Professional Documents
Culture Documents
Dominika Žáčiková
III.B
2021/2022
Socialistický realizmus
umelecký smer, vznikol v ZSSR pred druhou svetovou vojnou
typický pre východný blok, hlavne ruskú, sovietsku literatúru
neskôr sa rozšíril aj do strednej, juhovýchodnej a východnej Európy
nadväzoval na proletárske umenie
zakladateľom bol Maxim Gorkij, s románom Matka z roku 1907
mladí autori sa začali organizačne zjednocovať v Prahe, kde v r. 1922 založili Voľné
združenie študentov – socialistov zo Slovenska = Davisti (skupina Dav)
o svoje diela uverejňovali najmä v literárnej prílohe Pravdy chudoby, Proletárska
nedeľa
o skupina proletárskych spisovateľov: Peter Jilemnický, Ján Poničan, Ladislav
Novomeský, Daniel Okáli, Anderej Sirácky...
oficiálne sa však pojem socialistický realizmus prvýkrát objavil až v roku 1932
v sovietskej tlači
základné princípy socialistického realizmu boli definované na Prvom sovietskom
zjazde sovietskych spisovateľov v roku 1934
1948 ide do popredia monolitná literatúra
má filozofický základ, autori sa v súlade s Marxizismom-leninizmom sústredili na
zobrazovanie človeka novej doby
žánre: sociálna balada, novely, poviedka, román
nová funkcia literárnych diel = agitačno-propagačná funkcia (agitácia – získavanie,
presviedčanie)
zanikajú súkromné vydavateľstvá, vznikajú nástroje centrálneho riadenia literatúry
(štátne vydavateľstvá, Zväz československých spisovateľov)
Prenasledovanie niektorých predstaviteľov katolíckej moderny v rámci
proticirkevných opatrení.
svetoví predstavitelia: M. Bulgakov (Majster a Margaréta), A. Tolstoj (Krížová
cesta), M. Gorkij (román Matka), M. Šolochov (Tichý Don)
slovenskí predstavitelia: L. Novomeský (zbierka Nedeľa), P. Jilemnický (Kompas
v nás), F. Kráľ (Cesta zarúbaná)
Vznik ZSSR
Októbrová revolúcia
o bol ozbrojený prevrat v Rusku, ktorý sa odohral 7. novembra 1917
o bol uskutočnený z iniciatívy vodcu niekdajšej boľševickej frakcie sociálno-
demokratickej strany Ruska V. I. Lenina
o revolúcia zásadne poznamenala dejiny 20. Storočia
o viedla k porážke cárskych a demokratických síl v Rusku a následne k
občianskej vojne
o v roku 1922 bol na bývalom území krajiny vyhlásený Sovietsky zväz.
Znaky
Marxistický pohľad na literatúru ako formu odrazu reality = v dielach opis
reálneho prostredia, detailný opis života postáv
Straníckosť = socialistický spisovateľ je na strane robotníckej triedy a podporuje
ideológiu komunistickej strany
Ľudovosť = umenie má slúžiť ľudu, pozdvihovať jeho ideovú a estetickú úroveň tak,
aby mu ľud rozumel
Typizácia postáv = čierno-biele videnie, postavy buď kladné alebo záporné –
schematizácia
Nový hrdina – Vývinový hrdina = pasívny, neuvedomelý robotník, z ktorého sa
stáva uvedomelý bojovník za práva proletariátu.
Idealizácia roľníka/robotníka
Premena človeka na budovateľa = prechádza mentálnou premenou - z dedinského
človeka sa stáva uvedomelý budovateľ socializmus a komunizmu
Historický optimizmus = viera v pokrok, snaha zachovať mier, budovanie socializmu
Triedny pohľad na spoločnosť = nezmieriteľný boj dvoch spoločenských tried:
vykorisťovateľov a vykorisťovaných
Jednoduché umelecké postupy = autor používa jednoduché umelecké formy aby mu
ľudia porozumeli
Žena je družka budovateľa vlasti = žena nie je vnímaná ako erotický objekt, práve
naopak, považuje sa za mužovu spriaznenú dušu, jeho družku
Agitačno-propagačná funkcia = oslava práce, propagácia komunistického
a socialistického režimu
Propaguje ateizmus – postavy neveriacich konajú morálnejšie a ľudskejšie ako
veriaci
Peter Jilemnický
⃰ 18. 3. 1901 Kyšperk (dnešný Letohrad, Česko) ┼ 19. 5. 1949 Moskva
učiteľ, prozaik, novinár a redaktor komunistických novín a časopisov
pseudonymy: Peter Hron, Peter Malý, Al Arm
komunistický slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ českého pôvodu
nezaraďuje sa len medzi autorov socialistického realizmu, ale aj naturizmu
pochádzal zo železničiarskej rodiny, mal dvoch súrodencov: brat Jindřich a sestra
Mária
prvá manželka: Ružena Jilemnická
štúdium:
o základné vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej vode
(1906)
o pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škola v Chrudime (1916)
o maturoval (zložil učiteľskú skúšku) na učiteľskom ústave v Leviciach (1921)
po maturite pracoval ako učiteľ v Česku (Verměřovice 1920 – 1921)
1921 – 1923 vykonával vojenskú službu, najskôr v Rimavskej Sobote a neskôr
v Banskej Bystrici, kde sa zblížil s Klementom Gottwaldom
o pod jeho vplyvom roku 1922 vstúpil do Komunistickej strany Česko-
Slovenska, a spolupracoval s komunistickými časopismi Pravda chudoby, Hlas
ľudu, Proletárka a Spartakus
1923-1926 sa živil ako učiteľ na Slovensku, najskôr vo Svrčinovci a neskôr v Čadci
1926 – 1928 žil v bývalom Sovietskom zväze, učiteľ v Pavlovke a frekventant Št.
ústavu žurnalistiky (GIŽ) v Moskve
1928 – návrat do ČSR kde pracoval ako redaktor novín Pravda v Ostrave
1934 – účasť na Zjazde sovietskych spisovateľov v Moskve
1929 – 1939 pracoval ako učiteľ v Trnave, Šajdíkových Humenciach, Kostolci,
Záskalí a vo Svätom Jure
Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 musel aj Jilemnický, tak ako aj iní
obyvatelia českej národnosti, opustiť Slovensko a cez vojnu žil v Protektoráte Čechy
a Morava
1943 – väznený za protifašistickú činnosť v nacistickom pracovnom tábore Griebo
1945 – návrat na Slovensko a pokračovanie v novinárskej a politickej práci
po smrti svojej prvej manželky sa oženil s Oľgou Pivkovou
1949 – posmrtne udelený titul národný umelec „in memoriam“ prezidentom
Gottwaldom
Tvorba
1919 – začiatok tvorby už počas stredoškolských štúdií
začínal písaním poézie, ako aj prózy – uverejňoval v časopise Mladé proudy
spočiatku môžeme pozorovať znaky expresionizmu, neskôr socialistický realizmus,
ale i lyriku a opisy prírodných krás (Kysuce)
1921 – debut v češtine s dielom 99 koní bílých
veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme
publikoval v ľavicových časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby a Pravda,
DAV
Diela
1921 – Devadesátdevět koní bílých – novela, v českom jazyku, ovplyvnená
expresionizmom
1924 – 1925 – Červená sedma, výber z prozaickej tvorby z týchto rokov zhrnutý do
tejto zbierky (poviedky: Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty) –
prezývané „kinograficképoviedky“
1925 – Štrajk – proletárska dráma
1929 – Víťazný pád – román s prvkami lyrizácie
1929 – Dva roky v kraji Sovietov – propagandistická kniha
1930 – Zuniaci krok
1932 – Pole neorané – román
1934 – Kus cukru – román
1937 – Kompas v nás – zbierka noviel a poviedok
1938 – Návrat
1947 – Kronika – román, národné povstanie, námet čerpá z priebehu protifašistického
odboja a Povstania na okolí Čierneho Balogu, autor sa okrem osobného štúdia
prostredia opieral o záznamy v obecnej kronike a výpovede účastníkov a obyvateľov
horských osád
1947 – Cesta
1951 – Prečo som sa stal komunistom
1955 – Tri rozprávky – próza pre deti
Pěšinky – zbierka, rukopis
Oheň majáků – cyklus, rukopi
Kompas v nás
cyklus troch novelistických a poviedkových dvojíc, nasledujúcich po sebe
autor sa stretáva so svojím priateľom Čermeňom, strávia spolu niekoľko dní a
rozprávajú si príbehy, ktoré na seba nenadväzujú, medzi príbehmi sú rozhovory autora
s priateľom
propagácia socializmu/komunizmu, v každej dvojici autor predstavuje svoju víziu
šťastia človeka, ktorý netúži po majetku a nie je viazaný na svoje sociálne postavenie
dve línie = v spájajúcom texte plynie dej, kde každý rozprávač prerozpráva príbeh
o ľuďoch hľadajúcich vlastné šťastie a každá novela má vlastnú dejovú líniu
dej sa odohráva v sovietskom Rusku a v jednej novele na Slovensku
príspevok v jazykovednom časopise Slovenská reč, kde E. Jóna komentuje zbierku:
https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1951-52/1-2/sr1951-52-1-2-lq.pdf strana 48
o „Vše obecne sa uznáva, že je to vynikajúce dielo nášho národného umelca:
znamená vrchol jeho literárnej tvorby pre ideovú jasnosť a čistotu, látkovú novotu,
majstrovstvo v kompozícii a vo výraze“
O tom, ako sa platilo za ovce ľudskou krvou – príklad toho, že túžba po majetku je naozaj
jed, ktorý plodí mnoho zlého
O láske, ktorá bola ťažkým bremenom v časoch, keď sa spievala ľúbostná pieseň
Sahaesa – o tom ako bolo v minulosti s citovým životom
Čermenov otec rozpráva, ako sa oženil z lásky, hoci otec jeho ženy hľadel hlavne na peniaze.
Keď žena rodila, neposlali po lekára, ale podľa starých zvykov strieľali muži pod oknom, čo
malo uľahčiť pôrod. Avšak matka ostala chorá po celý život. Raz dedinu napadli gruzínski
menševici a všetci, čo mohli, utekali. Len starci a chorí ostali doma. Tak aj Čermenova matka.
Utopila sa vo veľkej Liachve.
Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatať cestu k láske – autor rozpráva príbeh zo života
českých a slovenských kolonistov
O tom, ako Oselínci bojovali za svoju domovinu – Čermenovo rozprávanie o tom ako sa
nestačí len oslobodiť spod nadvlády peňazí a majetku. Potrebný je aj pocit, že sme dôverne
spätí so zemou, s ľuďmi, s celým prostredím, že máme domov.
O Interhelpe a o krajanoch, ktorí museli stratiť domov, lebo hľadali šťastie v práci –
autor sa vyjadruje k tomu istému čo v predošlej poviedke
Príbeh rozpráva autor, ktorý tiež odišiel so skupinou Interhelpo do Karakirgizska v roku
1925. Jeden z účastníkov, Peter, rozpráva o ceste a o ťažkých začiatkoch, keď sa množili
prípady smrti detí účastníkov, keď aj silní muži pomýšľali na návrat. Ďalšie spomienky autora
patria Petrovmu bratovi Ľudovi. Bol to sympatický chlapec, veselý a usilovný. Veľmi sa tešil,
že keď prekoná ťažké začiatky, príde za ním jeho milá Anička. Ochorel však na týfus a
zomrel.Potom spomína Valent na svoju ženu, ktorá ostala slabá po narodení dcérky, sužovala
sa túžbami po rodnom Slovensku a napokon umrela bez toho, že by sa tam ešte raz vrátila.
Autor sa neskôr dozvie, že Valenta vylúčili zo strany, pretože chcel prilepšiť rodine doma a
poslať im dvadsaťtri dolárov.Autor sa lúči s priateľmi, odchádza do Československa, ktoré
nechávajú všetci vrelo pozdravovať.
„Veď aby sa človek oslobodil, aby sme našli cestu ku šťastiu, musíme mať kompas v sebe, v
hlave, v srdci . . . kompas so strelkou, ktorá nám jedným koncom ukáže, čo treba nenávidieť,
a druhým, za čím treba ísť. "
Dej
Novela sa odohráva v chudobnej dedine na Kyuciah, kde žijú Haviarovci - starí a mladí. Žili
dosť biedne. Vendel - syn, ktorý ostal doma, jeho žena Tereza, ktorá čakala dieťa a ich dcérka
Bertina - všetci pracovali na kúsku poľa. Do dediny sa však vrátil z mesta druhý syn Jozef so
ženou Hanou a synom Ďurkom, pretože bol prepustený z práce počas krízy. Doma je vítaný
len rodičmi. Vendel si myslí, že si Jozef chce robiť nárok na dom a pole. Jozef a jeho žena
začnú zavádzať úpravy v dome, ktoré sa nepáčia zaostalej Tereze a Vendelovi. Keď
Vendelovi ochorie dcéra, nepošle po doktora, lebo mu je ľúto peňazí. Dcérka zomrie a Vendel
vystrojí kar, na ktorom spotrebuje viac peňazí, ako by dal na liečenie Bertiny. V deň pohrebu
sa Tereze narodí syn. Vendel ustavične zapára do Jozefa a podozrieva ho z majetníckych
chúťok. Hana sa chce vrátiť do mesta, pretože ich pozývajú Macekovci, rodina, u ktorej
predtým bývali. Vendel dá poistiť dom na veľkú sumu a chce ho podpáliť. Jozef však zbadá
jeho úmysly a oheň zahasí. Vendel ho ohrozuje aj sekerou, avšak Jozef sa ubráni. Po tejto
príhode sa Jozef rozhodne aj so ženou a synom opustiť rodný dom a dedinu a usadiť sa znovu
v meste.
Charakteristika postáv
Jozef Haviar
manžel Hany, syn Haviarovcov, otec Jurka a Elenky, straší brat Vendela
predstaviteľ robotníckej triedy
veľmi mladý keď musel odísť na vojnu, tá sa ho dotkla a tak odchádza na Moravu
murár (na Morave sa zaučil)
vďaka svojej práci sa zoznámil s Hanou
kvôli hospodárskej kríze sa po rokoch s rodinou vracia domov
má rád rodičov aj brata
skúsený, myslí moderne, ovplyvnený životom v meste, považuje vzdelanie ľudí za
dôležité
vo vzdelaní vidí vykúpenie zaostalých ľudí žijúcich v biede
„kladná postava“ – nositeľ dobrých vlastností
netúži po otcovom majetku, nechce sa preň hádať
príklad slušného a dobrosrdečného človeka
vie sa ovládať, svoje emócie, nespráva sa impulzívne, skôr rozmýšľa a potom koná, na
rozdiel od svojho brata
„videl svet a naostril si rozum“ – uvedomuje si vďaka životu v inom prostredí, že
Vendel reprezentuje časť spoločnosti ktorá je zlá
o prekračuje hranicu medzi civilizačnou a duševnou zaostalosťou, jeho postava
prechádza svetonázorovým prerodom, z obyčajného roľníka sa z neho stáva
budovateľ komunizmu – socialista
rád pracuje, vidí v tom naplnenie, cíti sa po práci šťastný, užitočný
rozmýšľa racionálne – keď mu ponúkli robotu za nedostatočný plat omieta a nenechá
sa zneužiť
nie je veriaci, nechodí do kostola, nemodlí sa a ani tak neučí svoje deti za čo ho brat
s manželkou kritizujú
namiesto viery sa sústredí na vzdelanie, vedomosti a hlavne prácu
postupne si všíma rozdiel v zmýšľaní jeho brata a rodičov a začína ľutovať svoj návrat
domov
keď sa ho Vendel pokúsil zabiť sekerou, no uhol sa ho viac ako samotný čin zranila
bratova neľudskosť a nenávisť
nakoniec uzná, že by sa naozaj mali vrátiť späť do mesta ku Macekovcov
kritizuje ako zaostalý je život na dedine
Hana Haviarová
manželka Jozefa, matka Elenky a Jurka
pracovala v tehelni s otcom, zoznámila sa tam s Jozefom
milujúca manželka, s Jozefom má dobrý vzťah, je mu oddanou družkou
bojí sa života na dedine a neznámeho prostredia, no aj tak ide s Jozefom, verí mu
predstavuje moderného človeka s novodobejším zmýšľaním
od Terezy sa líši aj výzorom (tým ako sa oblieka, jej vlasmi) a uvedomuje si že v nej
Tereza vidí panšinu
skromná, šetrná, aj keď ešte mal Jozef veľa roboty neprestala pracovať v tehelni –
myslí na budúcnosť, odkladá peniaze na časy keď nebudú
život na dedine považuje za zaostalý, odsudzuje postoj ľudí k majetku aj ku hygiene
šikovná, prispôsobivá – aj napriek jej neskúsenosti jej práca na poli ide a nachádza
v nej potešenie, radosť, ich bývanie si prispôsobila ich zvykom
v dome Haviarovcov jej nie je dobre, aj keď sa snaží pomôcť stretáva ju len zlé
zaobchádzanie Terezy a Venedla
empatická, verná – stojí pri svojom manželovi aj v zlom
nakoniec sa teší z odchodu z dediny, no vníma smútok svojho manžela
Elenka
dcéra Jozefa a Hany, mladšia sestra Jurka
ešte len bábätko v perinkách
Jurko
syn Jozefa a Hany, starší brat Elenky
malý chlapec
ovplyvnený životom v meste a svojimi rodičmi
rozčuľuje sa nad nevedomosťou Bertinky, vníma ju ako z iného sveta (!)
Vendel Haviar
manžel Terezy, otec Bertinky, syn Haviarovcov, mladší brat Jozefa
roľník, pracuje ťažko na poli
presný opak brata
sebecký, majetnícky, skúpy
žije bez citu k druhým – ľudia v dedine ho vnímajú negatívne ako lakomého človeka
ktorý sa stále ženie za peniazmi aj keď ich nijak výnimočne nepotrebuje
nerozmýšľa racionálne, koná pudovo, výbušná povaha
naivný – nechá sa prehovoriť na zvýšenie poistky, verí starým babám namiesto
doktorom
lipne na majetku – chorobný strach o svoj majetok
nerozumný, nevidí význam vo vzdelávaní – doplatí na to jeho dcéra
predstaviteľ zaostalých názorov
skúpy, majetnícky – nárokuje si celé gazdovstvo, respektíve robí na gazdovstve preto,
aby mu otec nechal celé gazdovstvo, chce si ho privlastniť
naviazaný na majetok do takej miery, že sa stáva paranoidným – neverí vlastnej rodine
je ochotný napadnúť vlastného brata či podpáliť dom kvôli poistke
vyčíta Jozefovi odchod do mesta keď on musel robiť na poli a strať sa o gazdovstvo,
no neuvedomuje si, že síce Jozef doma nič nerobil ani nič z domu nebral
svoju dcéru miloval a jej smrť ho veľmi zasiahla – napriek tomu, že nešiel k doktorovi
aby zachránil Bertinku, nebolo to kvôli jeho nedostatočnej láske k dcére, dôvodom
bola jeho hlúposť
pokrytec – kritizuje ateizmus Jozefovej rodiny aj keď sa on sám správa nemravnejšie
svoje šťastie hľadá v peniazoch
vypočítavý – chce podpáliť dom aby získal peniaze z poistky
zaslepený nenávisťou k bratovi
Tereza Haviarová
žena Jozefa, matka Bertinky
tehotná
podobná svojmu manželovi – chce majetok rodičov Haviarovcov
voči ostatným sa správa nevrlo, napriek tehotenstvu trvá na tom aby pracovala (aby
dostala majetok a uchránila ho pred Jozefom) a neprijíma žiadnu pomoc
s Vendelom nemajú dobrý vzťah, vidí ako zle sa jej manžel správa no nemôže s tým
nič robiť a v niektorých prípadoch to ani ona sama nevníma kvôli ich podobnosti
smrť jej dcéry ju zasiahla, no keďže nezavolali lekára majú na jej smrti podiel
bojí sa o „jej“ majetok
uprednostňuje prácu pred svojím zdravím
k Hane sa správa kruto, opovrhuje ňou aj jej mysleniu a zvykom (upratovaniu)
Bertinka Haviarová
dcéra Vendela a Terezy
malé dievčatko
svetlým bodom rodiny
vždy veselá, roztopašná
rada sa rozpráva s ľuďmi a objavuje svet okolo seba
vidno na nej vplyv jej rodičov a života na dedine
vníma Jurka ako niekoho zaujímavého, chce sa s ním hrať no zároveň ju hnevá to akí
sú rozliční
vážne ochorela na čo aj kvôli rodičom umriera
rodičia Haviarovci
rodičia Jozefa a Vendela
starí a vyslabnutí – potrebujú pomoc s gazdovstvom
chcú byť spravodlivý a majetok rozdeliť obom bratom aj keď vidia Vendelovu túžbu
po majetku
cítia sa „ako na križovatke“ – ich dvaja synovia predstavujú dva protiklady – Vendel
zaužívane a zaostalé názory a zlé správanie a Jozef moderné názory, niečo nové
a nepoznané
po odchode Jozefa ku Macekovcom sú zarmútení a vnímajú ako v ich dome znova
zavládne prázdnota a zlo Vendelovej rodiny
manželia Macekovci
manželia, ktorí prenajali Jozefovej rodine izbu za mestom
Macek – Jozefov kamarát z party, starší od Jozefa (okolo päťdesiatky), zmorený
robotou, je bojovníkom sa sociálnu spravodlivosť, postavil sa za nezamestnaných
a dokonca organizoval aj demonštráciu
Macková – chorľavá žena, ktorej Hana vo všetkej robote pomáhala
sú skromní a štedrí, mali Jozefa s rodinou naozaj radi, boli smutní z ich odchodu, boli
im ochotní prenajať izbu zadarmo, radi ich privítali naspäť
Problematika
1. Odlišný pohľad na prostredie sveta a domova (paradox dedina a mesto)
V diele môžeme pozorovať kontrast týchto dvoch prostredí. Prostredia mesta,
respektíve sveta, odkiaľ prichádza Jozef a jeho rodina, a prostredia dediny,
teda domova Jozefa, Jozefových rodičov a brata s rodinou.
Prostredie sveta je opisované ako čisté, pokojné, jasné (na opis je použitá biela
alebo červenkastá farba), spája sa s radosťou, dobrým pocitom, spokojnosťou.
Prostredie domova je zobrazené, minimálne z pohľadu Jozefa a Hany,
stiesnene, atmosféra v domácnosti je napätá, prevládajú pocity nešťastia,
nevľúdnosti, nečistoty, používajú sa na opis tmavé farby ako napríklad čierna.
Kvôli rozdielnym pôvodom a zvykom vynikajú nespočetné nezhody medzi
členmi rodín.
2. Nenávisť a pomsta v strachu pred stratou a ohrozením majetku
Majetníctvo a nezdravá túžba po majetku je zobrazená v príbehu mladším
bratom Vendelom a aj jeho manželkou Terezou.
Pre túto túžbu zdediť gazdovstvo Vendel pociťuje veľkú nenávisť voči bratovi
a mení ho na chladného, paranoidného a bezcitného človeka. Jeho skúposť sa
len prehlbuje. Jeho charakter sa obrátil k horšiemu až na toľko, že bol schopný
podpaľačstva či vraždy. Kvôli jeho paranoji neverí vlastnej rodine
a nerozoznáva brata od cudzieho.
Tereza sa správa k Hane nevľúdne, až opovrhujúco, pretože v jej
dobrosrdečnosti vidí len pretvárky a schémy ako získať majetok pre seba
a Jozefa.
Strach o majetok spôsobuje v domácnosti veľké napätie, ktoré vyvrchoľuje
keď sa starý Haviar vyhráža Vendelovi, že mu gazdovstvo nedá, čo potlačilo,
Vendela ku pokusom o podpálenie domu a vraždy.
3. Dedina a proletarizácia dedinského človeka
Proletarizáciu dedinského človeka môžeme vidieť na postave Jozefa.
Tak ako brat vyrastá v chudobných podmienkach na dedine, no na rozdiel od
Vendela si po vojne vyberá mestský život na Morave namiesto rodného kraja.
V meste začína jeho svetonázorový prerod, keď nachádza v práci murára
šťastie a nadšenie. Nie sú podstatné iba peniaze, ale oceňuje hodnotu svojej
práce, napĺňa ho. Osvojuje si moderné zvyky, spoznáva hodnotu vzdelania,
stáva sa socialistom a budovateľom komunizmu a verí v pokrok.
Dedinčania sa od Jozefa a jeho rodiny líšia, žijú v biede a myslia len na svoje
šťastie, dlho žili bez vzdelania (len pred piatimi rokmi postavili školu a aj na tú
hundrú), svoje šťastie nachádzajú v majetku a peniazoch, aj keď sami často
nevedia čo s tým majetkom.
Líšia sa v základných návykoch, v hygiene, obliekaní, v prístupe k práci.
Najviac to môžeme pozorovať na Terezinom opovrhovaní Haniných
hygienických návykov, varenia či výzoru.
4. Bieda, zaostalosť
Dedinčania žijú podľa zaužívaných, zastaraných zvykov ktoré spôsobujú ich
biedu.
V domácnosti Haviarovcov je najviac pozorovateľný nedostatok hygieny
(zahlinená dlážka, nepostlané postele, výsmech za umývanie okien a rámov
obrazov či o zakrytie perín).
Vzdelanie u nich nemá značnú hodnotu, o nedávno postavenej škole nehovoria
v dobrom.
Zaostalosť myslenia môžeme vidieť aj na neochote zavolať doktora pre
Berinku, ktorá umiera zbytočnou smrťou. Dokonca keď sa Jozefovi podarilo
presvedčiť Vendela aby ju k doktorovi vzali, cestou sa nechali zlanáriť na
miestnu liečiteľku čím všetko zhoršili.
5. Nenávisť a pomsta
Nenávisť a pomsta je reprezentovaná v diele postavou Vendela.
Túžba po majetku ničí Vendelov charakter na toľko, že nenávidí vlastného
brata.
Pomstu môžeme vidieť keď sa Jozef pokúsil podpáliť dom kvôli poistke aby
získal peniaze.
Nenávisť Vendela voči Jozefovi vrcholí pokusom o vraždu kedy môžeme
u Vendela vidieť, že nenávidí svojho brata natoľko aby ho zabil.
6. Správanie sa voči sebe
Na tom ako sa k sebe v rámci rodín a rodiny navzájom správajú môžeme
pozorovať vyššie spomínané kontrasty.
Na Jozefovej rodine môžeme vidieť že sa majú radi, neškriepia sa, aj stará
Haviarová si to všimla. Voči ostatným sú milí, prívetiví, snažia sa pomôcť
v domácnosti, požičali Vendelovi peniaze keď pýtal lebo si mysleli, že súrne
potrebuje, chcú im dobre.
U Vendela a jeho rodine, respektíve manželke (nakoľko Bertinka sa chcela
hrať s Jurkom, neodsudzovala ho za to, že bol z mesta), môžeme vidieť zlo.
Ani nie tak medzi sebou, obaja sú z rovnakého cesta a majú rovnaké ciele, no
aj tak z nevyžaruje taký pokoj, harmónia či pocit šťastného manželstva
naplneného lásky. K ostatným sa správajú nevľúdne, hľadia si len do svojho,
správajú sa zle aj k vlastnej rodine.
7. Očakávanie šťastnej budúcnosti v revolučnej zmene kapitalizmu na socializmus
Ľudia žijúci na dedine žijú v biede a nepoznajú nič iné ako ťažkú prácu na poli
a život v zaostalosti. Nevedia ako správne narábať s peniazmi (čo môžeme vidieť
na tom ako Vendel zaobchádzal s peniazmi) a nevedia čo je šťastie.
Autor viní za ich situáciu kapitalistickú spoločnosť, preto sa v novele snaží
presvedčiť čitateľa, že riešením je proletarizácia človeka a prechod na socializmus.
Prostredníctvom Jozefa v diele Jilemnický vyzdvihuje kvality socialistického
človeka a propaguje socializmus a jeho myšlienky.
Tým poukazuje na nádej jednoduchých ľudí, ktorí vďaka zmene režimu môžu
nájsť svoje šťastie.
Konflikty
Jozef x Vendel
Bratia sú rozdielni:
o povahou (Jozef – mierny, nelipne na majetku, Vendel – nenávistný, skúpy)
o svetonázorom (Jozef – ateista, moderné zmýšľanie, Vendel – kresťan,
zastarané zmýšľanie)
o sociálnym zriadením (Jozef – robotník, Vendel – roľník
Ich postavy sú písané ako kontrast dobrých vlastností (ktoré predstavuje Jozef) a zlých
vlastností (Vendel)
Vendel je zaostalý, nevzdelaný, chamtivý, skúpy, výbušný a nezdravo naviazaný na
majetok
Jozef má vyvinutejšie zmýšľanie, záleží mu na vzdelaní, myslí na druhých, mierny,
nelipne na majetku
Kvôli ich rozdielnym povahám Vendel nemôže Jozefa vystáť, nespráva sa k nemu
s úctou, nepočúva ho keď mu dobre radil, je agresívny pretože sa bojí, že mu brat
preberie majetok a vyvoláva všetky konflikty ktoré medzi nimi vznikli
Vendel a Tereza x rodičia Haviarovci
Vendel a Tereza sa celý čas, aj pred Jozefovým príchodom starajú o gazdovstvo
a preto dúfajú, že im ho rodičia Haviarovci odkážu celý. Starý Hviar to však v úmysle
nemá, uvedomuje si Vendelove úmysly, no nevidí to ako správne rozhodnutie a chce
dať aj svojmu druhému synovi majetok. S príchodom Jozefa sa Vendelove a Terezine
šance zdediť celý majetok v ich očiach znížili.
Tereza x Hana
Podobne ako postavy oboch bratov, aj ich manželky sú presným opakom tej druhej (to
je aj z toho dôvodu, že žena je vnímaná ako spriaznená duša a verná družka mužovi,
takže ich vlastnosti sú podobné)
Hana je dobrosrdečná, myslí moderne, snaží sa v dome pomáhať, priviesť do
domácnosti trochu viac hygieny
Tereza so svojimi zaostalými názormi opovrhuje Hanou, myslí si, že sa Hana snaží
získať si náklonnosť rodičov Haviarovcov a pripravila ich o majetok
Správa sa k nej teda kruto, za všetko ju kritizuje, vidí ju ako „panštinu“ a radšej by žila
v špine ako poslúchať Hanine názory.
Znaky naturizmu
Čierno-biele vnímanie postáv – delenie na kladné a záporné
Dedinské prostredie – dedina na Kysuciach
Lyrizačné tendencie – lyrické opisy prírody
Lyrizácia jazyka – jazykové prostriedky
Pudové chovanie – hlavne Vendel, ale občas aj Jozef, keď dohováral Vendelovi
Odmietanie mesta, jeho morálky a zvykov (Vendelove a Terezine opovrhovanie
Jozefa a Hany)
Doraz na prírodu – keď Jozef s rodinou prišli na dedinu vnímali prírodu kladne, keď
pracovali na poli boli radostný
Kompozícia
Vonkajšia
Dielo je rozdelené na 12 neočíslovaných alebo inak označených kapitol ( * / --- )
Vnútorná
Expozícia: úvod do diela, predstavenie prostredia, zoznámenie sa s Vendolom, jeho
manželkou a dcérou a rodičmi Haviarovcami, príchod dvoch listov – poistka a oznámenie
o Jozefovom príchode
Kolízia: príchod Jozefa s rodinou domov, zoznámenie sa s jeho rodinou, zvykanie si na život
na dedine, Vendel s Terezou sa aktívne snažia o získanie gazdovstva pre seba
Kríza: Bertinka umiera na chorobu kvôli hlúposti a lakomosti Vendela a Terezy
Peripetia: Vendelov pokus o podpálenie domu a následne o vraždu Jozefa aby získal majetok
pre seba
Rozuzlenie: príchod listu od Macekovcov, odchod Jozefa s rodinou k Macekovcom
Kompozičný postup
chronologický
zasahuje doň aj retrospektíva = Jozefove spomínanie na čas po vojne, keď odišiel na
Moravu, vyučil sa a pracoval ako murár, ako spoznal Hanu a prečo odišli z mesta
rozprávač: vševediaci, v 3. osobe
reč postáv:
o priama reč: — Frfleš, Tereza, daj si pozor na reč! — vravel Vendel a šľahol ju
hnevným pohľadom.
o vnútorné monológy: Bude to tá páka, rozmýšľa za chvíľu Jozef, ktorá konečne
vyvráti dedinu, tento hnilý peň, z koreňa? Je možné, aby rozohnala temnoty, v
ktorých sa tu žije, vykynožila bylie predsudkov a očistila srdce, vláčené
nenávistným zápasom z hladu, sebaláskou a vášňami?
o nevlastná priama reč: Vidíš ho? – pomyslel si starý o synovi: hádam som už
len taká kostrnka... nanič. Chcel by, aby som poháňal... eh ty!
o polopriama reč: Jozef sa díva: je to tak, mohol by načrtnúť jej plán, platný na
desaťročia...
monumentalizácia – zobrazenie veľkosti socialistického človeka
Jazyk a štýl
Lyrickosť, znaky naturizmu
Trópy a figúry:
o metafory: čosi sa v ňom zlomilo, za záclonu sklopených očí
o prirovnania: cupotala ako jarabička so svojím kŕdľom, Tak z neho toto slovo
vyšlo, ako keby vila májový vetrík
o epiteton: do čierneho závoja
o personifikácia: jar tancuje medzi vŕbovým prútím
o zdrobneniny: hrášok, dievčatko, chúďatko
o rečnícke otázky: Akýže list? Belasá obálka? Súd? Banka?
o apoziopézy: Bože môj, bože môj...! Tak I odišla...
jednoduchý jazyk
hovorové slová
dedinský dialekt
biblické motívy (Vendel s rodinou sú veriaci)
Zdroje
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/3023/Jilemnicky_O-dvoch-bratoch/1
https://www.litcentrum.sk/autor/peter-jilemnicky/zivotopis-autora
https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Jilemnick%C3%BD
https://epsilon.sk/osobnosti/peter-jilemnicky.html
https://mreferaty.aktuality.sk/peter-jilemnicky-o-dvoch-bratoch/referat-32449
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/18820-literatura-socialistickeho-
realizmu/
https://ssag.sk/studovna/files/16---Literatura-soc.realizmu.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Davisti
https://referaty.centrum.sk/prakticke-pomocky/tahaky/16526/peter-jilemnicky
https://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1951-52/1-2/sr1951-52-1-2-lq.pdf
https://referaty.aktuality.sk/peter-jilemnicky-kompas-v-nas/referat-29205
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/14935-proza-naturizmu-znaky/
https://www.databazeknih.cz/knihy/kronika-148149
https://sk.wikipedia.org/wiki/Okt%C3%B3brov%C3%A1_revol%C3%BAcia