Vývoj obyvateľstva a prognózy

jeho vývoja
• Počet obyvateľov Zeme v r. 1999 dosiahol 6 miliárd, v r. 2005 - 6,477
mld. osôb. (doteraz na Zemi žilo okolo 80 mld. ľudí)r. 2011 = 7 mld.

• Zmeny počtu obyvateľstva

• Počet obyvateľov sa až do r. 8 000 pr. n. l. zvyšoval veľmi pomaly
• v neolite jeho vývoj zrýchlili (neolitická revolúcia) – prechod ľudstva od
zberu plodín a lovu zveri k poľnohospodárstvu – zvýšilo sa množstvo
potravín, boli založené 1. mestá.
• počet obyvateľov sa zdvojnásobil na 10 mil.

• V 18. stor. priemyselná revolúcia (v západnej Európe) vyvolala

demografickú (populačnú) explóziu – nové obdobie rastu obyvateľov.
• objavenie Ameriky a koloniálna expanzia obohatili európske
poľnohospodárstvo o nové kultúrne plodiny (kukurica, zemiaky) + pokroky
v medicíne (očkovanie proti infekčným chorobám - L. Pasteur) prispeli
k znižovaniu úmrtnosti a k predlžovaniu strednej dĺžky života.
• zvýšila sa celková životná úroveň - postupne klesala pôrodnosť.

• V 2. pol. 20. stor. sa demografická (populačná) explózia prejavila postupne

vo všetkých menej rozvinutých krajinách.
v týchto krajinách začína prudký rast počtu obyvateľstva, ktorý pokračuje
i v súčasnosti a prináša krízu z nadmerného populačného rastu -
najväčší globálny environmentálny problém súčasného ľudstva !!!
 Model
demografického cyklu

Agrárna spoločnosť Industriálna spoločnosť

Pred začiatkom začiatok obdobie industrializácie obdobie

industrializácie industrializácie po industrializácii
- prevaha vidieckeho - zlepšenie výživy - vyššia životná úroveň - vysoká životná
obyvateľstva úroveň
- prevaha - zlepšenie pod- - zvýšenie nárokov - vysoké nároky
samozásobovania mienok bývania - vyšší luxus
- jednoduché pod- - zlepšenie hygieny - zlepšená sociálna - vyšší egoizmus
mienky bývania starostlivosť - malá rodina
- nerozvinuté - snahy o zvýšenie - dostatok pracovných - emancipácia žien
dopravné systémy životnej úrovne príležitostí - silná urbanizácia
 Prognózy vývoja svetového
obyvateľstva
• v r. 2005 dosiahol počet obyv. na Zemi 6,477 mld. osôb.
• prognóza OSN:
• v r. 2025 - 7,94 mld. obyv. a bude sa výraznejšie zvyšovať
v menej rozvinutých krajinách,
• r. 2050 - 9,3 mld.
• r. 2100 - 10,2 mld. obyvateľov - počet obyvateľov sveta sa
ustáli.

• celkový prírastok obyvateľstva v rozvojových krajinách má

stúpajúcu tendenciu, treba očakávať ďalšie rozpory medzi
rýchlym rastom obyvateľstva a zdrojmi rozvoja !
(poľnohospodárska pôda, výroba potravín, voda, energia).
 Faktory ovplyvňujúce rast a pokles
počtu obyvateľstva

• vojny, epidémie, rasové prenasledovanie,

prírodné katastrofy ...

• zdravotná starostlivosť, technické objavy

a celkovo vysoká životná úroveň.
Rozmiestnenie obyvateľstva
• veľmi nerovnomerné rozmiestnenie obyv. na
Zemi
• podľa kontinentov – Eurázia 72 %, Afrika 14 %,
Južná Amerika 8 %, Severná Amerika 5 %,
Austrália a Oceánia 1 %.
• podľa štátov – v Číne žije 1/5 obyv. sveta,
v Indii 16 %, v USA 5 %, ...
• obyvateľstvom osídlená oblasť Zeme – ekumena.
• v celosvetovom meradle 80 % populácie obýva
15 % súše.
• asi 1/3 rozlohy súše je prakticky neobývaná -
anekumena – neosídlené územia (vylúčené
z hospodárskeho života).
• na východnej pologuli žijú 4/5 ľudstva.
• 90 % obyvateľstva žije na severnej pologuli.
• Na súčasné rozmiestnenie obyvateľstva vplývali
viaceré činitele : prírodné i spoločenské.
• Prírodné činitele:
• vzdialenosť od morského pobrežia – na pobreží
kontinentov - do 50 km (15 % súše) žije 28 % obyvateľstva
• – prístavné regióny – Hamburg, Singapur, Hongkong,
Rio de Janeiro ...
• nadmorská výška územia – polovica ľudstva žije
v nížinách (28 % súše).
• podnebie – v miernom podnebnom pásme žije polovica
ľudstva.

• Spoločenské činitele:
• hospodárske pomery – v hospodársky vyspelých krajinách
– priemysel, obchod, služby (Porýnie, Horné Sliezsko, južné
a stredné Anglicko)
• - v menej vyspelých krajinách - poľnohospodárstvo
Hustota zaľudnenia na svete, 1994
 Hustota obyvateľov
• hustota zaľudnenia - podiel počtu obyvateľov (O) k rozlohe
územia (P) - počet obyvateľov, ktorí žijú na 1 km²
(v priemere) v sledovanom regióne.
• hustota obyvateľov na súši Zeme - 48,3 obyvateľov na km²
(2005).

• Najnižšiu hustotu zaľudnenia - krajiny s rozsiahlymi pustatinami,

zaľadnenými časťami, púšťami (Kanada, Austrálsky zväz,
Mauritánia, Namíbia).

• Extrémne vysokú hustotu zaľudnenia - mestské štáty –

Hongkong, Singapur, Monako.

• Mnohé štáty s priemernou hustotou obyvateľstva majú

rozmiestnenie výrazne nerovnomerné
Egypt – má celkovú hustotu 60 obyv. / km2,
- v údolí a delte Nílu žije 99 % obyvateľov na ploche 3 %
rozlohy s hustotou viac ako 1 500 obyv. /km2.
Hustota zaľudnenia podľa krajín, 2006
Najľudnatejšie štáty sveta Najhustejšie osídlené štáty sveta
počet obyvateľov v mil. (2005) hustota na km2 (2005)

1. Čína 1 304 1. Bahrajn 1 059

2. India 1 103 2. Bangladéš 1 002
3. USA 297 3. Taiwan 628
4. Indonézia 222 4.Kórejská republika 486
5. Brazília 184 5. Holandsko 399
6. Pakistan 162 6. Libanon 363
7. Bangladéš 144 7. Belgicko 342
8. Rusko 143 8. Japonsko 338
9. Nigéria 132 9. Izrael 337
10. Japonsko 128 10. India 336
 Hlavné zoskupenia obyvateľstva
• s hustotou obyvateľstva vyššou ako 100 obyv. km2 :
• 1. východná Ázia – Čína, Japonsko, Kórejský polostrov
• 2. krajiny J a JV Ázie – India, Bangladéš, Pakistan, Indonézia
• 3. Európa – najmä priemyselné štáty západnej Európy
• 4. východné pobrežie Severnej Ameriky – SV USA a JV
Kanady

• v dvoch ázijských zoskupeniach obyvateľstva vo

východnej a južnej Ázii žije takmer polovica ľudstva
• s výnimkou Japonska žije väčšina obyvateľstva vo vidieckych
sídlach a pracuje v poľnohospodárstve.

• v Európe a na východnom pobreží Severnej Ameriky –

takmer ¾ obyvateľstva žije v mestách s veľkou koncentráciou
priemyslu.
POHYB OBYVATEĽSTVA
• Rozlišujeme tri typy pohybu obyvateľstva:

• 1. prirodzený pohyb – výsledok prirodzeného

rozmnožovania obyvateľstva
(natalita, mortalita)
• 2. mechanický pohyb – priestorové presuny
obyvateľstva.
• 3. socio-ekonomický pohyb – Presuny
obyvateľstva medzi jednotlivými sociálnymi
skupinami (zmeny v štruktúre obyvateľov
podľa vzdelania, zamestnania..)
• Prirodzený pohyb charakterizujú populačné procesy:
• pôrodnosť (natalita – počet narodených detí v prepočte na 1 000
obyvateľov) a úmrtnosť (mortalita – počet zomretých na 1 000 obyvateľov
za jeden rok) - udáva sa v promile (‰).

• Pôrodnosť v celosvetovom meradle má veľkú premenlivosť.

• priemerná pôrodnosť dosahuje 21 ‰ - najvyššia v Afrike (40 – 50
promile).
promile
• maximálne hodnoty - krajiny so zaostalým hospodárstvom, kde prevláda
poľnohospodárstvo, nízka vzdelanosť a nízka životná úroveň.
• najnižšie hodnoty (okolo 12 ‰) - štáty západnej Európy.
Európy

• Úmrtnosť obyvateľstva má klesajúcu tendenciu - v súčasnosti dosahuje

v priemere 9 ‰.
• rast životnej úrovne, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva a vedeckého pokroku.

• Rozdiel medzi počtom narodených a zomretých vyjadruje:

– prirodzený prírastok
– prirodzený úbytok
– nulová hodnota

• Svet v roku 2005 dosiahol hodnotu prírastku 12 promile.

• Mechanický pohyb obyvateľstva - proces premiestňovania
obyvateľstva na určitom území.
• Mechanický pohyb obyvateľstva sa delí :
• migrácia (sťahovanie) – mení sa trvalé bydlisko,
• dočasnú zmenu pobytu – zmena bydliska na určitý čas (vysokoškoláci
na štúdiách),
• dochádzka do zamestnania a škôl – pravidelný pohyb na rovnakej
trase a v rovnakom čase,
• nepravidelné dočasné pobyty (turbulencia) - rekreácia, služobné cesty..

• má významný vplyv na celkový počet obyvateľov na určitom území.

• Migrácia - najvýznamnejší mechanický pohyb obyvateľstva - výsledkom

sú trvalé zmeny v rozmiestení obyvateľstva.
• emigrácia - odkiaľ sa obyvateľ sťahuje
• imigrácia - kam sa obyvateľ sťahuje.
• Dôvody emigrácie :
• prírodné faktory (zemetrasenia, záplavy)
• ekonomické - // - (krízy hospodárstva, hlad)
• politické - // - (politické prenasledovanie)
• Dôvody imigrácie : najmä ekonomické faktory (pracovné miesta, vyššia
životná úroveň).
 • Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom
prirodzeného a migračného pohybu
• prejavuje sa ako prírastok, alebo úbytok
obyvateľstva.
Úloha: v meste A žilo na začiatku roka 24 102 obyv. Do augusta sa narodilo 99 a
zomrelo 108 občanov, prisťahovalo sa 71 obyvateľov a odsťahovalo 159 občanov.
Vypočítajte: Aký bol v danom období v meste A prirodzený pohyb obyvateľstva?
Aký bol celkový pohyb v meste A za dané obdobie?
Koľko obyvateľov má mesto A v súčasnosti?
Prirodzený pohyb: 99 obyv. (natalita) – 180 občanov (mortalita) = - 9 obyvateľov
(prirodzený úbytok obyvateľstva)
Mechanický pohyb: 71 obyv. (imigrácia) – 159 obyv. (emigrácia) = - 88 obyvateľov
(migračný úbytok obyvateľstva)
Celkový pohyb obyvateľstva:
- 9 obyv. (prir. pohyb) – 88 obyv. (migrač. úbytok) = - 97 obyvateľov (úbytok obyv.)
Celkový počet obyvateľov mesta A: 24 102 obyv. – 97 obyv. = 24 005 obyv.

Počet obyvateľov v meste A v auguste bol 24 005.