Rozbor umeleckého literárneho diela

Názov diela: Maco Mlieč

Autor: Jozef Gregor Tajovský

Literárny druh: epika

Literárna forma: próza (neviazaná reč)

Literárny žáner: kriticko-realistická poviedka

Zaradenie autora: slovenský realizmus, 2. vlna sr – kritická prozaická tvorba

Téma: Autor sa zameriava na ťažký život najnižšej vrstvy ľudu – skrz poľutovania hodného Maca
Mlieča. Zobrazuje jeho spôsob „spolunažívania“ s vyššou vrstvou spoločnosti. Vytvoril typ postavy,
ktorá je pracovitá a oddaná svojmu poslaniu, nekritizuje a sám kritiku neberie vážne.

Idea: Vykreslenie Maca ako pracovitého človeka, ktorý je ľahostajný voči sociálnej nespravodlivosti,
s ktorou sa musí popasovať voľky-nevoľky a zároveň bez uvedomenia. Táto skutočnosť je vyjadrením
myšlienky dobového sociálneho rozvrstvenia.

Kompozícia: dielo sa nedelí na žiadne kapitoly, časti (uplatňuje sa v diele kontrast spoločenských
vrstiev a porovnávania ich mentality)

Miesto deja: dedinské prostredie skorého 20. storočia

Hlavné postavy:

Maco Mlieč – odjakživa pracovitý chudák z dedinskej rodiny. Privčasne mu pomreli rodičia aj babka,
ktorí ho vychovali a naučili pracovitosti. Po ich smrti sa chcel vydať, no vďaka jeho mizernému
vzhľadu sa mu to, žiaľ, nepodarilo. Neskôr ako dvadsať ročný začal pracovať na panstve miestneho
richtára.

Vedľajšie postavy:

Gazda – lenivý richtár, zavalitej postavy, ktorý využíva Maca do poslednej chvíľky svojho života, od
jari až po zimu. Nikdy sa neprešiel po svojich ani na lúku, pole, aj tam ho musel odviesť jeho verný
sluha.

(Dejové uplatnenie má aj rozprávač, ktorý uvažuje nad ľahostajnosťou, prostým zmýšľaním Maca,
snaží sa ho navádzať na to, aby sa vzbúril proti nespravodlivému zaobchádzaniu s ním.)

Dej: Rozprávač sa dostáva do kontaktu s Macom, pásucim kravy. Pýta sa ho, či je spokojný
so svojím ohodnotím za svoju dlhoročnú prácu. Maco je spokojný, chváli Gazdu a želá mu len
to najlepšie. Neuvažuje nad tým, že ho už štyridsať rokov zdiera a neľudsky využíva. Aj
napriek tejto skutočnosti môžeme usúdiť, že Gazda mal Maca rád, pretože sa vždy vedel
postarať o jeho hospodársky dvor. Raz, keď sa vydal do mesta pre mladé a neskúsené kone.
Kone sa splašili, prevrhli voz i s ním, a tak sa mu zlomila noha. Gazda ho poslal do nemocnie,
kde ho „napravili“. Odvtedy kríval a bol ešte viac dokaličený ako dosiaľ. Keď Gazda videl, že
už nie je Maco najmladší, dal ho k volom a napokon ku kravám. Na jeseň ochorel, a preto sa
začal liečiť bylinkami. Videl, že ho to neprejde, išiel za Gazdom sa mu vyprosiť o zúčtovanie
jeho dlhov. Pán mu bol dlžný 13 zlatých. Poprosil Gazdu, aby mu peniaze nevracal, ale ho
radšej patrične radšej pochoval. Nastala katarzia Gazdu, ktorému sa v očiach zablysli slzy
a prisľúbil mu pohreb, ako sa patrí. Na druhé ráno našli vychladnuté telo Maca v stajni. Bol
mu vystrojený pohreb, ktorý si určite zaslúžil („bolo ho začo pochovať“).

Znak literárneho realizmu v diele:

- zobrazenie spoločnosti takej, aká je v skutočnosti = objektívne zobrazenie;

- vykresľovanie bežných ľudí z vrstiev obyčajných;
- niekoľko deskripcií (Maca a Gazdu)
- preberanie dobovej tematiky a kritika spoločnosti.

Armand Majer 2017/2018