Predstavitelia realizmu (Svetozár Hurban-Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin

Kukučín, Božena Slančíková Timrava, Jozef Gregor-Tajovský, Janko Jesenský)

Martin Kukučín (1860-1928)

Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr) sa narodil v dolnooravskej dedine
Jasenovej. Pochádzal z roľníckej rodiny. Po absolvovaní stredoškolských štúdií na
slovenskom gymnáziu v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine, Banskej Bystrici a na
učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom sa vrátil do rodnej dediny, kde pôsobil ako učiteľ.
Učiteľské povolanie ho však neuspokojovalo. Študoval súkromne ďalej v Šoproni. Po
maturite študoval medicínu v Prahe, kde sa aktívne zúčastňoval činnosti kultúrneho spolku
slovenských študentov Detvan (dva roky bol jeho predsedom). V Prahe sa zoznámil
s chorvátskym obchodníkom Didolic̀om, neskôr sa oženil s jeho dcérou Pericou. Ešte pred
začiatkom jeho pražského pobytu, počas obdobia učiteľovania napísal umelecky zrelé
poviedky – ako Rysavá jalovica, Na jarmok, Na hradskej ceste, Dedinský jarmok atď. Vo
svojich prvých poviedkach z dedinského prostredia sa zameral ma pozorovanie a opis
dedinských ľudí, zvykov a tradícií. Dedinského človeka opisoval s chápavým, láskavým
humorom. V poviedke Rysavá jalovica predstavuje humoristický obraz hrdinu (Adama Krta),
jeho trampoty s kúpou a stratou jalovice na mrhanovskom jarmoku. Majstrovsky opisuje
mrhanovský jarmok, stretnutie Adama s mátohou, príchod do dediny, hľadanie vlastného
domu a hádku medzi Krtovcami pre stratenú jalovicu. V diele chcel poukázať na škodlivé
účinky alkoholu. Reč poviedky je živá hovorová reč ľudu, bohatá na príslovia a porekadlá.
Dej: Hrdinom poviedky je Adam Krt, ktorý si v zime zarába šitím kapcov. Je to dobrák, ale
pritom slaboch, lebo si rád vypije. Adam Krt sa so ženou rozhodne, že kúpia jalovicu a tak sa
Adam vyberie na trh sám bez svojej prísnej manželky. Predá ušité kapce. Za utŕžené peniaze
mal kúpiť kravu. Jalovicu však nekúpil na jarmoku. Vracal sa už domov, keď stretol Adama
Trnku (s ktorým inakšie bol pohnevaný), od ktorého kúpil tú vytúženú jalovicu. Kúpu oslávili
v krčme, pri ktorej priviazali aj jalovicu. Keďže Trnka už dlho nebol doma, vybrala sa ho
hladať žena. Našla ho v krčme s Krtom a nahnevaná zobrala jalovicu, keďže o novom
vlastníkovi nevedela. Krt s Trnkom si mysleli, že im ukradli kravu. Pri hľadaní zlodeja sa
pohádali a každý išiel svojou cestou. Adam sa vracal domov opitý. Keď prešiel cez lavičku,
zdalo sa mu, že k nemu beží mátoha, no bol to len pes. Keď prišiel Adam domov, Eva sa
pýtala, kde má jalovicu. Adam nastrašený povedal, že sa mu stratila. Ráno poslala Adama
hľadať jalovicu. Po čase sa jalovica našla u Trnkovcov, ale stratil sa Adam. Trnka ho všade
hľadal, ale nenašiel ho. Eva ho už aj oplakala. No pred Štedrým dňom sa Adam vrátil a okrem
na pile zarobených peňazí doniesol aj sľub, že už nikdy nebude piť alkohol. Tento sľub aj
dodržal.
Popri prózach s dedinskou tematikou boli obľúbenou témou Kukučínových poviedok i
spomienky na detstvo, mladosť, školu, ktoré zachytáva v poviedkach Pred skúškou, Veľkou
lyžicou, Vianočné oblátky. Vyniká z nich novela Mladé letá. Za námet mu slúžili zážitky
z čias gymnaziálnych štúdií v Revúcej. Vlastnú dejovú zápletku tvorí láska dvoch
gymnazistov, Miška Jahodu a Ferka Putorisa k rechtorovej dcére Elene. V tomto diele
zanechal živé svedectvo o živote študentov na slovenských gymnáziách a o živote vidieckej
inteligencie v období matičných rokov.
Počas rokov pražského štúdia napísal celý rad poviedok, ktoré pokladáme za vrchol jeho
krátkej prózy, v ktorých sa naplno prejavili základné črty jeho autorského rukopisu: detailná
charakterová a psychologická kresba postáv. Vo svojich vrcholných poviedkach, ako Keď
báčik z Chochoľova umrie, Neprebudený, Na podkonickom bále a v novele Dies irae (Dni
hnevu) prechádza Kukučín od zobrazovania dedinského života v jeho každodennosti k
riešeniu zložitejších spoločenských a mravných problémov. V psychologickej poviedke
Neprebudený Kukučín s hlboko ľudským pochopením zobrazil myšlienky a city duševne

1
zaostalého dedinského pastiera husí Ondráša Machuľu. Ondráš sa stáva obeťou vybájenej
lásky k peknej Zuzke Bežanovie. V Ondrášovi autor priniesol do slovenskej literatúry nový
typ hrdinu z periférie dedinského života.
Dej:Ústrednou postavou poviedky je slabomyseľný husiar Ondráš Machuľa. Richtárova dcéra
Zuzka Bežanovie mu popletie hlavu rečami a sľubmi. Keď raz bola nahnevaná na svojho
snúbenca, sľúbila Ondrášovi, že sa vydá iba za neho. Ondráš je zaľúbený, chystá sa na
svadbu. Zuzka vidí vážnosť situácie a urýchli sobáš s bohatým Janom Dúbravovie. Ale
Ondráš ide na svadbu a poznanie, že Zuzka sa vydáva za druhého, v ňom vyvolá pocit krivdy.
Keď opustený Ondráš narieka nad zradou Zuzky, niekto zbadá, že horí Bežanovie šopa.
Všetci podozrievajú Ondráša. Ondráša priviazali povrazom o plot a nechali ho tam. Zrazu
prišla Zuzka a odviazala ho. Vysvetľovala mu, že si chcela vziať Jana Dúbravovie a nie jeho,
ale on ju nepočúval a neustále si mlel svoje, ako ho totka (teta) zavrela do komôrky a nestihol
prísť. Zuzka si pomyslela, že prišiel o rozum. V tej chvíli začala stará Bežanka kričať, že jej
husi sú ešte dnu. Ondrej tam vbehol, no už von nevyšiel. Zaľahli ho trámy a maštaľ sa naň
zrútila. Na druhý deň starý Bežan našiel Ondrášovo telo.
Humoristicko-satirická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie odzkadľuje Kukučínove
názory na upadajúce zemianstvo. Bol presvedčený, že zemianstvo je odsúdené na zánik.
Predstavuje čitateľovi postavu zemana Aduša Domanického z Domaníc (Domanický - doma
nič nemá), ktorý už nemá majetok a svoju záchranu vidí iba v smrti bohatého príbuzného –
báčika z Chochoľova. Aduš navonok vystupuje ako pyšný a majetný zeman, no v skutočnosti
sa jeho kaštieľ rozpadá a majetok hynie. Proti Adušovi stojí Ondrej Tráva, priekupník
a podnikateľ, ktorý bezohľadne zhŕňa svoj majetok.
Dej
Ondrej Tráva chodil po jarmokoch a kupčil. Raz sa na jarmoku stretol s pánom Adušom
Domanickým, ktorý prišiel o majetok a žil len z klamstva. Aj Ondreja oklamal, že má doma
jačmeň a lacno mu ho predá. Ondrej mu dal závdavok. Keď o nejaký čas prišiel do Domaníc,
pán Aduš mu ukazoval biedne bývanie a rozprával o tom, ako dá všetko prebudovať, aby
zakryl zlý dojem, ktorý v Ondrejovi vyvolala jeho bieda. Keď sa dostali do humna, zistil, že
je prázdne. A tu Aduš zrazu začal hovoriť o tom, ako musel jačmeň predať, aby nezhnil a že
peniaze nevráti, pretože Ondrej nedodržal slovo a neprišiel v dohovorenom termíne. Ondrej sa
znechutene chce odísť, ale zastaví ho Adušov sluha. Poradí Ondrejovi, aby si od Aduša pýtal
jasene – stromy, ktoré sú jediným pekným miestom na Domanického pozemku. Aduš je
zhrozený, lebo pod jaseňmi sú pochovaní jeho rodičia a predkovia, nechcel ich obrať aj o
posledný odpočinok. Aduš si uvedomuje, ako veľmi zle žil. Sľúbi Ondrejovi, že o týždeň mu
desiatku vráti a tak sa aj stalo. Ešte v ten rok zomrel báčik z Chochoľova. Aduš Domanický
plakal, jedni hovorili, že preto, lebo zostal na tenkom ľade. Iní zas, že mu bolo ľúto, že musí
báčika pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. Na najbližšom
jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil Ondrejovi.
Po ukončení medicíny odišiel na lekárske miesto do Dalmácie na ostrov Brač, no naďalej
udržiaval kontakty so Slovenskom. Po niekoľkých prózach, cestopisných črtách vznikol
Kukučínov román Dom v stráni zachytávajúci nielen príbeh nerovnej lásky mladého statkára
a sedliackeho dievčaťa vopred odsúdenej na neúspech pre okolnosti, ktoré autor interpretuje
ako prirodzené (tradícia, stavovské rozdiely), ale aj postupný rozklad patriarchálneho
sedliactva. V roku 1908 sa Kukučín s manželkou vysťahoval do Južnej Ameriky, kde pôsobil
ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Počas tohto pobytu pracoval na románe Mať
volá. Ani zmenené pomery po vzniku Československej republiky nedokázali Kukučína
presvedčiť, aby sa vrátil domov, natrvalo sa usadil v Chorvátsku. Žil v Záhrebe a v kúpeľnom
mestečku Lipiku, kde zomrel v roku 1928. Pochovaný je v Martine.
Dej sa odohráva v Dalmácii, na ostrove Brač. Román je kronikou jedného roku života na
tomto ostrove. Pod Grabovikom v stráni žije rodina Mateho Beraca. Mate Berac je hrdý,

2
sebavedomý težak, predstaviteľ sedliackej patriarchálnosti. V dedine je hostina, na ktorú
prichádzajú i jeho dcéry Matija a Katica. Na plese sa Katica zapáči synovi statkárky šory
Anzuly Dubčicovej – Nikovi Dubc̀icovi. Hlavnou predstaviteľkou statkárstva je šora Anzula
Dubc̀icová. Je múdra, rozvážna, pracovitá a energická. Šora Anzula má však vyhliadnutú inú
nevestu – Doricu Zorkovičovú, ktorá je v ústave pre výchovu mladých dievčat. Ani Mate
Berac s týmto vzťahom nesúhlasí. Šora Anzula si ho váži a tak sa dohodnú, že mladým
nebudú brániť a nechajú tomu voľný priebeh, preto im dajú „rok lásky“, čiže ak vydržia rok
spolu, ukáže sa, či išlo o skutočnú lásku. Žiarli iba Paško Bobica, težacký mládenec, ktorý
Katicu ľúbil už veľmi dávno a spoliehal sa na to, že sa zoberú a budú gazdovať na
rodičovskom majetku. Po čase sa vracia (z ústavu) Dorica Zorkovičová a na hostine
u Dubc̀icovcov (na ktorej Dorica bola hostiteľkou) sa pričinením Šory Anzuly stretáva s
Katicou. Na tejto hostine sa do Dorice (tak ako si to predstavovala šora Anzula) zamiloval
Niko a Katicu si nevšímal, tak sa nahnevaná odišla domov. Po oberačke ochorie Mate Berac.
Pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá rodina – Mateho jediným prianím je, aby sa Katica
vydala za Paška Bobicu. Katicinu lásku si opäť získava Paško Bobica.

Ukážka (Rysavá jalovica – úryvok)

Spomedzi krovia vyredikalo sa čosi, rovno Krtovi zastanúc cestu. Niet pochybnosti, to je oná
mátoha. Zjavila sa mu preto, že Krt nechcel nikdy uveriť iným, keď o nej vyprávali. Ruky
tenučké ako paličky, ale hrdlo dlhočizné-dlhé, dlhšie než ostatok tela. Mátoha rovno oproti
Krtovi rozšíri ramená, akoby ho objať a so sebou vziať chcela. No nemôže sa akosi až k nemu
dopraviť, lebo hodí sa vše na zem, až zamrznutý sneh od toho pádu zvrždí. Krt vidiac
nerovné, prežehnal sa po kresťansky. Zuby mu od strachu drkotali, takže jeden na druhý ani
nestačil dopadať. Adam mlčí, len sám v sebe myslí:
„Pane bože, to je mátoha! A ako sa hádže, a ide rovno ku mne. Och, Eva, Eva, už som tam!
Nikdy ma viac neuvidíš. Škoda peňazí a nového kožúška, čo mám na sebe!“
A Krt, vidiac, že žena ide k nemu, začal ustupovať k bútľavej vŕbe. Tam sa mienil pred ňou
schovať. Mátoha rovno za ním. Krt sa oprel o vŕbu a zvolal na mátohu:
„Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ A ukázal jej svoju ťažkú čugaňu.
Mátoha vyskočila vozvysok a padla na zem, aká dlhá bola. Krta opustila všetka smelosť,
skrčil sa a hľadal bútľavý otvor vŕby. Na šťastie otvor bol veľký a Krt malý, i tiahol sa do
vŕby, a to tanistrou vpred, aby sa jej dajak neuškodilo. Ako sa tak title, nohy sa mu na chodník
uvezú, a milý Adam je už, chvalabohu, dnu. Búšil sa hlavou o vŕbu, ba aj tanistru pritisol
chrbtom o vnútro vŕby, i schrapšťalo mu to v nej, ako čo by roztrhol razom pol štvrtníka
orechov. No on je len rád, že sa pred mátohou ukryl. Ale tá ešte posiaľ neodišla, ba kníše sa
mu pred očima zboka nabok. Vypne sa, vyskočí a hodí sa Adamovi na kolená, ktoré v otvore
vŕby ako krosna postavil. No ten sa pochlapí, chytí čugaňu a prásk po mátohe. Mocný úder
zadunel na jej dlhom hrdle, ktoré sa jej rozsypalo a odpadlo, i pádi od vŕby mátohin krátky
driek, ometajúc dlhým chlpatým chvostom. Bol to pes, dlhé hrdlo bola dbanka. Pes vošiel
niekam do kuchyne a chcejúc mlieko vychľaptať, vopchal hlavu do dbanky; no nemohol ju
stadiaľ vytiahnuť. Nevediac si rady, bežal poľom, až ho Krt od nej oslobodil. Krt, vidiac, jak
udatne bojoval s mátohou, vykríkol:
„Hej, nebudeš ty mňa viac mátať! A jak chytro sa premenila vo psa, keď som ju čugaňou
obdaril. Najhlavnejšie je: nebáť sa nikdy.“