je nerovnomerné
- okolo 75% ich žije v Ázii, 15% v Afrike, 6% v Latinskej Amerike

Náboženská (religiózna) štruktúra obyvateľstva

- náboženstvo – určitá forma spoločenského vedomia, zakladá sa na viere človeka v určitý kult
- rozhodujúce postavenie majú:
o kresťanstvo – Európa, S a Lat. Amerika, ázijská časť Ruska, J Afrika, Austrália, Filipíny
o budhizmus – JV a V Ázia
o islam – od S Afriky do J Ázia, Indonézia, Malajzia, centrálna Ázia, JV Európa
o hinduizmus – India, Nepál
o čínske relígie – Čína
- tieto náboženstvá vyznáva takmer 90% svetového veriaceho obyvateľstva
- ostatné náboženstvá majú menšie počty veriacich, aj keď môžu prevládať v jednotlivých štátoch
- napr. šintoizmus – Japonsko, judaizmus, animizmus – stredná Afrika, protestantizmus - Skandinávia