Čechovičová Dana

SLOVENSKÝ JAZYK
 VYBRANÉ SLOVÁ
• Vybrané slová po B
• by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj,
býk, bylina, bydlo (bývanie), dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný
• Vybrané slová po M
• my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel,
Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje
• Vybrané slová po P
• pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač
• Vybrané slová po R
• ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica,
rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ,
rytmus
• Vybrané slová po S
• syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať
• Vybrané slová po V
• vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk vyje), vy (predpona), vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt,
výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava
• Vybrané slová po Z
• jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať
• Slová, v ktorých po písmenku L píšeme y
• lyko, lysý, lýtko, lyžica, mlyn, plyn, plytký, slýchať, lyže, pomaly, plyš, blýskať sa, vzlykať, lýra, lyrika, lýceum,
oplývať, plynúť, splývať, zlyhať
 KEDY NAPÍSAŤ VEĽKÉ PÍSMENO

• 1. Mená a priezviská (Jožko Mrkvička, Dunčo, Rysuľa

2. Privlastňovacie prídavné mená (prípony -ov, -in), ktoré sú odvodené od vlastných
mien (Štúrov pravopis, Lenkina kamarátka, Američanova mentalita, Dunčova búda)
• 3. Pomenovania príslušníkov národov (Rus, Slovan, Róm, Indián, Eskimák)
• 4. Pomenovania obyvateľov (Slovák, Stredoeurópan, Záhorák, Šarišan, Bratislavčan,
Nitrianka, Piešťanec
• 5. Prívlastky v menách historických osobností a na znak úcty (Peter Veľký, Ivan Hrozný,
Konštantín Filozof, Panna Orleánska, Duch Svätý, Svätý Otec)
• 6. Mená a názvy ulíc, námestí, mostov a pod.; zemepisných a astronomických
útvarov; inštitúcií a organizácií; novín, časopisov, dokumentov; sviatkov atď.
• (Ulica osloboditeľov, Staromestské námestie, Most SNP, Čertov vrch, Biskajský záliv,
Mariánska priekopa, Krabia hmlovina, Základná škola s materskou školou v Belej,
Slovenské pohľady, Deklarácia práv dieťaťa, Hájnikova žena, Veľká noc...
• 7. Oslovenia zámenami v listoch, telegramoch, blahoželaniach a iných písomných
prejavoch (ak oslovujeme konkrétne osoby)
• (blahoželám Ti... prajeme Vám...)
 ČIARKA V JEDNODUCHEJ VETE

• 1. Oslovenia
• Pripravili sme vám, milé deti, prekvapenie.
Zuzana, si tu už dlho
• 2. Pozdravy
• Ahoj, máte sa dobre?
Dobrý deň, ako sa máte?
• 3. Citoslovcia (ak nenahrádzajú vo vete vetný člen)
• Bŕŕ, to je ale zima.
Už aby som ťa tu nevidel, marš
• !4. Viacnásobný vetný člen
• Nezbierali sme maliny, ale jahody.
Tu sa dočítate o skromných, obetavých, ale aj pyšných a ľahostajných ľuďoch.

POZOR! Čiarka sa nepíše, ak sú členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či (Zbierali ste maliny alebo jahody?)

POZOR! Čiarka sa píše v kombináciách i-i, aj-aj, alebo-alebo, ani-ani, buď-alebo, či-alebo (Nepomohli nám ani v dome, ani v záhrade. Pomáhaj
buď doma, alebo v záhrade!)
• 5. Prístavok
• Bondra, výborný slovenský hokejista, zariadil priaznivý výsledok.
Trnava, kedysi kráľovské mesto, má aj dnes svoje čaro.

POZOR! Čiarka sa nepíše pred zhodným prívlastkom, ktorý nasleduje za nadradeným podstatným menom
(Žiak Mrkvička zasa chýbal. Mal by si to povedať kamarátovi Petrovi. Najdlhšia slovenská rieka Váh ústi do Dunaja.)
• 6. Hodnotiace častice (ak sa týkajú významu celej vety)
• Naši športovci, prirodzene, opäť sklamali.
To sa vám, pravda, nepáčilo.
• 7. Vytýčený vetný člen
• Peter, ten má vždy dobrý nápad.
Kuchyňa, v tej sa cíti najlepšie.
 ČIARKA V SÚVETÍ

• 1. V podraďovacom súvetí je hlavná veta od vedľajšej vždy oddelená čiarkou

• Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí.
Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo?
Nechal ich tam, kde ich našiel.
Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť.
Povedal jej, čo si myslí, a odišiel
• 2. V priraďovacom súvetí sa čiarka píše, ak vety nie sú spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či
• Spadol zo stromu, no neudrel sa.
Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas.
Nebola smutná, veď sa nič nestalo.
Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla.
Navarila nám i koláč nám upiekla.
Pomôžete nám alebo budete len tak stáť?.
• 3. Čiarka sa musí písať v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či
• Vtedy sme im aj poradili, aj sme ich povzbudili.
Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi.
I izby upraceš, i jedlo pripravíš!
Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila.
Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám.
• 4. Čiarka sa musí písať pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom
• Neučila sa, a predsa si poradila.
Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli.
Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali.
Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo.
Sme tu noví, a preto iba ticho postávame.
 HLÁSKY
• Samohlásky
• krátke samohlásky
• a, ä, e, i, o, u, ydlhé samohlásky
• á, é, í, ó, ú, ý dvojhlásky
• ia [ja], ie [je], iu [ju], ô [uo]Spoluhlásky podľa tvrdosti
• Tvrdé spoluhlásky
• h, ch, k, g, d, t, n, lMäkké spoluhlásky
• ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š; dz, c, j Obojaké spoluhlásky
• b, m, p, r, s, v, z Spoluhlásky podľa znelosti
• neznelé párové spoluhlásky
• p, t, ť, c, č, k, ch, f, s, š znelé párové spoluhlásky
• b, d, ď, dz, dž, g, h, v, z, ž znelé nepárové (zvučné) spoluhlásky
• j, l, ĺ, ľ, m, n, ň, r, ŕ
 Melódia vety

• stúpavá melódia
• -majú ju zisťovacie opytovacie vety
napr.: pôjdeš s ňou do kina? (áno/nie
• klesavá melódia
• -majú ju doplňovacie opytovacie, oznamovacie, rozkazovacie a želacie vety
napr.: Kedy s ňou pôjdeš kina?
• Dĺžka
• -je trvanie krátkych a dlhých hlások
• Pauza - prestávka
• -je prerušenie toku reči z rozličných príčin
napr.: pri nadýchnutí, na zdôraznenie významu, na vyvolanie dojmu, v súvetiach, v priamej reči
• Tempo - rýchlosť
• -rýchlosť reči závidí najmä od vlastností textu
napr.: náročnejšie odborné texty, umelecké texty sa čítajú pomalšie
• Slovný prízvuk
• -prízvuk znamená výraznejšie vyslovenie slabiky
-v slovenskom jazyku býva prízvučná prvá slabika výrazu
napr.: ma-mič-ka _UU alebo pred_do-mom _UU
• Vetný prízvuk - dôraz
• -dôraz znamená výraznejšie vyslovenie slova vo vete
-zdôraznené slovo prináša najdôležitejšiu informáciu, preto je v bežnej oznamovacej vete na konci
napr.: Pred domom so uvidel JANA.
• Rytmus
• -je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, ktoré tvoria tzv. stopy (daktyl, trochej, jamb)
napr.: Fa-šian-gy, Tu-rí-ce, Veľ-ká noc i-de (_UU _UU _UU _U)
 ROZDELENIE SLOVNEJ ZÁSOBY
• PODĽA SPISOVNOSTI
• 1. slang
• -používa ho určitá skupina ľudí
napr. žiaci - učka, deják, vysvečko, gympeľ
• 2. nárečové slová
• -používajú sa na istom území Slovenska
napr. švábka, krumple, dzífka, včuľ
• kladne citovo zafarbené
• detské slová
• -používajú sa v komunikácii s deťmi
napr. papať, havo, žiža
• hypokoristiká
• -v domácom, súkromnom styku
napr. miláčik, oco, Peťo
• zjemňujúce slová (eufemizmy)
• -zjemňujú nepriaznivú skutočnosť
napr. odišiel na večnosť, nie je najšikovnejší, naposledy vydýchol
• záporne citovo zafarbené
• pejoratíva
• -zhoršujú význam slova
napr. bengál, fušer, frajer, telivohrubé slová
• napr. žrať, srať, riťvulgarizmy
• -nadávky
 PODĽA ŠTÝLOV
A
PODĽA PÔVODU

• hovorové slová
• -v bežnej hovorenej reči v súkromnom styku a. domáce slová
napr. basa, činžiak, fabrika, autiak b. cudzie slová
• publicizmy
• -v novinách, časopisoch, spravodajstve prevzaté
napr. konsenzus, brífing, celoplošné, míting -čiastočne sa prispôsobili
• administratívne slová slovenskému jazyku
• -v úradnom styku napr. disciplína, bicykel, ordinácia
napr. poukážka, fakturovať, potvrdenie
• odborné slová (termíny)
zdomácnené
• -v náučných a vedeckých textoch
-už sa nepociťujú ako cudzie
napr. kyselina sírová, podmet, metafora, stavovce
• knižné slová
napr. škola, žiak
• -vzletné vyjadrenia v knihách, slávnostných
prejavoch a pod. Internacionalizmy
napr. precízny, zvestovať, ustavičná, blaženosť -cudzie slová, ktoré sa rozšírili do
• básnické slová (poetizmy) jazykov celého sveta
• v umeleckých, básnických textoch napr. softvér, hokej, robot,
napr. luna, vesna, blankyt, kedys‚ prezident
 PODĽA HISTORICKÉHO
HĽADISKA
• archaizmy
• -nahradili ich iné výrazy
napr. árešt, stoletie, dejespyt,
viselec
• historizmy
• -zanikli javy, ktoré pomenúvali
napr. dereš, pandúr, groš
zastarané slová
• -ešte sú známe, ale nahrádzajú ich
novšie slová, používajú ich najmä
starší ľudia
napr. gánok, bukréta, rínok, veselie
• neologizmy
• -nové slová, ktoré väčšinou
pomenúvajú nové javy
napr. logo, displej, Róm, kalkulačka
VÝZNAMOVÉ VZŤAHY MEDZI
SLOVAMI
homonymá (rovnozvučné slová)
-síce rovnako znejú, ale inak nemajú
vôbec nič spoločné
napr. rys (zviera) - rys (výkres) alebo
čelo (hudobný nástroj) - čelo (časť
tváre)
synonymá (rovnoznačné slová)
-inak znejú, ale majú rovnaký alebo
podobný význam
-môžu tvoriť 
synonymické dvojice (švárna-rúča)
alebo 
synonymické rady (plakať-nariekať-
bedákať
antonymá (opozitá)
-slová s opačným významom
napr. deň-noc, malý-veľký, plakať-
smiať sa, veľa-málo
 OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY
Tvorenie slov

• Tvorenie slov  Skracovanie

• 1. Odvodzovanie
• a. predponami
• u-piecť, pred-písať
• b. príponami
• vod-ný, zem-ský, pek-ár
• c. bezpríponovo
• bežať > beh-0, dýchať >
dych-0
• 2. Skladanie
• -viac slov sa spojí do
jedného slova
napr. zem-e-guľa, auto-kino
1. skratky
str., atď., a pod., a i.
2. značky
-veličiny, jednotky, meny a podobne
km, P, W, USD, l, mg
3. skratkové slová
-čítajú sa ako slová
TANAP, NATO, SLOVNAFT
4. iniciálové skratky
-čítajú sa po iniciálach
USA, SR, KDH
 Spájanie slov do viacslovných pomenovaní

Prenášanie významu
• frazeologizmy
-mení sa význam slova alebo výrazu, slovo
• -ustálené, nepriame-obrazné získa nový, obrazný, prenesený význam
a. príslovie 1. metafora
• -ľudová múdrosť s poučením -význam sa prenáša na základe podobnosti
-Remeslo má zlaté dno javov
b. porekadlo -Pramene vlasov
• -obrazne pomenúva istý jav, 2. metonymia
nevyjadruje ponaučenie -význam sa prenáša na základe súvislosti
-Akoby matke z oka vypadla javov
c. pranostika -vypiť pohár, kúpiť Kukučína, nosiť líšku
• -vyjadrujú skúsenosť ľudí s počasím, 3. personifikácia
ročnými obdobiami, snažia sa -význam sa prenáša zo živého na neživý jav
prepovedať prírodné javy -Obloha plakala
-Studený máj, v stodole raj 4. prirovnanie
d. prirovnanie -javy sa prirovnávaju podľa spoločnej
• -prirovnáva dva javy podľa spoločnej vlastnosti
podobnej vlastnosti -vlasy ako zo zlata
-Silný ako lev
 PODSTATNÉ MENÁ
ČO URČUJEME
1. rod
• 1. všeobecné
mužský, ženský, stredný
názvy skupín predmetov (otec, pes,
smrek, ministerstvo, ulica, škola)
2. číslo
jednotné (singulár), množné (plurál)
• 2. vlastné
• vlastné mená (Peter, Dunčo, 3. pád
Ministerstvo školstva Slovenskej nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál,
republiky, Ulica SNP)
Inštrumentál

4. vzor
• 1. konkrétne
chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň,
• majú hmotnú povahu (voda, stôl, drevo,
kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča,
chlapec)
kuli, gazdiná
• 2. abstraktné
5. životnosť (v mužskom rode)
• sú nehmotné, pomenúvajú vlastnosti,
životné
deje, abstraktné javy, duševné stavy
(osoby a zvieratá v sg.)neživotné
(dobro, láskavosť, beh, dych, myšlienka,
hnev) (ostatné)
ČO URČUJEME PRI PRÍDAVNÝCH MENÁCH PRÍDAVNÉ MIENÁ
1. rod
mužský, ženský, stredný
2. číslo • 1. vlastnostné
jednotné (singulár), množné (plurál) • a. akostné
3. pád • -pomenúvajú vlastnosť,
akosť
nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál,
-spravidla sa stupňujú, nie sú
inštrumentál odvodené, majú svoj
4. vzor protiklad (pekný-škaredý,
pekný, cudzí, matkin, otcov, páví dobrý-zlý, vysoký-nízky
• b. vzťahové
VZORY PRÍDAVNÝCH MIEN
• -vyjadrujú vlastnosť ako
pekný
-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú vzťah k niečomu
alebo obojakú spoluhlásku (soľný, slovenská) -spravidla sú odvodené,
cudzí nestupňujú sa, nemajú
-akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú protiklady (morský, pracovný,
spoluhlásku (širší, rúča) drevený, riaditeľský
otcov • 2. privlastňovacie
-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v
základnom tvare prípona -ov(starostov, bratova, Petrovo)
• -privlastňujú osobe alebo
matkin zvieraťu
-privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom -v základnom tvare prípony -
tvare prípona -in(mníškin, líškina, Luckino) ov, -in, í (riaditeľov, susedkin,
páví medvedí)
-privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í (orlí,
včelia, sokolie)
 Zámená
• ČO URČUJEME PRI
ZÁMENÁCH

Opytovacie zámená sa pýtajú, ostatné odpovedajú. Mnohé sa odvodzujú od opytovacieho zámena.

1. rod
mužský, ženský, stredný os.
opytovac os.zákla privlastň ukazova vymedzo
2. číslo ie dné ovacie cie neurčité vacie
jednotné (singulár), nikto,
kto on - ten niekto všetci
množné (plurál) nikomu,
3. pád komu jemu - tomu komusi všetkým
nominatív, genitív, datív, čí - môj - dačí ničí
nikde,
akuzatív, lokál, kde - - tu hocikde všade
inštrumentál vždy,
kedy - - vtedy kedysi nikdy
4. vzor akému - - takému dajakému nijakému
pekný, cudzí, môj ako - - takto nejako nijako
ktoviekoľk všetko,
koľko - - toľko o nič
niekoľkok
koľkokrát - - toľkokrát rát nikdy
niekoľký
koľký raz - - toľký raz raz -
• 1. základné (koľko, aký počet)
ČÍSLOVKY
Spolu alebo oddelene? ČO URČUJEME PRI
• tri, štyri, štvrtina, veľa, viac, zopár,
málo... desiatky a jednotky ČÍSLOVKÁCH
• 2. radové (poradie) -v základnom tvare píšeme 1. rod
• druhý, tretí, stý, tisíci, posledný, ostatný... desiatky spolu s jednotkami mužský, ženský,
• 3. skupinové (počet v skupine) (35-tridsaťpäť, 99- stredný
• jedni, dvoje, oboje, obe, troje, štvoro, deväťdesiatdeväť) 2. číslo
desatoro, viacerí, viacero... -ak sa skloňujú, oddeľujeme jednotné (singulár),
• 4. druhové (počet druhov)
ich po prípone množné (plurál)
• jednaké, jednako, dvojaké, štvorako,
mnohorako... (tridsiati piati ľudia, v 3. pád
• 5. násobné (násobky, opakovania) tisícsedemstodeväťdesiato nominatív, genitív,
• dvakrát, veľakrát, mnohokrát... mdeviatom roku) datív, akuzatív, lokál,
jeden raz, dva razy, veľa ráz... milióny a miliardy inštrumentál
štvornásobný, stonásobná, -treba ich písať osobitne 4. vzor
mnohonásobne...
dvojmo, trojmo... (päť miliónov pekný, cudzí, päť,
dvojitý, trojitý, štvorito... tristodvadsaťsedemtisícdves mesto, dub, stroj,
topäťdesiatsedem občanov, žena
1. určité
o dvoch miliónoch
• -vyjadrujú presné číslo (tri, päťkrát, tristodvadsaťsedemtisícdves
desaťnásobný, štvrtina, trojitý) topäťdesiatich siedmich
• 2. neurčité občanoch)
• -vyjadrujú počet iba približne (veľa,
mnohonásobne, viac ráz, menej)
 SLOVESÁ • 1. činnostné -
pomenúvajú
činnosti, úkony
1. osoba • a. predmetové -ich
prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)
2. číslo význam si vo vete
jednotné (singulár), množné (plurál) vyžaduje pripojenie
3. čas
a. Minulý čítal som, prečítal som predmetu (vlastniť,
b. Prítomný Čítam vziať, stratiť...)
c. Budúci budem čítať, prečítam
4. spôsob b.bezpredmetové -
a. oznamovací
b. rozkazovací
ich význam si
c. podmieňovací nevyžaduje
-v prítomnom čase pomocou BY (Ak by sme mali knihu, čítali by sme.) pripojenie predmetu
-v minulom čase pomocou BOL/A/O/I BY (Ak by sme boli mali knihu, boli by sme čítali.)
5. vid (kráčať, cestovať...)
a. dokonavý
-vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)
• 2. stavové -
-budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem) pomenúvajú stavy,
POZOR! Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas. (prečítal som -min.č., prečítam -bud.č.)b.
nedokonavý deje, ktoré
-dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť) nepodliehajú vôli
-budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem
prepisovať) • (šedivieť, starnúť,
uzdraviť sa...)
 Neohybné slovné druhy
Častice • Príslovky
Predložky • -vyjadrujú okolnosti deja1.
-vyjadrujú osobný postoj,
-spájajú sa s príslovky miesta
uvádzajú vety, zdôrazňujú
podstatným menom • hore, vzadu, doma, vonku,
slovo:istota - neistota vnútri...2. príslovky času
alebo zámenom, bližšie
-asi, možno, iste, • dnes, neskoro, včas,
určujú ich význam
určite...veľa - málo zajtra...3. príslovky
Príslovka alebo spôsobu
-iba, len, až,
predložka? • dobre, rýchlo, divoko,
dokonca...časové
POZOR! Niektoré slová nekvalitne...4. príslovky
hodnotenie príčiny
môžu byť raz predložka,
-už, až... • úmyselne, omylom,
inokedy príslovka. zámerne, náhodou...
Napr.: Chodieval často
OKOLO.(príslovka) Citoslovcia
Chodieval často OKOLO vyjadrujú postoje, pocity
domu. (predložka) Spojky
napr.: jaj, joj, fuj,
-spájajú slová a vety
ach...jednoduché povely
-napr.: a, i, aj, ani,
napr.: pŕ, hijónapodobňujú
alebo, či...
zvuky
-bum, tresk, šuch
 Skladba- základné vetné PRÍSUDOK
-vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť
• PODMET členy -pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje
(príp. aký je)
• -zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti slovesný prísudok
-pýtame sa kto, čo -je vyjadrený slovesom
vyjadrený podmet jednoduchý slovesný prísudok
• -je vyjadrený vo vete slovom -je vyjadrený plnovýznamovým slovesom
Otec číta. (Kto číta? Otec.) Otec pracuje. (Čo robí otec? Pracuje.)
• nevyjadrený podmet Vlasy starého otca šedivejú. (Čo sa deje s
• -nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho vlasmi? Šedivejú.)
do zátvorky), zložený slovesný prísudok
• je jasný z kontextu, z tvaru slovesa -je zložený z pomocného a
(ona) Včera vôbec nepracovala. (Kto nepracoval? plnovýznamového slovesa
Ona.) Ona nám nechce poradiť.
• viacnásobný podmet menný (slovesno-menný) prísudok
-je zložený zo sponového slovesa (byť, stať
• Ženy a deti majú prednosť.
sa) a plnovýznamového slovného druhu
Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá.
Sused sa stal policajtom.
Urobili ste to vy alebo oni.
viacnásobný prísudok
Sused sa stal policajtom alebo
záchranárom?
slovesný vetný základ Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra.
-je vyjadrený určitým slovesným tvarom
Prší. Hrmelo.
 Rozvíjacie vetné členy
• PREDMET
• -vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja PRÍVLASTOK
-vždy rozvíja sloveso -pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem kto, čo) -vyjadruje vlastnosť podstatného mena
-rozvíja podstatné meno
priamy predmet -pýtame sa naň otázkami (aký, ktorý,či)
• -je v A. bez predložky zhodný prívlastok
Napísali sme si domácu úlohu. -zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a
Netušila to. páde
nepriamy predmet Je to dobrý človek. (Aký človek? Dobrý.)
• -je v A. s predložkou alebo v inom páde Nepoznal som tohto chlapca! (Ktorého chlapca? Tohto.)
Ten darček máš od otca? Prvý deň je vždy najťažší. (Koľký deň? Prvý.)
Partizáni bojovali aj za nás. nezhodný prívlastok
• viacnásobný predmet -nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode,
• -viac rovnocenných predmetov v priraďovacom sklade čísle alebo páde
Ten darček máš od otca a brata? To je pes suseda. (Čí pes? Suseda.)
Partizáni bojovali aj za nás, aj za vás. Taký už je osud človeka! (Čí osud? Človeka.)
Nezbierali sme maliny, ale jahody.hlapec rozbil okno. (Koho, čo rozbil? Okno.)
Stavba mosta úspešne pokračuje. (Aká stavba? Mosta.)
Všetkých prekvapil list od ministra. (Aký list? Od ministra.)
postupne rozvíjací prívlastok
-skladá sa z dvoch prívlastkov, jeden rozvíja nadradené
podstatné meno (stojí hneď pred ním), druhý rozvíja tesnejší
PRÍSTAVOK prívlastok aj s podstatným menom
-nepíšeme medzi nimi čiarku
-rozvíja podstatné meno, pomenúva ten istý jav inými slovami
Toto je môj nový bicykel . (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel?
-je v rovnakom páde ako nadradené podstatné meno Môj nový bicykel.) viacnásobný prívlastok
-oddeľujeme ho vo vete čiarkami (príp. zátvorkami, -skladá sa z dvoch rovnocenných prívlastkov v priraďovacom
pomlčkami) sklade
Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.
Prišiel aj Karol, môj kolega.
Kúpili budovu, takú starú zrúcaninu.
 SKLADY

• prisudzovací sklad
• -je spojenie podmetu a prísudku v dvojčlennej vete
-podmet môže byť aj nevyjadrený
(Mama varí.)
(Brat je šikovný.)
((oni)Píšu.)

• určovací sklad
• -je spojenie nadradeného a podradeného vetného člena
-nadradený vetný člen je bližšie určený (rozvitý) podradeným vetným členom
-nadradeným vetným členom sa pýtame na podradený
(môj pes - Čí pes? Môj.)
(rúbať drevo - Čo rúbať? Drevo.)
(zavčasu vstávať - Kedy vstávať? Zavčasu.)

• priraďovací sklad
• -je spojenie rovnocenných členov viacnásobného vetného člena
(Vysypali sme zbytočnosti a odpadky.)
(Karol je malý, ale šikovný.)
(Spíme aj v noci, aj popoludní.)
 VETY PODĽA OBSAHU (ZÁMERU)
oznamovacie vety
VETY PODĽA ZLOŽENIA -oznamujú, konštatujú
-klesavá melódia
Starý otec nejde do mesta.
Nebude to také ľahké.
opytovacie vety
• jednoduchá veta -požadujú informáciu
• -jeden prísudok (resp. gramatické jadro) zisťovacie
-očakáva odpoveď áno/nie
• a. holá veta -stúpavá melódia
• -iba základné vetné členy Pôjde starý otec do mesta?
Mama varí. Číta.
Bude to také ľahké?
• b. rozvitá veta
doplňovacie
• -sú prítomné aj rozvíjacie vetné členy
-neočakáva sa odpoveď áno/nie
Dobrá mama varí obed. Číta vynikajúcu knihu -spravidla sa veta začína opytovacím zámenom
-klesavá melódia
• .súvetie Kam pôjde starý otec?
• -viac vieta. Aké to bude?
• jednoduché súvetie rozkazovacie vety
• -dve vety -prikazujú alebo zakazujú
a.1. priraďovacie
-vety sú rovnocenné -klesavá melódia
• Starý otec, nechoď do mesta!
a.2. podraďovacie Pomôž mi!
-hlavná veta je nadradená vedľajšej, ktorá ju rozvíja želacie vety
•
-vyjadrujú prianie, želanie
b. zložené súvetie
• -tri a viac viet
-klesavá melódia
Nevedel, čo sa deje, a preto odišiel. Kiež by mi bol pomohol!
Ak nezlezieš, spadneš a rozbiješ si koleno. Bodaj by sa to nestalo!
Nech vás sprevádza pokoj!
Aby to čert vzal!
 PRIRAĎOVACIE SÚVETIE

• -vety sú rovnocenné, každá má svoj samostatný význam

-sú navzájom iba zlúčené alebo si odporujú, vylučujú sa, stupňujú sa
• zlučovacie priraďovacie súvetie
• -vety v súvetí sú zlúčené, spojené
Bolo zamračené a fúkal studený vietor.
Aj polievku zjedol, aj zemiaky mu chutili.
• odporovacie priraďovacie súvetie
• -vety v súvetí sú v rozpore, v nesúlade
Bolo slnečno, ale fúkal studený vietor.
Učil sa tri hodiny, lenže jednotku nedostal.
• vylučovacie priraďovacie súvetie
• -vety v súvetí ponúkajú možnosti, jedna z nich je platná
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo?
Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
• stupňovacie priraďovacie súvetie
• -druhá veta stupňuje význam predchádzajúcej vety
Zvalilo ohradu, ba aj strechu odnieslo.
Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
 PODRAĎOVACIE SÚVETIE

• vety sú nerovnocenné, vedľajšia veta rozvíja slovo z hlavnej vety

-hlavnou vetou sa môžeme opýtať, vedľajšou odpovedať
•   vedľajšou vetou prívlastkovou
• -vedľajšia veta rozvíja podstatné meno z hlavnej vety, plní úlohu prívlastku, pýtame sa na ňu ako na
prívlastok
To je dom, v ktorom bývam. (Aký je to dom? V ktorom bývam.)
vedľajšou vetou predmetovou
• -vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu predmetu, pýtame sa na ňu ako na
predmet
Nevedela, čo si má o tom myslieť. (Čo nevedela? Čo si má o tom myslieť.)
• vedľajšou vetou príslovkovou
• -vedľajšia veta rozvíja sloveso z hlavnej vety, plní úlohu príslovkového určenia, pýtame sa na
ňu ako na príslovkové určenie( miesto, čas, spôsob, príčina)
• vedľajšou vetou podmetovou
• -vedľajšia veta nahrádza podmet hlavnej vety, pýtame sa ako na podmet
Najkrajšie bolo, že sme boli prekvapení. (Čo bolo najkrajšie? Že sme boli prekvapení.)
• vedľajšou vetou prísudkovou
• -vedľajšia veta nahrádza prísudok hlavnej vety, pýtame sa ako na menný prísudok
Peter je taký, že sa s každým porozpráva. (Aký je? Taký, že sa s každým porozpráva.)
 Slohové postupy
• výkladový
• výklad-vysvetľuje, objasňuje, poučuje o nejakom probléme.
• sprístupňuje poznatky , má byť vecný a objektívny
• úvaha- zamýšľa sa, uvažuje, hľadá príčiny problémov a ich riešenia, argumentuje -je subjektívna, môže používať
umelecké prostriedky
• referát-stručne, pomocou základných faktov, uvádza poslucháča do danej problematiky
• recenzia-hodnotí nejaké dielo, jeho kvalitu, prednosti aj nedostatky (kniha, hudba, počítačová hra, film atď.)
• komentár-očami autora hodnotí väčšinou udalosti zo života spoločnosti, hľadá jej príčiny, skúša predpovedať následky
• prednáška, úvodník, diskusný príspevok...

informačný
-uvádza fakty, údaje, informácie
-odpovedá na otázky čo, kde, kedy,
ako
-často využíva číslovky, vlastné mená
správa
-stručne, vecne, aktuálne, objektívne informuje
o udalosti, ktorá sa stala a jej okolnostiach
oznámenie
-stručne, výstižne informuje o budúcej udalosti
úradný list - žiadosť, objednávka
-stručne, presne vyjadruje, čo je jeho úlohou
(žiada, objednáva atď.)
interview, pozvánka, inzerát, dotazník,
telegram, zápisnica, program...
 Slohové postupy
• rozprávaci
• -má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti
-hojne využíva slovesá
opisný • bájka, povesť, rozprávka, poviedka, novela, román...
a. statický
-opisuje objekt bez pohybu
a. dynamický
-opisuje objekt v pohybe alebo popisuje nejakú činnosť -opis pracovného postupu 
a. jednoduchý
-opisuje vlastnosti objektu bez výraznejšieho štýlového zafarbenia
b. umelecký - náladový
-využíva umelecké jazykové prostriedky - poetizmy, trópy, figúry atď
c. odborný
-pracuje s objektom metodickým, vedeckým spôsobom a používa odborný jazykcharakteristika
-opisuje vlastnosti osoby
a. priama charakteristika
-vlastnosti človeka priamo pomenujeb. nepriama charakteristika
-zobrazuje vlastnosti cez ich prejavy, správanie človeka 
b. vonkajšia charakteristika
-zachytáva výzor, vzhľad človeka
c vnútorná charakteristika
-všíma si charakter, povahu osoby
karikatúra
-je to vlastne zvláštny druh charakteristiky, všíma si najmä záporné vlastnosti a slabosti, ktoré zveličuje až do humornej
podoby
-má poukázať na isté črty, prípadne ich zosmiešniť
 JAZYKOVÉ ŠTÝLY
• štýl
• -výber a usporiadanie jazykových aj
mimojazykovýchprostriedkov
ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL
-v úradnom styku
-vyžaduje stručnosť, presnosť, vecnosťžánre
(útvary) administratívneho štýlu
úradný list, žiadosť, objednávka, životopis,
úradné tlačivá a formuláre, poukážka,
podací lístok, poštová sprievodka a pod.
NÁUČNÝ (ODBORNÝ) ŠTÝL
-vo vedeckom a vzdelávacom
prostredí
-vyžaduje presnosť, objektívnosť,
odborné vyjadrovanie (termíny),
vedecké zdôvodňovanie, používa
zložitejšie vety a súvetiažánre
výklad, referát, diplomová práca,
prednáška, štúdia a pod.
HOVOROVÝ ŠTÝL
-v súkromnom, neformálnom,
hovorenom styku
-využíva hovorové aj nespisovné slová,
jednoslovné
bežné rozhovory, dialógy v rodine, v
okruhu kamarátov...
PUBLICISTICKÝ ŠTÝL
-texty v médiách -noviny a časopisy, rádio, televízia
-používa publicizmy, skratky a značky, snaží sa
informovať, o zaujímavosť a aktuálnosťžánre
správa, interview, inzerát, úvodník, komentár,
recenzia, reportáž, fejtón a i.
UMELECKÝ ŠTÝL
-umelecké texty -básnické, prozaické a dramatické
-vyjadruje subjektívny pohľad autora, jeho pocity, myšlienky -
používa umelecké jazykové prostriedky, obrazné pomenovania
všetky lyrické, epické a dramatické literárne žánre
REČNÍCKY ŠTÝL
-v slávnostných, verejných prejavoch pri rôznych príležitostiach
-má zaujať poslucháča - rečnícke otázky, zvolania, knižné slová
a pod.
príhovor, slávnostný prejav, smútočný prejav, súdna reč,
prednáška, referát...
 literatúra
• lyrika vyjadruje pocity, nálady, myšlienky, názory autora -nemá príbehové, dejové prvky
• 1.osobná - vnútorný svet hrdinu
• 2.ľúbostná lyrika - láska v jej rôznych podobách
• 3.prírodná lyrika - prevládajú prírodné motívy
• 4.spoločenská lyrika - vyjadruje sa k vážnym spoločenskm problémom a udalostiam
• 5.reflexívna (úvahová) lyrika - autor uvažuje, zamýšľa sa nad tým, čo sa ho dotýka
• lyricky hrdina -hrdina v básni-býva totožný s autorom básne -nositeľ jeho úvah, myšlienok, nálad,
pocitov
• hadanka -slovná hra, na nájdenie správnej odpovede je potrebný dôvtip -pomenúva javy nepriamo,
skryto (v inotaji) na základe podobnosti alebo súvislosti
• prí slovie -ustálený výrok ľudovej múdrosti, ktorý vyjadruje ponaučenie, výstrahu, pokarhanie Každý je
kováčom svojho šťastia
• porekadlo -ustálený výrok ľudovej múdrosti, ktorý obrazne pomenúva nejaký jav, nevyjadruje
ponaučenie -konštatuje stituáciu, viaže sa k nejakému prípadu Popálil si prsty
• pranostika -vyjadruje a zovšeobecňuje skúsenosti z pozorovania prírody, počasia, ročných období, snaží
sa predpovedať prírodné javy Studený máj, v stodole raj
• modlitba -krátka náboženská skladba -obracia sa k Bohu alebo svätým s prosbami, poďakovaním,
oslavou -spája sa s náboženskými obradmi
• óda -autor vyjadruje svoj obdiv, nadšené city k istej skutočnosti, oslavným spôsobom sa vyjadruje k istej
téme (sloboda, príroda, mladosť, osobnosť...) -vyznačuje sa nadnesenosťou a pátosom -pochádza z
antickej poézie
 literatúra
• elégia
• -žalospev, nárek -autor vyjadruje svoj smútok nad národom, vlasťou,
nešťastnou udalosťou
• aforizmus
• -stručný výrok s vtipnou myšlienkou -niekoľkými slovami formuluje
myšlienku, nápad, názor -napr.: Je ľahšie rozbiť atóm než predsudok
• epigram –
• lyrický žáner -krátka satirická báseň -prekvapujúca pointa -zdôrazňuje
istý problém a jeho riešenie -stručne a duchaplne vystihuje nejakú
životnú pravdu
• epitaf -lyrický žáner -nápis na náhrobnom kameni -stručne, výstižne
charakterizuje pochovaného -vyjadruje smútok či nádej