Otázka č.

15

A ) Odborný (náučný) jazykový štýl

 štýl verejného styku, objektívny štýl
 komunikačná sféra: pracovná (pracovisko, škola), záujmová (spoločenské aktivity),
verejná (médiá,konferencie)
 komunikanti: odborník ↔ odborník, odborník ↔ verejnosť, učiteľ ↔ žiak
 funkcia: zverejňovať a vysvetľovať nové poznatky odbornej i neodbornej verejnosti
 slohové postupy: výkladový (vysvetlenie javov), opisný (zachytávanie znakov
predmetu), informačný ( vymenúvanie údajov, názvov,čísel,...)
 žánre NŠ:
a) výkladové (výklad, projekt, prednáška, úvaha, recenzia) - výkladový s. postup,
b) opisné (odborný opis, recenzia, referát) – informačný a opisný s. postup

Vlastnosti NŠ:
o VEREJNOSŤ: určený na verejnú vedeckú komunikáciu, využíva len spisov. slová
o  PÍSOMNOSŤ: písomná forma – vedecké texty, články
o MONOLOGICKOSŤ: komunikácia bez spätnej väzby, kde adresát nie je prítomný -
Výnimky = referát a diskusný príspevok, ku ktorým sa adresát môže vyjadriť.
o ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: obsahujú odbornú terminológiu, presné údaje, fakty
podopreté citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu (1. os. pl.) Tiež
skratky, značky, skratkové slová.
o - POJMOVOSŤ: odborné texty obsahujú neutrálne slová (pomenúvajú vecne,
objektívne, bez citového zafarbenia), termíny a definície, ktoré označujúce podstatné -
typické vlastnosti predmetov a javov.

Druhy NŠ:
 vedecko-náučný: je určený odbornému publiku (lekárom, jazykovedcom).
Používa odbornú terminológiu konkrétneho vedného odboru – vedecké
konferencie, používa presnú citáciu a vedecké argumenty
 populárno-náučný (popularičačný): je určený širšej verejnosti, žiakom,
čitateľom odborných časopisov. Uprednostňuje domáce termíny, cudzojazyčné
vysvetľuje, používa parafrázu a voľnú citáciu

Jazykové prostriedky
· cudzie slová, odborné slová – termíny a internacionalizmy
· skratky, značky
· častý výskyt mien
· neosobné vyjadrovanie (3. os. sg.)
· iba prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
· iba oznamovacie vety, dlhšie vety – súvetia
· iba neutrálne slová (bez citového zafarbenia)
· združené pomenovania (kyselina sírová, podstatné mená)
· polovetné konštrukcie (napr. s činným a trpným príčastím)

Mimojazykové prostriedky
 údaje v číslach
 tabuľky, schémy, vzorce, grafy
 označovanie odsekov a kapitol číslicami, písmenami

B) Dráma postromantizmu a romantizmu - Ján Palárik, Jozef Gregor-Tajovský

Ján Palárik
- patrí do obdobia postromantizmu, vyštudoval teológiu, filozofiu, literatúru, jazyky. Zapájal
sa aj do politiky ako predstaviteľ Novej školy, ktorá propagovala spoluprácu s Maďarmi v
Uhorsku.
Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
- veselohra založená na zámene postáv, situačnej a jazykovej komike.
Hlavná myšlienka: poukázanie na toleranciu a zmierenie medzi Maďarmi a Slovákmi a
medzi spoločenskými vrstvami (šľachta, inteligencia, ľud). Autor žil v období silnej
maďarizácie v Uhorsku, a preto odmieta pomaďarčovanie, oslavuje vlastenectvo a úctu
k slov. jazyku.
Postavy:
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa, vlastenca, hrdo sa hlási k slovenskému národu, ale pozná
aj cudzie jazyky. Vzdelaná, bystrá, sebavedomá, neponižuje sa pred šľachtou, hrá na klavíri.
Je spoločníčkou grófky.
Grófka Elisa Hrabovská – sirota, od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom
Kostrovickým. Je krásna, milá, láskavá k služobníctvu i k ľudu. Pod vplyvom Miluše hovorí
po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu. ( v skutočnosti v tom období boli šľachta aj
mešťania odnárodnení, hlásili sa k Maďarom) Začne byť žiarlivá a pyšná, keď si gróf všíma
viacej Milušu.
Barón Ľudovít Kostrovický - snúbenec Elisy, študoval v Budapešti, hlási sa k maďarskému
národu, hoci má slovenský pôvod. Inak je priateľský, v citoch úprimný, dáva prednosť láske
pred majetkom.
Inžinier Ján Rohon – priateľ Ľudovíta, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa pomaďarčil.
Pod vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom, obdivuje ju a zaľúbi sa do nej kvôli jej
pokrokovým vlasteneckým názorom.
Capková – komorná grófky, namyslená, nesympatická slúžka, drží si odstup od ostatného
služobníctva i od ľu
Dej
Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka
sľúbi pomoc. Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec. Obe mladé ženy Elisa i Miluša
sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za
Milušu. Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté,
čo ženy, zamenia si úlohy. Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky.
Od grófa si vyslúži prezývku panslávka( dobové označenie pre národne uvedomelého
Slováka). Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku. Miluša sa mu prizná, že ona
nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka neodhalí ešte
svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti( ľudová slávnosť po pozbieraní úrody) sa objaví v
kroji ako predstaviteľka ľudu. Barón je ochotný sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky
pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho manžela.

Jozef Gregor – Tajovský: Statky – zmätky

Jozef Gregor Tajovský
- patrí do obdobia slov. realizmu (2. vlna), narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Otec bol
remeselníkom. Bol najstarší z desiatich detí, a preto sa dostal do opatery k starému otcovi. Tu
spoznal základné mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v jeho tvorbe, ktorej časť
venoval starému otcovi. Po vypuknutí vojny musel narukovať. Počas 1. sv. vojny bojoval na
ruskom fronte a prebehol do ruského zajatia, odkiaľ sa dostal do československých légií. Po
vojne pomáhal mladým intelektuálom.
Statky – zmätky
- sociálna dráma v 4 dejstvách, názov vyjadruje hlavnú myšlienku: statky (majetky)
spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch. Nad ľúbostným citom víťazia majetkové
záujmy a tým autor kritizuje mamonárstvo. Chcel ukázať spoločenské, morálne i osobné
následky honby za majetkom: vzájomnú nenávisť, rozbitie manželstiev, morálny úpadok.
Postavy
Tomáš Kamenský - vzor správneho a starostlivého otca, ktorý vidí klady i zápory svojich
detí aj svojej manželky.
Kata Kamenská - Tomášova manželka. Vidina peňazí ale aj dobrého života u Palčíkov ju
núti súhlasiť s vydajom veľmi rýchlo. Bola by rada, keby sa Zuzka vydala do dobrej rodiny.
Zuzka Kamenská - dcéra Tomáša a Katy. Pracovitá, poriadna a statočná. Nikomu nechce
ublížiť a snaží sa byť správnou manželkou, ale v manželstve s Ďurom sa trápi.
Ondriš - brat Zuzky. Nechce Zuzku pustiť do vydania sa za Ďura. Snažia sa spolu s otcom
matku presvedčiť, že v tejto svadbe ide o chamtivosť po peniazoch, ale tá nepočúva.
Ondrej a Mara Palčíkovci - chamtiví lakomí ľudia. Sú bezdetní. Zuzu a Ďura berú k sebe,
aby ich opatrovali a oni im za to po svojej smrti prevedú majetok. V skutočnosti sa tak skoro
nechystajú umrieť a snažia sa len ušetriť na robotníkoch na svojom majetku.
Jano Ľavko - rodinná autorita. Manželka i syn by ho mali poslúchať, ale Ďuro má vlastný
chorý rozum. Má dosť peňazí a na seba aj svoju rodinu je hrdý. Vychvaľuje sa a je
namyslený.
Žofa Ľavková - živá jazyčná a trochu prostoduchá žena. Oroduje za svojho syna a poslúcha
manžela.
Ďuro Ľavko - ich syn, model sukničkára, ktorý potrebuje za ženu multifunkčnú bytosť
ochotnú mu vo všetkom vyhovieť. Do roboty sa nehrnie.
Beta - má za sebou už jedno manželstvo. S Ďurom si padnú do oka a hoci ju majú za
dedinskú radodajku, do Ďura sa zaľúbi.

Dejstvá
1.
Ďurko je už chlap na ženenie, ale Beta sa jeho rodičom veľmi nepozdávala. Našťastie
Palčíkovci prídu s lepším nápadom. Chcú oženiť Ďura so Zuzkou Kamenskou. A keď rodiny
zostanú takto na hromade, chcú ich vziať za svojich, aby sa im starali o majetok, aby si
pestovali svoj a na sklonku ich života sa o nich postarali. Oni by im vraj potom nechali svoj
majetok. Táto predstava okamžite obalamutí celú rodinu Ľavkov aj Katu Kamenskú. Len
Tomáš Kamenský a jeho syn Ondriš nemajú z tejto svadby o majetky dobrý pocit. Nadšenci
hneď vypýtajú Zuzu zo služby a pošlú ju na tancovačku, kde už na ňu podľa plánu čaká Ďuro.
Zuzka sa podvolí názoru väčšiny a prijme závdavok, za čo od brata získa čierny bod.
2.
Je o živote v manželstve pre peniaze. Ďuro trávi celé dni mimo domova, väčšinu času s Betou.
Zuze doma len nadáva a dáva príkazy. Zuza ich pokorne prijíma, ale Ďurovi sa za ne
odmeňuje odmeranosťou a pochmúrnou náladou. Ich manželstvo nijako nefunguje a
nepomáhajú rady rodičov ani rady opatrovníkov. Po pol roku tehotná Zuzka od Ďura odíde.
3.
V tomto dejstve si Ďuro privedie k Palčíkovcom Betu. Istý čas žijú spokojne, ale konflikt o
majetky s opatrovníkmi neustupuje ani teraz. Palčíkovci majú pocit, že ich nové deti viac
vynášajú z domu ako prinášajú. Deti sú zas nespokojné, že nevidia na papieri sľúbený
majetok. Manželia sa medzi sebou začnú vadiť. Beta núti Ďura, aby si žiadal od Palčíka
vyplatiť aspoň čiastku z toho, čo u nich odrobil. Palčík sa rozhnevá a oboch ich z domu
vyženie s revolverom v ruke.
4.
Sú Vianoce. Za Zuzkou prichádzajú Palčíkovci, ktorí sa jej chcú ospravedlniť za vzniknutú
situáciu. Potom prichádza aj Ďuro, ktorý ľutuje svoj čin, chce, aby sa Zuzka k nemu vrátila,
ale už je neskoro. Dovolí mu vídať sa so synom, ale už mu neverí a nikdy sa k nemu nevráti.
Dráma
- je literárny druh, písaný vo forme veršov alebo prózy, využíva akčnosť (dej prebieha pred
očami divákov) a hovorovosť (charaktery postáv sa prejavujú v ich konaní a prehovoroch:
dialóg a monológ, nemá rozprávača (používa prítomný čas, knižná dráma používa
autorské/scénické poznámky), využíva scenár (lit. predloha), hry sa odohrávajú na
divadelnej scéne – javisko (dekorácie, rekvizity, svetlo, zvuk, pohyb, hudba).
Kompozícia drámy
1. vonkajšia: dejstvá (padne opona, je prestávka), výstupy (zmena scény a postáv na
javisku);
2. vnútorná: 5-členná = expozícia (úvod – zoznámenie s postavami, prostredím), kolízia
(zápletka – udalosť, ktorá zauzlí dej), kríza (vyvrcholenie deja), peripetia (nečakaný dejový
obrat), katastrofa (rozuzlenie deja).

Dialóg = rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Každý dialóg musí mať najmenej
2 repliky.
Replika = odpoveď na predchádzajúcu odpoveď (prehovor, výpoveď) partnera v dialógu
rozprávaní, rozhovore.
Autorská/scénická poznámka - text v zátvorke pri menách konajúcich postáv, nahrádza reč
rozprávača.