Ročníková práca Jozef Gregor Tajovský

Ročníková práca

Jozef Gregor
Tajovský
Maco Mlieč,
Horký chlieb,
Apoliena

Matej Lipovský
2020/2021

Matej Lipovský
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Jozef Gregor Tajovský (1874-1940)

Životopis
J.G. Tajovský bol významný slovenský spisovateľ, dramatik, učiteľ, úradník a politik.
Narodil sa 18.10. 1874 v Tajove ako Jozef Alojz Gregor. Jeho otec bol obuvníkom. Svoje
detstvo strávil u svojich starých rodičov, a práve vtedy si vytvoril hlbší vzťah so svojím
starým otcom Štefanom Greškom. V Tajove vychodil ľudovú školu, neskôr študoval
na meštianskej škole v Banskej Bystrici a učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.

V rokoch 1893-1898 pôsobil ako učiteľ. Kvôli nezhodám s vrchnosťou, najmä pre
jeho národné presvedčenie vystriedal učiteľské miesta v rôznych mestách. Napokon išiel
s podporou Českoslovanskej jednoty študovať do Prahy na Obchodnú akadémiu. Po ukončení
štúdia sa stal členom akademického spolku Detvan. V roku 1915 sa stal tajomníkom
Slovenskej Národnej Strany, následne bol odvolaný na ruský front a v roku 1917 vstúpil do
česko-slovenských légii. Po skončení vojny sa vrátil na Slovensko. S manželkou Hanou
Gregorovou mal dcéru Dagmar, obe literárne tvorili.

Literárna tvorba
Jozef Gregor Tajovský bol významným predstaviteľom druhej vlny slovenského
realizmu. Vo svojich dielach sa venoval sociálnej problematike a problematike sociálnych
skupín. Všímal si slovenský ľud, jeho život, ale tiež problémy a zlé vlastnosti a biedu. Často
spomína kontrast chudobní- bohatí, vykorisťovanie, pasivitu slovenského ľudu a zaostalosť.
Avšak tiež vo svojich dielach spomínal fakt, že chudobní majú lepšie morálne hodnoty, než
bohatí.

Medzi Tajovského dielami možno nájsť najmä poviedky a drámu, pomenej už črty
(krátke prozaické diela, zamerané na opis miesta, osoby alebo situácie, s jednoduchým, alebo
žiadnym dejom), fejtóny a novely. V rámci drámy je považovaný za zakladateľa slovenskej
realistickej drámy.

Významné diela:
Mamka Pôstková. Poviedka, rozprávaná z pohľadu bankového úradníka, za ktorým
chodieva Mamka Pôstková, stará žena, pekárka, vyplatiť dlhy. Úradník sa zaujíma o jej život,
lebo mu pripadá veľmi zaujímavá. Jej muž bol alkoholik, takmer nepracoval. S ním mala
syna, ktorý bol ako otec, pil, nepracoval, bil svoju ženu, vyháňal ju aj deti. Otec potom
umiera. Po pohrebe sa mamka poháda so synom, odíde bývať do komôrky, kde začne piecť
chlieb. Často si musí požičiavať na múku a potom chodiť do banky platiť dlhy. Úradník ich
odkladá, chce ich mamke Pôstkovej odpustiť, ona je však presvedčená, že ich ako slušný
človek musí zaplatiť.

Starootcovský cyklus. Poviedky Do konca, Žliabky, Na jarmok, Prvé hodinky a Do

kúpeľa. Tajovský tu opisuje starého otca Štefana Grešku, príhody ktoré s ním zažil, zobrazuje
ho v rôznych životných situáciách.
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Ženský zákon. Veselohra, príbeh lásky medzi deťmi chudobných rodín- Aničky
a Miška, ktorí sa chcú vziať. Suseda Mišovej mame nahovorí, nech si vezme richtárkinu starú
dievku. Ďalej v hre vystupujú klebety a intrigy (Ženský zákon). Hra sa končí svadbou Miška a
Aničky.
Na Chlieb. Poviedka. Muž potrebuje peniaze na chlieb pre svoju rodinu, ale nemôže
ich zarobiť, lebo je chorý, ide si teda požičať. V židovskej banke nepochodil, tak šiel do
ľudovej. Tam mu povedia, že sa mu musia zaručiť ľudia, ktorý majú viac
majetku, a odmietnu. O pár dní príde znovu, na deň nových pôžičiek. Najskôr chcú pôžičku
zamietnuť , ale keď muž začne plakať, prebudí sa v nich ľudskosť a požičajú mu. Muž ide
znovu do fabriky, len jeho žena sa bojí, aby znova neochorel.

Statky Zmätky. Hra s piatimi dejstvami. V hre vystupujú tri rodiny: Palčíkovci,
Ľavkovci a Kamenskí. Významnú úlohu hrajú „statky“, čiže majetok, ktoré ovplyvňujú
všetky tri rodiny. Hlavnou myšlienkou je, že šťastie nie je v majetku, ale v láske.

Slovenský realizmus
Prvá vlna (1880-1900)

Prvá vlna slovenského realizmu je charakterizovaná ako opisný realizmus. Hlavnými

predstaviteľmi boli S.H. Vajanský, P.O. Hviezdoslav, Martin Kukučín, Terézia
Vansová a Elena Šoltésová. Autori najčastejšie písali poéziu- lyrické cykly a lyrickoepické
skladby, najmä v sylabotonickom veršovom systéme. Z prózy boli najčastejšie črty,
poviedky, novely a romány. Pohľad na skutočnosť bol vonkajší. Zobrazoval sa slovenský
ľud, zemianska vrstva, autori sa zamýšľali nad jej budúcnosťou, všímali si vzťahy s inými
vrstvami spoločnosti.

Druhá vlna (1900-1918)

V druhej vlne slovenského realizmu, alebo aj kritickom realizme, sa najviac vyskytujú

poviedky a novely, u Tajovského aj dráma. Významní autori boli J.G. Tajovský, Božena
Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská a Janko Jesenský. Zameriavali sa na
sociálnu problematiku, väčšinou zobrazovali dedinský ľud. Výrazná je psychologizácia
postáv- autori vykresľujú vnútorný život a psychiku postáv. Obraz o živote jednotlivých
vrstiev je neprikrášlený, kritický.

Spoločné znaky:

Dôraz epiky, Súčastné témy, Prostredie Slovenskej dediny

Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Rozdiely:

Prvá vlna Druhá vlna

Opis Kritika
Otázka zemianstva- Sociálna problematika
národná problematika
Otázka, kto má stáť na čele slov. národa x
Spoločnosť je idealizovaná Spoločnosť nie je idealizovaná, je kritizovaná

Ľud, jeho kultúrny a spoločenský život Vnútorný svet a sociálna situácia jednotlivca

Maco Mlieč
Názor na dielo

Toto dielo mi ukázalo že aký veľký kontrast medzi životom bohatích a životom
chudobních. Páčilo sa mi ako rozprávač sa na začiatku pýtal Maca otázky, čím ma lepšie
uviedol do príbehu. Nakoniec príbeh končí smutne, ako pri ostatných ukážkach od J. G.
Tajovského

Charakteristika hlavnej postavy- Maco Mlieč

Maca Mlieča prezývali Mliečnik, pretože bol „krátky, široký, hrdla nič – akoby ho
z pňa odťal“. „ Maco čela ani skoro nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý
preliaknutý, len líca ako by ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú, ako by ho všetky
predné zuby bolely. Vlasy ako ježa a hrdzavé voľáke, uší skoro nič.“

Bol, mocný a robotný, podľa ľudí vraj preto, lebo bol trochu sprostý a nahluchlý.
Kvôli jeho vzhľadu a hlúposti ho nechcela žiadna dievka. Kým mal menej ako tridsať rokov,
udržiaval sa ako mládenec, ale s vekom začal byť zanedbaný, neupravený, prestal sa holiť,
umývať, strihal sa sám podľa kastróla.
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Odkedy mu umrela matka, pracoval u gazdu za jedlo, oblečenie, pálenku a tabak.

Nežiadal peniaze, lebo si neuvedomoval, že má na ne nárok. Nespával s ostatným
služobníctvom, ale pri koňoch, ktoré mal v živote najradšej a staral sa o ne lepšie než samého
seba.

Maco bol jednoduchý človek, priveľmi sa nad vecami nezamýšľal, bol spokojný s tým
čo má, bol richtárovi vďačný za to, že ho živil, napriek tomu, že by si bol zaslúžil viac.
Neuvedomoval si, ako veľmi bol na posmech nielen richtárovi a notárovi, ale aj celej dedine.
Jeho životnou filozofiou bolo robiť a statočne umrieť.

Citáty hlavnej postavy:

„A len tak, čo potrebujem: na dohán, švíbalky a… A načo že sú mi už teraz? Aj tak by som

ich užiť nemohol. Ženy, detí nemám… A gazda sľúbil, že ma opatrí až do smrti, či budem
vládať dačo robiť lebo nie,“

„Veru, vari už tu moja hodinka. A nestojím už ani za toho Miša (slepý starý kôň, čo sečku
rezával, mlieko do mesta vozil a takú ľahšiu robotu konal), nuž načože som na oštaru svetu aj
sebe,“

„Ale veď mi je zima, ako ma trasie, a mokrý som… A čože? Aké panie! A druhí paholci vám
môžu smradiť,“

„A čože viacej človek zgazduje za mladi, ako keď ťa na starosť má kto opatriť a po smrti
zahrabať? To je najväčšia pláca, čo ja mám sľúbenú od môjho gazdu, Pán Boh mu daj
zdravia.“

„Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil… a ja roboty žiadnej.
Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí…? Nepovedať nič? To by bolo… Nevedieť
ani ako umierať. Akože si ľahneš do tej zeme?! Veď by som ani nezhnil,“

Charakteristika postavy v kontraste s hlavnou postavou- Richtár

Richtár bol vo vonkajších ale aj vnútorných vlastnostiach opakom Maca. Bol síce
o dva roky starší, ale s Macom sa nedal porovnať. Brucho mal ako sud, tvár mal okrúhlu. Bol
bohatý a pohodlný. Kým nemusel, nerobil nič, ani do poľa nešiel pešo, na všetko mal
pracovníkov.

Avšak najväčší kontrast bol medzi Macovou ľudskosťou a richtárovou povahou.

Maca, ktorý si to neuvedomoval, celý život využíval, vedome mu platil menej ako si zaslúžil.
Avšak mal ho aj trochu rád- zaplatil mu nemocnicu, keď bol Maco zranený, keď Maco niečo
chcel, vyhovel mu, a tak ako sľúbil, vystrojil mu dôstojný pohreb.
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Citáty:

„Škoda by bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma zle malo vyhojiť“

„A čože je tebe, Maco, veď si ty voľáky celý nanič, shrbený, premenený,“

„Si hádam človek ako druhý. Nuž ale či sa už ozaj sberáš zomrieť?“

Téma: život Maca Mlieča, jednoduchého človeka, ktorý celý život slúžil u richtára, zranil sa
a na chorobu umrel

Hlavná myšlienka, idea: kritika nerovnosti medzi sociálnymi vrstvami, ale tiež kritika Maca,
ktorý sa nechal využívať, a gazdu, ktorý ho využíval

Problematika: sociálna, problematika sociálnych vrstiev –

 Kontrast bohatí- chudobní

o Bohatý gazda, chudobný Maco
 Vykorisťovanie
o Gazda vykorisťoval neuvedomelého Maca
 Morálne hodnoty chudobných
o Macova ľudskosť
 Pasivita
o Ľudia vedia, že gazda Maca využíva, ale neriešia to, nezaujímajú sa
(okrem rozprávača)
 Zaostalosť

Kompozícia:

1. Expozícia- autor sa pristaví pri Macovi a dajú sa do rozhovoru o Macovi

2. Kolízia- Maco ochorie a prestáva vládať
3. Vyvrcholenie- Maco už nemôže ďalej pracovať
4. Peripetia- Maco si uvedomí, že čoskoro umrie, preto ide za richtárom, aby sa spýtal, či
mu nie je nič dlžný
5. Katastrofa- Maco do rána umiera, richtár mu vystrojí dôstojný pohreb

Poviedka Maco Mlieč

Krátke, epické dielo ✓
Lineárny, jednoduchý dej ✓
Málo postáv ✓ (Maco Mlieč, richtár + vedľajšie postavy)
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Postavy sa nevyvíjajú ✓
Zachytáva krátke časové obdobie ✓ (Dej sa odohráva od jesene do zimy)

Jazyk a štýl

Autor využíva typické znaky kritického realizmu:

 ľudový jazyk, dialektizmy (švíbalky, čaptavá, fruštik, druhô)

 opisy postáv, často aj ich karikatúrne zobrazenie („a vrchnú gambu na tri prsty a
odutú, ako by ho všetky predné zuby bolely. Vlasy ako ježa a hrdzavé voľáke, uší
skoro nič.“),
 mená (Maco Mlieč, Mliečnik)
 hyperbolické prirovnania (oči ako myš, líca akoby ho ucápal, brucho ako súdok)

Prevláda pásmo rozprávača, v prvej časti poviedky je rozprávač v prvej osobe, v časti,
kedy autor rozpráva o živote Maca je rozprávač v tretej osobe, vševediaci- sú mu známe
všetky okolnosti, všetko čo sa deje. Rozprávač je kritický voči pasivite.

Apoliena
Názor na dielo
Toto dielo na mňa pôsobilo zmiešanými pocitmi. Dievča ktoré je hluché prichádza sa
starať o dieťa, dostáva posmech, a ešte musí robiť robotu aj za učnov. Za Apolienou
prichádza sestra a potom aj matka s treťou dcérou. Páčilo sa mi, že keď si učni vypočuli
príbeh Apolieny, tak sa nad ňou zľutovali, prestali si sťažovať a začali si robiť svoju robotu.

Charakteristika hlavnej postavy- Apoliena

Apoliena bolo drobné pätnásťročné dievča. „Taký kŕč opálený a ruky ako švíbalka.
Oči ako plánky, zelenô, biednô, začuchranô a hluchô.“

Do služby ju prijali len preto, že jej matka veľmi prosila. Bola síce ochotná
pracovať, ale veľmi sa jej nedarilo, gazdiná je všetko musela ukazovať a vysvetľovať, preto
ju nemala rada. Učni na ňu posúvali toľko roboty, koľko mohli, a ona ju rada urobila. Už po
pár dňoch vyzerala lepšie, páčilo sa jej, bola rada, že sa môže najesť. Akonáhle začalo dieťa
rozprávať, Apoliena musela z domu odísť, aby si dieťa neprivyklo pri nej ukazovať.
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Apoliena trpela vinou svojho otca, alkoholika, ktorý keď sa opil, bil ju aj jej sestru až
ohluchli. Okrem toho, že nepočula, ani nerozprávala. Dorozumievala sa posunkami
a ukazovaním.

Téma: život hluchej slúžky Apolieny, a jej sestier, ktoré doplácajú na alkoholizmus svojho
otca

Hlavná myšlienka, idea: kritika alkoholizmu a tiež ľudí, ktorí sa Apoliene posmievali za jej
hluchotu

Problematika- sociálna:

 Pasivita- matka nechce odísť od muža ktorý ubližuje rodine, dúfa že sa

napraví
 Alkoholizmus- otec rodiny pije, domov chodí opitý, preto bije vlastnú ženu a deti
 Diskriminácia- posmech Apoliene za hluchotu, za ktorú nemohla

Kompozícia:

1. Expozícia- majstrovi sa narodí dieťa

2. Kolízia- Apoliena prichádza do domu
3. Vyvrcholenie- Apoliena je trýznená od pána, gazdinnej aj od učnov
4. Peripetia- Apolienina matka povie o otcovi- alkoholikovi
5. Katastrofa- Apoliena musí odísť

Poviedka Apoliena
Krátke, epické dielo ✓
Lineárny, jednoduchý dej ✓
Málo postáv ✓ (Apoliena, učni, majster a jeho rodina)
Postavy sa nevyvíjajú Sčasti (učni si na konci uvedomia, že to, že
ich bitky od majstra sú ničím v porovnaní
s tým, čo prežila Apoliena; ďalej sa
nesťažujú)
Zachytáva krátke časové obdobie ✓ (Dej sa odohráva v priebehu okolo
mesiaca)

Jazyk a štýl

Jazyk a štýl sa zhodujú s kritickým realizmom. Vo väčšine diela sa vyskytuje pásmo

rozprávača, pásmo postáv pomenej. Rozprávač je v prvej osobe, z pohľadu učňa. Autor
využíva

 ľudový jazyk, dialektizmy (biednô, začuchranô, sprosták, kutľujú)

Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

 opisy, karikatúrne zobrazenie (Nie to, že bolo dievča z hôr a sedliačťa, ale že
malo vraj pätnásť rokov a bolo len ako päsť. Taký kŕč opálený a ruky ako švíbalka.
Oči ako plánky, zelenô, biednô, začuchranô a hluchô.)
 mená (Apoliena)
 hyperbolické prirovnania (hlasom, ako by bola mala zemiak v ústach, ruky ako
švíbalka, oči ako plánky, len ako päsť, nautekala sa s nimi ako mačka s mladými
pred psom)

Horký Chlieb
Názor na dielo

Toto dielo mi prišlo veľmi smutné lebo Mara Turjanka musela uprednostniť starať sa o iné
deti pred vlastnými deťmi, kvôli tomu aby si udržala prácu. Zároveň sa chcela postarať o svoje
deti, avšak pri tom prechladne a ochorie, následne umiera.

Charakteristika hlavnej postavy- Mara Turjanka

Mara Turjanka bola chudobná žena, vdova, matka troch detí. Jej muž síce pil ,vadil
sa, ale pracoval, a tak sa im ľahšie podarilo zarobiť na živobytie. Zomrel nedávno, keď
zvážal drevo, a privalilo ho. Mara teraz musí pracovať u bohatých ľudí vo dne v noci.

Svoje deti miluje nadovšetko, preto pracuje koľko vládze - perie, upratuje, stará sa
o deti; len aby mali jej deti čo jesť. Jej láska k svojim deťom bola oveľa väčšia, než láska
pánov k svojim deťom. Vo chvíli, keď má ísť na noc od detí, nastáva u nej konflikt medzi
strachom o deti a nutnosťou zarobiť peniaze pre rodinu. Je ochotná pre svoje deti spraviť
čokoľvek.

Citáty hlavnej postavy:

„Čo si ma tak, bože, navštívil a nezmiloval sa radšej nad týmito deťmi…“

„Ale akože neisť, keď ma vždy volávajú a zarobím, aj sa vyspím dosť, aj dve pláce cez deň!“

„No, už čo ako, ale by som radšej bola oželela tých dvadsať-tridsať krajciarov, ako
doma nebyť. Chúdence. Otca nemajú a už aj bez materi budú ostávať nielen vo dne, ale
aj celé noci.“
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

„Ako ma previalo. Ale čo mi je taká zima?! Huj,“

„Bože, ešte vari ochorieť idem…“

Téma: ako sa Mara Turjanka starala o svoje deti po mužovej smrti

Hlavná myšlienka, idea: bohatí ľudia to majú v živote ľahšie ako chudobní, kritika
pánov a ich nedbalosti, ľahostajnosti k deťom, zobrazenie kontrastu medzi materinskou
láskou a nutnosťou zarábať

Problematika: sociálna, problematika sociálnych vrstiev –

 Kontrast bohatí- chudobní

o Bohatí chodia po zábavách, žijú si šťastne, keď niečo potrebujú, niekto
to spraví za nich
o Chudobná Mara musí pracovať vo dne v noci, len aby mali jej deti čo
jesť, musí tráviť čas preč od nich
 Morálne hodnoty chudobných oproti bohatým
o Bohatí nechávajú svoje deti doma, nezaujímajú sa o ne
o Chudobná Mara ľúbi svoje deti nadovšetko, spraví pre ne čo môže,
aby mali čo jesť, aby im bolo dobre

Kompozícia: dielo je napísané v piatich kapitolách

1. Kapitola: oboznámenie s Turjankou, jej deťmi a ich situáciou

2. Kapitola: Mara sa pripravuje na odchod
3. Kapitola: Mara je u pánov, raz odbehne pozrieť svoje deti
4. Kapitola: páni sa zdržali, Mara znovu odbieha za svojimi deťmi
5. Kapitola: dva týždne od tej noci, Mara je stále prechladnutá

Poviedka Horký chlieb

Krátke, epické dielo ✓
Lineárny, jednoduchý dej ✓
Málo postáv ✓ (Turjanka, jej deti, páni, ich deti)
Postavy sa nevyvíjajú ✓
Zachytáva krátke časové obdobie ✓ (Väčšina deja sa odohráva počas jednej
noci)
 Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Jazyk a štýl

Jazyk a štýl sa zhodujú s kritickým realizmom. Vo väčšine diela sa vyskytuje pásmo

rozprávača, niekedy vnútorný monológ hlavnej postavy, dialógy minimálne. Rozprávač
je v tretej osobe, vševediaci. Autor využíva

 ľudový jazyk, dialektizmy (kartoval, detváky, kvartieľ, zdrgľovala)

 opisy, karikatúrne zobrazenie (Čo aj pil, vadil sa, ale predsa ľahšie zarobili na živnosť.
Aký bol, taký bol, ale predsa len bol otec a dnes je už pod zemou a Turjanka s deťmi v
biede.)
 mená (Marka, Ondrík, Mara Turjanka)
 hyperbolické prirovnania (sedel ako drevený, tmavej ako jej vdovský život)

Porovnanie: Martin Kukučín, J.G. Tajovský

Martin Kukučín

Vo svojich poviedkach zobrazoval dedinský ľud, zameriaval sa na psychologickú

kresbu postáv. Síce poukazoval na neduhy dedinského ľudu, ale nekritizoval ich, skôr ich
podával s humorom.

Jozef Gregor Tajovský

Jeho poviedky boli mongrafického typu- zamerané na jednu postavu, jeden príbeh. Na
rozdiel od Kukučína, vo svojich poviedkach podával ostrú kritiku pomerov na slovenskej
dedine, kritizoval aj svoje postavy. Ako prvý v poviedkach zobrazil život tých
najchudobnejších.

Citáty
Postáv Maco
Mlieč Maco
„A len tak, čo potrebujem: na dohán, švíbalky a… A načo že sú mi už teraz? Aj tak by som
ich užiť nemohol. Ženy, detí nemám… A gazda sľúbil, že ma opatrí až do smrti, či budem
vládať dačo robiť lebo nie,“

„A čože viacej človek zgazduje za mladi, ako keď ťa na starosť má kto opatriť a po smrti
zahrabať? To je najväčšia pláca, čo ja mám sľúbenú od môjho gazdu, Pán Boh mu daj
zdravia.“

„Ale veď mi je zima, ako ma trasie, a mokrý som… A čože? Aké panie! A druhí paholci vám
môžu smradiť,“

„Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil… a ja roboty žiadnej.
Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí…? Nepovedať nič? To by bolo… Nevedieť
ani ako umierať. Akože si ľahneš do tej zeme?! Veď by som ani nezhnil,“
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

„Veru, vari už tu moja hodinka. A nestojím už ani za toho Miša (slepý starý kôň, čo sečku
rezával, mlieko do mesta vozil a takú ľahšiu robotu konal), nuž načože som na oštaru svetu
aj sebe,“

Richtár

„škoda by bolo o takého robotníka prísť, ak by sa mu to doma zle malo vyhojiť“

„A čože je tebe, Maco, veď si ty voľáky celý nanič, shrbený, premenený,“

„Si hádam človek ako druhý. Nuž ale či sa už ozaj sberáš zomrieť?“

Horký Chlieb
Mara Turjanka

„Čo si ma tak, bože, navštívil a nezmiloval sa radšej nad týmito deťmi…“

„Ale akože neisť, keď ma vždy volávajú a zarobím, aj sa vyspím dosť, aj dve pláce cez deň!“

„No, už čo ako, ale by som radšej bola oželela tých dvadsať-tridsať krajciarov, ako doma
nebyť. Chúdence. Otca nemajú a už aj bez materi budú ostávať nielen vo dne, ale aj celé
noci.“

„Ako ma previalo. Ale čo mi je taká zima?! Huj,“

„Bože, ešte vari ochorieť idem…“

Krajčírova žena

„Oj jej, budú vám spať. To nie ako naše, naučené s nami hore byť.“

„Kdeže ste tak dlho? Zameškáme sa,“

Apoliena
Učni

„To bude dáka pochabá, alebo ako naše Poleno,“

„Jano, poďže sem. Počuješ, od čoho je naša Apoliena hluchá?“

„Od bitky.“

„Tá tej iste viacej musela zniesť, ako my.“

„Nás predsa tiež dosť hlušia, a ešte sme ani neokriveli, ani neohluchli, ba ani ti len nepoznať,“

„A ešte, chudina, od ruky otcovej. Ešte keď ťa cudzí, no, to je cudzí, ale otec…“
Ročníková práca J.G. Tajovský- Maco Mlieč, Horký chlieb, Apoliena

Apolienina matka

„Počuje, ale od tejto a staršej, čo tu bola dnes týždeň, naučilo sa tiež ukazovať, a teraz tiež, už
ho aj vše ubijem, a len keď čo chce, ukazuje a nepovie. Aj do školy som ho zaviedla, že sa
tam naučí lepšie vravieť, ale ťažko mu to ide. A potom deti: keď im ono ukazuje, ukazujú mu
ony tobôž.“

„Na hlavičku mu už tak neletí, ale horkýže aj nie. Keď sa nahlce, čože ten dbá, prečo udrie a
kade, či poza uši, či po tvári, či po chrbte. Taká som vše aj ja, celá belasá,“

„A kdeže ujdem, mladá pani moja? Nuž či sa po dobrých ľuďoch potĺkať, na zárobok chodiť,
keď mám okolo svojho dosť práce! Nuž musím len prežrieť a dobre s ním. Veď je on nie vždy
taký! Ba ešte aj horší sa nájdu. Len keď už začne hltať, potom je už bez všetkej rozvahy, tlčie,
bije, čo pochytí. Ale je už starší ako mladší, dá Pán Boh, že na starosť, ak sa jej dožije, síde
mu to na um, čo sa nám naubližoval a nabil mňa aj svojich detí a koľko ráz bez všetkej
príčiny, ako by si dobrú vôľu plnil. Teraz ešte pije, ale keď už nebude môcť, a začne si to
čistou mysľou rozvažovať…“

„Bože, nuž či som sa s ním málo natrhala, alebo málo nautekala sa s nimi ako mačka s
mladými pred psom, a prišiel za mnou, a ešte cudzí ľudia mali s ním oštaru. A keď sa zle,
pani moja, dlho nerobí.“

Pani majstrová

„Ale muž váš, už ačak má príklady dva, toto nebije?“

„Nuž ale prečože neujdete od neho, keď vás bije, aj deti vám ožobráčil?“

„No, to si ja, žena moja, raz neviem ani pomyslieť, ako by mohol byť daktorý otec taký kat,
a tak bez poriadku biť svoje deti, že ich ohluší… Ale vám sa divím, veď aby sa ten
môjho dieťaťa bez príčiny, ale čo by mal hneď aj tú najväčšiu príčinu, ale deti by som si
ožobráčiť predsa nedala!“

Zdroje:

Zlatý fond slovenskej literatúry: Jozef Gregor Tajovský. Martin: Tlačiarne SNP, 1974. 567s.
ISBN 61-525-74,

Vypracovaná maturitná téma.