Jozef Cíger - Hronský

Patril medzi najvýznamnejších medzivojnových prozaikov. Obohatil slovenskú literatúru o mnohé

nové, moderné prvky.

Tvorba:

1. Humoristicky ladené poviedky z dedinského prostredia, ktoré vyšli v zbierkach: Domov,

Medové srdce.
2. Romány: Chlieb, Jozef Mak.
3. Tvorba pre deti a mládež: Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar
Tomáš.

Vytvoril moderné prozaické diela ovplyvnené expresionizmom a filozofiou existencializmu /pozrieť

tieto pojmy!/

Jozef Mak (sociálno-psychologický román)

Román sa odohráva v chudobnom dedinskom prostredí. Hrdinom románu je Jozef Mak – obyčajný
človek, „človek-milión“. Autor zachytáva jeho osudy od narodenia po tridsiaty rok života.

Dej sa začína narodením Jozefa Maka, nemanželského syna chudobnej vdovy. Jozef Mak bol už vo
chvíli svojho narodenia odsúdený na utrpenie. Detstvo JM bolo neradostné. Matka, aby mohla ísť za
prácou, ho zverila staršiemu bratovi Janovi, ktorý sa musel o neho starať.

V dedine sa stalo nešťastie, pri požiari zhorel i dom Makových. Makovú prichýlila Jozefova krstná
matka, Hana Meľošová. Jozef sa zamiloval do jej dcéry Maruše, ktorá jeho lásku opätovala.

Po smrti svojej krstnej matky sa Jozef rozhodol, že postaví vlastný dom. Spravil však chybu, lebo dom
začal stavať na mieste starého, ktorý podľa práva patril Janovi. Kým dom krvopotne dostaval, takmer
ochorel. Jeho radosť z domu netrvala dlho – musel odísť na vojenčinu.

Keď sa po rokoch dostal domov, musel sa zmieriť s ďalšími ranami osudu: dozvedel sa, že Maruša sa
vydala za jeho brata Jana a nasťahovali sa do domu, ktorý on tak ťažko postavil. Jano milostivo dovolil
Jozefovi, aby býval s nimi.

Jozef bol najviac zhrozený z toho, ako sa Maruša zmenila. Po prekonanej chorobe mala škaredú tvár,
bola chudá, zanedbaná, často i opitá. Nestarala sa ani o dom, ani o vlastné dieťa.

Jozef sa po čase oženil, zobral si pokornú, poníženú, pracovitú Julu, hoci ju nemal rád. Sedem rokov
bývali spolu s Janom a Marušou. Jozef nevedel zabudnúť na svoju bývalú lásku a klamal Julu
s Marušou. Jula bez slova, odovzdane znášala svoj osud utiekala sa k svojmu synovi. Snažila sa byť
ľahostajná, hoci Jozefa mala veľmi rada. Jej zdravie to napokon nevydržalo a začala chorľavieť.

Jano medzitým zmizol z dediny, povrávalo sa, že odišiel do Ameriky. Maruša sa presťahovala k svojmu
slepému otcovi. Jozefovi sa časom Maruša zhnusila, celkom sa oslobodil spod jej vplyvu. Začalo mu
byť ľúto svojej ženy, ale nedokázal prejaviť svoje pocity. Maruša nevedela zniesť, že sa od nej Jozef
odvrátil a spáchala samovraždu. Zomrela strašnou smrťou – našli ju mŕtvu s hlavou v kotli, v ktorom
vyvárala bielizeň.

Jozef odišiel z domu a vstúpil do služby. Jula mu nepovedala, že čaká dieťa a Jozef prišiel domov, až
keď sa dozvedel, že sa mu narodil syn. Až teraz si našiel k Jule cestu. Bolo však neskoro – Jula po
pôrode zomrela. Autor jasne naznačuje, že to bola Jozefova neláska, ktorá ju zabila. Jula zomrela
s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa len mal rád.

Inovať: Potom v  pondelok prišla inovať. Veď vieme, inovať je najparádnejší závoj. Hocikde a   hocikedy
ho niet. Pekný je závoj na vyšedivených lúkach, ale teraz sa nerozložila po rovinkách, ani po úbočiach
nie. Krásny je na brezovom prúte, matne svieti, aby bol diskrétny v  nádhere a  nevtieral sa do očú
hocikomu. Ale teraz neovil brezový prút. Inovať nesadla ani na smreky, ani na vŕby, neprišla o  polnoci,
ako chodieva, prišla za bieleho dňa a  sadla iba na Makovu chalupu. Ba ani tam sa nerozprestrela po
celej chalupe, nie po streche, nie na prahu, nie po celej chyži, iba na Julinu tvár sadla. Na čelo, na
privreté oči, na biele pery. Na Julin biely úsmev. (Ktorý prírodný úkaz sprevádza Julinu smrť? Inovať.
Inovať je: zmrznutá vodná para, srieň, zmrznutá rosa.

Napriek tomuto koncu sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje svojho hrdinu do ďalšieho boja
so životom, i keď ho v ňom čaká iba utrpenie:

Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň,
najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac na svete vydrží obyčajný Jozef Mak.

V románe využíva Hronský zložité umelecko-štylistické prostriedky (vnútorný monológ). Román sa

vyznačuje bohatým lyrizmom. Ako jeden z prvých slovenských spisovateľov začal lyrizovať prózu.
Využíva umelecké prostriedky: personifikácie, prirovnania, metafory, epitetá, hromadenie synoným...

Postavy konajú pudovo, inštinktívne, prežívajú protikladné pocity.

Fatalita: osudovosť románu. Jozef Mak bude mať určený ťažký osud. Často sa stretávame s názorom,
že Jozef Mak prijíma svoj osud pasívne. Nie je to pravda. Nie je pasívna postava (neuspokojí sa
s neláskou brata, uchádza sa o jeho bratskú lásku, rieši situáciu, keď zhorí dom – postaví si nový...).

Fatalita v myslení postavy – Človek-milión si, nuž vydržíš všetko...Nemožno Ti utiecť, darmo, počúvať
musíš, lebo si tu...- nebúri sa voči určenému osudu, prijíma ho.n