Drak sa vracia – novela.

Zobrazuje konflikt medzi jedincom a spoločnosťou. Autor zdôrazňuje tradičné hodnoty – lásku, priateľstvo,
prekonávanie prekážok, česť. Postavy sú vykreslené kontrastne ako dobré (Eva, Šimon) a zlé (Drak). V diele
prebiehajú dva konflikty (Drak – dedina, Eva – dvaja muži). Osoba rozprávača sa v  príbehu mení podľa toho, kto
rozpráva udalosť, napr. príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona – on-rozprávanie, inokedy rozprávač
k sebe priberá čitateľa – my-rozprávanie. Dej rámcuje postava Evy (v úvode je to mlaldá žena čakajúca na
svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom). Celý príbeh pripomína rozprávku,
lebo tu vystupuje postava Draka. Stará mama rozpráva rozprávku o časoch, keď žili čarodejnice, duchovia
a dobro víťazilo nad zlom.

Postavy:
Drak: (Martin Lepiš) prichádza do dediny ako starší muž, jeho havranie vlasy sú pretkané šedinami, je mocný a
utiahnutý, je to výborný hrnčiar, ktorého vyučil slepý hrnčiar svojmu remeslu. Všetci sa ho obávajúa myslia si,
že on je príčinou všetkého nešťastia v dedine.
Eva: Mladá pekná žena s hrubým vrkočom pevných tvarov. Je to žena Šimona Jariabku, ktorý ju miloval a vzal si
ju, hoci mala dieťa s Drakom, syna jej vychováva mama. Ľúbila Draka, ale ten jedného dňa odišiel bez rozlúčky a
vracia sa až po niekoľkých rokoch. Eva rozpráva ako stará príbeh o drakovi svojmu vnukovi. Je do neho zaľúbená
po celé roky, počas ktorých je vydatá za iného.
Šimon: miloval svoju ženu natoľko, že si ju vzal za ženu, aj keď mala dieťa s iným. Ale keď vidí, že Eva stále čaká
a ľúbi Draka, prestane sa s ňou rozprávať, je tichý a zatrpknutý. Bojí sa, že mu Eva utečie za Drakom. Celá
dedina akosi túži po konflikte Draka a Šimona, ktorý sa ale neudeje.

Dej: Eva všetko robí ako každý večer, keď začne zvoniť na poplach, ale to si len zvonár viac vypil. Eva je nepokojná.
Keď sa jej muž vráti domov, tichý ako vždy, neprevravia si ani slovko, ale dnes jej povedal: „Vrátil sa ti...“ Spomínala
si, keď ju prvý krát pobozkal, ako vyrastal... Keď dospel, celá dedina bola proti nemu. Keď prišlo sucho, priniesol si
glazúru vo vreciach, ale všetci si mysleli, že je to múka, vyrabovali ho a keď videli, čo to je, obvinili ho zo strigônstva.
Chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej jame, v kt. zomrel slepí hrnčiar. Vtedy už baby klebetili, že sa
s ním Eva prespala. 2 týždne ho opatrovala, kým sa mu zahojila rana na čele. Potom bez jediného slova odišiel. Potom
o dva roky za ňou prišiel do komory Šimon, bol opitý a ona otupená a šmyklo sa... Potom sa vzali, ona musela byť bez
party, ako prespanica. Keď jej oznámili, že sa vrátil, vybehla pred dom, aby videla, či sa v jeho chalupe svieti a vrátila k
mužovi. Po dedine sa rozšírilo, že sa Drak vrátil – ženy sa modlili, deti zavčasu museli ísť spať, muži kľali. V krčme niet
inej témy. Čakajú na Šimona, ale prišiel Drak. Napije sa a naje, keď odíde, príde Šimon. Domŕzali doňho, že neskoro
prišiel. Šimon vie, že on nie je pôvodcom jeho problému, ale dedina si ho vybrala za pomstiteľa, čím Šimon trpí.
Povedal Eve, že môže ísť za ním, ale nešla. Ráno bolo krásne, išiel vysliediť Draka, a ten pribíjal doštičky pod hniezda a
lastovíčaťu dal slinu spomedzi pier. Keď Drak prišiel, všetci očakávali suchý rok, tak ako pred drakovým odchodom.
Ženy klebetia o kliatbe a božom treste. Eva sa správa ako pred tým – s Drakom sa nestretla. Dedine prekáža, že
neprišla dráma = bitka. Horúčavy spôsobili požiare aj v častiach, kde sa pasie dedinský dobytok. O ceste, ako ich zviesť
do dediny vie len Drak, kt. za dovedenie volov žiada dovolenie ťažby hliny na hrnce pod Peklom. Drak chcel
pomocníka, dedinčania ísť nechceli. Nakoniec padne rozhodnutie, že s ním pôjde Šimon, myslia si, že Šimon dá na
neho pozor, že mu neujde, a dovedú kravy spolu do dediny. Ak sa do týždňa nevráti – podpália mu dom. Vydali sa na
cestu – sú takmer rovnaký. Splývajú s prírodou, patria k nej. Začína sa deň a im sa pomedzi stromov zjavuje
dvojramenný kríž – symbol alebo upozornenie. Šimon vidí Kriváň v celej svojej majestátnosti => úcta ako k slovám v
katechizme. Musia zliezť do doliny, Šimon včas upozorní Draka na skalu, kt. by ho mohla zabiť. Došli až k čriede, okolo
kt. boli plamene. Stádo bolo choré, chudé a špinavé. Strážne psy sa konečne oslobodili od náhubkov. Prešli cez Závory
do Tichej doliny, kde bolo dosť trávy, pre voly - musia zmocnieť. Drak odkiaľsi zohnal žinčicu a baránka. Šimon ho
pozoruje, uvedomuje si, že je kritickejší, ako by mal. Šimon je voči nemu zaujatý – uvedomuje si, že Drak je veľmi
šikovný. Nerozprávajú sa – len pokyny a pokriky. Šimon premýšľa prečo išiel s Drakom – už to nie je len pre Evu, ale aj
pre Drakovu česť a stratenú dôveru ľudí. Začalo pršať a Šimon začal Eve strúhať kúdel okolo kt. sa krúti had. Drak si
dal dole pásku z oka, kt. mu dedinčania vybili. Šimon si uvedomil, že jazva sa podobá hadovi na kúdeli. Drak poslal do
dediny chlapca, aby oznámil, že budú v Tomanovej. Drak každý deň odchádza – Šimonovi to je divné. Príroda po
dažďoch ožila. Konečne sa zberajú na odchod. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, kt. Drak poznal. Šimon si myslí, že
sa zjednávajú na predaji dobytka. Príde k nemu a napadne ho. Poliaci chcú Drakovi pomôcť, ale ten im to nedovolí.
Šimon ho šľahne bičom. Drak ho udrie, aby sa upokojil. Stratí vedomie a uložil ho do koliby. Keď sa preberie, na
poľane je vatra a okolo ľudia. Šimon si myslí, že ho Drak dobehol, utekal do dediny a cestou podpálil strechu na
Drakovom dome. Išiel za richtárom a povedal, čo sa stalo, išli spolu, že pôjdu do Tomanovej, ale zbadali blížiace sa
stádo, s Drakom a jeho ženou Žoškou, kt. s ním bola aj včera, na čele. Drak mu priniesol kúdeľ a odpustil že mu
podpálil dom.
Lit. druh: Epika
Lit. žáner: Naturistická novela
Lit. obdobie: Slovenská medzivojnová próza, próza naturizmu
Námet: Obraz podtatranskej dediny
Kompozícia: 12 kapitol + epilóg
Prostredie: Dedina, hory (Horný Liptov)
Konflikt: Drak – dedina / Drak - Šimon
vnútorný boj Šimona, či má Draka zabiť a tým si zabezpečiť Evu iba pre seba, alebo sa poddať
charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv na Šimona sa zväčšuje priebehom deja.
Téma: Vzťah dvoch odlišných mužov, ich postupné zbližovanie, hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky
ľud
Znaky naturizmu:

- lyrizácia jazyka, štýlu, obsahu diela - hlavná postava ako súčasť prírody napr. Tieto dve hodiny
chôdze sú teraz len na to, aby si Šimon zvykol na Drakovu postavu pred sebou. Napodiv má táto
postava čosi spoločného s pustým prostredím okolo. Akoby Drak i rovina patrili spolu, akoby ich tuná
oboch zabudli veky. Tí dvaja namierili svoje kroky rovno v tú stranu, proti hustnúcej tme, krížom cez
Brezia. Ich kroky v machnatej a vypálenej tráve temer nepočuť. Tí dvaja sa po nej posunujú nehlučne
ako dve čierne tône na temnejúcom obzore.

- redukcia deju, lyrizácia textu (slabá dejová línia) - príbeh novely nie je podstatný, autor sa
sústreďuje na prežívanie postáv, ako sa vyrovnávajú s jednotlivými situáciami - konkrétne postupná
kryštalizácia vzťahu Šimona k Drakovi.

- lyrizácia postáv - striktné delenie na dobré a zlé. V diele je Drak chápaný celou postavou ako zlý,
bezcharakterný vrah

- až bosorák, aj keď sa môžeme presvedčiť s ubiehajúcim dejom, že Martin je citlivý človek. Autor
podčiarkuje rozdielnosť, kontrast Šimon - Drak = biela - čierna príklad - Drak má na nohách čižmy, je
oblečený do úzkych čiernych nohavíc a krátkeho čierneho kabáta, na hlave má nízky čierny klobúk s
okrúhlou, vpredu sklopenou strechou.

- Drak je celý čierny. Kdežto Šimon - Šimon kráča v mäkkých valaských krpcoch s mačkami na pätách,
v bielych súkenkách, v košeli so širokými rukávmi, v kamizole, ktorý má prehodený cez ľavé plece, a v
klobúku s úzkou, všade dookola vyhrnutou strechou. Šimon je skôr biely než čierny a jeho silueta
odráža sa preto jasnejšie od tmavého pozadia.

historický čas nepodstatný - čas nie je presne udaný - dávne časy, časy rozprávkových bytostí -
rozdelenie sveta na tam hore a tam dole - svet tam dole = dedina - Drak je tu nevítaný, nechcený,
ľudia sa ho boja, ohovárajú ho, robia ho horším ako je svet tam hore = hory, príroda, kde Drak nie je
ničím výnimočným, je súčasťou prírody ako každý živý tvor, príroda nerobí rozdiely

- hrdina silne individualizovaný - nie je začlenený do soc. prostredia, je vyčlenený z dedinského

prostredia