Porovnajte romantizmus a realizmus.

Charakterizujte cyklus Ľudská komédia: postavy, metódu, vymenujte jej najznámejšie

romány.
Analyzujte dielo Otec Goriot. Charakterizujte hlavné postavy.

Spoločenské podmienky vzniku realizmu:

V 19. storočí vrcholí priemyselná revolúcia. Rozvoj priemyslu a prírodných vied ovplyvnil aj vývoj
literatúry – ľudstvo začína veriť rozumu. Upevňuje sa kapitalizmus, založený na moci peňazí. Do
popredia sa dostáva nové hnutie – pozitivitmus - skutočné je len to, čo sa dá zmyslami alebo
skúsenosťami overiť. Aj do literatúry preniklo úsilie o zobrazovanie skutočnosti, pravdivého
(reálneho) života. Hrdinom sú obyčajní ľudia. Charakteristická je typizácia postáv.

Porovnanie romantizmu a realizmu:

Pre romantického spisovateľa mala veľký význam predstavivosť a fantázia (romantik cíti a realista
vidí).
Romantický autor stavia proti prízemnosti života minulosť, či budúcnosť.
Romantický hrdina je individualista, je osamotený, výnimočný, končí často tragicky.
Základným konfliktom romantizmu je rozpor medzi snom a skutočnosťou.
V popredí sú emocionálnosť, cit, individualita.

Realistickí autori zobrazujú všedný život, na základe vlastnej skúsenosti.

Realista zobrazuje súčasnosť, vplyv kapitalizmu na ľudské vzťahy a charaktery, krutý a násilný zákon
peňazí v spoločnosti = základ konfliktov.
Hrdina realizmu je z každej spoločenskej vrstvy. Je súčasťou spoločnosti.
Zatiaľ čo základom romantizmu je fantázia a vízie do budúcnosti, realizmus sa zameriava na
skutočnosť a holú pravdu. Témou realizmu je všedný život, v romantizme to bola minulosť a historické
témy.
Romantický hrdina – individualista, charakteristická preň bola bezvýchodiskovosť, osamelosť, silné
vášne, tragika...
Realistický hrdina - človek zo všetkých spoločenských vrstiev. V realizme je spoločnosť ovládaná
peniazmi. Realisti sú často kritickí a posmeškárski voči situácii, ale ani oni nenachádzajú východisko,
len opíšu skutočnosť.
Konfliktom romantizmu bol rozpor medzi snom a skutočnosťou, v realizme je to skutočnosť kontra
skutočnosť.

Honoré de Balzac
Francúzsky prozaik. Pochádzal z rodiny vidieckeho obchodníka v Tours. Najskôr študoval
právo a pracoval v notárskej kancelárii. Chcel byť slávny a finančne nezávislý. Rozhodol sa
stať spisovateľom. Písaním chcel dosiahnuť takú slávu ako Napoleon mečom. Spočiatku, aby
sa uživil, písal tzv. brakovú literatúru.
Prvé romány nemali úspech a zbankrotoval aj ako vydavateľ. Až na začiatku 30. rokov 19. st.
sa presadil a vytvoril cyklus kvalitných diel, ktoré z neho urobili jedného z najvýraznejších
predstaviteľov realizmu s kritickým zameraním.
Napísal 97 kníh, ktoré nazval Ľudská komédia a rozdelil ich do 3 častí: Filozofické štúdie,
Analytické štúdie a Štúdie mravov. Vystupuje tu 2 209 postáv. Najznámejšie romány
z Ľudskej komédie sú: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Sesternica Beta, Stratené ilúzie,
Šagrénova koža, Eugénia Grandetová...
O. de Balzac bol posadnutý prácou a žil takpovediac na úver. Pracoval tvrdo a poslušne ako
vojak. Do postele nechodil zavčasu a skoro ráno ho museli zobudiť. Písal do ôsmej hodiny,
hodinu spal a tvoril ďalej až do večera. Denne vypil až 50 šálok kávy, aby sa udržal
v potrebnej bdelosti. Bol „tučným mužom s dušou dieťaťa“. Všetko zajedal – lásku, strach,
ctižiadostivosť.. Špekuloval s požičanými peniazmi, pričom starú dlžobu vždy pokrýval novou
a tak to išlo dookola. Slepo sa zamiloval do grófky Evy Hanskej, rozišli sa (hoci ona bola stále
vydatá), písal jej roztúžené listy a ona sa po smrti manžela rozhodla za Balzaca vydať, až keď
zistila, aký je beznádejne chorý – z dôvodov zištných – pre peniaze. Zomrel po návrate zo
sobáša na Ukrajine a madam potom žila aj s milencom za príjmy z jeho kníh ešte celé
desaťročia.

OTEC GORIOT

Literárny druh: epika

Literárny žáner: román
Téma: honba za majetkom, ktorý je nástrojom spoločenského úspechu, ovláda ľudské vzťahy
a city. Obraz spoločenských vrstiev vo Francúzsku. Pokrytecká morálka spoločnosti, opis
života hrdinu
Idea: autor tu zobrazil sebaobetujúcu otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu urobiť
peniaze s ľuďmi a aký mali vplyv v 19. Storočí vo Francúzsku. Zobrazuje i stratu ideálov
mladého študenta Eugena de Rastignaca, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej
spoločnosti nedostane.
Dej:
Otec Goriot je bývalý obchodník s cestovinami, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze (kšeftoval
na čiernom trhu – desaťkrát drahšie predáva l. Dokázal doviesť obilie z Ukrajiny i Sicílie.
(Robotník Goriot sa postupne stal cestovinárom, obchodníkom, ale potom aj chudobným
človekom).
Veľmi zbožňoval svoju ženu. Po 7 rokoch mu zomrela a tak všetku lásku preniesol na svoje
dve dcéry – Anastáziu a Delfínu. U Goriota sa až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit.
Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže
na seba nemíňal skoro nič, našetril na bohaté vená pre dcéry. Anastázia sa chcela dostať do
najvyšších kruhov, preto sa vydala za grófa de Restanda, popritom si vydržiavala i milenca.
Delfína sa vydala za bankára Nucingena. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo
peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali
a odmietali ho prijímať do svojich domovov.
„Goriot vyvýšil dcéry medzi anjelov, no rozhodne nad seba – úbožiaka. Miloval aj bolesť, čo
mu neraz zapríčinili.“
Ako 69-ročný prišiel do parížskeho penziónu pani Vauquerovej (Vokérovej). Prestal
obchodovať, pretože jeho zaťom prekážalo, že sa zamestnáva obchodom. Do penziónu
prišiel ako bohatý človek. Nemali tu o ňom dobrú mienku, pretože za ním chodili mladé
dámy. Boli to však dcéry. Peniaze sa však rýchlo míňali a od postupoval do vyšších poschodí.
Čím je chudobnejší, tým vyššie býva. Nakoniec nenosil ani parochňu, nepudroval si vlasy,
ostarel a spustol. Penzión symbolizuje spoločenskú hierarchiu. Goriot je na mizine, citovo aj
finančne zneužívaný svojimi dcérami (venoval im celý majetok, aby sa udržali vo vyšších
kruhoch.
V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok
spoločnosti. Jeho život začas pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež
túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice,
ktorá ho uviedla do spoločnosti a zoznámila s Goriotovou dcérou Delfínou. Vzájomne sa
zaľúbili a udržiavali milenecký vzťah. Goriot si Eugena obľúbil, dokonca mu za posledné
zariadil byt, aby sa mal kde stretávať s Delfínou. Eugen každý deň trpezlivo rozpráva otcovi
o dcére.
Anastasii sa prihodí nepríjemná vec. Kvôli dlhom milenca zastavila šperky matky pána de
Restauda. Jej manžel od nej ako satisfakciu žiada podpis na predaj pozemkov, ktoré dostala
ako veno. Otec Goriot je odhodlaný to prekaziť. Prichádza i Delfína, obe sestry sa pohádajú.
Otec z toho prežíva nesmierne muky. Dcéry odchádzajú. Goriota od bolesti a rozčúlenia
porazí. Nemá ani na lieky, ale vraví, že ho vylieči láskanie dcér. Ani jedna dcéra sa nepríde
pozrieť na otca. Napriek tomu sa chystajú na ples. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo. Rastignac
išiel za Delfínou, tá ho však donútila aby išiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za
Goriotom, ale Delfína išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného,
ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová: „Ach, priateľ
môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do
sveta, ony vás z neho vyženú.“
„Ach, keby som bol bohatý, keby som si bol nechal majetok, keby som im ho nebol dal, to
by tu boli, oblizovali by mi líca svojimi bozkami. Býval by som v paláci, mal by som krásne
izby, sluhov, teplo. A ony by sa rozplývali v slzách aj so svojimi mužmi a deťmi. To všetko
by som mal. Ale takto nič! Za peniaze je všetko, ešte aj dcéry. Ó, kdeže sú moje peniaze?
Keby som mal zanechať poklady, balili by ma do obkladov, starali by sa o mňa. Počul by
som ich, vídal by som ich. Keď je bedár milovaný, aspoň je isté, že ho naozaj ľúbia. Nie,
chcel by som byť bohatý, to by som ich videl. Namojveru, ktohovie? Obe majú srdce
z kameňa. Priveľmi som ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa.“

Goriot zomrel opustený a sám. Rastignac musel teda vystrojiť chudobný pohreb sám. Dcéry
na pohreb neprišli, poslali iba dva prázdne koče s erbmi, ktoré išli za pohrebným vozom na
cintorín.
Eugen Rastignac sa zahľadel z cintorína na Paríž, kde žije vznešená spoločnosť, do ktorej sa
chce dostať. Spoločnosť vyzýva na súboj.
„A teraz uvidíme, kto z koho! A súboj, na ktorý vyzval spoločnosť, začal tým, že odišiel na
večeru k panej de Nucingen.“

Román sa skladá zo 4 kapitol, dodržiava chronologickú kompozíciu, ale o minulosti Goriota sa

dozvedáme retrospektívnymi pohľadmi. Autor podrobne predstavuje prostredie penziónu
a mesta – vytvárajú obraz francúzskej spoločnosti. Čím je človek chudobnejší, tým býva na
vyššom poschodí penziónu. Každá zobrazená štvrť v Paríži predstavuje jednu spoločenskú
vrstvu (napr. Saint-Germaine – šľachta, Latinská štvrť – chudoba, študenti).