Slovenská medzivojnová

poézia
autor: Štefan Kohári
 Vitalizmus
literárne smerovanie v medzivojnovej
poézii (nikdy nefungoval ako samostatný
lit. smer)
básnik oslavuje život, mladosť
nechce sa vracať do minulosti,
dôležitejšia je preňho súčasnosť a
budúcnosť, radosť zo života
ospevuje aj krásu ženy, životodarnú
aktivitu a činorodosť, túžbu, životný elán
elan vital – odtiaľ názov vitalizmus),
prítomné aj erotické motívy
hľadá harmóniu, optimizmus
 Ján Smrek
vlastným menom Ján Čietek
narodil sa v roľníckej rodine, absolvoval
učiteľský ústav v Modre, už ako
stredoškolák spolupracuje s Národnými
novinami
Počas 1. svetovej vojny narukoval ako
vojak rakúsko-uhorskej armády.
Neskôr pôsobí v Prahe ako redaktor,
vydáva lit. časopis Elán
snažil sa o kultiváciu slovenčiny, odmietal
snahy o československý jazyk.
Najvýznamnejšie zbierky: Odsúdený k
večitej žízni (1922) , Cválajúce dni
(1925), Básnik a žena (1934), Zrno
(1934), Maľovaná abeceda (1954, pre
deti)
 Nadrealizmus
niečo nad skutočnosť, nadväzuje na surrealizmus
v 30. rokoch na Slovensku
skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace
sa nové vojnové obdobie.
vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti
zastaralému básnickému umeniu.
básňam zdanlivo chýbala logika,
neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické figúry ,
strofy
opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu.
medzi zakladateľov nadrealizmu patrí Rudolf Fabry
zbierkou Uťaté ruky.
Nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry,
Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina,
Július Lenko
 Rudolf Fabry (1915 – 1982)

Narodil sa v rodine strojníka, po absolvovaní gymnázia v

Trnave vyštudoval kreslenie a zemepis v Prahe
Jeho činnosť bola predovšetkým žurnalistická – pôsobil v
denníku Práca, či v časopisoch ako Život (šéfredaktor),
Film a divadlo, neskôr Expres
Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky sa všeobecne
pokladá za signál nástupu nadrealizmu v slovenskej
literatúre – ako svojskej podobe surrealizmu.
Najvýznamnejšie básnické zbierky:
Uťaté ruky (1935),
Ja je niekto iný (1946)
Katolícka moderna
za programové vystúpenie básnikov
katolíckej moderny je považovaná
Antológia mladej slovenskej poézie,
ktorú Dilong zostavil v roku 1933.
tvorili ju mladí autori, ktorí sa združili okolo františkána
Rudolfa Dilonga.
zameriavajú sa na náboženské a národné hodnoty
základnou myšlienkou bolo heslo: služba Bohu, cirkvi,
národu, boli pozitívne naklonení vláde vo fašistickom
slovenskom štáte počas 2. svetovej vojny.
Po roku 1948 časť básnikov emigrovala a časť prestala
tvoriť, alebo bola vo väzení
využívali náboženskú terminológiu, symboliku, tematicky
sa vracali do detstva, rodného kraja, k nenaplnenej láske,
Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan,
Pavol Ušák Oliva, Svetloslav Veigl.
 Rudolf Dilong (1905 – 1986)
Pochádza z rodiny plátenníka, od dvoch rokov sirota, v
roku 1920 sa stal členom františkánskej rehole, neskôr
katolícky kňaz.
Spolupracoval s viacerými literárnymi časopismi,
vyznával ľudácky nacionalizmus (fašistický slovenský
štát) a katolicizmus
Počas 2. svetovej vojny pôsobil ako vojenský kňaz
Po vojne emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny,
kde bol duchovným vo františkánskom kláštore.
Najvýznamnejšie básnické zbierky
1934 Hviezdy a smútok
1935 Helena nosí ľaliu
1939 Gardisti, na stráž
 DAV-isti
skupina mladých, ľavicovo
orientovaných slovenských
intelektuálov, ktorá vznikla
roku 1922 v Prahe a vydávala
časopis DAV (1924-1937).
boli to zväčša študenti,
socialisti zo Slovenska,
zaoberali sa otázkami umenia,
filozofie, literatúry, kritiky,
politiky.
Laco Novomeský, Daniel
Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír
Clementis, Ján Rob Poničan
 Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
pochádzal z rodiny krajčíra, gymnaziálne štúdiá
absolvoval v Budapešti, neskôr učiteľský ústav v
Modre
okrem poézie sa venoval aj publicistike, redaktor
Rudého práva, neskôr najvýznamnejšia osobnosť
časopisu DAV
v časoch SNP bol podpredsedom ilegálnej
Slovenskej národnej rady
Najvýznamnejšie zbierky: Nedeľa (1927),
Romboid (1932),
Svätý za dedinou (1939)
 Neosymbolizmus

nadväzuje na symbolizmus, jazykový

symbol sa vytvára najmä metaforou,
personifikáciou alebo metonymiou
typická je reflexívno-meditatívna lyrika.
neraz pesimistická poézia
interpretácia básne závisí od čitateľa, texty
básní majú aj symbolický, prenesený
význam
Najvýznamnejší predstavitelia: Emil
Boleslav Lukáč, Maša Haľamová
 Maša Haľamová
Narodila sa v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v
Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), časť detvstva
po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých
Tatrách, kde sa aj vydala za lekára MUDr. Jána Pullmana
(zomrel v r. 1956)
Bola najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta
na Štrbskom Plese v roku 1935.
Tvorba: Dar
Červený mak
Smrť tvoju žijem
Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
 Použitá literatúra:
www.osobnosti.sk
Literatúra pre 2. ročník SŠ a gymnázií
Literatúra pre 3. ročník SŠ a gymnázií