Čechovičov Literárne diela

á Dana
• Literárny druh: dráma
Literárny žáner: tragédia
Idea: Idea: nezmyselný zákaz krutého panovníka a
Sofokles - Antigona
láska dvoch ľudí 
Literárne obdobie: Klasické (Antické) obdobie -
Grécka literatúra - STAROVEK

Obsah
Antigona a Ismena mali dvoch bratov, ktorí sa zabili. Jedného
Antigona je
z nich zakázal Kreón pochovať, ale Antigona ho pochovala a
hrdinkou, lebo ako
pristihli ju. Antigonu dal Kreón zavriež do hrobu, aby zomrela
jediná sa odvážila
hladom. Kreónov syn Haimón, náčelník zboru a neskôr aj
vzoprieť Kreonovi,
prorok Teiresias presviedčali Kreóna, aby odvolal svoj
pretože považovala
rozsudok. Kreón ho odvolal, až keď prorok vyslovil kliatbu a
jeho rozhodnutie za
vtedy už bolo neskoro. Antigona sa v hrobke obesila, Haimón
porušenie ľudských
sa pri nej prebodol mecom a Haimónova matka(žena Kreóna)
zákonov; je
sa zo žiaľu tiež zabila.
morálnou víťazkou
aj keď pri tom príde
o život. búri sa proti
svetským zákonom 

STAR
OVE
K
  legenda pochádza z latinského slova
a znamená - to, čo sa má prečítať. Život a diela Konštantína a Metoda

• Voľba bratov Metoda a Konštantína za vedúcich tejto misie

STREDOVEK
nemohla byť lepšia. Ich rodný Solún bol naozaj
gréckoslovanské mesta a obaja bratia od detstva hovorili
miestnym macedónskym márečím. Mozgom –
organizátorom misie sa stal starší METOD, ktorý bol v tom
čase právnikom. No dušou a nervom byzantskej misie bol
asi o 10 rokov mladší KONŠTANTÍN. Bol mimoriadne
nadaný. Prednášal filozofiu na univerzite a pre svoju
učenosť si vyslúžil prezývku „filozof“. Ovládal niekoľko
jazykov, grécky, latinský, hebrejský, arabský, sloviensky. 
Prišli na pozvanie kniežaťa Rastislava

Aj na svoju cestu na Veľkú Moravusa veľmi dobre pripravil.
Bol si vedomý toho, že so svojim bratom príde na územie
VM – medzi ľud, ktorý nemá vlastnú literatúru a ani len
písmo. Preto chcel vytvoriť taký jazyk, ktorému by
obyvatelia VM rozumeli. Z malej gréckej abecedy zostavil
prvé slovanské písmo – hlaholiku. Ako literárny podklad
na vytvorenie tohto jazyka použil južno-slovanské
macedónske nárečie z oblasti Solúna. Pôvodný jazyk, ktorý
sa používal už predtým na pokresťančovanie Slovanov,
ktorí prišli na územie Byzancie.
Písmo cyrilika, vzniklo z veľkej
gréckej abecedy na začiatku 10
storčia v Bulharsku. Zároveň asi na
osobitnú žiadosť Rastislava, preložil
Konštantív do macedónskeho
nárečia, vtedy ešte veľmi blízkeho
jazyku moravských Slovienov, výňatky
z evanjelia a byzantský Súdny zákoník
pre svetských ľudí.
 Dej sa odohráva v Verone, ROMEO- syn
 Wiliam Shakespeare kde žili dva staré Montecchiho,
odvážny, nerozvážny,

Rómeo a Júlia znepriateľené rody –

Montekovci a Kapuletovci.
citlivý, galantný, verný
svojej, láske, počúva
hlas svojho srdca
JULIA- Capulettiho
dcéra, 13 ročná
mladá, dôverčivá,
• V Talianskom meste Verone žijú znepriatelené rody: Montekovci a Kapuletovci a ako milá,
mnoho iných talianskych rodov, aj oni sa z mocenských dôvodov nenávidia a verná, neskúsená,
stretajú sa v bitkách. Všetko krviprelievania zatiaľ zarazil svoju prísnu zatvorený oddaná, zaľúbená,
vojvoda. Romeo Montek sa na plese zamiluje do Julie, ktorá pochádza z nerozhodná, počúva
Kapuletovcov. Stojí pod Juliiným oknom a vyznáva sa z vriacej lásky k Júlii. Rómeo a hlas svojho srdca,
vážila si rodičov 
Júlia sa dajú hneď na druhý deň tajne oddať.

• Keď Romeo odchádza od kňaza Vavrinca, je zapletený do pr. Vyvolal ju Júliin

bratranec, prchký Tybalt, ktorý úkladne prebodol pod vystretými rukami
Romeovýma jeho priateľa Merkucia. Romeo tasí a Tybalta zabije. Je vypovedaný do
Mantovy. Rodina nalieha na Júliu, aby sa ihneď vydala za grófa Parise. Julie sa bojí
priznať svoj sobáš s Romeom. Odchádza pre útechu k otcovi Vavrincovi. Vavrinec jej
dá uspávací nápoj, po ktorom Julie upadne do zdanlivej smrti. 

• Je pochovaná do rodinnej hrobky. Vavrinec posiela posla za Romeom, ale posol

nedorazí včas, a Romeo, šialený zármutkom, prichádza do Verony. V hrobke
Kapuletovcov nájde Parise, zabije ho a sám sa otrávi vo chvíli, keď sa Julie vracia k
životu. Tú prichádza Vavřinec, aby odviedol Juliu k sebe, a zdrvený spozná, aké
nešťastie sa stalo. Tiež Julie nechce ďalej žiť a ukončí svoj život Romeovou
dýkou. Na miesto prichádza vojvoda. Až nad hrobom milencov sa rodičia zmieri. renezancia
  je to tragédia o hľadaní zmyslu ľudského
života. Hamlet chce žiť čestne, spravodlivo,
slobodne, statočne – ale žije vo svete, kde je
William
podlosť, zlo a faloš. Preto hľadá zmysel, či je
lepšie byť, či nebyť. Príde na to, že
Shakespeare-
samovraždou sa nič nevyrieši – zlo ostane
naďalej. Zostáva otázka, či je lepšie bojovať
Hamlet
proti zlu na svete, alebo sa o to nezaujímať.

• Dánsky kráľ Hamlet je zabitý svojím vlastným bratom Claudiom, ktorý túži po tróne a po korune. Všetci si myslia, že kráľa uštipol had,
ale Claudius mu počas spánku nalial do uší jed. Claudius sa ožení s Gertrúdou, vdovou po kráľovi a Hamletovou matkou. Na hradbách
Elsindoru sa začne zjavovať duch nebohého kráľa. Duch Hamletovi vyjaví, kto ho v skutočnosti zavraždil a zaprisahá Hamleta, aby ho
pomstil. Princ začne hľadať dôkazy proti Claudiusovi. Jeho strýko naňho pripravuje pascu, pri ktorej mu pomáha jeho hlavný kráľovský
radca Polonius, ktorý je proti ľúbostnému vzťahu svojej dcéry Ofélie a princa Hamleta. Princ predstiera šialenstvo a pritom obetuje
svoju lásku. 

Získa dôkazy o strýkovej vine ale omylom zabije Polonia. Ofélia sa z toho pomätie. Preto kráľ pošle Hamleta do Anglicka s dopisom, že
doručiteľa čiže princa treba okamžite zabiť. Hamlet vycíti sprisahanie a napíše nový list , ktorý potom vymení za ten pôvodný. Na hrad
prichádza Leartes, Oféliin brat, ktorý si žiada vysvetlenie o príčine smrti svojho otca Polónia. Nový kráľ mu prisahá, že vrah jeho otca
je už mŕtvy. Ich rozhovor preruší Gertrúda, ktorá oznámi Leartesovi, že Ofélia- jeho sestra sa od žiaľu zbláznila a utopila. Leartes
premohol smútok. Hamlet so svojím priateľom Horaliom sa prechádzajú okolo cintorína a vidia hrobára a smútočný sprievod, skryjú
sa, lebo sú vlastne na úteku. 

Po chvíli, keď Hamlet zistí, že pochovávajú jeho milú, vrhne sa k hrobu a je veľmi smutný. Prizná sa, čo k nej cítil a ako veľmi ju
miloval. Kráľ Claudius medzitým dohodne súboj medzi Hamletom a Leartesom, v ktorom má Hamlet zomrieť otráveným mečom. Prvé
aj druhé kolo zápasu vyhral princ Hamlet, kráľ mu na slávu podával pohár s jedom no Hamlet ho neprijal, v treťom kole Leartes
Hamleta poškriabe a Leartes sa prizná, že sa mu do krvi dostal smrteľný jed. Gertrúda sa medzitým netušiac, že v pôvodne
Hamletovom pohári je jed, napije z toho pohára. Claudiusovi sa nepodarí ju zachrániť. Jej posledný pohľad patril kráľovi a umrie.
Hamlet má ešte trocha síl, ktoré využije na to, aby zabil Leartesa a bodol ho kráľa, ktorý takisto umiera. Hamlet ešte pred smrťou
daruje kráľovskú korunu nórskemu kráľovi Fortinbasovi.
 Hugolín
Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola 

• mravné poučenia a praktické rady o rozmanitých veciach

a životných otázkach
• Cieľ skladby Gavlovič naznačil v titule „Valaská škola“ – je to
životná múdrosť a skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši,
• „mravúv stodola“ – sú zasa mravné ponaučenia a praktické rady Skladbu oživujú ohlasy
o rozmanitých veciach a životných otázkach na základe ľudovej poézie, ako aj
náboženských, svetských a občianskych morálnych zásad. Skladba
má päťdielny prológ, 21 úvodných spevov – „pastierskych nót“ ( sú veršované anekdoty a 11
to výjavy zo Starého zákona s tematikou pastierskeho života), po bájkových príbehov.
každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-reflexívnych
„konceptov,“ t.j. básní – mravných naučení. Za 21.časťou je
Básne sú napísané
• „Prídavek“ (59 konceptov bez úvodnej pastierskej nóty) bohemizovanou češtinou, to
a dvojdielny epilóg (O smrti a O sude poslednem), ktorý gajduje znamená
valach. Gavlovič vychádzal z princípu číselnej kompozície, a preto
mu vyšlo konečné číslo 1298 „konceptov.“ Mravné naučenia severozápadoslovenským
a praktické rady adresoval autor jednotlivcovi a jeho vzťahu nárečím s českými
k Bohu, blížnym a spoločnosti. Venoval sa témam, v ktorých sa jazykovými prvkami.
pokúsil opísať základné medziľudské vzťahy: rodina, priateľstvo,
práca, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, ale aj zloba, vojna, opilstvo,
povery, chudoba, bohatstvo, zlodejstvo a iné.
• 
BAROKO
 Moliere – Lakomec 
• Eliza, Harpagonova dcéra, sa prisľúbi Valérovi za ženu bez otcovho vedomia.
Preto sa Valér votrie Harpagonovi do priazne ako jeho správca a to všetko
len preto, aby si mohol vziať Elizu za ženu. Pritakáva na všetko, čo Harpagon
povie, až si ho pán obľúbi.
• Kleant, Harpagonov syn, miluje Marianu a je rozhodnutý ju požiadať o ruku.
Súrodenci si navzájom prezradia, že každý niekoho ľúbi, až raz sa s nimi chce
Harpagon rozprávať o svadbe, konkrétne, či poznajú Marianu. Kleant ostane
prekvapený, ale obaja prikývnu. Nato im otec oznámi, že Kleanta chce
oženiť so starou bohatou vdovou, Elizu s Anzelmom, ktorý tiež nie je
najmladší, ale nechce veno, lebo má dosť svojho bohatstva a sám si chce
vziať Marianu.
• Keď Kleant zistí, že s Marianou sa tak ľahko neožení, rozhodol sa vziať si
pôžičku a utiecť so svojou milou. Pôžičku mu vybavoval sluha Šidlo cez
Majstra Šimona od neznámeho pána. Až keď sa Kleant stretne s tým
neznámym pánom, zistí, že je to jeho otec. Celý incident nakoniec
Harpagona doženie k ešte vačšej opatrnosti a starostlivosti o celý svoj

komédia- majetok - 10 000 toliarov zakopaných v zemi v záhrade.

• Harpagon požiada Frozínu, miestnu dohadzovačku, aby mu dohodila

klasicizmus Marianu a tá dúfa, že jej za to aj niečo dá. Dievča mu síce dohodila, ale
odmenu nedostala. Mariana príde spolu s Frozínou do Harpagonovho domu
a s Elizou majú ísť na trh. Keď odídu, Harpagon sa od Kleanta pokúša zistiť,
ako je to medzi ním a Marianou. Nakoniec zistí, že sa majú radi a hneď nato
 Harpagon – Lakomý mu ukradnú zo záhrady 10 000 toliarov. Zavolá komisára a vypočúvajú
človek, schopný Jakuba - kuchára a kočiša v jednom. Ten sa chce pomstiť Valérovi za bitku
a tak im povie, že videl správcu, ako kradne. Keď vypočúvajú Valéra, ten sa
zavrhnúť  svoje deti pre prizná, že miluje Elizu a stále nevie, že sa vyšetruje krádež. Pomedzi to príde
peniaze a vždy každého Anzelm podpísať svadobnú listinu a zistí, že jeho dávno stratené deti sú
Valér a Mariana. Prizná sa, že to on je don Thomas d´Alburcy, ich otec. Je
podozrieva z krádeže šťastím bez seba a nakoniec si Kleant vezme Marianu, Valér Elizu, Anzelm
jeho drahocenných každému sľúbi veno a hostinu a Harpagon dostane 10 000 toliarov nazad.
Klamára Jakuba nechajú komisárovi a Harpagon je šťastný, že nemusí
toliarov. nikomu dávať veno, ani robiť svadobné hostiny.
Básnická skladba Ján Kollár - Slávy dcéra 
o láske k žene a
slovanskej vlasti,
inšpirovaná
láskou autora k • Předzpěv: Autor žiali nad zemou Lužických Srbov, ktorí boli už v minulom storočí takmer
F. Schmidtovej, s ponemčení. Obáva sa aj takéhoto istého osudu na Slovensku. Hovorí, že Horšie ako zlé časy je
pre národný život človek bojujúci proti vlastnému národu. Autor sa obracia na susedov
ktorou sa slovanských národov, ktorí proti nim viedli vojny. Oslovuje Nemecko, ale vyčíta všetkým
zoznámil počas národom, ktoré inému siahli na slobodu, napr. Anglicku vyčíta aktivity v Indii, kritizuje aktivity
Turkov v Grécku... Posudzuje svet v zmysle svojho demokratického kréda.
štúdií v
Nemecku. Motív • I. spev: Ústrednou témou je láska, lyrický hrdina vyznáva lásku MÍNE, ktorá sa stáva Slávy
dcérou. Láska zaľúbenosť, vrúcnosť citu posúvajú túto časť Slávy dcéry k preromantizmu. V kráse
cesty, ktorou Míny ukrýva sa krása Poľky, Srbky, Slovenky, Rusky.. V opise krás milovanej ženy cítiť vrúcnosť,
prechádza z ktorú klasicizmus nepoznal. Raz v noci za hrdinom prichádzajú dvaja duchovia (jeden s mečom,
druhý s natiahnutým šípom). Nasleduje rozlúčka s Mínou a sľub vernosti. Hrdina zanecháva svoju
Nemecka z Mínu v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.
územia
Lužických Srbov • II. spev: Básnik odchádza z krajiny míny cez Labe. Láska je neustále v popredí záujmu, ale
zaznievajú už menej šťastné tóny, pretože lyrický hrdina je ďaleko od svojej milej. Všíma si českú
na Slovensko, zem, jej postavenie vo svete. Zem so slávnou minulosťou musí prijímať príkazy cudzích. Nevidí
vinníkov len u cudzích, ale hovorí že, najväčšia národná vina je pasivita.
zamýšľanie sa
nad osudmi • III. spev: V kraji od Tatier k Tokaju prežil šťastnú mladosť, o to viac pociťuje svoj žiaľ. Hovorí o
národov, ktorých tom , že riešenie by bolo v zabudnutí.

územím • IV. spev: Léthe - rieka, kde nachádzali zabudnutie.

prechádza
iz mu • V. spev: Mína sa mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi, kde sú všetci, čo Slovanom

la sic priali, a po slovanskom pekle, kde sú všetci neprajníci.

k
s
 romantizmus
1863 Matica -Slovenská Štúrovci

• Štúrovci bol hlavný prúd slovenského Ľudovít Štúr

národného hnutia v polovici 19. storočia
 nazvaný podľa najvýznamnejšej
Ján Kalinčiak
osobnosti Ľudovíta Štúra. Samo Chalupka
• Formovali sa v 30. rokoch zo študentov Andrej Sládkovič
evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa
združovali v spoločnosti českoslovanskej.
Janko Kráľ
V duchu moderných európskych Ján Botto
politických ideí štúrovci odmietali Janko Matúška
systém Svätej aliancie, feudalizmus, 
absolutizmus, privilégiá šľachty, 
Michal Miloslav Hod
maďarizáciu, požadovali suverenitu ža
národa, zásadu ústavnosti a Jozef Miloslav Hurba
zastupiteľstva. n
• Kontaktovali sa s rovnako radikálne August Horislav Škul
orientovanými študentskými krúžkami v
slovanských mestách. Veľkú pozornosť
téty
venovali ľudovej kultúre a životu Samo Tomášik
neprivilegovaných vrstiev, ku ktorým sa Viliam Pauliny-Tóth
obracali svojou literárnou tvorbou i
praktickou činnosťou.
Ján Francisci-Rimavs
ký
.
 Ján Botto - Smrť Jánošíkova

romantizmus

• V tomto diele chce autor zobraziť Jánošíka ako junáka slobody. Nechce
opísať jeho hrdinské skutky, ale chce vyjadriť svoje city, ťažký osud
poddaných, bezradnosť a odvahu slovenského národa.
• Idea nevyjadruje boj poddaných a zbojníkov s pánmi, ale len spomienky
na tieto časy. Ide o vykreslenie troch záverečných fáz života Jánošíka, a
to zlapanie, väznenie, smrť.

Hlavné postavy: 
Juro Jánošík - udatný, smelý slovenský junák, túži po slobode zotročeného národa 
Gajdošík - jeho priateľ, neskôr zradca
Paríž 3. 1. 1482 – Sviatok bláznov. V uliciach sa zhromažďuje dav –
remeselníci, študenti, pisári, žobráci. Nikto nemá záujem o divadelné
predstavenie hry Pierra Gringoira, ale publikum očakáva veľkú
Victor Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži 
udalosť – voľbu kráľa bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť
najhroznejšie grimasy. Z kandidátov sa nikto nepáčil až na jedného –
bol ním Quasimodo. Bol hluchý, krivý a hrbatý. Zobrali ho na nosidlá
pre pápeža a odišli. V sále ostalo len pár ľudí, aj tí odišli, keď jeden zo
študentov povedal, že na námestí tancuje Esmeralda. V sále už nikto ESMERALDA – krásna cigánka. Nekontrastná postava, je hlboko
neostal. Pierre odišiel tiež a blúdil po uliciach. Nakoniec sa dostal k
ohňu radosti, kde tancovala Esmeralda. Pozeral sa na jej vystúpenie.
mravná. Vášnivo sa zamiluje do kapitána lukostrelca Phoeba. Kvôli
K ohňu prišiel aj sprievod s Quasimodom. Esmeralda skončila svoje láske by sa vzala všetkého.
vystúpenie a odišla domov. Za ňou išli dvoja muži. Pierra Esmeralda Ako 6-mesačnú je Cigáni ukradnú Chudôbke – parížskej dievčine – a
zaujala a vydal sa za ňou. Odrazu vidí ako ju dvaja muži chcú uniesť. vymenia ju za znetvorené dievča. Uchováva si črievičku od detstva,
Pierre zavolá hliadku a sám ide Esmeralde na pomoc. Pierre vidí ktorú mala obutú pri únose. Svoju matky spozná tesne pred popravou
Quasimodovu tvár. Hliadka vyslobodí Esmeraldu z rúk Quasimoda a
– je to bláznivá kajúca.
zatknú ho. Esmeralda z miesta utiekla. Keď ju videl Pierre utekať,
rozbehol sa za ňou, ale stratila sa mu a ešte aj zablúdil. Prišiel na Jej láska je nešťastná. Phoeba ju len využije. Je obžalovaná z
námestie, kde bývali zlodeji a žobráci. Chytili Pierra a chceli ho obesiť. bosoráctva lebo je Cigánka. Jej smrť vyznieva tragicky, lebo umiera
ako obeť.
Už, už videl na šibenici, keď vtom Šaľbiar Gundrošík sa spýta: ,,ktorá
zo žien si zoberie za manžela toto muža?“ Bolo ticho. Vtom prišla
Esmeralda a zachránila Pierra zo slučky. Stali sa manželmi. Quasimoda
odsúdili na trest bičovaním. O nejaký čas tancovala Esmeralda pred
Chrámom Matky Božej. Z chrámu ju sledoval Claude Frollo, ktorý Odohráva sa v prostredí Paríža a kostola Notre-Dame.
chcel Esmeraldu získať. Ale sledoval ju aj kapitán Phoebus, ktorý ju Romantický príbeh krásnej Cigánky a obludného
vyslobodil z rúk Quasimoda. Phoebus a Esmeralda si dohodnú
schôdzku. Pri bozkávaní ich nájde Frollo a bodne Phoeba do chrbta. Quasimoda, dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a
Privolaná hliadka nájde pri Phoebovi iba Esmeraldu. Obvinia ju z bezprávia stredoveku.
vraždy. Vo väzení ju navštívi Frollo a ponúka jej slobodu, ak pôjde s
ním. Odmieta ho. Pred popravou ju zachráni Quasimodo, a zoberie ju
do chrámu ako do azylu. O odsúdení sa dozvedia zlodeji a žobráci.
Spravia výpravu a idú Esmeralde na pomoc. Quasimodo chráni chrám

rom
a odoláva náporu vzbúrencov, ktorí rozoženú vojaci. Toto využije

us
Frollo a unesie Esmeraldu. Odvedie ju k starej babe, ktorá spozná v

a
Esmeralde svoje dávno stratené dieťa. Strážnici však Esmeraldu

nti
nájdu, a odvedú ju na šibenicu. Jej popravu sledujú Quasimodo a
Frollo. Quasimodo z pomsty zhodí Frolla z veže. Frollo sa zachytí, ale

zm
padne pred chrám mŕtvy. Quasimodo po smrti Esmeraldy opúšťa
Paríž. V Paríži ho už nikdy viac nikto nevidel...
• Román týmto končí. Je poprepletaný rozsiahlymi opismi Paríža.
 Samo Chalupka - Mor ho!
Andrej Sládkovič: Marína
Za všetkých okolností bojovať za slobodu
svojho národa, aj v už vopred prehratom
boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve  

Krása: - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie  K cisárovi prichádzajú slovenský poslovia, ktorých autor opisuje ako junákov
vysokých a zdatných. Praktiky ako napríklad: hlboké úklony, alebo klaňanie sa
predstavy krásy a Maríny – autor je 
cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale
opojený krásou a stelesnenie nachádza v zároveň cisára varujú. V ich krajine je hriechom keď, sa niekto nadraďuje nad
dievčine  ostatných, keď im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje
problémy. Ich zvykom síce nie je napádať cudzie vlasti (mierumilovnosť), ale
Láska- Sládkovič v Maríne vykreslil jedno nemajú inú možnosť ak chcú prežiť. Ich nepriatelia si často podrobili ich krajinu
a nazdávali sa, že z ich práce budú žiť naveky. Junáci prinášajú cisárovi na
z najoriginálnejších vyznaní lásky v
privítanie a na znak priateľstva chlieb a soľ. On však ich dary odmieta a
literatúre  odmieta aj ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Pyšným hlasom im povie, že
Láska dvoch mladých ľudí v Maríne rovnako ich vlasť ako aj všetky krajiny, ktoré povstali v boji proti Rímu, budú
nenašla naplnenie; lyrický hrdina cíti, že dobité, ľud zotročený a mladí junáci odvedení. Posli sa však jeho slov
jej hrozí nebezpečenstvo.  nezľaknú. Práve naopak, hľadia mu rovno do očí, bez strachu. 

Slovensko- lásky k Maríne a
lásky k Slovensku.  nepočítajú a statočne bojujú. Sú si vedomí toho, že ich nepremôžu, ale ak už
mladosť nevníma ako fyzický
vek, ale ako stav ducha, živú
túžbu , zmeniť skutočnosť a
Vytasia meče a akoby jedným hlasom zvolajú „Mor ho!“. Cisár sa zo strachu
vrhá medzi svoju družinu. Na povel sa každý vojak chytá zbrane a zrazu je celá
slovenská družina obkľúčená rímskymi vojakmi. No posli nepriateľov
majú padnúť, tak nech padnú ako víťazi. Junáci bojujú ako kedysi ich dedovia,
čo bránili vlasť pred nájazdmi a ktorých mená sa stali nesmrteľnými v ľudových
piesniach. Posli zomierajú ranení ale bez vydania hlásku, nikdy sa už nevrátia,
padli v boji za národ. Stávaju sa morálnymi víťazmi. Po skončení boja stojí cisár
na bojisku, ale nemá dôvod radovať sa. Vidí mŕtvych Slovanov ,ale takisto aj
hromady svojich vojakov ležiacich tam bez života.

uskutočniť svoje túžby a ideály

romantizmus
 Alexander Sergejevič Puškin - Kapitánova dcéra  romantizmu
s

• najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným
hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u
Semionovského vojenského pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už
ako sedemnásť ročného ho otec poslal so sluhom Saveľjičom ku svojmu pluku do Belogorskej
pevnosti, Orenburskej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a
stratili smer na šírej, snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej
fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej
pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu.
Máriu mal rád tamojší seržant, no ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské
dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj
Griňova.

Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé
Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemaľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára
Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici a bol mu vďačný za jeho
láskavosť a štedrosť. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov
so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov.
Máriu zachránila popova žena, u ktorej sa skrývala. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom,
spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom,
ktorí síce boli najprv proti ich vzťahu, no neskôr si ju veľmi obľúbili. To sa mu podarilo len po
známosti s Pugačovom. Ale neskôr bol Griňov ako Pugačov špeh cárovnou obvinený a
vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a tá, keď vypočula celú pravdu, prepustila Griňova.
Martin Kukučín - Martin Kukučín - Rysavá jalovica
Neprebudený 
Po smrti svojich rodičov žije Ondráš Machuľa u totky, ktorá sa o neho
stará s materinskou láskou. Je dedinským husiarom. Žije vo svojom
vlastnom svete, ktorý si vysníval. Vrstovníci sa mu vždy vyhýbali, ale s
deťmi vychádza veľmi dobre. Často sa s nimi hráva alebo im rozpráva
• Adam Krt sa so ženou rozhodne, že kúpia
rozprávočky.  jalovicu a tak sa Adam vyberie na trh.
Jeho pokojný život naruší Zuzka Bežanovie. Raz, keď mu doniesla obed, Jalovicu však nekúpil a vracal sa domov, keď
mala zlú náladu, lebo sa pohádala so svojim milým Jankom Dúbravovie.
Ondráš povedal, že si ju vezme za ženu. Zuzka si z neho spravila srandu. stretol Adama Trnku, od ktorého kúpil tú
Povedala: „... veď ja ti poviem, keď budeš mať prísť. Ešte nechtík vytúženú jalovicu. Kúpu oslávili v krčme, pri
nekvitne. Vieš?“ Ondráš si jej slová vzal k srdcu. Zmenil sa, začal si svoju
prácu plniť lepšie, zodpovednejšie. Od tej chvíle sa venuje len príprave na ktorej priviazali aj jalovicu. Keďže Trnka už
sobáš. Aby si mohol dať ušiť nové háby, vyrába habarky a opálky, ktoré dlho nebol doma, vybrala sa ho hladať žena.
potom predáva tetkám v dedine. Ani len netuší, že Zuzka sa s ním iba
zahráva. Tá sa zatiaľ chystá na svadbu s Jankom Dúbravovie. V deň svadby Našla ho v krčme s Krtom a nahnevaná
sa už Ondráš vyoblieka do nových šiat, ale totka ho zamkne v pitvore. zobrala jalovicu. Adam ju dlho do noci hľadal
Podarí sa mu utiecť a beží k Bežanovie domu. Keď sa dozvie, že Zuzka a
Jano sú už svoji, je sklamaný, vyjde von a smúti, pretože si myslel, že
a odišiel s tým, že už sa nevráti. Po
zmeškal vlastnú svadbu a preto si namiesto neho Zuzka zobrala Jana. niekoľkých dňoch ho Trnka našiel.Krt po čase
Vtedy však stodolu Bežanovcov zachvátia plamene. Všetci utekajú z domu príde domov s peniazmi a sľúbi, že už nikdy
a zachraňujú dobytok z maštale. Zabudnú však na husi. Keď stará Bežanka
zistí, že jej husi ostali v horiacej maštali, volá o pomoc. Ondráš neváha, nebude piť.
vrhne sa do maštale a vyháňa husi. Vtom sa povala prepadne a Ondráša
aj s husami pochová v plameňoch. Na druhý deň je pohreb a všetci smútia
za nebohým pastierom.

Ondráš Machuľa: postihnutý človek, s

detinským zmýšľaním, túžiaci po veľkej láske
ktorá sa nikdy nenaplnila, veľmi vzdorovitý,
nedal na rady druhých ľudí, nikomu by neublížil
ani muche

realizmus
 Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie

• Gazda Ondrej Tráva zanechá gazdovstvo synovi a dá sa na kupčenie. Na jarmoku sa zoznámi
s Adušom Domanickým. V krčme sa po prvýkrát stretli, keď práve Aduš zabával spoločnosť
svojími výmyslami a chvastaním sa o svojom bohatstve a báčikovi z Chochoľova. Tráva a Aduš sa
dajú do reči, Aduš začne Ondrejovi ponúkať na predaj jačmeň a Tráva na rozumnú cenu
pristúpi. Dá Adušovi desiatku, ako zádavok, s tým, že mu ju Aduš vráti, keď si príde po jačmeň.
Na druhý deň, na jarmoku v Sv.Tomáši, uvidí Tráva Aduša Domanického s manželkou, ako sa
vezú na starom schátralom voze, biedne odetí s vychudnutými koňmi. Ondrej sa začudoval,
prečo chodí on, bohatý zeman, po svete ako bezdomovec.

Po jarmoku sa vybral do Domaníc k Adušovi po jačmeň. Cestou prespal u gazdu Juráňa a jeho
ženy Katreny. Tráva sa od nich dozvedá, že Aduš je podvodník a klamár. Hoci zdedil krásny
kaštieľ, pre jeho lenivosť chátra. Jeho báčik mu síce pomáha, ale on všetok majetok premrhá,
berie zádavky od koho môže a predáva aj to, čo nemá. Ondrej sa teda vyberie za Adušom
a dúfa, že tie reči nie sú pravda. Keď Ondrej prišiel ku kaštieľu, pochopil, že na takomto
hroznom, schátralom a biednom mieste určite žiaden jačmeň nebude.

Nahnevaný Tráva vtrhne Adušovi do izby a pýta si jačmeň, alebo späť svoj zádavok. Stále
pokojný a sebavedomý Aduš povie Ondrejovi, že nemá ani jačmeň, ani desiatku, ale že keď
báčik z Chochoľova umrie, všetko mu vráti. Nešťastný Tráva sa vracia domov, keď vtom ho
zastaví Adam – Adušov sluha. Poradí Ondrejovi, aby si od Aduša pýtal jasene – stromy, ktoré sú
jediným pekným miestom na Domanického pozemku. Ondrej tak aj vykoná. Aduš je zhrozený,
lebo pod jaseňami sú pochovaný jeho rodičia a predkovia, nechcel ich obrať aj o posledný
odpočinok. Aduš prechádza katarziou, uvedomuje si , ako veľmi zle žil. Sľúbi Ondrejovi, že
o týždeň mu desiatku vráti a tak sa aj stalo. Ešte v ten rok zomrel báčik z Chochoľova. Aduš
Domanický plakal, jedni hovorili, že preto, lebo zostal na tenkom ľade; iní zas, že mu bolo ľúto,
že musí báčika pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu. Nech už bolo
alo chcelo, ale od pána Aduša už nikdy nik nepočul to známe: ,,Keď báčik z Chochoľova umrie...“
 Ján Palárik - Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

• Učiteľ prichádza na zámok za dcérou Milušou. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o

podporu pri oprave školy. Grófka pomôže učiteľovi Orieškovi a dohodne sa s ním o
príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom.
Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť
Realizmus
radostné obžinky.
• Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna. Barón Kostrovický
píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce
dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za
grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona
a jeho priateľ za baróna.
• Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa
nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho
očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa
do nej na prvý pohľad zamiluje. Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a
rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej
spoločníčka.
• Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o
Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si
zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania
nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od učiteľa dozvedá, že Miluša je jeho dcéra
a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená
grófka. To sa dozvie, až keď požiada učiteľa o Milušinu ruku
• Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.

Jozef
Gregor Tajovský: Maco Mlieč
Rozprávač sa stretáva s Macom, ktorý pásol kravy. Rozprávajú sa
o Macovej robote, o tom ako dlho už pracuje u gazdu, koľko
má rokov, akú má plácu. Starý Mliečnik je so svojou robotou
spokojný, je rád, že má kde bývať, že dostane jedlo, šaty a
kúsok tabaku do fajky.
Maco Mlieč ako osemnásťročný prišiel k majetnému gazdovi za
paholka ku koňom. Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť,
ale za takého mrzáka nechcela ísť ani jedna dievka. Ako
mládenec si holil celú tvár, vlasy začesával a dával
podstrihovať. Ale prešlo niekoľko rokov, čím ďalej, tým viac sa
zanedbával.
Tak vyše dvadsať rokov Maco bol pri koňoch. Rád ich opatroval,
ako svoje vlastné. Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky.
Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym paholkom.
Raz podvečer šiel po gazdu do mesta, kone sa mu splašili a
Realizmus
Maco si zlomil nohu. Kedže na nohu kríval, začal robiť pri
voloch. No o pár rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho
gazda dal ku kravám. V jeseni spával na poli i doma. Nikomu sa
neponosoval, že mu dych počalo stavať a v nohe ho štiepalo.
Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v
telínci bola.
Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom
vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že posledné dni len ležal a
svoju robotu neporobil. No sám gazda mal voči Macovi dlh. On
však žiadne peniaze nechcel, len chcel, aby mu poriadny
pohreb vystrojili a na cintoríne pochovali. Výrazným
momentom je, že Maco ďakuje gazdovi za všetko čo pre neho
urobil a bozká mu ruku.
Autor v Macovi Mliečovi zachytáva život a životné
podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa
nedokáže sám brániť. Kritizuje zdieranie
pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším.
Statky-zmätky 
Ďurko je už chlap na ženenie, ale Beta sa jeho rodičom veľmi
nepozdávala. Našťastie Palčíkovci prídu s lepším nápadom. Chcú oženiť
Ďura so Zuzkou Kamenských. A keď rodiny zostanú takto na hromade,
chcú ich vziať za svojich, aby sa im starali o majetok, aby si pestovali
svoj a na sklonku ich života sa o nich postarali. Oni by im vraj potom
nechali svoj majetok. Táto predstava okamžite obalamutí celú rodinu
Ľavkov aj Katu Kamenských. Len Tomáš Kamenský a jeho syn Ondriš
nemajú z tejto svadby o majetky dobrý pocit. Nadšenci hneď vypýtajú
Zuzu zo služby a pošlú ju na tancovačku, kde už na ňu podľa plánu čaká
Ďuro. Zuzka sa podvolí názoru väčšiny a prijme závdavok, za čo od brata
získa čierny bod.
- Je o živote v manželstve pre peniaze. Ďuro trávi celé dni mimo
domova, väčšinu času s Betou. Zuze doma len nadáva a dáva príkazy.
Zuza ich pokorne prijíma, ale Ďurovi sa za ne odmeňuje odmeranosťou
a pochmúrnou náladou. Ich manželstvo nijako nefunguje a
nepomáhajú rady rodičov ani rady opatrovníkov. Po pol roku Zuzka od
Ďura odíde.
- Ďuro privedie náhradu za prvú manželku. Betu. Istý čas žijú spokojne,
ale konflikt o majetky s opatrovníkmi neustupuje ani teraz. Palčíkovci
majú pocit, že ich nové deti viac vyvlačujú ako prinášajú. Deti sú zas
nespokojné, že nevidia na papieri sľúbený majetok. Manželia sa medzi
sebou začnú vadiť. Betu totiž Ďuro má už len za slúžku. Vraj sa jej
nasýtil. Počas Zuzkinej návštevy, keď si Zuzka prišla po veci, Beta od
Ďura odíde.
Všetko je opäť po starom. Rodiny sú v pôvodnom zložení, ale konflikty
pretrvávajú. Ďuro ľutuje svoj čin, ale už je neskoro. Kamenskí
ospravedlnenia neprijímajú a od zvyšku „rodinky“ sa dištancujú.
 Božena Slančíková Timrava - Ťapákovci

Iľa - kráľovná, Paľova žena. Nepáči sa jej mľandravosť, lenivosť, apatia a domov

Ťapákovcov. Pre svoje pokrokové názory ju nemá nikto z Ťapákovcov rád. Timravin
prívlastok kráľovná dobre vystihol jej charakter a správanie. Je vzdelaná, sebavedomá
a panovačná, no i trpezlivá a má veľmi pevnú vôľu. Jej pevná vôľa jej bude na úžitok,
lebo nakoniec si uvedomí svoje nedostatky a presvedčí Paľa, aby sa s ňou odsťahoval
preč a tým zmeniť svoj doterajší spôsob života.
realizmus Anča - mrzáčka, v ranom detstve ju postihla lámka, preto nechodí, len sedí, vyšíva
čepce a nikto ju pre jej povahu nechce (preto sa nazýva zmija). Sestra Paľa, nemala
rada Iľu.

Ťapákovci sú početná rodina a v jednom dome žijú šestnásti. Sú leniví,

nezhovorčiví, nič nové ich nezaujíma a držia sa len spôsobov
predchádzajúcej generácie. Spomedzi rodiny sú však odlišné dve postavy a
to stará dievka Anča–Zmija a Iľa–Kráľovná. Základný konflikt alebo problém
spočíva v napätí medzi Iľou snažiacou sa zmeniť stereotypný život rodiny a
ostatnými príslušníkmi, vrátane jej muža Paľa. Nakoniec sa Iľe podarí Paľa
presvedčiť a presťahujú sa do nového domu. Ide vlastne o konflikt založený
na dvoch postojoch na život. Riešenie však smeruje v prospech
modernejšieho spôsobu života na dedine. Vonkajší dej navnútro dopĺňa
životná tragédia Anče–Zmije. Anča je najtragickejšia postava diela. Jej
charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou i kontrastom.
medzivojnová Jozef Cíger Hronský -Jozef Mak
lit.

• Jozef Mak sa narodil ako nemanželský syn vdovy po Jánovi Makovi. Za kmotru mu ide ľahkomyseľná suseda Hana Meľošová. Jozefov život je
ťažký: už ako malého ho bíjava brat, žijú v biede. Od dvanástich rokov pasie jalovice, aby si trochu zarobil. Jedného dňa však dedinu zachváti
požiar a spáli aj ich domec. Jozefa s matkou prichýlia Meľošovci. Tu sa Jozef zaľúbi do Maruše, a ona jeho city opätuje. Necháva prácu na salaši a
prihlási sa za drevorubača. Pri návrate domov, zistí, že jeho kmotra zomrela.

Po čase sa Jozef rozhodne, že si postaví vlastnú chalupu. Od rozhodnutia k činom nemá ďaleko, ale pred jej dokončením, je povolaný na vojnu.
Sprvu sa dostal do Viedne, ale po výcviku ho pošlú do Hercegoviny. Z vojny sa dostáva do rodnej dediny, kde sa toho veľa zmenilo. Vráti sa do
svojej chalupy, ale tá je dostavaná a obývaná – Janom Makom a Marušou, jeho ženou. S Janom sa dohodnú, že polovica chalupy patrí Jozefovi,
keďže aj on sa podieľal na jej výstavbe.

Jozef a Jano chodia spolu do hory rúbať drevo. Raz, pri návrate z hory, Jozef stretne v dome Julu Petriskovie, ktorá chodí pomáhať Maruši.
Stretáva sa s ňou čoraz častejšie až sa rozhodne, že si ju vezme za ženu. Všetci ho odhovárajú, najmä Juline sestry, pretože ju roky mali za slúžku,
nechcú sa vzdať lacnej pracovnej sily a predovšetkým sa boja, že prídu o dom ktorý je Julin. Ale Jozef na to nedbá, s Julou sa ožení a domu sa vzdá
Spoločne si nažívajú v dome aj s Janom a jeho rodinou, pokiaľ nie je Jozef opäť povolaný do Komárna. Keďže počúval buričské reči ďalšieho
vojaka, dostáva sa do väzenia. 
Po prepustení sa pobral domov, kde už v polovici cesty stretol Julu, ktorá mu prišla naproti aj s dieťaťom narodeným počas jeho neprítomnosti.
Doma našiel chorého Jana, o ktorého sa staral ľudový liečil Aduš. Maruša chodí opatrovať otca a prosí Jozefa, aby prišiel opraviť, čo treba.

Verejnú mienku rozvíri rozhodnutie vrchnosti zbúrať dedinskú školu a miesto nej postaviť novú – maďarskú. V dedine sa zdvihne vlna odporu, ale
Jozef nie je doma, čo Julu teší, pretože má strach, že by sa do sporu zamieša a znova mal problémy so zákonom.

Jano sa živí zháňaním chlapov do Ameriky a odíde, keď sa Jozef vráti. Ten sa odhodlá ísť k starému Meľošovi a zase začne chodiť za Marušou. Ona
sa mu však sprotiví povahovo a začne si viac vážiť Julu. Tá sa o nich dozvie a správa sa chladne. Jozef znenávidí Meľošovcov, ale Julin postoj sa
nezmení.
Maruša opäť začne piť, až ju nájdu mŕtvu. Do domu príde krčmár Banóci a oznámi, že Jano mu pred časom predal pol chalupy, ale dohodne sa s
Jozefom, že si ju uňho môže odpracovať ako kočiš. Počas jednej cesty stretne Jana ako chodí s truhličkou liečiľa Aduša a lieči ľudí a povie mu o
Marušinej smrti. 
Jedného dňa Banóci pošle Maka domov, vraj sa mu narodil druhý syn. Jozef je nesmierne rád, a hoci nič nepovedal, Jula to vycíti. Keď o pár dní
umiera, má na tvári úsmev, lebo vie, že ju jej muž má rád.
symbolizmus
Ivan Krasko
- Otcova rola
• Autor opisuje pravdepodobne
sám seba. Pripadá si ako
tulák.
V 1. strofe je lyrický opis
prírody. Autor opisuje svoj
rodný
kraj, a ten je symbolom pôdy
predkov. Má národný význam.
Básnik si uvedomuje, že patrí
k ľudu, ktorého život bol
po stáročia plný bied a
krutých krívd. Želá si vzburu
proti
dlhoročnému útlaku. V závere
má básnik strach, aby sa doba
poddaných nevrátila.
Jozef Urban
- autor textov populárnych piesni
- poézia: Malý zúrivý Robinson
- tvorba pre deti a mládež
vitalizmus
Ján Smrek- Cválajúce dni  Zakliata mladosť
 vyjadruje pocity mladej
generácie v novej dobe, mladí
ľudia chcú byť aktívni, užitoční
spoločnosti prispieť k objaveniu
nových skutočností aj za cenu
pádov a neúspechov. „Mladí, jarí
šarvanci“ a „jazdci diví“ sa stali
metaforou mladosti,
nespútanosti, sebavedomia,
dynamizmu a života vôbec.  trávi na vidieku.
Milan Rúfus -Modlitbičk
y predstaviť, že tú dobu strávi bez svojej dievčiny. Robí
predstavujú nadčasovú zbierku
poézie, ktorá znárodnela, stala sa
skutočnou modlitbičkou
slovenského národa,
poézia
Rudolf Dilong-
Katolícka moderna autobiografické
dielo, spomína na neradostné detsvtvo
Miroslav Válek -Dotyky
l. časť: dotyky a vzájomný kontakt sú súčasťou života.
Najnežnejším a najkrajším dotykom je láska, ktorú spája
autor s mladosťou - so študentskými rokmi. Prázdniny
 
Láska, ktorá vznikla v škole v meste sa mu na čas stáva
vzdialená a on bláznivo zamilovaný si nevie ani
všetko preto, aby boli spolu. Píše jej listy, telefonuje,
telegrafuje, chce ju mať pri sebe. Koná skutočne
zamilovane, potvrdzujú to zmätené verše. Volá ju k   sebe
na dedinu a sľubuje, že ju bude čakať.  
2. časť: Ona je z mesta a má voči dedine predsudky. On
jej ozrejmuje, že dedina už nie je dedinou. Už je
moderná, stavajú sa nové domy, ulice. Dedinčania si
vedia po práci oddýchnuť. Chce jej vysvetliť, že dedina je
miesto, kde nájde niečo,  po čom zatúži - pokoj, kľud.  
3. časť: Autor vníma aj ďalšie problémy, ako je snaha
prelomiť bariéru medzi mestom a dedinou. Je to proces
násilný. Dedina si má zachovať vlastnú tvár a tradície a
tým sa nenaruší prirodzený život. 
 Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia

• Nikto nevedel odkiaľ Drak pochádzal. Bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Neskôr,
Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom deň a noc, dokým sa starý Lepiš neprebral.
Poslal Draka ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Dedinčania pripisujú Drakovi jeho
smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad suchota, neúrodnosť, smrť dedinčanky (Eva Bugáčová) na poli.
• Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak
rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a podpálil. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho
dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj.
• Neskôr prišlo do dediny veľké sucho. Niekto videl ako Drak vezie 4 plné vrecia a obsah považovali za pšenicu. Vtrhli mu do domu, kde
zistili, že je to len hrnčiarska hlina. Obvinili ho z prečarovania múky na hlinu a chceli ho zabiť. Na druhý deň ho našli pastieri v tej istej
jame, v kt. zomrel slepý hrnčiar, s veľkou ranou na hlave. Eva ho 2 týždne liečila. Zaľúbila sa do neho, no jedného dňa ho už v chalupe
nenájde, odchádza bez rozlúčky; Eva na neho nemôže zabudnúť. Po istej dobe sa jej narodí syn a o rok sa vydá za Šimona.
• Teraz, keď sa vrátil (na Jána) sú veľké suchá a začínajú sa šíriť požiare. Ukáže sa v miestnej krčme (u Baumhorna), kde si všetci
všimnú ako sa zmenil. Na druhý deň Šimon zobral sekeru a išiel urobiť poriadok s Drakom, lebo dedina to od neho čakala. Vidí ako
Drak napráva lastovičie hniezda, preto si to rozmyslel.
• Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar, oznamuje, že dobytok sa
nemá na čom pásť. Drak si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a
pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. A ak by sa do týždňa nevrátili, tak podpália Drakov dom. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je
iný ako si o ňom dedina myslí.
• Stádo sa musí previesť cez poľské hranice, to je veľmi nebezpečné. Drak ide popredku. Stretli Poliakov, kt. Drak poznal. Šimon si
myslí, že Drak predal ich stádo a tak zaútočí na Poliakov a potom na Draka, ktorého šľahne dva razy po tvári bičom. Drak ho zneškodní
kopnutím do brucha. Šimon sa preberie v kolibe a škárou vidí Draka sedieť pri ohni so švárnou dievčinou a Poliakmi. Vidí, že Drak ich
častuje pálenkou, ale sám málo pije. Šimon si myslí, že Drak chce podviesť aj ich. Podarí sa mu ujsť.
• Beží to oznámiť domov. Po ceste podpáli dom Draka. Všetko povie starostovi. Ten mu povie, že dostal správu o tom, ako sa Drak so
stádom vracajú do dediny. Idú ho spolu čakať. Cestou sa Drak zastavil po svoju lásku, mladú Poľku, Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že
Drak ju nemiluje a že Šimon ju má skutočne rád. Konečne si našli cestu k sebe. Drak dovedie dobytok do dediny. Richtár mu povie o
zapálenej chalupe, Drak však nechce počuť, kto to spravil i keď to tuší. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka
odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela.
 Ernest HEMINGWAY: Komu zvonia do
hrobu
 

• Hlavným hrdinom je Robert Jordan – Američan, profesor

španielčiny, antifašista. Volali ho „súdruh Dynamitero“,
pretože strážil výbušniny. Je to hrdina, ktorý aj napriek
veľkej láske k Márii obetuje pre spoločenskú
spravodlivosť aj vlastný život. Uvedomuje si
nevyhnutnosť disciplíny a podriadenia sa vyšším cieľom.
• Ako dobrovoľník sa pripojí na stranu republikánov. Jeho
úlohou je vyhodiť do vzduchu most a znemožniť tak
prísun nepriateľských posíl v čase útoku. Počas troch dní
sa zaľúbi do Márie. Je to žena, ktorá trpela, lebo fašisti jej
zavraždili otca a i ju samotnú zneužili. Bola citlivá. Robert
však pochybuje o úspechu akcie, ale veľmi disciplinovane
a dôsledne plnil úlohu. Most zničia, akcia sa podarí, ale
Jordan si zlomí nohu, posiela partizánsku skupinu do
bezpečia uvedomujúc si bezmocnosť. Očakáva nepriateľa
a chce ich aspoň na chvíľu zastaviť. Chce bojovať do
konca života:
 Erich Maria Remarque - Na západe nič nového 

• Dej románu sa začína deväť kilometrov za frontom. Skupina, ku ktorej patrí aj Paul Bäumer, dostane poriadnu dávku jedla aj fajčiva, lebo to,
čo bolo prichystané pre 150 ľudí dali 80tim. Spomienkami sa dozvedáme, ako sa Paul a jeho spolužiaci dostali na vojnu – ich triedny profesor
Kantorek toľko chválil službu vlasti, že sa všetci prihlásili. Nikto nechcel byť zbabelcom. Paul s kamarátmi idú navštíviť Kemmericha, ktorý leží s
amputovanou nohou v poľnom lazarete. Všetci vedia, že zomrie, ale utešujú ho, že ho pošlú domov za rodinou. Kemmerich zomrie a Müller
zdedí jeho čižmy. K skupine sa pripoja ďalší muži, väčšina mladíci. 

Spomienkami sa dozvedáme o šikanských taktikách desiatnika Himmestossa, ktorý velil ich divízii vo výcviku. Chlapci sa dohodnú, počkajú si
na desiatnika a zbijú ho. Kompánia sa presúva na opevňovacie práce. O chvíľu sa už ocitnú priamo na fronte v paľbe. Zranení nie sú len ľudia,
ale aj zvieratá. Je počuť strašný rev zranených koní. Pri útoku bolo zabitých veľa nováčikov. Na druhý deň zabíjajú vši, rozoberajú, čo by robili,
keby bol mier. Väčšinou nevedia, lebo nemajú zamestnanie. Tjaden sa poháda s Himmelstossom, ktorého prevelili na front. Za to si vyslúži
trojdňové stredné väzenie – chliev. Rozmnožili sa potkany, chlapci ich zabíjajú lopatkami alebo revolvermi. Znova sa ocitajú v zákopoch s
mnohými nováčikmi. Paul uvidí v jednom zákope Himmelstossa ako simuluje mŕtveho. Vyhnal ho von, ale Himmelstoss sa prestal brániť, až keď
stretli nadriadeného. Je po útokoch. Chlapci sa vyberú okúpať. 

Uvidia tri Francúzky, dohodnú sa, že večer k nim prídu a donesú jedlo. Na druhý deň sa Paul dozvie, že dostal dovolenku. Doma ho privíta
chorá matka a sestra. Už si s nimi nerozumie, lebo oni nechápu jeho pocity, neboli na fronte. Zájde ešte za spolužiakom
Mittelstaedtom, ten velil družstvu, kam patril aj triedny Kantorek. Mstil sa mu za to, že ho nechal prepadnúť. Paul odchádza do barakov. Má
stráž a vidí ruských zajatcov ako žobrú. Súcití s nimi. Po nejakom čase sa znovu dostáva ku kamarátom. Ide na prieskum, ale cestou ho zastaví
paľba a nemôže sa dostať späť. Zabije francúzskeho typografa. Je s ním, pokiaľ umiera a strašne sa trápi.
• V noci sa stretne s Katom, takže je zachránený. Chlapci strážia opustenú dedinu s množstvom proviantu. Pohoda však netrvá dlho, začne
ostreľovanie a Kropp aj Paul sú zranení. Odvezú ich do katolíckej nemocnice, kde Albertovi amputujú nohu. Keď sa po dovolenke vráti Paul na
front, Detering dezertuje, Müller zomrie (svetlica ho trafila do brucha). Všetko je stále bezútešnejšie. Kat pri ďalšom útoku v lete 1918 dostane
ranu do nohy, Paul mu pomáha, ale nakoniec zistí, že Kat dostal aj črepinu do hlavy a niet mu pomoci. Hovorí sa o prímerí, Paul dostane
dovolenku, lebo sa nadýchal plynu a umiera v októbri 1918.
Alfonz Bednár - Kolísk spomienky hlavných
a  postáv. Kulisu celého deja
novely tvorí dunivý zvuk
kolísky. Autor kriticky
• 1945: Zita bola doma sama s dieťaťom. Mišo Černek bol veliteľom
zachytil priebeh súdnych
partizánskej skupiny, nemal o ňom správy. Dedinu obsadili Nemci. V tú noc procesov za začiatku 50-
bola dlho hore, mala choré dieťa. Do kuchyne zrazu vošiel Majerský. Zita tych rokov a obdobie
prosila ho, aby odišiel, ale napriek tomu ukryla ho v izbe pod perinami.
združstevňovania.
• Majerský sa pridal k partizánom z vypočítavosti. Bol členom skupiny, ktorej
veliteľom bol Mišo Černek. Majerský ochorel a opustil skupinu. V noci vošiel
do domu, nevedel, že tam býva Zita, ani to, že je manželkou Miša Černeka.
• Zita zatiaľ začal Majerskému pripraviť jedlo, pričom si tiež spomenula na
minulosť. Ona a jej matka pracovali na veľkostatku, kde bol šafárom
Majerský. Varili robotníkom. Zita stýkala s Majerským, chcela ju vziať. Keď sa
matka dozvedela, že má manželku a deti, zakázala dcére stretávať s ním. Zita
čakala dieťa, on, aby jej zbavil, dal ju Janovi Ragalovi. Majerský dal Zitu a jej
matku na súd a vyhnal ich z veľkostatku. Zita prišla o dieťa. Stretla s Janom
Ragalom a vydala sa za neho. Nežili dobre, po svadbe Jano odišiel, zomrel pri
prestrelke s políciou. Zita druhýkrát vydala za Miša Černeka.
• Nemci sa vhrnuli do Zitinej chalupy a usadali sa okolo stola. Veliteľ a jeho
vojaci si robili posmech zo Zity. Zita, keď už nevydržala to, zobrala syna do
náručia a ubehla do izby, volajúc Majerského na pomoc. Majerský nebol
v izbe, ušiel cez okno. Nemci vybehli von, o chvíľu doniesli do kuchyne troch
ranených a dvoch mŕtvych Nemcov. Potom priviedli i Majerského, ktorý sa
vzdal, Zita myslela, že zabijú ju a jej syna, ale napokon odišli.
• 1952: Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu
majetku. Mišo Černek svedčil proti Majerskému.
 Ladislav Mňačko - Ako chutí moc 

• prítomnosť a minulosť. Prítomnosť má veľmi jednoduchý dej. Odohráva sa počas troch dní pohrebu štátnika. Fotoreportér Frank má
urobiť niekoľko snímok do novín. Ako skúsený a vážený fotograf vie presne kedy má byť v smútočnej sieni, preto môže tieto dni stráviť
voľnejšie. Postupne sa v pohrebnej sieni, ale aj mimo nej stretáva s ľuďmi, ktorí u neho vyvolávajú spomienky. Minulosť má však oveľa
zložitejší epický základ. Spomienky na mŕtveho sú podávané formou rôznych epizód z ich spoločného života. Nie je potrebné
zmieňovať sa o všetkých, preto som vybral iba niekoľko, ktoré by mohli priblížiť charakter niektorej z hlavných postáv.
• 1.Už od mladosti boli Frank so štátnikom priateľmi. Frank mal dievča. Medzi nimi a mŕtvym neboli žiadne tajomstvá. Kúpavali sa spolu
v potoku. Raz však k potoku Margita neprišla bol tam iba sám štátnik. Po chvíľke rozhovoru Frank zistil, že Margita ho so štátnikom
podvádza. Strašne mŕtveho zbil. V nemocnici Franka vypočúvali, chceli aby svedčil proti priateľovi. Frank ale nič nepovedal, napriek
tomu, že mal naňho ťažké srdce.
• 2.Počas povstania bol mŕtvy veliteľom partizánskeho oddielu. Raz v noci ich prepadli Nemci, všetkých zabili, okrem Franka, štátnika,
Judity a jedného raneného. Chvíľu sa ukrývali, ale potom sa pridali k inej partizánskej skupine. Viedol ju Rus. Bola to lúpežná skupina,
ktorá kradla jedlo a oblečenie sedliakom v okolí. Frank s mŕtvym s tým vnútorne nesúhlasili, no nemali prostriedky na to, aby s tým
niečo urobili. Až raz prišiel deň, keď bola oslobodzovacia armáda blízko. Rus prikázal Frankovi, aby zabil nevinného sedliaka. To bola
posledná kvapka, ktorú dokázal štátnik zniesť, skočil Rusovi na krk a prebral velenie nad skupinou. Vtedy bol chlap.
• 3.Keď sa mŕtvy stal šéfom kraja, kraj sa zmietal v problémoch. Musel riešiť veľa problémov. V jednej dedine zabarikádovali cestu a
prestali plniť dodávky. Štátnik vzal sto chlapov a išiel tam. Keď zistili, že ľudia, ktorí blokujú cestu sú ženy, vzali palice a zbili ich po riti.
Farára, ktorý ich nahuckal na vzburu vzali do mesta. Keď sa vrátil rozkázal vypnúť elektrinu v tej dedine. O chvíľu už neboli v dedine
žiadne barikády a ani problém s dodávkami. V inej dedine mal tiež problém s dodávkami, tam pre zmenu neodstavil len elektrinu, ale
aj telefón, autobusové linky a poštu. O tri dni prišli ľudia z dediny prosiť o znovuzavedenie všetkého. Trochu ich ešte ponaťahoval, no
napokon dal všetko vrátiť do normálu. Taký bol, nepopustil, kým nemal potvrdenie o splnených dodávkach.
• 4.Mŕtvy už ako šéf kabinetu sa vrátil do krajského mesta otvoriť novú fabriku. Potom bola slávnosť. Po slávnosti zobral mŕtvy Franka k
Judite. Judite bolo dievča, ktoré ho aj so svojou rodinou počas vojny ukrývalo. Všetci štátnika vrelo privítali a najsrdečnejšie starý
doktor. Otvoril fľašu najlepšieho vína a popíjali. Mŕtvy pil najviac, až sa úplne opil. Potom vstal ako v tranze a bežal za ňou do jej izby,
odkiaľ bolo počuť krik. Všetci tam bežali. Videli štátnika, ako leží nahý na Judite, ktorá má roztrhané šaty. Ona sa mu vytrhla a zatvorila
sa do inej izby. Mŕtvy bežal ako bez zmyslov za ňou. Trápna scéna sa skončila tak, že do neho naliali ešte pohár koňaku a on zhasol,
odišla z neho všetka energia. Po pár dňoch zavreli Juditu a celú jej rodinu. Frank sa nikdy nedozvedel, či to bola práca jeho priateľa,
alebo v tom mal prsty niekto iný.        
 Dušan Dušek - Kufor na sny 

• poviedky všetkého druhu ( Rýchlik; Pes; Opis dňa; Zlodeji...) na rôzne situácie v živote. Spojenie
slov „kufor“ a „sen“ môže taktiež evokovať nostalgiu za niečím, čo sa už stalo minulosťou. Aj
sám autor sa vyjadril, že píše preto, lebo mu je smutno. Z jeho poviedok dedukujeme, že mu je
smutno za detstvom a obdobím mladosti, za priateľmi, za rodinným životom ale aj jeho láskami.
• Poviedky sú krátke, nenadväzujú na seba, preto tam nie je priestor pre vyplnenie napäťového
oblúka. Do centra diania sa tak namiesto postavy a deja dostáva jazyk, ktorým je dielo písané.
• Poviedky spája jeho originálny náhľad na bežné situácie, fantázia a humor. Istým spoločným
znakom, ktorý nájdeme takmer vo všetkých poviedkach je schopnosť autora nachádzať
zázračnosť, niečo výnimočné v každodenných situáciách.
• Dušek sa snaží písať zábavnejšou formou, používať slang a istú formu humoru.
• Hlavnou postavou sa stáva jazyk, ktorý vystupuje do popredia pred dej a postavy. Dokáže
zachytiť každodennosť ako zázračnosť. Vo svojich poviedkach opisuje napríklad obyčajnú osobnú
hygienu, dokonca vlastníctvo psa je povýšené na poviedku. V poviedke Rýchlik opisuje starého
muža, ktorý pracuje na stanici a stretáva sám seba z detstva a z mladosti. Jednotlivé poviedky v
Kufri sú rozdielne, mnohotvárne, farebné. Majú však aj veľa spoločného.
• Príbehy sú väčšinou z bežného života, ale Dušek hľadá originalitu práve vo všedných veciach. Sú
zdanlivo jednoduché, krátke, znejú prirodzene a spontánne, pričom dôraz sa kladie na detaily.
Niektoré vyjadrujú spomienky, iné sú výtvorom spisovateľovej fantázie.
• V niektorých Dušekovych poviedkach sa nachádzajú prvky erotiky. Jej prítomnosť má svoju
funkčnosť, pretože je prirodzenou súčasťou ľudského života a Dušek ju použil s cieľom oživiť -
spestriť svoje príbehy. Erotika v poviedkach je prirodzená, úprimná, hravá, súvisí s ľudskou
intimitou a spája sa s mladosťou a túžbou.
 Ivan Bukovčan - Kým kohút nezaspieva |

• dej drámy sa odohráva počas II.svetovej vojny v malom mestečku. Hlavní hrdinovia sú rukojemníci.
zatknutí sú gymnazistka, študent, zverolekár, babica, holič, učiteľ, prostitútka a neznámy tulák. Zatkli
ich preto, lebo niektorý z nich zabil nemeckého vojaka. Pán Fischl im hovorí, že keď do rána nenájdu
vinníka, tak budú všetci popravení. Pán Fischl im sľubuje že im pomôže. O jednej v noci prinesú
rukojemníkom chlieb a vodu. Uhrík zbadá, že Tulák krája chlieb s nožom a obviní ho. Rozhodli sa, že
popravia iba jedného, ale o tom, kto to bude musia rozhodnúť sami. Holič Uhrík povie, že vrah je
medzi nimi, podľa neho to je Tulák. Fishl vysvetlí, že nôž zostal v tele vojaka, takže Tulák to nemohol
byť. Situácia medzi rukojemníkom je napätá. Všetci si chránia svoj život. Uhrík a Tulák sa začnú hádať
a Uhrík zabije Tuláka britvou. Fishl im dá kľúče od pivnice na stôl, aby jeden z nich vybehol, a mohli
ho zastreliť. Fishl sa dozvedie, že sú už len deviati. Marika mu povie, že Tuláka zabil Uhrík. Uhrík sa
presviedča, že urobil dobre, že je menej vinný, ale nakoniec vybehne a zastrelia ho.
 Kto chytá v žite - Jerome David Salinger 

Holden má rád malé deti, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou – chce byť tým „kto chytá v žite“, záchrancom, ktorý nedovolí deťom hrajúcim sa v žitnom poli (v ich detskom svete) spadnúť do
priepasti, symbolizujúcej falošný svet dospelých, ktorý on už zbadal. Je to revolta americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.

Začína sa Holdenovým rozprávaním o sobote, keď opustil strednú školu v Pencey. Vyhodili ho odtiaľ, pretože prepadol zo štyroch
vyučovacích predmetov. Mal odísť až v stredu, ale pohádal sa so svojim spolubývajúcim Stradlaterom kvôli Jane a rozhodol sa, že
odíde skôr. Prišiel do New Yorku, ale nechcel sa stretnúť so svojimi rodičmi a preto sa ubytoval v hoteli na opačnom konci mesta
a rozhodol sa tu bývať až do stredy. Večer tu stretol pasáka a keďže bol príliš unavený na to, aby sa s ním hádal, nedokázal odmietnuť
ani  prostitútku, ktorú mu poslal na izbu. Jej služby však nevyužil ale aj napriek tomu jej musel zaplatiť.

Na druhý deň si dal rande so Sally ale pohádal sa s ňou, pretože ho nedokázala pochopiť, a tak od nej odišiel. Večer sa rozhodol, že
pôjde pozrieť svoju sestričku Phoebe a dá jej platňu, o ktorej si myslel, že by ju mohla potešiť. Platňu cestou rozbil keď sa pošmykol
na ľade, ale Phoebe sa rozhodla nechať si úlomky a povedala, že ich zbiera.
Keď prišiel domov, rodičia tam neboli a tak sa mohol so sestrou nerušene porozprávať. Tá vycítila, že ho zase vyhodili zo školy
a vyčítala mu to. Povedala mu, že nič nemá rád a on jej povie o svojom sne. 
 
„Poznáš tú pesničku Keď raz človek niekde v žite chytí človeka? Tak ja by som chcel...“
„
Potom sa rozhodne zavolať svojmu bývalému profesorovi, pánovi Antolinimu. Ten mu povie, že môže prísť na návštevu aj ihneď
a ostať tam tak dlho, ako bude potrebovať. Domov nečakane prídu rodičia a preto Holden musí odísť tak, aby ho nevideli. Holden
príde k Antoliniovcom a prespí u nich, ale nadránom sa zobudí na to, že ho niekto hladká po hlave. Zľakne sa a keď zistí, že je to pán
Antolini, rozhodne sa okamžite odísť pod zámienkou, že si musí ísť po kufre na stanicu.

Holden sa rozhodol, že odíde niekde na západ a začne tam zarábať, ale chcel sa ešte rozlúčiť s Phoebe a tak jej v škole nechal odkaz.
Keď prišla na dohodnuté miesto, doniesla so sebou kufor, pretože chce odísť s ním, čo jej Holden pravdaže nechcel dovoliť. Phoebe
sa na neho znova urazila a preto jej nakoniec sľúbil, že nikam nepôjde. V závere sa dozvedáme, že toto všetko Holden rozpráva
s ročným odstupom.
 
 Milan Lasica, Július Satinský - Soirée 

• soirée → spoločenský večer; večerné slávnostné predstavenie (divadelné,

filmové a pod.) alebo koncert; soaré
Vznikli koncom 60. rokov.
Vo svojej tvorbe využívali predovšetkým
humor a satiru a poukazovali predovšetkým
na nedostatky v spoločnosti.
Ich typickými znakmi sú vlastné texty,
improvizácia a interakcia s obecenstvom.
Využívali: kabaret, pásmo, scénky, skeč
a štylizované piesne.