You are on page 1of 6

Láska v literárnych dielach

Epika je základný literárny druh, založená na rozprávaní o hrdinoch, dejoch a udalostiach.


- žánre: epos, román, novela, poviedka, kronika, pieseň, balada, rozprávka...
- znaky: dejovosť, dialogickosť, minulý čas, hovorovosť, rozprávanie, dynamické
motívy

Lyrika
- charakteristickým znakom je, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú
myšlienku opisuje jeden silný zážitok z viacerých hľadísk
- pre lyriku je charakteristickým znakom hl. viazaná (rytmizovaná) forma reči
- charakteristické znaky: verš(rytmus), nesujetovosť, nedejovosť, gnómický čas,
statické motívy, monologickosť, obraznosť, opis, reflexia (úvaha)

Dobroslav Chrobák
-bol z Hýb –Liptova
-elektrotechnický inžinier ,pracoval v rozhlase
-patrí do obdobia naturizmu =lyrizovanej prózy , to je medzivojnové obdobie.
Znaky: 1. Dedinské prosredie
2. Prostredie hôr
3. Symbolizmu
4. Mytologickosť
5. Človek, ktorý rozumie prírode 6. Baladickosť

Drak sa vracia
-novela
-má 12 kapitol
-obdobie NATURIZMU
-kompozičný postup Retrospektíva

Hlavné postavy:
Martin Lepiš Madlušovie Drak) – vysoký, čierny, s nepoddajnými čiernymi očami, múdry,
má pevné morálne zásady
Eva Hájnaková – pekná, rada tancovala, chudobná
Šimon Jriabek – zobral si Evu, keď bol opitý, ale trápi ho, že stále myslí na Draka
Dej:
Jedna starenka rozpráva svojmu vnukovi príbeh. Ten sa začína opisom dňa ako sa Eva dozvie
od svojho manžela Šimona, že do dediny prešiel Drak. Čakala ho niekoľko rokov a teraz
ohromená z tejto správy sa jej vybavuje celý jej vzťah s Drakom. Nikto nevedel odkiaľ Drak
pochádzal. Ujal sa ho Lepiš Maduš, ktorý bol skoro slepý. Bohužiaľ, po niekoľkých rokoch
spadol do jamy a zomrel. Keď sa na dedinu začalo valiť jedno nešťastie za druhým, všetci si
spomenuli na toto nešťastie a ľudia Draka začali obviňovať zo smrti svojho pestúna. Chceli
mu podpáliť dom ale on sa ubránil ( aj keď musel ísť na niekoľko mesiacov do väzenia, lebo
zbil pár mužov, kt. to chceli urobiť). Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako
Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde zistili, že je
to len hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a o niekoľko dní ho našli pastieri v
jame s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila ale Drak bez rozlúčky zmizol.
Teraz, keď sa vrátil ( na Jána ) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej
krčme ( u Baumhorna ), kde si všetci všimnú ako sa zmenil. Šimon sa ho chystal zabiť, ale
keď videl ako zachraňuje vtáčatko, rozmyslel si to. Požiare sa šíria a celé stádo je uväznené a
vyhladované. Nikto nevie nájsť východisko z tejto situácie. Iba drak má riešenie, a pretože sú
už zúfalí, tak mu uveria. No pošlú s ním aj Šimona, aby na neho dával pozor a ak by sa do
týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je
veľmi nebezpečné. Preto sa Drak dohodne ešte s dvoma Poliakmi na pomoci. Šimon vidí len
ich spoločné podanie rúk a pomyslí si, že celú dedinu podviedol a stádo predal. Beží to
oznámiť domov, no po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že
dostal správu o tom, ako sa Drak so stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Drakovi
oznámia túto nešťastnú udalosť. On však nechce vedieť, kto to spravil. Povie však, že ten kto
to spravil, vrátil len to, čo mu kedysi urobil sám. Tá starenka, čo príbeh rozprávala bola Eva.
Ostala žiť so Šimonom, lebo Drak ju už neľúbil.

Jozef Cíger Hronský


- patrí do medzivojnového obdobia v slovenskej literatúre.

Jozef Mak
- druh – epika
- žáner - sociálno-psychologický román
- vševediaci rozprávač
- hl. postavy:
Jozef Mak - Obyčajný dedinský človek
- jeho meno je symbolické (Mak) - síce ľudí ako je on sú milióny, ale je silný, lebo sa
nevzdáva
Jano Mak - Jožov starší brat, nemajú sa radi lebo sa musel o Joža starať
Bialoš – Jožov otec
Hana Meľošovie - Jožová krstná mama
Maruša Meľošovie - Dcéra Hany, Janová žena - mení sa počas deja
Jula Petriškovie- Jožová žena, suchá ruka – postihnutá na jednu ruku
Dej:
Narodil sa malí Jožko, ale nikto sa na neho netešil, lebo je nemanželské dieťa. Ráno prichádza
osoba v bielom a do vienka mu dala ukrižované ruky a nemé ústa (symbol utrpenia
a nevedomosť vyjadriť pocity). O Joža sa stará starší brat Jano, ktorý ho bije a Jožo ho má aj
tak rád, pretože Jano mu rozpráva večer rozprávky. Jožo, len čo vyrastie ide robiť ! Najprv
pracuje na salaši a potom ide robiť do hory s drevom. Spozná tam svojho otca Bialoša. Otca
zabije strom v lese. Jožo sa zaľúbi do Maruše a tá mu lásku opätuje. Jožo je stále veľmi
chudobný a vyhorí im dom. Nasťahuje sa aj s mamou k Meľošovcom. Jožo stavia chalupu
a predstavuje si život s Marušou a budúcnosť. Keď postaví chalupu tak musí isť na vojnu.
Myslí si, že mama zomrela, ale nevie čo je s Marušou. Vracia sa domov cez Brezno, kde mu
cigáň povie, že jeho brat si vzal Marušu a bývajú v jeho chalupe. Mama mu naozaj zomrela.
Dohodol sa s bratom, že môže v polke domu bývať. Maruša medzi tým ochorela a ostala
škareda a navyše začala piť. Potom stretne Julu, ani ju neľúbi, ale ona jeho áno. Tak sa vezmú.
Časom príde nato aká je, tak ju začne nevedomky ľúbiť. Jožo sa musí starať o domácnosť,
lebo Maruša zomrie a Jano začal piť, cestou z krčmy primrzne a už nevládze robiť. Chudoba,
muži odchádzajú do Ameriky zarábať. Jano pije a nahovára chlapov nech odchádzajú do
Ameriky. Prepije polku domu. Pán ponúkne Jožovi, že si môže tú polku chalupy odrobiť
u neho. Jožovi sa to nepáči, lebo sa mu všetci smejú. V zime sa mu všetci smiať prestanú,
lebo nik nemá robotu, iba Jožo. S Julou má Jožo 1 dieťa a 2. čakajú, medzitým zomrel Jano.
Jula zomrie pri pôrode 2. Dieťaťa a Jožovi zostanú na krku dve deti. Tragédia je v tom, že keď
ju začal konečne ľúbiť, tak ona zomrie. Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš
všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že
najviac vydrží na svete obyčajný človek Jozef Mak.

Ján Kollár

 patrí do obdobia klasicizmu


klasicizmus:
 je odvodené od slova klasikus-výborný
 rozvíja sa v 17. Až 18. Storočí
 znaky:
 inšpirovaný antikou
 uplatňuje sa rozum
 v centre pozadí stojí človek
 je inšpirovaný racionalizmom
 študoval teológiu
 absolvoval štúdium v Nemecku, neskôr sa stal
farárom, pôsobil v Budapešti
 vplyvy na tvorbu:
 mal naňho vplyv nemecký nacionalizmus- utlačili Lužických
Srbov, ktorí zanikli
 Napoleona dokázali poraziť Rusi
 myšlienka všeslovanskej vzájomnosti ( všetci Slovania by mali
spolupracovať a na čele Slovanov by malo stáť Rusko)
 láska k žene Frederike Schmidovej
 napísal: Básne Jána Kollára (je to zbierka básni, je písaná formou sonetov)
Slávy dcéra
Predspev:
 je napísaný časomerným veršovým systém
 hovorí o svojej rodnej vlasti
 smúti nad ňou, kedysi to bola kolíska, ale teraz je to truhla- jeho rodná krajina upadá
 chce od Slovanov aby sa spojili s rusmi, lebo sú silní a používajú pre nich symbol
duba- stromu
 podľa neho sú zlí ľudia, tí ktorí nás napadnú
 hovorí že títo sú síce zlí, ale horší ako ten čo nás napadne je vlastný zradca
 vymedzuje priestor, kde žijú Slovania, ale vyjadruje obavu nad tým ako žijú lužickí
Srbi, že zanikneme

Sála:
 vyznáva krásu Míne (v nej je krása všetkých Slovaniek)
 láska k žene sa u neho spája s láskou k vlasti
 raz za ním o polnoci prichádzajú dvaja duchovia a pýtajú sa koho má radšej, či vlasť
alebo Mínu
 on si vytrhol srdce a rozlomil ho na dve polovice
 Kollár opúšťa Nemecko, lúči sa s Mínou a sľubuje jej vernosť

Labe, Rén, Vltava:


 Kollár putuje cez územie Čiech a neustále si spomína na Mínu, hovorí o tom ako ju
veľmi ľúbi
 vyjadruje smútok nad osudom Slovanov, všíma si najmä postavenie Čechov
 dáva Slovanom radu, aby sa spojili
 vyzdvihuje myšlienku všeslovanskej vzájomnosti
 dáva radu, že si treba vážiť svojich predkov, históriu
 hovorí, že vlasť nie je to kde bývaš, ale to čo máš naozaj rád
 vyčíta Slovanom, že nič nerobia, že sú rozkydaní/pasívni
 pýta sa čo s nami bude, že sa rozlejeme po celej Európe

Dunaj:
 dostáva sa na územie Slovenska, do svojej rodnej krajiny, domov
 spomína na svoje detstvo a je strašne smutný ako to vyzerá na Slovensku
 je mu smutno za Mínou
 chcel by zabudnúť, ale nemôže ani na Mínu ani na Slovanov

Lethe:
 rieka z mytológie preteká slovanským nebom a opisuje slovanské nebo

Acheron:
 mytologická rieka, ktorá preteká slovanským peklom
 umiestnil tam všetkých tých, ktorí ubližovali Slovanom

záver:
 predspev je elégia (žalospev), žiali nad Slovanmi
 v Slávy dcére je jednoduchá dejová línia
 bohyňa Sláva sa sťažuje ostatným bohom, že Slovania trpia
 bohovia rozhodnú, že vytvoria ochrankyňu Slovanov, ktorá im pomôže dostať sa
medzi najlepšie národy sveta
 toto dielo pripomína Danteho božskú komédiu

časomerný veršový systém:


 je založený na striedaní krátkych a dlhých slabík
 v strede býva pauza a používa sa najmä v období klasicizmu ( Kollár a Hollý)

Andrej Sládkovič
 jeden z hlavných tvorcov novodobej slovenskej poézie
 jeho tvorba nie je rozsiahla
 patrí do obdobia slovenského romantizmu

Marína
- veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre
- považuje sa za ústredné dielo slovenského romantizmu a podľa literárnej vedy je Marína
„dcérou Kollárovej Slávy dcéry“
- inšpiráciou bol ľúbostný cit k Márií Pišlovej z Banskej Štiavnice
- A. Sládkovič sa prvý osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s
nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú

- Skladba má 2 veľké časti:

1. lyricko – epická – zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej

2. reflexívno – symbolická – láska nadobúda nadosobný spoločenský charakter


- tematicky sú najrozpracovanejšie 4 témy:

1. krása
2. láska k Maríne
3. láska k Slovensku
4. mladosť

1. téma: Krása: - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny – autor je
opojený krásou a stelesnenie nachádza v dievčine
2. téma: Láska: - téma lásky rozvíja politický odkaz J. Kollára v básnickej skladbe Slávy
dcéra. Kollár tu rozvíja myšlienku všeslovanskej vzájomnosti. Je to básnická skladba o láske
k žene a slovanskej vlasti inšpirovaná láskou autora k Frederike Smidtovej. Ústrednou témou
je láska, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne, ktorá sa stáva Slávy dcérou. Láska, zaľúbenosť
posúvajú 1. časť Slávy dcéry k preromantizmu.

3. téma: Slovensko: - symbióza lásky k Míne a lásky k Slovanstvu u Kollára sa prevtelila


u Sládkoviča do symbiózy lásky k Maríne a lásky k Slovensku.
Slovensko je tu prítomné od Tatier až po Ostrihom, autor má vrúcny vzťah k Tatrám, Sitnu a
Hronu. Jeho láska Marína sa mení na vidinu – vílu. Ich láska naráža na neprekonateľné
spoločenské prekážky. Uvedomuje si však, že jeho rozchod so ženou, ktorú ľúbi, neznamená
koniec jeho povinnosti voči národu. U Kollára rozlúčka s Mínou neznamená rozchod, ale
dávajú si sľub vernosti. Kollár túži po posmrtnom stretnutí s Mínou.

4. téma: Mladosť: - mladosť nevníma ako fyzický vek, ale ako stav ducha, živú túžbu ,
zmeniť skutočnosť a uskutočniť svoje túžby a ideály. Toto je revolučné jadro Sládkovičovej
filozofie života. Z tohto hľadiska odoláva volaniu víly Maríny, ktorá ho stále vábi do vĺn
Hrona a večnosti. Premáha nával žiaľu, víťazí v ňom vôľa a povinnosť k životu.

Hudec Matej IV.B

You might also like