Janko Kráľ: Zakliata panna vo váhu a 

divný Janko

Útvar: balada

Postava: divný Janko (má mnohé vlastnosti autora)

Kompozícia: tri časti

K časti I. Jej úvodné časti sú osobnou spoveďou romantického samotára, lyrického hrdinu, obrazom
jeho rodného kraja, detstva a mladosti, jeho nepokoja a blúdenia po brehoch Váhu.

V tejto časti sa dozvedáme aj charakteristiku hlavného hrdinu. Odlišuje sa od ostatných rovesníkov

svojou samotárskou povahou. Je hrdý, ukrutný a smelý. Je jedinečný, hnevu sa nebojí, o lásku
nestojí, u ostatných vzbudzuje nenávisť, nikoho nemá rád, neváži si svoj život a nevie si v ňom nájsť
miesto. V najťažších chvíľach nachádza uspokojenie v myšlienkach na rodný kraj, ovce, zbojníkov,
gajdy.... Jeho milujúci rodičia sú z neho nešťastní. Janko nerešpektuje zvyklosti - hoci je sviatok
Vstúpenia nejde do kostola, sviatočne sa neoblečie, blúdi v čiernom kepeni ako havran. Jeho pocit
smútku sa stupňuje, nepomáha mu ani plač. Od večere sa vychytí von. Dozrie v ňom rozhodnutie
odkliať "zakliatu pannu". Príroda sa začína pripravovať na príchod čohosi tragického, zvieratá cítia
blízkosť smrti.

K časti II. Autor stručne vysvetlí poveru, ktorá sa viaže na sviatok Vstúpenia. Začína sa text ľudového
typu balady, ktorý hovorí o tom, že kto o polnoci v tento sviatok skočí doprostred Váhu a prevráti si
šaty naopak, môže odkliať zakliatu pannu a tá mu vyplní každé prianie. Dej sa dramatizuje, blíži sa
polnoc, voda vo Váhu búcha o skaly, Janko sa prežehná a vrhá sa do rozbúrenej rieky.

K časti III. Nadránom pastierik budí dedinu smutnou zvesťou, že Janko je na brehu Váhu mŕtvy.
Nedodržal podmienku, že musí mať všetko oblečenie naopak - "múď si neprevrátil" (mešec na tabak)
a preto zomiera, tak ako zomierajú väčšinou osamelí bojovníci za práva svojho národa.
 Pavol Országh Hviezdoslav Ežo Vlkolinský
Lit. Druh – Epika
Žáner : Epická báseň
Hlavné postavy- Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec zo zemianskej rodiny
Estera Vlkolinská (Nestiera)–Ežova matka, zarytá zemianka, panovačná, hrdá, neústupná
Eliáš Vlkolinský - Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý
Žofka –krásna, mladá dievčina zo sedliackej rodiny

Vedľajšie postavy- Ondráč Blažkovie – oddávač

Gábor Šimúnov - Ežov verný priateľ
Judka – Eliášova manželka
Esterine slúžky – Mara, Zuza
Zuzana- Eliášová sestra
Miesto deja – Vlkolín

Dej:

Po smrti starého Beňa Vlkolinského zostal jeho syn Ežo ,aj s matkou Esterou hospodáriť na
otcovom majetku. Dobre sa im viedlo, pokiaľ matka Estera nezačala zapárať do Eža, že chodí
so Žofkou Beckovie, sedliackym dievčaťom. Darmo mu matka dohovárala, aby ju nechal a
našiel si inú, zo zemianskej rodiny. No on počúvol hlas svojho srdca. Hádka medzi Ežom a
matkou vyvrcholila. Keď sa Ezech nechcel Žofky vzdať , tak ho matka vyhnala z domu! Cestou
sa zastavil u strýka Eliáša, kde ostal bývať, lebo tam mu nik nebránil, aby po práci zašiel k
Žofke. Strýko mu vystrojil svadbu. Mladí odchádzajú bývať k Beckovým. Po rokoch sa Estera
vracia z poľa domov. Pred dedinou sedia malí chlapci na brvnách. Tu sa jeden vyrúti z klbka a
beží oproti nej ,objíme ju okolo kolien a volá na ňu stará mama.Hovorí jej ako rád ju vidí .
Najskôr sa ho chce striasť. No chlapec sa nedá odbiť a Estera sa ho opýta čie je a ako ho
zovú. Chlapča vykríkne „Ezechielov -Bockovie". Volajú ma Benkom. Nasleduje ju až na
statok, kde sa jej kadečo vypytuje. Až neskoro večer ho odnesie slúžka domov. Chlapča
odstránilo všetky sváry.Estera prijala nevestu so slzami v očiach a zasypala ju bozkami. A
veru nebanovala, Žofka bola dobrou gazdinou a jej syn bol tak isto dobrým mužom a
hospodárom.