1.

Etnická štruktúra Severnej Amerika

Severné Amerika je kontinent, ktorý tvoria tri hlavné etnické skupiny - Indiáni, Európania a
Afroameričania. Každá z týchto skupín má svoju jedinečnú históriu a kultúru.

Indiáni sú pôvodní obyvatelia Severnej Ameriky. Ich kultúra, jazyk a zvyky sa líšia v
závislosti od konkrétnej kmeňovej príslušnosti. Väčšina Indiánov dnes žije v rezerváciách a
snaží sa zachovať a udržať svoju kultúru a tradície.

Európania prišli na Severnú Ameriku počas kolonizácie v 16. a 17. storočí. Ich kultúra a jazyk
sa stali dominantnými v krajine a výrazne ovplyvnili kultúru pôvodných obyvateľov. Dnes
tvoria väčšinu obyvateľov v Kanade a Spojených štátoch.

Afroameričania sa na Severnú Ameriku dostali ako otroci z Afriky počas kolonizácie. Ich
kultúra a jazyk sa výrazne odlišuje od európskej kultúry a často je ovplyvnená prvotnými
africkými tradíciami. Väčšina Afroameričanov žije v južných štátoch USA.

Okrem týchto troch hlavných etnických skupín existujú v Severnej Amerike aj menšie etnické
skupiny, ako sú Ázijskí Američania, Latinskoameričania a ostatné menšiny. Tieto skupiny tiež
prispievajú k rozmanitosti a bohatstvu kultúry Severnej Ameriky.

V Kanade tvoria najpočetnejšiu etnickú skupinu Európania, pričom najväčšou skupinou sú

Kanadskí Angličania, nasledovaní Kanadskými Francúzmi. Okrem toho sú tam významné
menšiny Ázijských Kanaďanov, najmä Číňanov a Indov. V Kanade žijú aj pôvodní obyvatelia,
Indiáni, ktorých kultúra a tradície sú dôležitou súčasťou kanadskej identity.

V Spojených štátoch tvoria najväčšiu etnickú skupinu Európania, z ktorých najpočetnejšími

sú biele američania. V posledných desaťročiach sa v USA výrazne zvýšil počet obyvateľov s
latinskoamerickým pôvodom a Ázijských Američanov. Pôvodní obyvatelia, Indiáni, tvoria v
Spojených štátoch malú menšinu, ale ich kultúra a tradície sú dôležitou súčasťou amerického
kultúrneho dedičstva.

V Mexiku tvoria väčšinu obyvateľov mestízovia, teda potomkovia Európanov a pôvodných

amerických obyvateľov. Mexiko má tiež významné menšiny pôvodných obyvateľov, najmä
1
Nahua, Maya a Zapotecov, ktorých kultúra a tradície sú dôležitou súčasťou mexického
kultúrneho dedičstva. Okrem toho sú v Mexiku menšiny Ázijských Mexičanov a afrických
Mexičanov.

Celkovo je Severná Amerika pestrá a rozmanitá, s množstvom rôznych etnických skupín a

kultúr. Väčšina z nich má výrazný vplyv na kultúru a spoločnosť v krajine, a tým prispieva k
rozmanitosti a bohatstvu Severnej Ameriky.

2
 2. Kanada (provincia Ontario a Quebec)

Ontario a Quebec sú dve z najväčších a najľudnatejších provincií Kanady. Obe provincie ležia
v južnej časti Kanady a predstavujú dôležitú súčasť kanadskej ekonomiky a kultúry.

Ontario je najväčšou kanadskou provinciou a má viac ako 14 miliónov obyvateľov. Hlavným

mestom je Toronto, ktoré je najväčším mestom Kanady a finančným a obchodným centrom
provincie. V Ontariu sa nachádza aj hlavné mesto Kanady, Ottawa, ako aj množstvo ďalších
významných miest, ako sú Mississauga, Brampton, Hamilton a London. Ontario je tiež
domovom najväčšieho množstva pôvodných obyvateľov Kanady, ktorí tvoria viac ako 2 %
populácie provincie.

Quebec má viac ako 8 miliónov obyvateľov a je jedinou kanadskou provinciou, ktorá má

francúzske ako úradné jazyky. Hlavným mestom je Quebec City, ktoré je druhým najstarším
mestom v Kanade a kultúrnym a historickým centrom provincie. Najväčším mestom v
Quebecu je Montreal, ktorý je jedným z najväčších frankofónnych miest na svete a
významným obchodným a kultúrnym centrom. Okrem toho sú v provincii aj mnohé ďalšie
významné mestá, ako sú Gatineau, Laval, Sherbrooke a Trois-Rivières. Quebec je tiež
domovom mnohých pôvodných obyvateľov, hlavne Algonquinov a Inuitov.

Obidve provincie majú významné hospodárske a priemyselné odvetvia, ako sú ťažba drevín,
poľnohospodárstvo, automobilový priemysel a informačné technológie. Ontario je tiež
domovom mnohých univerzít a výskumných centier, vrátane University of Toronto a
University of Waterloo. Quebec má vynikajúcu kuchyňu, ktorá je založená na francúzskych a
tradičných quebeckých jedlách, ako sú poutine a klobásy.

Ontario a Quebec sú dôležitými provinciami Kanady a predstavujú dôležitý prínos k jej

kultúre, hospodárstvu a spoločnosti.

3
 3. Kanada (Atlantické provincie a Prériové provincie)

Okrem Ontaria a Quebecu existujú v Kanade aj ďalšie dve skupiny provincií, ktoré sa líšia
svojou etnickou štruktúrou a geografickými podmienkami.

1. Atlantické provincie
Atlantické provincie tvoria štyri provincie východnej Kanady: Nový Brunsko, Nové Škótsko,
Ostrovy prince Edwarda a Newfoundland a Labrador. Tieto provincie sú charakteristické
svojou pobrežnou polohou a bohatou históriou. Zatiaľ čo v iných častiach Kanady boli
väčšinou prvými osadníkmi Európania, v Atlantických provinciách boli prvými obyvateľmi
pôvodní obyvatelia, ktorí tu žili už tisícky rokov pred príchodom Európanov.

Nový Brunsko a Nové Škótsko majú veľké poľnohospodárstvo a rybolovné priemysly.

Ostrovy prince Edwarda sú malé a ostrovné a sú známe svojimi plážami a turistickými
atrakciami. Newfoundland a Labrador je najväčšou a najsevernejšou provinciou v
Atlantických provinciách a je známa svojou úchvatnou prírodou a tradíciou rybolovu.

2. Prériové provincie
Prériové provincie sú tri provincie stredozápadnej Kanady: Manitoba, Saskatchewan a
Alberta. Tieto provincie sú charakteristické svojimi rozsiahlymi poľnohospodárskymi
oblasťami a prírodnými zdrojmi, ako sú ropa, zemný plyn a dreviny. Tieto provincie boli v
minulosti hlavnými cieľmi pre prisťahovalectvo, ktoré sa v týchto oblastiach začalo počas 19.
storočia.

Manitoba je známa svojou kultúrou pôvodných obyvateľov a prekrásnou prírodou, ktorá

zahŕňa rieky, jazerá a národné parky. Saskatchewan má rozsiahlu poľnohospodársku krajinu a
je najväčším producentom obilia v Kanade. Alberta je najbohatšou provinciou v Kanade a má
veľké zdroje ropy a zemného plynu. Nachádza sa tu aj množstvo národných parkov a
rekreačných oblastí, ktoré lákajú turistov z celého sveta.

V týchto provinciách sú pôvodní obyvatelia, ako sú Kriovia, Dakotovia a Metísov, ktorí sa tu

usadili pred príchodom Európanov. S príchodom Európanov sa sem prisťahovali aj rôzne
skupiny prisťahovalcov, vrátane anglicky a francúzsky hovoriacich osadníkov, ako aj
prisťahovalcov z iných európskych krajín a Ázie.
4
V Saskatchewane a Alberte žije veľa obyvateľov pochádzajúcich z Ukrajiny, Poľska,
Nemecka a iných krajín strednej a východnej Európy. Manitoba má vysoký podiel obyvateľov
pôvodom z Filipín a Karibiku. Väčšina obyvateľov týchto provincií hovorí anglicky, ale vo
viacerých oblastiach sa hovorí aj francúzsky a rôzne jazyky pôvodných obyvateľov.

V posledných rokoch do týchto provincií prichádza stále viac prisťahovalcov z Ázie, najmä z
Číny a Filipín. Tieto skupiny prisťahovalcov majú tendenciu sa usadzovať v mestách a
pôsobiť v rôznych odvetviach hospodárstva, od poľnohospodárstva a ťažby po služby a
priemysel.

5
 4.  Kanada (Britská Kolumbia + Severné teritóriá)

Britská Kolumbia sa vyznačuje rôznorodou etnickou štruktúrou. Najväčšiu skupinu tvoria

obyvatelia európskeho pôvodu, z ktorých väčšina má anglické alebo írske korene. Významné
sú aj skupiny obyvateľov pochádzajúcich z Ázie, najmä z Číny, Japonska, Kórey a Indie. V
posledných rokoch prichádza do Britskej Kolumbie aj veľa prisťahovalcov z Filipín a
Latinskej Ameriky.

Severné teritóriá sú relatívne málo obývané a väčšina obyvateľov tvoria pôvodní obyvatelia.
Okolo 50% obyvateľov sú Inuiti, ktorí žijú predovšetkým v oblastiach blízko Arktídy. Ďalšie
pôvodné etnické skupiny zahŕňajú Dene, Métis a Inuvialuit. Táto oblasť pritiahla aj množstvo
bieleho osídlenia od konca 19. storočia, hlavne kvôli zlatej horúčke v Yukone v roku 1896 a
neskôr kvôli ropy a plynu.

S rozvojom ťažby minerálov a lesného hospodárstva v Britskej Kolumbii a ťažby ropy a

plynu v Severných teritóriách priťahujú tieto oblasti stále viac prisťahovalcov z celého sveta.
V súčasnosti žije v Britskej Kolumbii a v Severných teritóriách aj veľa obyvateľov pôvodom
z Európy, Ázie a Latinskej Ameriky.

Britská Kolumbia sa nachádza na západnom pobreží Kanady. Má rozlohu 944 735 km² a je
druhou najľudnatejšou provinciou Kanady. V roku 2021 malo 79,5 % obyvateľov Britskej
Kolumbie anglický ako materinský jazyk, 13,2 % malo kantónštinu, mandarínčinu alebo iné
formy čínštiny, 5,8 % mala francúzštinu a 2,4 % mala iné jazyky ako materinské.

Severné teritóriá sú územie Kanady na sever od Britskej Kolumbie a Alberta a na východ od

Jukonu. Má rozlohu 1 346 106 km², ale len 44 982 obyvateľov. Najväčšou mestskou oblasťou
je Yellowknife, hlavné mesto Severných teritórií. Etnická štruktúra obyvateľstva zahŕňa
pôvodné obyvateľstvo Inuitov a Indiánov, ako aj osadníkov z iných častí Kanady a sveta. V
roku 2016 bolo 50,2 % obyvateľov pôvodom z pôvodného obyvateľstva, z ktorých 31,6 %
bolo Inuitov a 14,8 % bolo Dene. Zvyšok obyvateľstva bol väčšinou bielych (39,9 %) a
ázijských (8,5 %) koreňov.

6
V Britskej Kolumbii a Severných teritóriách existuje silná kultúrna a jazyková diverzita.
Pôvodní obyvatelia, najmä Inuitovia a Indiáni, hovoria rôznymi jazykmi, ktoré sú unikátne
pre každú kultúru. Okrem toho je v Britskej Kolumbii aj veľa komunít s rôznymi jazykmi a
kultúrami z celého sveta, najmä z Ázie.

Hospodárska činnosť v Britskej Kolumbii zahŕňa ťažbu drevín, rybolov a ťažbu zemného
plynu. Priemysel zahŕňa spracovanie dreva, papiera a chemikálií, ako aj výrobu elektrickej
energie z hydroelectrickej a jadrovej energie. V Severných teritóriách je hlavným zdrojom
príjmov dolovanie a ťažba diamantov a zinku.

7
 5. USA (prírodné zdroje, obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel,
doprava, cestovný ruch, služby, NAFTA, Nové Anglicko, Stredoatlantická oblasť,
Juhoatlantická oblasť)

Spojené štáty americké sú veľmi rozmanitou krajinou s mnohými prírodnými zdrojmi a

rôznorodým obyvateľstvom. Krajina sa skladá z 50 štátov a jedného federálneho okruhu, z
ktorých každý má svoje vlastné charakteristiky.

Prírodné zdroje a obyvateľstvo:

USA sú bohaté na rôzne prírodné zdroje vrátane uhľovodíkov, zemného plynu, uránu, dreva,
bauxitu a fosfátov. Obyvateľstvo USA je veľmi rôznorodé a zložené z mnohých etnických
skupín vrátane bielej, čiernej, hispánskej, ázijskej a pôvodných obyvateľov.

Sídla:
Najväčším mestom v USA je New York City, ktorý je centrom finančného, obchodného a
kultúrneho života. Ďalšie veľké mestá zahŕňajú Los Angeles, Chicago, Houston, Philadelphia
a Dallas.

Poľnohospodárstvo:
USA je jedným z najväčších producentov poľnohospodárskych plodín na svete, vrátane obilia,
kukurice, sóje a bavlny. Taktiež sa v USA pestuje mnoho ovocia a zeleniny a krajina je
najväčším svetovým výrobcom mäsa.

Priemysel:
USA je významným priemyselným štátom a má veľa priemyselných odvetví, vrátane
automobilového, letectva, chemického, farmaceutického, strojárskeho a elektronického
priemyslu.

Doprava:
USA má vyspelú dopravnú sieť, ktorá zahŕňa diaľnice, železnice, námornú a leteckú dopravu.
USA sú tiež domovom mnohých významných leteckých spoločností a najväčšieho svetového
dopravcu nákladov, spoločnosti FedEx.

8
Cestovný ruch a služby:
USA má bohatú históriu a mnoho prírodných a kultúrnych atrakcií, ktoré pritahujú mnoho
turistov. Niektoré z najznámejších turistických atrakcií zahŕňajú Grand Canyon, Yellowstone,
Hollywood, Disney World a Times Square. USA sú tiež významným dodávateľom
finančných, obchodných a IT služieb.

NAFTA:
USA sú členom Severoamerického obchodného dohovoru (NAFTA) spolu s Kanadou a
Mexikom. Táto dohoda bola uzatvorená v roku 1994 a zameriava sa na znižovanie
obchodných bariér a podporu voľného obchodu medzi týmito krajinami.

Nové Anglicko:
Nové Anglicko je oblasť v severovýchodnej časti USA, ktorá zahŕňa štáty Maine, Vermont,
New Hampshire, Massachusetts, Connecticut a Rhode Island. Táto oblasť má bohatú históriu
a je známa svojimi prírodnými krásami a kultúrou.

Stredoatlantická oblasť:
Stredoatlantická oblasť zahŕňa štáty New York, New Jersey, Pennsylvania, Maryland,
Delaware, Virginia a West Virginia. Táto oblasť je jednou z najvýznamnejších hospodárskych
oblastí v USA a má vysokú koncentráciu obyvateľstva a priemyslu.

Juhoatlantická oblasť:
Juhoatlantická oblasť zahŕňa štáty North Carolina, South Carolina, Georgia, Florida,
Alabama, Mississippi a Louisiana. Táto oblasť má teplé podnebie a je známa svojou bohatou
históriou, kultúrou a gurmánskymi zážitkami.

Celkovo je USA veľmi rôznorodou krajinou, ktorá ponúka mnoho príležitostí pre rozvoj a
rôzne záujmy jej obyvateľov.

9
 6. USA (Stredný severovýchod, Stredný severozápad, Stredný juhozápad, Stredný
juhovýchod, Horská oblasť, Havajské ostrovy, Pacifická oblasť, Aljaška)

USA sa z hľadiska geografie delí na mnoho oblastí. Tu sú niektoré z nich:

Stredný severovýchod:
Stredný severovýchod zahŕňa štáty Michigan, Ohio, Indiana, Illinois, Wisconsin a Minnesota.
Táto oblasť je bohatá na priemysel a je známa svojimi veľkými jazerami a krásnou prírodou.

Stredný severozápad:
Stredný severozápad zahŕňa štáty North Dakota, South Dakota, Nebraska, Iowa, Kansas a
Missouri. Táto oblasť je známa svojimi rozsiahlymi farmami, ktoré produkujú obilniny,
hovädzie mäso a iné poľnohospodárske produkty.

Stredný juhozápad:
Stredný juhozápad zahŕňa štáty Oklahoma, Texas, Arkansas a Louisiana. Táto oblasť má teplé
podnebie a je známa svojimi ropnými zdrojmi a rozvinutým priemyslom.

Stredný juhovýchod:
Stredný juhovýchod zahŕňa štáty Kentucky, Tennessee, Mississippi, Alabama a Georgia. Táto
oblasť má subtropické podnebie a je známa svojou bohatou históriou, kultúrou a krásnou
prírodou.

Horská oblasť:
Horská oblasť zahŕňa pohoria Rocky Mountains a Sierra Nevada. Táto oblasť ponúka mnoho
príležitostí pre turistiku, lyžovanie a ďalšie outdoorové aktivity.

Havajské ostrovy:
Havajské ostrovy sú skupinou ostrovov v Tichom oceáne, ktoré sú súčasťou USA. Tieto
ostrovy sú známe svojimi krásnymi plážami, exotickou prírodou a kultúrou.

10
Pacifická oblasť:
Pacifická oblasť zahŕňa štáty Kalifornia, Oregon a Washington. Táto oblasť má pobrežie na
Tichom oceáne a je známa svojimi veľkými množstvami technologických a inovatívnych
firiem.

Aljaška:
Aljaška je najväčší štát v USA a zahŕňa veľkú časť severnej hranice s Kanadou. Táto oblasť
má bohatú divokú prírodu, veľké množstvo rýb a ropy a je známa svojimi exotickými
kultúrami eskimákov a indiánov.

11
 7. Mexiko (prírodné zdroje, obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel,
doprava, cestovný ruch, služby, regionalizácia, politický vývoj, NAFTA)

Mexiko je najväčšou hispánsky hovoriacou krajinou na svete a zaujíma rozlohu takmer 2

miliónov km². Nachádza sa v severnej časti Strednej Ameriky a hranicí s USA na severi a
Belize, Guatemalou a Hondurasm na juhu.

Mexiko má rozmanitú prírodnú scenériu vrátane horských oblastí, púští, pláží a tropických
dažďových lesov, ktoré poskytujú bohaté prírodné zdroje vrátane ropy, zemného plynu,
striebra, medi a zinku.

S Mexikom sa spája aj kultúrne bohatstvo, ktoré bolo formované pôvodnými kmeňmi, ako aj
kolonizáciou Španielskom. Táto kultúrna rozmanitosť je viditeľná v architektúre, gastronómii,
hudbe a mnohých iných oblastiach.

Mexiko má približne 127 miliónov obyvateľov a je najľudnatejšou krajinou Latinskej

Ameriky. Najväčšie mestá sú Ciudad de México, Guadalajara, Monterrey a Puebla. Súčasne
má krajina aj rozvinuté cestovné ruchové odvetvie, ktoré priláka milióny návštevníkov ročne.

Mexiko je významným vývozcom poľnohospodárskych produktov, vrátane kávy, avokáda,

citrusov a cukrovej trstiny. Okrem toho sa v Mexiku rozvíja aj priemysel, ktorý sa zameriava
na výrobu automobilov, elektroniky a chemických látok.

Doprava v Mexiku je zabezpečená sieťou ciest a diaľnic, železničnou dopravou a námornou

dopravou. Medzinárodné letiská sa nachádzajú v Ciudad de México, Cancúne a Guadalajare.

Mexiko je regionálne rozdelené do 31 štátov a hlavného mesta Federálneho distriktu. V

posledných rokoch prechádza Mexiko politickými a sociálnymi zmenami, ktoré sú
ovplyvnené rastúcou nezamestnanosťou, korupciou a násilím. Mexiko je tiež súčasťou
Severoamerického obchodného dohody (NAFTA) spolu s Kanadou a USA.

Mexiko má bohaté prírodné zdroje vrátane ropy, zemného plynu, striebra a medi.
Obyvateľstvo Mexika tvoria prevažne Mestízovia, teda ľudia s miešaným pôvodom

12
indiánskeho a európskeho alebo afrického pôvodu. Mexiko má niekoľko veľkých miest,
medzi ktorými sú Mexico City, Guadalajara a Monterrey.

Mexiko má rozvinuté poľnohospodárstvo, pričom pestuje sa najmä kukurica, fazuľa, pšenica a

káva. V priemysle dominuje automobilový priemysel, elektronický priemysel a výroba
potravinárskych výrobkov. Mexiko má dobrú infraštruktúru dopravy, ktorá zahŕňa cesty,
železnice a letiská.

Cestovný ruch je v Mexiku dôležitým hospodárskym odvetvím, pretože krajina má mnoho

historických miest a prírodných krás, ako sú napríklad ruiny starovekých mayanských miest a
národné parky.

Mexiko je rozdelené na 31 štátov a jedno federálne okres, pričom každý štát má vlastnú
ústavu a vládu. Politický vývoj v Mexiku bol často poznačený korupciou a násilím. V roku
1994 sa v južnej časti krajiny vypuklo povstanie zapatistov, ktorí sa snažili o lepšie
podmienky pre domorodé obyvateľstvo. Mexiko je aj členom Severoamerického dohodového
pásma (NAFTA), ktorá zabezpečuje voľný obchod medzi Mexikom, Kanadou a Spojenými
štátmi.

V poslednej dobe sa Mexiko stretáva s mnohými problémami, ako sú kriminalita, drogový

obchod a prisťahovalectvo. Niektoré časti krajiny sú nebezpečné kvôli prítomnosti drogových
kartelov a organizovaného zločinu. Mexiko sa snaží tieto problémy riešiť prostredníctvom
rôznych opatrení a spolupráce so zahraničnými partnermi.

13
 8. Karibská oblasť (prírodný a ekonomický potenciál, politický vývoj)

Karibská oblasť sa skladá z mnohých ostrovov a pobrežia rôznych štátov, vrátane Kubánskej
republiky, Dominikánskej republiky, Haiti, Jamajky, Portorika a ďalších menších krajín.
Región má veľký turistický potenciál vďaka svojej tropickej klíme a krásnym plážam.
Ekonomika regiónu je tiež silne založená na poľnohospodárstve a ťažbe nerastných surovín.

Avšak v Karibiku dochádza aj ku mnohým politickým problémom a konfliktom. V minulosti

boli niektoré krajiny v regióne kolóniami rôznych európskych mocností a po získaní
nezávislosti sa niektoré krajiny stretávajú s korupciou, chudobou a politickou nestabilitou.
Napríklad Haiti, jedna z najchudobnejších krajín na svete, má dlhú históriu politickej
nestability a sociálnych problémov.

V Karibiku tiež zohráva úlohu vplyv USA a Kuby, ktoré sa snažia presadzovať svoje politické
a hospodárske záujmy v regióne. V minulosti dochádzalo ku konfliktom medzi USA a Kubou,
čo malo vplyv na politickú situáciu v regióne.

V súčasnosti sa mnoho krajín v Karibiku snaží posilniť spoluprácu v rámci rôznych

integračných zoskupení, ako napríklad Karibského spoločenstva (CARICOM) a Asociácie
karibských štátov (ACS). Tieto organizácie majú za cieľ podporiť hospodársky rozvoj a
spoluprácu v oblasti obchodu, turizmu a ochrany životného prostredia v regióne.

Karibské ostrovy majú vynikajúce podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, priemyslu a
poľnohospodárstva. Okrem toho sú významnými exportérmi cukru, banánov, tabaku a kávy.
Na mnohých z ostrovov však panujú sociálne a hospodárske problémy, ako je
nezamestnanosť, chudoba, nedostatok zdrojov a vysoká kriminalita. Niektoré z ostrovov sú
tiež náchylné k prírodným katastrofám, ako sú hurikány, zemetrasenia a vulkanické erupcie.

Politický vývoj v Karibiku bol po celé stáročia ovplyvňovaný zahraničnými mocnosťami,

ktoré sa usilovali o kontrolu nad týmito ostrovmi a ich prírodnými zdrojmi. Dnes sú mnohé
krajiny v regióne politicky stabilné a majú demokratické vlády. Avšak niektoré z ostrovov,
ako Haiti a Dominikánska republika, stále bojujú s politickou nestabilitou a chudobou.

14
Karibská oblasť tiež zohráva dôležitú úlohu v globálnom hospodárstve, vďaka svojmu
strategickému umiestneniu ako súostrovia, ktoré spája Severnú a Južnú Ameriku. Preto sa
niektoré krajiny v regióne snažia presadzovať integračné zoskupenia, ako napríklad Karibské
spoločenstvo (CARICOM), ktoré majú za cieľ zlepšiť obchodné a politické vzťahy medzi
členmi.

15
 9.  Andské štáty – Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Bolívia, Chile (politický a
hospodársky vývoj štátov, drogový priemysel, vzťah medzi prírodným
prostredím a hospodárskou činnosťou človeka)

Andské štáty, zahŕňajúce Venezuelu, Kolumbiu, Ekvádor, Peru, Bolíviu a Čile, sú krajiny s
veľkým prírodným potenciálom, ale aj s mnohými hospodárskymi a politickými výzvami.

Drogový priemysel, najmä v Kolumbii a Bolívii, predstavuje veľký problém, ktorý prispieva
k násiliu a kriminalite a má vplyv na politickú a sociálnu stabilitu regiónu. Mnoho krajín tiež
čelí problémom s korupciou a neúspešnými politickými reformami, ktoré spomaľujú
hospodársky rast.

V posledných rokoch však niektoré andské krajiny začali uplatňovať hospodárske reformy,
aby podporili svoje hospodárske rasty a zlepšili svoje hospodárske podmienky. Väčšina krajín
sa zamerala na rozvoj ťažobného priemyslu, najmä v oblasti nerastných surovín ako sú ropa,
zemný plyn, meď a ďalšie kovy. Ekonomický rast však často vedie k negatívnym vplyvom na
prírodné prostredie, ako je napríklad deforestácia, znečistenie vôd a pôdy, čo môže mať
dôsledky pre poľnohospodárstvo a životné podmienky obyvateľstva.

Vzťah medzi prírodným prostredím a hospodárskou činnosťou človeka v Andských štátoch je

preto dôležitou témou pre diskusiu a riešenie. Krajina sa musí snažiť rozvíjať svoje
hospodárstvo udržateľným spôsobom, čo zahŕňa ochranu prírodného prostredia a ekologickú
zodpovednosť.

Andské štáty sú tiež súčasťou niekoľkých integračných zoskupení, ako je napríklad Aliancia
Tichomoria (Pacific Alliance) a Andské spoločenstvo (Andean Community). Tieto organizácie
majú za cieľ posilniť ekonomickú spoluprácu a zlepšiť obchodné vzťahy medzi štátmi v
regióne.

Venezuela, ktorá je jedným z najväčších producentov ropy na svete, v posledných rokoch

čelila politickej a hospodárskej kríze. Niekoľko rokov prebiehali masové protesty, ktoré
vyvrcholili násilnými stretmi a občianskou vojnou. Kolumbia a Peru sú veľmi dôležitými
poľnohospodárskymi producentmi, zatiaľ čo Ekvádor sa špecializuje na ťažbu ropy a
minerálov. Bolívia je známa výrobou koka a ďalších drog, ale aj ako producent medi a ďalších
16
kovov. Čile je najvyspelejšou ekonomikou v regióne, s vysokým príjmom na obyvateľa a
mnohými vývoznými odvetviami.

Celkovo sú Andské štáty rôznorodou oblasťou s veľkým potenciálom, ale aj s mnohými

hospodárskymi, politickými a environmentálnymi výzvami.

17
 10. Brazília + Guayanská oblasť (prírodný a ekonomický potenciál, regionalizácia)

Brazília je najväčšou krajinou Latinskej Ameriky a piata najväčšia krajina na svete. Má veľký
prírodný a ekonomický potenciál, vďaka svojej rozlohe a bohatstvu prírodných zdrojov, ako
sú ropa, zemný plyn, lesy, poľnohospodárske plodiny a ďalšie.

Brazília má jednu z najrozvinutejších ekonomík v regióne, s veľkým vývozom surovín a

poľnohospodárskych produktov. Medzi najväčšie vývozné odvetvie patrí ťažba železa,
mangánu, bauxitu, zlata a diamantov, ale aj výroba kávy, cukru, sóje a ďalších plodín. Brazília
má tiež veľký turistický potenciál, s krásnymi plážami, prírodnými parkami a kultúrnym
bohatstvom.

Guayanská oblasť zahŕňa francúzske, holandské a britské zámorské územie a tiež Guyanu,
ktorá je nezávislým štátom. Táto oblasť má tiež veľký prírodný potenciál, s rozsiahlymi
tropickými lesmi, riekami a horami. Medzi hlavné hospodárske aktivity v tejto oblasti patrí
ťažba zlata, diamantov a ďalších kovov, poľnohospodárstvo a rybolov.

Regionálna politika v Brazílii je založená na rozdelení krajiny do 5 geografických regiónov:

Severovýchod, Sever, Juhovýchod, Juhozápad a Stredozápad. Každá oblasť má svoje
špecifické rysy, a využíva svoje zdroje a ekonomického potenciálu. Brazília tiež spolupracuje
s ďalšími štátmi v regióne, najmä s členskými krajinami Mercosuru, čo je obchodný blok,
zahŕňajúci Argentínu, Uruguaj, Paraguaj a Brazíliu.

Guayanská oblasť zahŕňa Guyanu, Surinam a Francúzsku Guyanu. Tieto krajiny sa

nachádzajú na pobreží Atlantického oceánu v severnej Južnej Amerike a sú významné pre
svoje prírodné zdroje vrátane lesov, rýb, bauxitu, zlata a diamantov. V posledných rokoch sa
zvýšil aj záujem o ropu a zemný plyn.

Guyana a Surinam sú členmi Karibskej spoločenstva (CARICOM), kým Francúzska Guyana

je závislým územím Francúzska. V oblasti existujú aj regionálne integračné zoskupenia, ako
je Mercosur a Andské spoločenstvo.

Hospodárske podmienky v týchto krajinách sú pomerne odlišné. Guyana a Surinam majú

vysoké percento obyvateľov žijúcich v chudobe a zápasia s korupciou a hospodárskou
18
nestabilitou. Na druhej strane, Francúzska Guyana má relatívne stabilnú ekonomiku a je
jedným z najbohatších regiónov v Karibiku.

V rámci regionálnej politiky je dôležité riešiť aj otázky životného prostredia a udržateľného

rozvoja, pretože Guayanská oblasť je významnou biologickou zónou s množstvom
endemických druhov rastlín a živočíchov. Taktiež existuje aj ochrana pôvodných obyvateľov,
ktorí sú v niektorých krajinách regionu stále diskriminovaní.

19
 11. Laplatská oblasť – Argentína, Paraguaj, Uruguaj (politický a hospodársky vývoj,
poľnohospodárstvo, priemysel, MERCOSUR)

Laplatská oblasť zahŕňa tri krajiny – Argentínu, Paraguaj a Uruguaj, ktoré sú súčasťou
južnejho konca Južnej Ameriky a ležia na pobreží Atlantického oceánu. Oblasť je
charakterizovaná svojou bohatou prírodou, poľnohospodárskymi plodinami a vysokou
úrovňou urbanizácie.

Argentína je najväčšou krajinou v oblasti a má jednu z najväčších ekonomík v Latinskej

Amerike. Jej hospodárstvo je založené na poľnohospodárstve a ťažbe rudy, najmä medi a
striebra. Paraguaj je známy svojou výrobou sóje a bylín. Má tiež významný priemysel a
bohaté prírodné zdroje. Uruguaj má jednu z najstabilnejších ekonomík v regióne a jeho
hospodárstvo je založené na poľnohospodárstve a službách.

V oblasti sa vyskytujú aj regionálne integračné zoskupenia, ako je MERCOSUR (Spoločný

trh južnej Ameriky), ktorý bol založený v roku 1991 a ktorý umožňuje voľný obchod medzi
jeho členmi a spoločné zastúpenie v medzinárodných rokovaniach.

Laplatská oblasť má významné miesto v historickom a politickom vývoji Latinskej Ameriky.

Argentína a Uruguaj sú demokratickými krajinami, zatiaľ čo Paraguaj zápasí s politickou
nestabilitou a korupciou. V posledných desaťročiach sa oblasť stretla s hospodárskymi
problémami, vrátane inflácie a zadlženosti, a čelí aj výzvam v oblasti životného prostredia a
udržateľného rozvoja.

Uruguaj sa v 90. rokoch minulého storočia rozhodol zaviesť ekonomické reformy s cieľom
zlepšiť svoju hospodársku situáciu a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť na medzinárodnej
úrovni. Uruguaj sa snažil priviesť zahraničných investorov a podporovať obchodovanie.
Reformy sa ukázali ako úspešné, keďže krajina dosiahla vysoký hospodársky rast, stabilnú
menovú politiku a zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva.

Paraguaj, krajina s nízkou životnou úrovňou a vysokou mierou chudoby, prešiel v nedávnej
histórii mnohými politickými a hospodárskymi zmenami. V roku 2013 bol zvolený nový
prezident, ktorý sa zaviazal k reforme verejných financií a boju proti korupcii. Paraguaj sa
zároveň snažil zlepšiť svoju hospodársku situáciu prostredníctvom investícií do infraštruktúry,
20
priemyslu a poľnohospodárstva. V posledných rokoch Paraguaj zažil určitý hospodársky rast,
no stále zostáva jednou z najchudobnejších krajín Južnej Ameriky.

Argentina bola kedysi jednou z najbohatších krajín Južnej Ameriky, no v posledných

desaťročiach sa stretáva s hospodárskymi a politickými problémami. V rokoch 2002 a 2018 sa
krajina stretla s hospodárskymi krízami, ktoré spôsobili vysokú infláciu a nezamestnanosť.
Argentina sa tiež snažila riešiť problémy so svojimi dlhmi a zlepšiť svoje vzťahy s
medzinárodnými finančnými organizáciami. V posledných rokoch sa Argentina snaží zlepšiť
svoje hospodárske výsledky prostredníctvom investícií do priemyslu, energetiky a
poľnohospodárstva.

Celkovo Andské štáty zaznamenali v posledných desaťročiach výrazný hospodársky rast, no v

niektorých krajinách sa stretávajú s politickými a sociálnymi problémami. Hlavnými
problémami, ktoré tieto krajiny trápia, sú korupcia, chudoba, nezamestnanosť a kriminalita.
Významným faktorom pre hospodársky rast týchto krajín sú aj ich prírodné zdroje, ako sú
ropa

21