Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch:

- veselohra z prostredia vidieckej šľachty v 3 dejstvách, text oživuje rýmovaný verš

- kompozícia – ekokrpka (bez peripetie – nie je tu nečakaný zvrat)
- dožinky (obžinky) – slávnosť na ukončenie žatvy
- obrazom dožiniek (tradičných ľudových slávností) autor dosiahol zmierenie medzi spoločenskými
vrstvami - ľudu a šľachty
- svadbou pomaďarčených Slovákov so Slovenkami chcel poukázať na toleranciu a zmierenie medzi
Maďarmi a Slovákmi
- situačná komika, ľudový spev a tanec vytvárajú dojem spoločenskej harmónie – autor chcel
poukázať na reálnu možnosť spolunažívania
- použil slovenskú folkloristiku, ľudové tradície okolo zberu obilia a slovenské ľudové piesne, využíva
hovorový jazyk, príslovia, porekadlá
- vysmieva sa odnárodneniu – rodení Slováci sa hlásia k maďarskej národnosti
- konflikt sa vyvíja v dvoch líniách:
a.) národnostnej – názory vlastenecky vychovanej Miluše a sčasti aj grófky proti odrodilcom z Pešti
(Rohon, barón)
b.) spoločenskej – barón si myslí, že sa zaľúbil do obyčajného nevzdelaného dievčaťa a zememerač do
grófky = spoločensky nerovné vzťahy

- postavy sú rozdelené na:

 vlastencov – grófka Elisa (Eržika) Hrabovská, spoločnica Miluša Oriešková, inžinier Rohon,
učiteľ Orieška
 odrodilcov – barón Lajoš Kostrovický, komorná Capková (namyslená, drží si odstup od
ostatného služobníctva i od ľudu)
- zápletku tvorí dvojnásobný motív dvojníctva, ktorá mala byť skúškou skutočnej lásky
- hlavné postavy:
 grófka Elisa Hrabovská (predstavuje liberálnu vrstvu, pod vplyvom Miluše hovorí po
slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu (v tom období sa šľachta a mešťania hlásili
k Maďarom, boli odnárodnení), od detstva je zasnúbená s barónom Ľudovítom Kostrovickým)
 Miluša Oriešková (jej spoločnica, učiteľova dcéra, hrdo sa hlási k slovenskému národu, je
vzdelaná, neponižuje sa pred šľachtou)
 barón Ľudovít (Lajoš) Kostrovický (predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu, hoci
má slovenský pôvod, hlási sa k maďarskému národu, študoval v Budapešti, dáva prednosť
láske pred majetkom)
 zememerač, inžinier Ján Rohon (priateľ Lajoša, pôvodom Slovák, ale počas štúdií sa
pomaďarčil, vplyvom Miluše sa vracia k slovenským koreňom)
- v závere sa všetko vyjasní – grófka a barón, Miluša a inžinier

Do kaštieľa grófky prichádza otec Miluše, učiteľ Orieška, so žiadosťou o príspevok na opravu školy. Grófka
sľúbi pomoc. Elisa sa dozvie, že ju má navštíviť jej snúbenec Ľudovít Kostrovický. Obe mladé ženy Elisa
i Miluša sa dohodnú na skúške ženícha. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka sa bude vydávať za Milušu.
Prichádzajú barón Ľudovít s priateľom Rohonom. Ešte pred príchodom urobia to isté, čo ženy, zamenia si úlohy.
Nepravá grófka ich víta po slovensky, ale oni hovoria maďarsky. Od grófa si vyslúži prezývku panslávka (je to
dobové označenie pre národne uvedomelého Slováka). Nepravá grófka sa páči Rohonovi a vyznáva jej lásku.
Miluša sa mu prizná, že ona nie je grófka a zároveň sa aj Rohon prizná k zámene s barónom. Pravá grófka
neodhalí ešte svoju identitu. Na dožinkovej slávnosti sa objaví v kroji ako predstaviteľka ľudu. Barón je ochotný
sa s ňou oženiť aj napriek tomu, že má nízky pôvod. Nakoniec sa všetko vyjasní, každý si nájde toho správneho
manžela / manželku.