13.

A OBRAz DEDINSKÉHOLOVEKAV POVIEDKoVEJTVORBE SLOVENSKÝCHREALISTICKÝCH AUTOROV

Dedinský lovek a jehomravnásila boli pre mnohých autorov základom národa (Detvan)
bola
Literatúra
realistická bezprikrášlovania, zobrazovala pravú tvárslovenskej dediny,iej biedu, neštastie,

pricinu vystahovalectva avojny a odsudzovala madarizáci

V dielach vystupovalo málopostáv, ale vemi
detailneopísaných,
Tény boli
rôznorodé. Ch ar.Po ui colle

Martin Kukuín

Rysavájalovica (poviedka)
Susedia Adam Krt aAdam Trnkajkedysi spolu dobre vychádzali, ale
Trnková odstrihla susedovej koze bradu a
a sa nerozprávali. sa stretnú Krtovi sa
Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost odvtedy Chlapi na jarmoky,
a pretože obaja majú doma prisne ženy, tak sa
zapái susedova jalovica, rozhodnú zapi dobrý obchod
v krme. Ked už sú v nálade a zistia, že jalovica nestojí pred krëmou, pustia sa do hadania, ale nikto ju
nevidel. Krt ide domov celý utrápený, spadne na fade a všetko, o kúpil na jarmoku, porozbija. S plaom sa
domy a káže mu vráti sa až jalovicou.
z
ho s
prizná žene, ie nemáani jalovicu, anipeniaze a ona wženie
ku lebo jeho žena ju odviazala spred krëmy že ju predal.
Trnka dovedie Krtovcom jalovicy, nevediac, Potom
idehlada Krta a nájde ho zarába peniaze na pile. Dovedie ho domoy,Adam Krt vráti Eve peniaze a zariekne
sa, že už nikdy nebude pit. Záver je výstrahou pred alkoholizmom

Neprebudený(psychologickátragická poviedka)
Zaoberása hlbokým ludským pochopením myšlienok a citov duševne zaostalého dedinského pastiera husí
Ondráša mrzáka). Kritizuje pomery a správanie sa.dediny k nemu a hovorí, že aj v
Machufudedinského
zmrzaenom tele sa skrvacitlivé fudské vnútro s túžbou po ludskom teple, porozumení a štasti. Dei sakoní
tragédiou spôsobenou lahkomysefnostou dediny, hoci pre Ondráša jesmrévykúpenim. Je o túžbe

nerovnocenného loveka zaradi samedziludi(malomeštiactvo).

Božena Slaníková -Timrava

Vyniká dokonalým spracovanim a kritikou ženskejpostavy (sedliaky, zvyššej spolonosti), zobrazuje
predovšetkým vzahové otázky(rodina,susedia, manželia); jej hrdipkyžijúdvojakým životom.-navonok sa
správajú tak, ako sa to vyžaduje vspolonosti, no vnútorne
nesúhlasia jeiprázdnotou s
egoistickou a
morálkou, kritizuje manželstvá zrozumu,
charakteristika postáv je nad dejom, nový typ ženy realistky s
chlapskou náturou a vnútorným monológom
(Tapákovci (novela)
Vdome žije 16 lenov rodiny, sú nezhovoriví, o ni záujem. Prichádza sem
konzervatívnia nemajú manželka
jedného z
apákovcova chce to zmenit, dostáva prezývkulTa-královná. Proti nej vystupuje neprívetiváAna)
- zmija, postihnutáláskou, iba sa plazí (yonkajšíkonflikt),
no vo vnútri je
citlivá atúži po láske (xnútorný

konflikt). Zostáva jej však len vyšívanie pre nevesty a bolest zradosti iných. Nakoniec sa li podarí presvedi
svojho muža a spolu sa presahujú do nového domu,avšak u rodiny Tapákovcov ni nedocielila.

Jozef Gregor Tajovský

Ždieranie bezbranných, alkoholizmus,
neriešitelná sociálna situácia, spomienky na detstvo so starým otcom,
obete osudu (siroty, vdovy, postihnutí
(MacoMlie
no
Autor jerozprávaom, nezúasthuje sana deji(dojem skutonej udalosti) Maco Mlieslúži ugazduJen
zajedlo,šatstvo a tabak, lebo po smrti otca nedostáva peniaze a nijaké dieva ho nechce. Pozná len tri veci:
si ani svoju rudskú hodnotu, o kone sa stará lepšie než o seba,
a
pokoru, prácu poníženie, Neuvedomuje
chodí špinavý a zanedbaný, už s ním nechcú jes ani sluhovia. Raz sa kone splašia, Maco okrivie a gazda ho dá
ku kravám. Jeho zdravie sa zhoršuje a on si uvedomuje, že sa blíži jeho koniec.Nakoniec zanedbaný umiera
v maštali pri kravách a jeho posledné slová patria gazdovi, i mu nezostal nieo dližný. Gazda si až v tej chvili
uvedomí cenu Maca Mliea a zabezpeí mu slušný pohreb, pretože mu to jedlžnýZobrazenie formujúceho

a deformujúceho vplyvu prostredianaloveka.

Mamka Pôstková (sociálna poviedka)
Opisuje utrpenieestneja pracovitej dedinskej ženy,razprávaomje hankový úradník. Mamka Pôstkovájtrpí
pri svojom mužovi pijanovi
a aj pri svojom synovi, ktorý kráa v otcových šfapajach, opúšta rodinu, odchádza

pracovat do inej dediny. Zane sa živi peením chleba pre celú dedinu a pomáha neveste a vnúatám.
Dlhuje banke tri koruny a estne vracala grajciar po grajciari zo svojej dižoby a nakoniec zostarnutá a chorá
predá aj perinu (symbol tepla a domova), aby mohla splati dlh a pokojne zomriet.
13.B VETA A SÚVETIE

VETA Out nsua

Je základnou syntaktickou jednotkou s uceleným významom.
Po významovej stránke je centrálnym slovom vety sloveso - jeho uritý tvar.

V jednoduchej vete je len jedno sloveso -v postavení prísudku (resp. viac v príipade viacnásobného vetného

prisudku).

Po gramatickej stránke tvorí základ vety gramatické jadro. &ynfax-jeef ot't je vera
Gramatické jadro tvorí:
a) Podmet a prisudok - v dvojlenných vetách- úplná (vyjadrený podmet a prísudok); neúplná (s
nevyjadreným podmetom).
vjednolenných vetách, kde je vyjadrený len jeden základný vetný len
základ - a
b) Vetný druhý sa nedá
PrSi. Dnes je dusno. Ide sa na výlet. Potraviny. Jednolenná veta slovesná
vyjadrit. Napr.: Nefajäi!
môže
(vetnýzáklad jesloveso
-
Pršíi.), neslovesná (vetný základ je iný slovný druh Potraviny. Ojojoj!)
by

JEDNODUCHÉ SÚVETIE
Zložené z 2 viet
delenie:

a) Prirad'ovacie: spojenie 2gramaticky rovnocenných viet (2 hlavné vety)

delenie:

Zluovacie: Vety sa spájajú na základe jednoduchého priradenia, asovej následnosti, log. postupnosti
Spoiky: a, i, aj, tiež, najskôr potom... Prišiel som domova dal som si obed.

Stupñovacie: druhá veta stupuje význam prvej

Spoiky: ba, ba aj, nielen
-
ale aj,... Videl som nielen srnky, ale aj srnce.

Odporovacie: druháveta popiera prvú

Spoiky: ale, no, lenže... Chcel som si urobi úlohu, ale zabudol som na ñu.

Vyluovacie: vety sa navzájom vyluujú

Spoiky: bud- alebo, bud, i... Pôjdem bud do kina, alebo do divadla.
b) Podradovacie: spojenie 2 gramaticky nerovnocenných viet - nezávislá hlavná veta je bližšie urená

závislou vedajšou vetou.

Druhy W:
podmetová
- sa Kto nech nejde do hory.
vlka bojí,

prísudková
- bola lla že nebolo páru v
taká, dedine.
jej celej

predmetová
-Nikdy som (ho) nepoul, aby povedal o jej len jedno zlé slovo.

príslovková
-Clovek tam, kde
žije najradšej sa narodil.

-škoda každého úderu,

prívlastková padol mimo. ktorý

ZLOŽENÉ SÚVETIE
Je súvetie pozostávajúce zaspoñ troch viet.
Typy (H = hlavná veta, V =vedajšia veta):

H-H-H (ložo prišiel, otvoril okno a prechladol)

H-H.V alebo H.V-H (Jožo prišiel a videl, že ..)

bolo pole, na ktorom.)
H.V-H.V (Vlavo bola cesta, ktorá., vpravo
alebo [V-V] H. (Nepovedal, o urobil, ani preo prišiel)
-vedlajšie vety sú rovnocenné
H.[V-V]
H.V.V. alebo V.V.H (Všetko si premyslel, aby sa nestalo, že ho nieo zaskoi) druhá vedfajšia veta je -
podradená prvej
V.H.V (KYmvoda zaala vriet, pripravil mäso, ktoré v nej chcel
varit)-hlavná
veta s vedfajšíimi vetami
rozliného druhu

Priklady:

Prišiel, ale bolo už neskoro. Priradovacie, odporovacie

Bolo mu tak, akoby umieral. Podradovacie,prísudková
Velmi ma potešila správa, že sa oteplí. Podradovacie, prívlastková

poolta 2lo cle arofr eunu