Slovenská dráma po r.

1945

Štefan Kohári
Znaky
 všímajú si existencionálne vyhrotené situácie
 v 50. rokoch sú to najmä komédie a veselohry
 po r. 1948 začínajú niektoré drámy upadať do
schematizmu, chýbal im konflikt aj vnútorný
emocionálny náboj
 nastáva prevaha socialisticko-realistických drám
 v 60. rokoch nastáva uvoľnenie (súvisiace s
uvoľnením v spoločnosti, Dubčekovský socializmus
s ľudskou tvárou)
 začiatkom 70. rokov obdobie konsolidácie,
presadzovanie bezpečného zakotvenia v realite, v
aktuálnych témach, prevláda činohra
 v 80. rokoch nastupuje satira (Radošinské naivné
divadlo) a vznikajú avantgardné divadlá (GunaGu,
Stoka), nastupuje obraznosť, potickosť aj hra s
textom.
 Štefan Králik (1909-1983)
 povolaním asistent na neurologickej klinike,
neskôr praktický lekár na strednom Slovensku
– Zvolen, Detva (na lazoch), po vojne v
Bratislave.
 vďaka lekárskemu povolaniu spoznal rozličné
vrstvy spoločnosti, aj preto sú jeho postavy
dôveryhodné
 Tvorba: Mozoľovci (dedinské prostredie,
potreba vzdelania aj u roľníka)
 Posledná prekážka – črty existencionalizmu
 Svätá Barbora – tragédia z baníckeho
prostredia
 Margaret zo zámku – tragédia o talianskej
herečke z rodiny chudobného rybára a synovi
amerického miliardára, náznak ekologickej
tematiky (znečistenie pobrežia nafovým
odpadom)
 Krásna neznáma – dej počas SNP,
autobiografické črty
Peter Karvaš (1920 - 1999)
 pôsobil ako redaktor Kultúrneho života, neskôr docent
na VŠMU v Bratislave
 počas SNP v Slobodnom slovenskom vysielači v BB
 okrem divadelných hier písal aj poviedky a reportáže,
teóriu divadla
 Tvorba: Meteor – tematika zatajovania skutočností v
spoločnosti o blížiacej sa katastrofe v snahe zachrániť
predovšetkým seba
 Polnočná omša – tematika povstania, ostro
protifašistické dielo (ale aj o závisti a egoizme)
 Antigona a tí druhí – dráma ľudí v koncentračnom tábore,
ktorí aj v najkrutejších podmienkach držia spolu
 Jazva – odsúdenie kultu osobnosti, zobrazuje
nezmyselné perzekvovanie najlepších vedcov
 Absolútny zákaz – o absurdnosti úradných nariadení
(zákaz dívať sa z okna), obraz potláčania slobody. Po
tejto hre mal aj on zákaz, ktorý trval 15 rokov – vydávať
(jeho hry zo 70. rokov prvýkrát vychádzajú až koncom 80.
rokov, napr. Súkromná oslava, Nebo – peklo, Zadný
vchod)
Ivan Bukovčan (1921 – 1975)

 vyštudovaný právnik, ktorý sa však venoval skôr publicistike

(začínal recenziami filmov, neskôr reportáže napr. až z Kuby),
scenáristike a písaniu divadelných hier (hoci pochádzal z
Banskej Bystrice, pôsobil aj v Košiciach, Bratislave či Prahe)
 dráma:
 tzv. zvieracia trilógia:
 Pštrosí večierok
 Kým kohút nezaspieva – blízkosť existencializmu, desať ľudí
zavrú do pivnice starého domu a dajú im na výber, kto z nich
sa obetuje za životy zvyšných deviatich.
 Zažeň vlka

 Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom (rozhl. hra, tzv

buffonáda – hra založená na satirickom zveličení)

 scenáre k filmom:
 Rodná zem Pieseň o sivom holubovi
 Medená veža Orlie pierko
 Deň, ktorý neumrie Šťastie príde v nedeľu
 Posledná bosorka
Divadlo L+S
 v rokoch 1968-1970 v priestoroch Divadla na korze pôsobí
Divadlo Lasicu a Satinského
 ide o hry dvojice „intelektuálnych klaunov“ Milana Lasicu a
Júliusa Satinského
 Uvedené hry:
 Soirée
 Radostná správa
• potom dva roky zákaz vystupovania
 neskôr paródie:
 Nečakanie na Godota
 Náš priateľ René
 Nikto nie je za dverami (televízny kabaret, neskôr pod
názvom Ktosi je za dverami)
Radošinské naivné divadlo
 vzniká ako ochotnícke divadlo pod vedením
Stanislava Štepku (v r. 1963)
 využíva mimotextové prostriedky a postupy
 využíva montáže scénok, satiru, všíma sa
súčasný život
 tzv. „autorské divadlo“
 uvádza len Štepkove hry:
 Zver sa píše s veľkým Z
 Jááánošííík
 Človečina
 Ženské oddelenie