Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Problematika: Národnostný konflikt v historickom kontexte

Je najoblúbenejšou a najčastejšie hrávanou veselohrou. Vyslovil v nej i svoje demokratické

názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Jeho cieľom bolo poukázať na potrebu tolerancie
a zmierenie medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť
aj príslušníkov iných národov.
Idea: zmierenie slovenského a maďarského národa. Ústrednou témou: je boj proti odrodilstvu,
oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Využíva v nej dvojitú zámenu postáv, z čoho
vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek ktoré sa ku koncu príbehu vyriešia.

V kaštieli mladej grófky Elisy (Eržiky) Hrabovskej sa chystajú na dožinkovú slávnosť. “Na službu,
ako mi moja povinnosť káže. Ale teraz chcem vlastne oznámiť, že ponížení ženci a žnice
osvietenosti vašej chcú sláviť dnes večer radostné obžinky v kaštieli osvietenosti vašej” Grófka je
sirota, jej tútorom je bárón Kostrovický starší, s ktorého synom je už od detstva zasnúbená
(podľa šľachtických obyčajov). “Ach, nie, prosím pekne, ja som úbohá sirota.” Spoločníčkou
mladej grófky je Miluška, dcéra vlasteneckého učiteľa Oriešku. “Ha, moja dcéra sama tuná?”
Orieška vychoval svoju dcéru v národnom duchu, ale i k tolerancii k Uhorsku. Miluška je
vzdelaná, bystrá a sebavedomá. Usiluje sa o to, aby si šľachta všímala postavenie ľudu a aby mu
pomáhala. Grófka pod jej vplyvom hovorí po slovensky a hlási sa k slovenskému pôvodu.
Grófka Elisa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim
manželom. “„Ktorý sa mi včera navrátil šťastlivo z cudzozemska domov; ale mu je clivo v lone
svojho otca pre túžbu velikú čím skorej osobne poznať Eržiku. Pochybnosťmi svojej trápený
ľúbosti nemá doma zhovu ni trpezlivosti: preto vám zdeľujem, že dnes neomylne k vám na obed
príde; prijmite ho vďačne.“ “. Miluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere
nevie nič. Dohodnú sa, že ho podrobia skúške: počas dožinkových slávnosti sa grófka bude
vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úloho frófky Hrabovskej.
Mladý barón Ľudovít Konstrovicky prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je
úprimný, priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu,
hoci jeho rod má slovenský pôvod. “Volá sa Ján Rohon, rodom Slovák síce, lež sa ukazuje tiež
dobrý hazafi.” Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S
barónom sa rozprávajú po maďarsky. “ĽUDOVÍT (k Rohonovi): Tehát amellett maradunk,
barátom!” Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, že podľa
zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon
dostanú taký istý nápad ako slečny a zamenia si úlohy.

V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou,
v ktorej im vyčíta, že sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka“
vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu. “Ó, mne sa ver’
také vlastenectvo hnusí, ktoré má v škaredom odrodilstva hriechu svoj koreň; kto vlastný národ
zanedbáva, jeho jazyk haní, ľudom pohrdáva a k jeho osvete ani len stebolka nepriloží, lež len
svojim časným voľká výhodám”. Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a
učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o
ruku jeho „dcéry“. Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej
grófky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu. “Ja som vás oklamal”.

Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej
slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovicky, ktorý mladému páru požehná. Hra sa končí
zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným! “Do ktorej falošný barón (ukazujúc na Rohona)
sa zaľúbil, švárnu ale žničku tento (ukazujúc na Ľudovíta) si zasnúbil falošný inžinier”

Palárikove pokrokové názory vyslovuje učiteľ Orieška v rozhovore s barónom:

“...aby si Slováci a Maďari sväté práva spoločnej krajiny Uhorska spojenými silami bránili,
národnosti svoje vzájomne ctili, národnej vzdelanosti a osvety – bez ktorej blaho vlasti ani
myslieť sa nedá – jeden druhému úprimne dopriali, a aby žiadnej nenávisti, žiadneho sváru
medzi nimi nebolo...”