Lyrizačné tendencie v slovenskej medzivojnovej próze

● po roku 1918 - pluralita lit. smerov a autorských orientácií, vstup mladšej literárnej generácie
● prienik lyrizačných postupov do epiky
● na Slovensku šírené najmä spisovateľmi, ktorí túžili po novom, pôsobivešom umení, po
svetovosti, po ,,otváraní okien do Európy”
● lyrizačné tendencie = lyrizovaná próza; má niekoľko vývojových stupňov:

1. ORNAMENTÁLNA PRÓZA
○ základnou črtou je expresívno-lyrický ornamentalizmus
○ ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka, ozdobnosť štýlu - súvisel s úsilím povýšiť tvar
literárneho diela
○ vnútorná zložitosť vedomia človeka 20. storočia
○ vnáša do literatúry nové prostredie – mestské, prímorské, exotické
○ témy sú často psychologické, až pesimistické, v dielach sa objavujú pesimistické a
tragické nálady a pocity, nešťastné postavy, ostrý rozpor medzi ich vnútorným a
vonkajším svetom
○ vznikla ako vzbura proti tradičnému realistickému zobrazovaniu – tvarová zložka
literárneho diela smeruje k formovému novátorstvu, k experimentovaniu s jazykom a
slovom
○ jednotlivé motívy sú zaradené bez časovej a logickej následnosti = snová následnosť
(snový postup)
○ hrdina je silný jedinec, subjektívne vnímaný z pozície autora
○ básnické prostriedky, exotické, erotické prvky
○ východiská a smerovanie: expresionizmus, vzbura proti konvenciám, dôraz na city a
pocity mladej povojnovej generácie
○ predstavitelia: Tido Jozef Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš

2. LYRICKY TVAROVANÁ PRÓZA

○ základnou črtou je expresionisticky-senzualistická epika (zmyslové vnímanie
skutočnosti reality a postáv)
○ rozlišujeme dva prúdy :
■ vychádza z realistickej tradície a nadväzovali na ornamentálnu prózu –
zobrazoval sociálne témy, najmä dedinské, ich rozporné prvky
■ uprednostňuje psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov
○ veľa lyrických prvkov
○ na svet sa pozerá očami dieťaťa a ženy
○ medzistupeň medzi ornamentálnou prózou a prózou naturizmu
○ východiská a smerovanie: poetizmus a nadrealizmus
○ predstavitelia: J.C.Hronský, Jozef Horák, Ferdinant Gabaj, Ján Bodenek

3. PRÓZA LYRICKÉHO NATURIZMU

○ naturizmus (z lat. natura - príroda) = podstatou je príroda, v mýtickom zmysle,
mýtizácia prírody, hĺbka prírody v duchovnom rozmere, animizácia prírody –
oživovanie, zosobňovanie prírody
○ vyvrcholenie lyrizačných tendencií
Vo svete:
 ○ vznikla pod vplyvom expresionizmu vo francúzskej literatúre - oficiálny manifest
○ oslavuje človeka uprostred prírody, ako aj regionalizmus - vrchárska tematika, fr.
spisovatelia Ramuz, Gion (z fr. region - krajina) alebo ruralizmus (z lat. ruralis -
vidiecky)
Na Slovensku:
○ 30.-40. roky - zložité obdobie - blížiaca sa vojna, fašizmus, ťažké národné a
hospodárske podmienky pre Slovákov v Československej republike
○ väčšina autorov naturizmu nesúhlasila so štátnou ideológiou
○ tvorba slovenských autorov - demokratický prúd literatúry
○ uprednostnili návrat/únik do slovenských hôr a dedín pred hľadaním radikálnych
riešení
○ návrat k rodnému kraju, jeho zvykom, tradíciám a mýtom
○ autori vychádzajú z filozofie prírodného človeka
○ vrchársky naturizmus - panenská príroda uprostred hôr bez ľudských obydlí
Znaky prózy naturizmu:
○ v centre pozornosti je dedinský človek, dedina, príroda - dedinská tematika, súžitie s
prírodou, nechuť k civilizačným javom; odklon od sociálnych problémov
○ rozprávkovo-mýtický epický princíp
○ snaha zmierniť priepasť medzi snom a skutočnosťou, nový prístup k deju, postavám,
času, priestoru
○ príroda - záruka mravných hodnôt a istoty, kontrast s mestom - liahňou zla
○ kľúčové scény sa odohrávajú uprostred prírody
○ plynie biologický/cyklický čas (nie historický) - meria sa vekom postavy, striedaním
dňa a noci, ročných období
○ podnety z ľudovej slovesnosti
○ baladický ráz textov
○ postavy sú vnímané čiernobielo/dvojpólovo – sú buď kladné alebo záporné (tak, ako
v rozprávke); záporné postavy sú na prvý pohľad aktívnejšie, prepracovnejšie
○ prostredie - tiež čiernobiele/dvojpólové: ,,tam hore” (príroda, hory, pokoj, láska,
neskazení ľudia) a ,,tam dolu” (mesto, zlo, neprajnosť, závisť)
○ postavy majú slabé sociálne väzby - často nepoznáme hrdinovu rodinu, pôvod,
miesto, odkiaľ prichádza
○ postavy sa správajú živelne, pudovo, nevedia sa pretvarovať, konajú priamočiaro,
prirodzene
○ nadprirodzené prvky, gradácia, víťazí dobro nad zlom, magické čísla
○ kontrast medzi lyrickým jazykom a jazykom ľudu
○ lyrický tvar sa prejavuje v štylizácii, zvukovej organizácii textu a v rytmickej stavby
vety
○ subjektívnosť umeleckej výpovede, osobná zaujatosť rozprávača
○ jednota folklórneho a intelektuálneho, čistá etika, sociálne cítenie
○ alúzie (odkazy, prirovnania) na biblické motívy
○ typické je ja-rozprávanie
○ témy: láska, priateľstvo, vrúcny vzťah k prírode, k domovu, detstvo, zmysel pre česť
○ typické žánre: poviedka, novela, baladická rozprávka
Predstavitelia:
○ Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia, Kamarát Jašek
○ Margita Figuli - Tri gaštanové kone
 ○ Ľudo Ondrejov (Ľudovít Mistrík) - Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin
○ František Švantner - Malka, Nevesta hôl

DOBROSLAV CHROBÁK
* 16. február 1907, Hybe – † 16. máj 1951, Bratislava

● slovenský prozaik, významný reprezentant naturizovanej prózy, literárny kritik a

publicista
● patril k najmladším povojnovým autorom, ktorí prehlbovali lyrizačné tendencie
● druhé zo štyroch detí v rodine krajčíra a osvetového pracovníka Ondreja
Chrobáka a Márie Čániovej
● štúdium:
➔ gymnázium v Rožňave a Liptovskom Mikuláši
➔ Vyššia priemyselná škola v Bratislave
➔ štúdium ukončil v roku 1934 na Českom vysokom učení technickom v
Prahe
● už ako študent sa zanietene venoval písaniu poviedok, bol kronikárom obce, zberateľom
prísloví a porekadiel
● ako 17-ročný našiel svoj literárny vzor v ruskom autorovi F. M. Dostojevskom
● 17-ročný debutoval v Studentskom časopise svojou prvou poviedkou
● pracoval ako publicista, neskôr ako riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku
● zaslúžil sa o modernizáciu technického rozhlasového zariadenia i o zavedenie nahrávacích
prístrojov
● prednášal na Vysokej škole technickej v Bratislave
● po časopisecky publikovaných krátkych prózach vydal zbierku noviel Kamarát Jašek (1937) a
neskôr aj dielo Drak sa vracia (1943)
● okrem prózy sa venoval literárnej a umeleckej kritike, publicistike, biografistike i edičnej
činnosti, analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (Timrava, Vajanský, Záborský,
Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách, recenzie,
fejtóny a i.
● spolu s prozaikom Štefanom Letzom zostavil Slovenský literárny almanach (1931)
● spracoval biograficko-literárnu príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932)
● prekladal z ruštiny (napr. diela Turgeneva)
● zomrel 16. mája 1951 v Bratislave na rakovinový nádor vo veku 44 rokov, pochovaný je v
Hybiach

Diela:
● 1924 – Les (poviedka)
● 1925 – Náraz priam centrický (poviedka)
● 1931 – Dva kamenné dni (novelistická črta)
● 1931 – Ábel Orphanides (fragment*)
● 1931 – Slovenský literárny almanach
● 1932 – Rukoväť dejín slovenskej literatúry
● 1932 – Ábel Jariabek (fragment*)
● 1934 – Šľachtické hniezdo (preklad diela od Turgeneva)
 ● 1937 – Kamarát Jašek (zbierka poviedok a noviel, ktoré nesú prvky reality a dávnych mýtov
vidieckeho sveta, prírody)
● 1943 – Drak sa vracia

*fragment - časť umeleckého diela, je neúplné, lebo sa zvyšok nezachoval alebo je nedokončené

Kamarát Jašek
- jedna z 8 noviel z rovnomennej zbierky pozostávajúca zo 7 kapitol
- horské prostredie, drevorubači
- postavy sú súčasťou tajomného rozprávkového a mýtického sveta prírody, podliehajú jej
neovládateľným silám
- obsah: Do koliby príde neznámy muž, ktorý má v poviedke prezývku Chrchliak - odporný
chlap bez akýchkoľvek spôsobov. Tvrdí, že utiekol z Ilavy a prenasledujú ho žandári, čo sa
však ukáže ako výmysel. Všetky jeho neduhy mu však ostatní odpúšťajú, keď sa po večeroch
dá do nádherného spevu. Najviac si získa Jaška Mihálika, chránenca starého Sojčiaka.
Jedného dňa sú Jašek a Sojčiak v krčme, kde na zábave je aj chrchliak a faktorova dcéra
Etelka. Práve z nej mladík nevie po celý čas pustiť zrak. Chrchliak ho preto provokuje a dáva
najavo záujem o ňu. V skutočnosti si však vybudoval plán, ako sa jej zmocniť spolu s
majetkom jej otca. Sojčiak z obavy o Jaška sa pokúša opustiť s ním krčmu, no bezúspešne. V
kolibe sa po niekoľkých dňoch opäť ukáže Chrchliak. Keď začal vyťahovať neslušné obrázky
žien, vypukol medzi ním a ostatnými drevorubačmi spor. Chrchliak zmizne. O tri týždne sa v
kolibe zjaví faktor, celý zúrivý, hľadajúc ho. Chrchliak ušiel s oblafnutou Etelkou i
faktorovými peniazmi. Zúfalý Jašek, ktorý horel túžbou po Etelke, sa ju vydáva hľadať.
Sojčiak mu dáva na cestu peniaze a dohodne si s ním schôdzku o rok, aby mu v prípade núdze
mohol opätovne pomôcť. Uvedomuje si, že cieľom jeho existencie by mohlo byť urobenie
Jaška šťastným, rozhodne sa preto vypátrať Etelku a oslobodiť ju. Zo všetkých možných
miest sa rozhodne ísť do Prešporka, kde Etelku aj nájde a jej dôveru si získa tým, že je z jej
rodného Liptova. Rozpovie jej aj o Jaškovi a Etelka vyzerá, že by mohla opätovať jeho city.
Stretnutie preruší Chrchliak, ktorý sa navracia domov. Strýko Sojčiak sa ukryje za dverami a
stáva sa tak svedkom toho, ako Chrchliak útočí na Etelku a ozbíja ju. Keď však na ňu chce
napľuť, strýko sa neudrží, skočí na neho, vytrhne mu nôž a pichne ho do hrdla. S dievčinou
utekajú späť na Liptov cez bočné cestičky. Sojčiak Etelku privedie na miesto stretnutia, ktoré
si dohodol s Jaškom. Na ďaľší deň ich nájde spokojne spať v kolibe. Ráno zájde k žandárom v
Liptovskom Mikuláši a udá sa za vraždu Chrchliaka. Uveria mu a na Etelku sa ho nikto
neopýta.

DRAK SA VRACIA
Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku.
J. Conrad: Lord Jim

Literárne obdobie: Slovenská medzivojnová próza

Literárny prúd: próza naturizmu

Dej: Manželia - Eva a Šimon - každý prežívajú deň, kedy sa vrátil Drak inak. Eva spomína na časy
strávené s Drakom, jej bývalým milencom a stále k nemu chová city. Šimon si myslí, že ho Eva opustí
a rozmýšľa, že sa vydá do sveta. Eva sa v noci vykradne z domu, ale neostáva s Drakom a Šimonovi
sa uľaví, že sa predsa vrátila. Aj napriek tomu sa ale ráno vydá k Drakovej chalupe s tým, že ho zabije
a Eva bude iba jeho. Rozmyslí si to, keď vidí ako Drak zachraňuje lastovičie mláďa a nechápe, prečo
by ho mal zabiť - vidí v ňom ľudskosť. Ostatní dedinčania už roky pripisujú nešťastia Drakovej
prítomnosti - tentokrát je to dlhotrvajúce sucho, ktoré spôsobí požiare. Vysoko v horách, v Temných
Smrečinách sa pasú voly, ktoré tam kapú od hladu, ale nemajú sa ako dostať dole lebo dolina je
uzavretá požiarom. Do dediny príde pastier s tým, že už sa tam nevráti lebo ich ručanie sa nedá
počúvať. Drak chce očistiť svoje meno v očiach dedinčanov a tak sa ponúkne zachrániť čriedu s tým,
že vie o ceste, ktorou by aj s volmi zišiel. Richtár mu verí a so zvyškom dediny sa zhodnú, že ak s ním
má niekto ísť tak je to Šimon, lebo práve ten s ním má ,,nevybavené účty”. Šimon nakoniec na to
pristúpi a vydáva sa s Drakom do hory. Postupom času si Šimon buduje k Drakovi dôveru a chápe, že
je tiež človek. S volmi prejdu o dolinu ďalej, kde čakajú, kým zosilnejú. Drak často chodí preč a
Šimon ho začne podozrievať. Jeho podozrenia sú mu jasné, keď vidí Draka potriasať si rukami s
Poliakmi a myslí, že čriedu predal. Prebehne bitka, Šimon sa zobúdza v noci v kolibe, vonku sedí
Drak s pár mužmi a dievčinou. Šimon utečie do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Richtár vie, že
Drak sa vráti aj s dobytkom a keď sa tak stane, Šimon sa veľmi hanbí za svoje prchké konanie, ale
Drak mu to odpúšťa. Toto všetko rozpráva stará mama - Eva - svojmu vnúčikovi. V závere spomína aj
na to, ako si so Šimonom v manželstve našli k sebe cestu a opätovali si lásku.

Filmové spracovanie z roku 1967: https://www.youtube.com/watch?v=9e07mlWp_ok

IDEOVÝ ROZBOR:

Téma: Život na dedine v časoch, kedy ľudia verili na nadprirodzeno a na bosoráctvo. Postupné
zbližovanie dvoch odlišných mužov. Očistenie Drakovho mena a cti.

Idea: Ľudia často odsudzujú človeka len na základe pár odlišností, majú predsudky voči tomu, kto
nezapadá, aj keď ho vôbec nepoznajú. To, že je niečo iné, ešte neznamená, že je to zlé.

Prostredie: horný Liptov, obec Leštiny pod Kriváňom, obklopená horami a dolinami Kôprová, Tichá,
Tomanova; neskôr vysoko v horách, okolie Temných Smrečín, hranica s Poľskom

Čas: nie je bližšie určený, v epilógu sa spomína čas, keď ešte žili bosorky a bosoráci

Postavy:
Drak/Martin Lepiš Madlušovie
- záhadná postava, prináša zlo do dediny, dedinský vyvrheľ, býva v hrnčiarni za
dedinou, prezývajú ho Drak, Čierny Macek
- sirota, adoptoval si ho starý, slepý hrnčiar Lepiš Madlušovie, ktorý ho nepúšťal medzi
ostatné deti v dedine, čo ovplyvnilo jeho správanie - bol ako dospelý človek
- po smrti starca ho dedina obviňuje, že ho zabil kvôli peniazom
- pokojný, zručný, rozvážny, tichý, inteligentný, väčšinou koná s chladnou hlavou, vo
svojej práci hrnčiara precízny, detailista
- veľa konfliktov s dedinčanmi, ktorí mu neprávom chceli ublížiť
- uzavretý do seba, málokedy vyjadruje city
- vysoký, oblečený v čiernom, výrazný pohľad
- po rokoch sa vráti do dediny, hrnčiareň opraví - chce sa usadiť a očistiť svoje meno
 - na získanie cti sa ponúkne, že vie ako zachrániť voly pasúce sa v Temných
Smrečinách - chce dokázať, že je iba človek (od richtára si za to pýta iba povolenie
ťažiť hlinu)
- statočný, má plán, vyzná sa v horách
- do dediny si privedie svoju milú Žošku a usadí sa tam
- poznávame ho cez charakteristiku ostatných

Šimon Jariabek
- opak Draka: biele oblečenie, bežný dedinský muž
- miluje Evu, zoberie si ju za ženu aj napriek tomu, že mala vzťah a dieťa s Drakom
- kvôli Eviným pretrvávajúcim citom k Drakovi jej nevie svoju lásku vyjadriť, uzatvára
sa do seba, je zatrpknutý, nekomunikuje s ňou
- stále na Evu myslí, dokonca by ju nechal ísť za Drakom, ak by ju to spravilo šťastnou
cíti sa Drakom ohrozený, ale netúži sa s ním porátať, tak ako to od neho čaká celá
dedina, ocitá sa v nechcenej úlohe vyvoleného
- po rozhodnutí zabiť Draka vidí, ako ošetruje lastovičky a zisťuje, že aj on je len
človek - prvá postava v diele, ktorá ho takto vidí
- opatrný ohľadom Draka, no buduje si k nemu dôveru a zbližuje sa s ním
- po strete s Poliakmi je nahnevaný, sklamaný, koná impulzívne (zapáli Drakovi dom),
neskôr svoje konanie ľutuje a veľmi sa hanbí
- poznávame ho na základe jeho vnútorných monológov

Eva (Hajnáková) Jariabková

- mladá, pekná žena
- expresionistická postava: bohaté citové vnútro, trpí v nešťastnom manželstve
- jediná neodsudzuje Draka, ľúbi ho a trpí po jeho odchode
- má s Drakom syna, ale dala ho opatrovať starej mame do vedľajšej dediny aby sa
vyhol nenávisti dedinčanov
- starostlivá, pracovitá, šikovná
- v závere diela v sebe nachádza lásku k Šimonovi, ktorého predtým nevedela ľúbiť
kvôli myšlienkam na Draka

richtár - verí v Drakov dobrý úmysel s dobytkom, patrí ku kolektívu dediny, ale nezhoduje sa
s nimi vo všetkom

kolektív dediny - autor ponecháva jednotlivcov v anonymite, dedinských ľudí vykresľuje ako
celok s rovnakým zmýšľaním; odsudzujú, ohovárajú, boja sa neznámeho

Konflikty:
● Drak - dedina: odsudzovanie na základe Drakovej odlišnosti, spájanie Draka s nešťastím
● Drak - Šimon: Drak je pre Šimonove manželstvo hrozbou
● Eva - Šimon: manželstvo bez komunikácie, Eva roky myslí na Draka aj keď je vydatá za
Šimona, neskôr nachádza city k Šimonovi a zisťuje, že je ten pravý
● Eva - dedina: odsudzovaná kvôli vzťahu s Drakom a tomu, že má s ním dieťa
● Šimonov vnútorný konflikt: zabiť Draka a zabezpečiť si Evu len pre seba alebo nechať Evu
Drakovi a ujsť do sveta (taktiež či podľahnúť Drakovej charizme a prijať fakt, že je človek
ako každý iný)
 ● Evin vnútorný konflikt: ísť za Drakom, ktorý ju opustil a dedina ju kvôli nemu odsudzovala
alebo ostať pri Šimonovi, ktorý si ju zobral aj napriek tomu, že mala vzťah s Drakom (a má s
Drakom dieťa)

Problematika:
● problematika lásky - Evine city k Drakovi jej zabraňujú ľúbiť Šimona, ktorý ju ľúbi, ale nevie
to vyjadriť lebo vie, že myslí na Draka; nakoniec sa ukáže, že Eva Šimona predsalen miluje
● problematika cti a dôvery - Šimon neverí Eve, bojí sa že ho opustí kvôli Drakovi; Drakovi v
dedine neverí nikto, nikto ho nemá rád, on im chce dokázať, že je čestný človek s dobrými
úmyslami
● čiernobiele vnímanie - Drak znázorňuje zlo, dedinčania na ňom nevidia nič dobré, naopak
Šimon znázorňuje dobro a hrdinstvo tým, že mal zabiť Draka
● problematika identity - nikto nepozná Drakov pôvod, je záhadný, ľudia sa boja neznámeho
● vzťah človeka s prírodou - Drak aj Šimon sa cítili v prírode lepšie, zabudli na svoje trápenia,
môžu tam byť sami sebou

FORMÁLNY ROZBOR:

Forma: próza
Literárny druh: epika
Literárny útvar/žáner: novela, rozprávka, naturistická novela, románová novela

Vonkajšia kompozícia:
- vertikálne členenie:
- pásmo rozprávača: vševediaci (3. osoba sg.), v priebehu diela k sebe priberá čitateľa,
komunikuje s ním (1. osoba pl.) alebo sa mení na priameho (1. osoba sg.)
prostredníctvom Šimona
- pásmo postáv: priama, nepriama, polopriama reč
- horizontálne členenie:
- 12 kapitol + epilóg
- motto na začiatku diela - výber tohto motta bol odôvodnený aj tým, že Chrobák bol
obvinený z plagiátorstva a chcel touto novelou očistiť svoje meno

Vnútorná kompozícia:
- komplikovaná - niektoré udalosti vidíme očami viacerých postáv, napr. príchod Draka
Evinými a potom Šimonovymi očami
- kompozičný postup: chronologický, retrospektívny, reťazový
- Eva rámcuje dej - na začiatku čaká doma na svojho muža, v závere rozpráva príbeh ako stará
mama
- viacnásobná retrospektíva - Eva spomína na to ako sa zaľúbila do Draka, Šimon spomína na
Evu → Eva na toto všetko spomína vo svojom rozprávaní
- expozícia: príchod Draka z pohľadu Evy a potom Šimona, vysvetlenie Drakovho
pôvodu a vzťahu dedinčanov k nemu, vzťahu Evy a Draka
- kolízia: Šimon chce Draka zabiť, ale keď vidí, ako sa stará o lastovičky, rozmyslí si to
- kríza: sucho → požiare, do dediny prichádza pastier z Temných Smrečín oznámiť, že
dobytok sa tam nemá na čom pásť a čoskoro umrie od hladu, richtár a dedinčania
 nevedia nájsť riešenie, Drak sa ponúkne, že dobytok zachráni, so Šimonom sa vydajú
za dobytkom a ženú ho cez Poľsko do bezpečia
- peripetia: stretnutie s Poliakmi, Drak si s nimi potriasa rukou - Šimon si myslí, že ich
podviedol a predal čriedu /Poliakom, napadne ho bičom, Drak ho zneškodní
kopnutím do brucha, Šimon sa prebudí v kolibe, z ktorej ujde do dediny a podpáli
Drakovi chalupu
- rozuzlenie: Drak sa vracia do dediny aj s volmi a so svojou milou, Šimon sa hanbí za
svoj čin, ale Drak mu s pochopením odpúšťa

JAZYK A ŠTÝL:
- množstvo umeleckých prostriedkov, väčšinou v lyrických opisoch prírody ale aj v ľudovej
reči:
- prirovnania: mäkký klas, ktorý tu dýcha ako plod v matkinom tele; valí sa odtiaľ
hustý kúdol hmly, akoby to bol otvor do pekiel; majú ju (hmlu) pod sebou zo
všetkých strán ako mlieko
- metafory: ležala na tráve strieborná hmla
- epitetá: sladké vyčkávanie, nevinný obláčik, ohnivá barikáda
- personifikácia: les tíško spí
- archaizmy, zastarané slová: krpce, oldomáš, murgotiť, kereše
- biblické alúzie (odkazy na iné texty):
- Belzezub - vládca pekiel
- biblické mená: Šimon (znamená počúvajúci, jeden z apoštolov), Eva (v Biblii prvá
žena na svete, znamená život lebo ako žena prináša nový život)
- kúdeľ s vyrezávaným hadom, Drakova jazva sa podobá na hada - v Biblii had zviedol
Evu k hriechu
- v celom diele sú zmienky postáv alebo miest z Biblie: Archanjel Gabriel, prorok
Dávid, vrch Ararat, Noemova archa

ZNAKY PRÓZY NATURIZMU V DIELE:

● alúzia - odvolávanie sa na biblické motívy
● regionalizmus - námety z dedinského a horského prostredia Liptova
● slabá dejová línia, prerušovaná lyrickými opismi prírody, vnútra postáv
● monumentalizácia - veľkolepé a rozmerné stvárnenie závažných hrdinských činov
● vrchárska tematika - v horách sa postavy cítia lepšie
● dedinský hrdina zahalený tajomstvom, vydedenec, bojuje o svoju česť, individualista - Drak
● lyrizácia postáv
● pudové konanie na základe citov - nahnevaný Šimon nečaká na vysvetlenie, hneď koná
● biologický čas meraný:
- postavou - Eva za mlada a neskôr ako stará mama, Drak pri odchode z dediny a
potom pri návrate už šedivý
- striedaním dňa a noci
● opisy prírody zodpovedajúce konkrétnej nálade v diele
● rozprávkovosť - boj dobra a zla, Drak ako hrozba pre dedinu, šťastný koniec
● harmonický záver
● umelecké jazykové prostriedky
Použitá a citovaná literatúra:

https://referaty.aktuality.sk/lyrizacne-tendencie-medzivojnoveho-obdobia/referat-24097 (10.3.2022)
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/15990-lyrizacne-tendencie-v-slovenskej-proze-a-pro
za-naturizmu/ (10.3.2022)
https://referaty.aktuality.sk/proza-medzivojnoveho-obdobia/referat-16054 (10.3.2022)
https://www.litcentrum.sk/autor/dobroslav-chrobak/zivotopis-autora (12.3.2022)
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dobroslav_Chrob%C3%A1k (12.3.2022)
https://www.rtvs.sk/historia/riaditelia/dobroslav-chrobak (12.3.2022)
https://www.vtedy.sk/dobroslav-chrobak-bol-vyznamny-predstavitel-naturizmu (12.3.2022)
https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-kamarat-jasek/referat-29171 (27.3.2022)
https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia/referat-18484 (2.4.2022)
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/8695-drak-sa-vracia-obsah-chrobak/
(14.4.2022)
CHROBÁK, D.: Drak sa vracia. Bratislava: Ikar, 2013, 127 s. ISBN 978-80-551-3084-2
Kolektív autorov: Literatúra pre stredné školy III. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana,
2021, s. 142. ISBN 978-80-8120-773-0