MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA 2022/2023

Návodné a doplňujúce úlohy

k úlohám domáceho kola kategórie A
1
N1 V obore reá lnych č ı́sel rieš te rovnicu ⌊3𝑥 + 5⌋ = 10.
N2 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c 𝑥 + ⌊2𝑦⌋ = 8, ⌊3𝑥⌋ − 𝑦 = 3.
D1 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c 3𝑥 + ⌊𝑦⌋ = 10, ⌊4𝑥⌋ + 𝑥 + 𝑦 = 17.
D2 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c ⌊𝑥 + 𝑦⌋ = 𝑥 − 𝑦, ⌊5𝑦 + 𝑥⌋ = 5𝑦 − 𝑥.

2
N1 Doká ž te, ž e konvexný š tvoruholnı́k 𝐴𝐵𝐶𝐷 je tetivový (t. j. jeho vrcholy lež ia na jednej kruž nici) prá ve vtedy,
keď platı́ |∢𝐴𝐵𝐷| = |∢𝐴𝐶𝐷|.
N2 Doká ž te, ž e konvexný š tvoruholnı́k 𝐴𝐵𝐶𝐷 je tetivový prá ve vtedy, keď sú č et veľkostı́ uhlov 𝐴𝐵𝐶 a 𝐴𝐷𝐶 je
180∘ .
N3 Doká ž te tvrdenie o „Svrč kovom bode“: V ľubovoľnom trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 prechá dza os vnú torné ho uhla 𝐵𝐴𝐶
stredom toho oblú ka 𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom nelež ı́ vrchol 𝐴.
D1 Doká ž te tvrdenie o „troch prstoch“: V danom trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 označ me 𝐼 stred kruž nice vpı́sanej a 𝑆 stred
toho oblú ka 𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom nelež ı́ vrchol 𝐴. Potom platı́ |𝑆𝐵| = |𝑆𝐼| =
|𝑆𝐶|.
D2 Doká ž te, ž e os vonkajš ieho uhla pri vrchole 𝐴 ľubovoľné ho trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶 prechá dza stredom toho oblú ka
𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom lež ı́ vrchol 𝐴.
D3 Je daný ostrouhlý trojuholnı́k 𝐴𝐵𝐶. Vnú tri strany 𝐴𝐵 lež ı́ bod 𝐷 a na polpriamke opač nej k 𝐶𝐴 lež ı́ bod 𝐸
tak, ž e |𝐵𝐷| = |𝐶𝐸|. Doká ž te, ž e kruž nice opı́sané trojuholnı́kom 𝐴𝐵𝐶 a 𝐴𝐷𝐸 majú okrem bodu 𝐴 eš te ďalš ı́
spoloč ný bod na osi uhla 𝐵𝐴𝐶.

3
N1 Uvaž ujme situá ciu sú ťaž nej ú lohy pre prı́pad 𝑛 = 3. Vodorovným nazveme kaž dý ťah, pri ktorom je ž etó n
posunutý v riadku. Udajte prı́klad postupnosti ťahov, ktorou splnı́me cieľ ú lohy a ktorá pritom obsahuje
najmenš ı́ mož ný poč et vodorovný ch ťahov.
N2 Pre kaž dé kladné prirodzené č ı́slo 𝑛 doká ž te rovnosť 1 + 2 + 4 + 5 + ⋯ + (3𝑛 − 2) + (3𝑛 − 1) = 3𝑛2 .
N3 Zdô vodnite, ž e v priebehu ťahov vedú cich k cieľu sú ťaž nej ú lohy sa z kaž dý ch dvoch ž etó nov musı́ aspoň
jeden niekedy dostať do horné ho riadku hracieho plá nu.
D1 Uvaž ujme rovnaké poč iatoč né rozostavenie 2𝑛 ž etó nov ako v sú ťaž nej ú lohe. Najmenej koľký mi ťahmi mož no
zı́skať rozostavenie, keď opä ť vš etky ž etó ny budú v dolnom riadku, avš ak ž etó n 1 sa ocitne v poslednom
stlpci?
D2 V jednom rade stojı́ 𝑛 ž etó nov postupne s č ı́slami od 1 do 𝑛. V kaž dom ťahu mô ž eme navzá jom vymeniť dva
susedné ž etó ny. Koľký m najmenej ťahmi mož no pô vodné poradie ž etó nov zmeniť na opač né , t. j. s č ı́slami
od 𝑛 do 1?
D3 V situá cii zo sú ťaž nej ú lohy je tentoraz v dolnom riadku rozmiestnený ch 2𝑛 ž etó nov s č ı́slami 1, 2,…, 2𝑛
v ľubovoľnom poradí. Najmenej koľký mi najmenej ťahmi mož no vž dy dosiahnuť to, aby vš etký ch 2𝑛 ž etó nov
bolo v dolnom riadku rozmiestnený ch vzostupne, t. j. v poradı́ ako na zač iatku pô vodnej ú lohy?

4 Reá lne č ı́slo, ktoré rozdeľuje koneč nú postupnosť reá lnych č ı́sel usporiadaný ch podľa veľkosti na dve rovnako
poč etné č asti, sa nazý va jej medián. V prı́pad, ž e prvkov je nepá rny poč et, existuje prá ve jeden mediá n – je to
č ı́slo v strede tejto postupnosti.
Cı́slo 𝑞 zo zadania sú ťaž nej ú lohy je teda prá ve jej mediá nom.
N1 Martin napı́sal na tabuľu hodnotu rozdielu 𝑖/𝑗 − 𝑗/𝑖 pre kaž dú dvojicu kladný ch prirodzený ch č ı́sel 𝑖 ≤ 5,
𝑗 ≤ 5. Urč te mediá n vš etký ch č ı́sel na tabuli.
N2 Rieš te sú ťaž nú ú lohu pre prı́pad 𝑘 = 𝑛.
 N3 Rieš te sú ťaž nú ú lohu pre prı́pad 𝑛 = 3.
N4 Doká ž te, ž e pre ľubovoľnú š tvoricu reá lnych č ı́sel 𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑, prič om 𝑏 > 0 a 𝑑 > 0, platı́
𝑎 𝑐 𝑎 𝑎+𝑐 𝑐
< ⇒ < < .
𝑏 𝑑 𝑏 𝑏+𝑑 𝑑

D1 Napı́šme na tabuľu sú č et 𝑎 + 𝑏 + 𝑐 + 𝑑 + 𝑒 pre kaž dú pä ticu (𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑, 𝑒) kladný ch prirodzený ch č ı́sel menš ı́ch
ako 6. Urč te mediá n vš etký ch 55 č ı́sel na tabuli.
D2 Nech 𝑘, 𝑛 sú nepá rne prirodzené č ı́sla. Pre kaž dé dve kladné prirodzené č ı́sla 𝑖 a 𝑗, kde 𝑖 ≤ 𝑘, 𝑗 ≤ 𝑛, napı́šme
𝑖−𝑗
na tabuľu zlomok . Urč ite mediá n vš etký ch tý chto zlomkov. Využ ite na to vý sledok sú ťaž nej ú lohy.
𝑖+𝑗
D3 Uvaž ujme množ inu {1, 2, 4, 5, 8, 10, 16, 20, 32, 40, 80, 160} a vš etky jej trojprvkové podmnož iny. Rozhodnite,
č i je viac tý ch, ktoré majú sú č in svojich prvkov vä č šı́ ako 2006, alebo tý ch, ktoré majú sú č in svojich prvkov
menš ı́ ako 2006.
D4 Martin pre kaž dú neprá zdnu podmnož inu 𝑀 množ iny {0, 1, … , 16} napı́sal na tabuľu zvyš ok sú č tu vš etký ch
prvkov z 𝑀 po delenı́ č ı́slom 17. Urč te, ktorý zvyš ok má na tabuli najvä č šı́ poč et vý skytov.
D5 Zlomkovou časťou {𝑥} reá lneho č ı́sla 𝑥 nazý vame č ı́slo 𝑥 − ⌊𝑥⌋, kde ⌊𝑥⌋ označ uje celú časť č ı́sla 𝑥 (pozri
3 3
sú ťaž nú ú lohu 1). Uvaž ujme jednak mediá n č ı́sel {√1}, {√2}, …, {√999 999}, jednak mediá n č ı́sel { √1}, { √2},
3
…, { √999 999}. Ktorý z tý chto mediá nov je vä č šı́?

5
N1 Nech 𝑋 je vnú torný bod trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶. Doká ž te, ž e 𝑋 lež ı́ na jeho ťaž nici z vrcholu 𝐴 prá ve vtedy, keď
trojuholnı́ky 𝐴𝐵𝑋 a 𝐴𝐶𝑋 majú rovnaký obsah.
V ú lohá ch N2, N3, N4 budeme skú mať situá ciu zo sú ťaž nej ú lohy. Nech teda v ostrouhlom rô znostrannom troj‑
uholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 je 𝑀 stred strany 𝐴𝐵, 𝐾 a 𝐿 prieseč nı́ky osi uhla pri vrchole 𝐴 postupne s osami strá n 𝐴𝐵 a 𝐴𝐶,
ktorý ch prieseč nı́k je označ ený 𝑂. Napokon 𝐻 je prieseč nı́k vý šok trojuholnı́ka 𝐾𝐿𝑂.
N2 Uká ž te, ž e vzdialenosť bodu 𝐻 od priamky 𝐴𝐶 sa rovná |𝐾𝑀|.
N3 Nech priamka 𝐻𝐾 pretı́na stranu 𝐴𝐵 v bode 𝐸 a priamka 𝐻𝐿 stranu 𝐴𝐶 v bode 𝐹. Doká ž te, ž e priamka 𝐴𝐻
delı́ ú seč ku 𝐸𝐹 na dva zhodné ú seky.
N4 Pri označ enı́ z ú lohy N3 doká ž te, ž e trojuholnı́ky 𝐸𝑀𝐾 a 𝐹𝑁𝐿 sú podobné .
D1 Použ itı́m vý sledku ú lohy N1 doká ž te zná me tvrdenie, ž e ťaž nice ľubovoľné ho trojuholnı́ka sa pretı́najú v jed‑
nom bode.
D2 V trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 označ me 𝐷 prieseč nı́k osi uhla 𝐵𝐴𝐶 so stranou 𝐵𝐶. Uká ž te, ž e |𝐵𝐷| ∶ |𝐷𝐶| = |𝐴𝐵| ∶ |𝐴𝐶|.
D3 Os uhla 𝐵𝐶𝐴 trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶 pretne jemu opı́sanú kruž nicu v bode 𝑅 rô znom od bodu 𝐶, os strany 𝐵𝐶
pretne v bode 𝑃 a os strany 𝐴𝐶 v bode 𝑄. Stred strany 𝐵𝐶 označ ı́me 𝐾 a stred strany 𝐴𝐶 označ ı́me 𝐿. Doká ž te,
ž e trojuholnı́ky 𝑅𝑃𝐾 a 𝑅𝑄𝐿 majú rovnaký obsah.

6 V ú lohá ch N1–N4 a D1 je (𝑎𝑛 )∞

𝑛=0 postupnosť zo zadania sú ťaž nej ú lohy.

N1 Doká ž te, ž e ak 𝑚 ≠ 𝑛, tak 𝑎𝑚 a 𝑎𝑛 sú nesú deliteľné č ı́sla.

N2 Pre kaž dé kladné 𝑛 vyjadrite 𝑎𝑛+1 iba pomocou 𝑎𝑛 .
N3 Nech 𝑝 je prvoč ı́slo, 𝑝 ≥ 3 a 𝑝 | 𝑎𝑛 − 1 pre nejaké 𝑛. Uká ž te, ž e ak 𝑚 ≥ 𝑛, tak 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 .
N4 Nech 𝑝 je prvoč ı́slo, 𝑝 ≥ 3 a 𝑝 | 𝑎𝑛 − 1 pre nejaké 𝑛. Uká ž te, ž e ak 𝑚 < 𝑛, tak 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 .
2
D1 Doká ž te, ž e ak 𝑚 > 𝑛 ≥ 1, tak č ı́sla 𝑎𝑚 + 𝑎𝑚 + 1 a 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 + 1 sú nesú deliteľná .
𝑛
D2 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, z ktorý ch kaž dé je deliteľom 22 + 1 pre nejaké prirodzené
č ı́slo 𝑛.
D3 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, z ktorý ch kaž dé je deliteľom 22𝑛+1 − 1 pre nejaké prirodzené
č ı́slo 𝑛.
𝑛
D4 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, ktoré nie sú deliteľmi 22 + 1 pre ž iadne prirodzené č ı́slo 𝑛.
D5 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, ktoré nie sú deliteľmi 22𝑛+1 − 1 pre ž iadne prirodzené č ı́slo
𝑛.
 MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA 2022/2023
Návodné a doplňujúce úlohy
k úlohám domáceho kola kategórie A

1
N1 V obore reá lnych č ı́sel rieš te rovnicu ⌊3𝑥 + 5⌋ = 10.
Riešenie:
Reá lne č ı́slo 𝑥 splň a danú rovnicu prá ve vtedy, keď 10 ≤ 3𝑥 + 5 < 11. Vš etky rieš enia tejto sú stavy dvoch
5
nerovnı́c tvoria interval , 2 .
3
N2 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c 𝑥 + ⌊2𝑦⌋ = 8, ⌊3𝑥⌋ − 𝑦 = 3.
Riešenie:
Podľa prvej rovnice je č ı́slo 𝑥 celé , podľa druhej je aj č ı́slo 𝑦 celé . Tý m pá dom ⌊2𝑦⌋ = 2𝑦 a ⌊3𝑥⌋ = 3𝑥, takž e
má me sú stavu 𝑥 + 2𝑦 = 8, 3𝑥 − 𝑦 = 3. Tá má jediné rieš enie (2, 3), č o je aj rieš enie pô vodnej sú stavy, lebo
obe č ı́sla 𝑥, 𝑦 vyš li celé .
D1 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c 3𝑥 + ⌊𝑦⌋ = 10, ⌊4𝑥⌋ + 𝑥 + 𝑦 = 17.
Riešenie:
Podľa prvej rovnice je č ı́slo 3𝑥 celé , podľa druhej je aj č ı́slo 𝑥 + 𝑦 celé . Tý m pá dom nastane jeden z troch
prı́padov:
• Cı́slo 𝑥 je celé . Potom aj č ı́sla 𝑦 a 4𝑥 sú celé . Dostá vame sú stavu 3𝑥 + 𝑦 = 10, 5𝑥 + 𝑦 = 17, ktorá vš ak
nemá rieš enie v obore celý ch č ı́sel.
1 2
• Cı́slo 𝑥 má tvar 𝑥 ′ + , kde 𝑥 ′ je celé č ı́slo. Potom 𝑦 = 𝑦 ′ + pre nejaké celé č ı́slo 𝑦 ′ a ⌊4𝑥⌋ = 4𝑥 ′ + 1.
3 3
Dostaneme tak sú stavu 3𝑥 ′ + 𝑦 ′ = 9, 5𝑥 ′ + 𝑦 ′ = 15 s jediný m rieš enı́m (3, 0), ktoré mu zodpovedá
10 2
rieš enie , pô vodnej sú stavy.
3 3
2 1
• Cı́slo 𝑥 má tvar 𝑥 ′ + , kde 𝑥 ′ je celé č ı́slo. Potom 𝑦 = 𝑦 ′ + pre nejaké celé č ı́slo 𝑦 ′ a ⌊4𝑥⌋ = 4𝑥 ′ + 2.
3 3
Tentoraz ná m vyjde sú stava 3𝑥 ′ + 𝑦 ′ = 8, 5𝑥 ′ + 𝑦 ′ = 14 s jediný m rieš enı́m (3, −1), ktoré mu zodpovedá
11 2
rieš enie , − pô vodnej sú stavy.
3 3
D2 V obore reá lnych č ı́sel rieš te sú stavu rovnı́c ⌊𝑥 + 𝑦⌋ = 𝑥 − 𝑦, ⌊5𝑦 + 𝑥⌋ = 5𝑦 − 𝑥.
Riešenie:
Keďž e obe č ı́sla 𝑥 − 𝑦 a 5𝑦 − 𝑥 sú celé , ich sú č et rovný 4𝑦 je tiež celé č ı́slo. Preto zo zadaný ch rovnı́c vyplý va
5𝑦 − 𝑥 = ⌊5𝑦 + 𝑥⌋ = 4𝑦 + (𝑦 + 𝑥) = 4𝑦 + ⌊𝑦 + 𝑥⌋ = 4𝑦 + (𝑥 − 𝑦) = 3𝑦 + 𝑥, t. j. 5𝑦 − 𝑥 = 3𝑦 + 𝑥,
odkiaľ 𝑦 = 𝑥. Pô vodnú sú stavu potom mož no zapı́sať ako dvojicu rovnı́c ⌊2𝑥⌋ = 0 a ⌊6𝑥⌋ = 4𝑥. Tejto sú stave
vyhovujú prá ve tie reá lne 𝑥, pre ktoré sú č asne platı́ 0 ≤ 2𝑥 < 1, 4𝑥 ≤ 6𝑥 < 4𝑥 + 1 a pritom č ı́slo 4𝑥 je celé .
1
Pretož e vš etky nerovnice z poslednej vety sú splnené len pre č ı́sla z intervalu 0, , vyhovujú prá ve hodnoty
2
1
0a .
4

2
N1 Doká ž te, ž e konvexný š tvoruholnı́k 𝐴𝐵𝐶𝐷 je tetivový (t. j. jeho vrcholy lež ia na jednej kruž nici) prá ve vtedy,
keď platı́ |∢𝐴𝐵𝐷| = |∢𝐴𝐶𝐷|.
Riešenie:
• Nech vrcholy 𝐴, 𝐵, 𝐶, 𝐷 lež ia na kruž nici so stredom 𝑆. Podľa vety o obvodovom a stredovom uhle potom
1
platı́ |∢𝐴𝐵𝐷| = |∢𝐴𝑆𝐷| = |∢𝐴𝐶𝐷|.
2
• Nech naopak platı́ |∢𝐴𝐵𝐷| = |∢𝐴𝐶𝐷|. Označ me 𝑆, 𝑇 stredy kruž nı́c opı́saný ch postupne trojuholnı́kom
𝐴𝐵𝐷, 𝐴𝐶𝐷. Oba tieto stredy lež ia na osi ú seč ky 𝐴𝐷 a v rovnakej polrovine s hranič nou priamkou 𝐴𝐷.
Podľa vety o obvodovom a stredovom uhle navyš e platı́ |∢𝐴𝑆𝐷| = 2 |∢𝐴𝐵𝐷| = 2 |∢𝐴𝐶𝐷| = |∢𝐴𝑇𝐷|.
Dokopy už dostá vame, ž e 𝑆 = 𝑇, takž e kruž nice opı́sané trojuholnı́kom 𝐴𝐵𝐷, 𝐴𝐶𝐷 splý vajú .
N2 Doká ž te, ž e konvexný š tvoruholnı́k 𝐴𝐵𝐶𝐷 je tetivový prá ve vtedy, keď sú č et veľkostı́ uhlov 𝐴𝐵𝐶 a 𝐴𝐷𝐶 je
180∘ .
 Riešenie:
• Nech vrcholy 𝐴, 𝐵, 𝐶, 𝐷 lež ia na kruž nici so stredom 𝑆. Konvexný a nekonvexný uhol 𝐴𝑆𝐶 sa doplň ajú do
uhla 360∘ . Sú č et veľkostı́ tý chto dvoch stredový ch uhlov je rovný dvojná sobku sú č tu veľkostı́ obvodový ch
uhlov 𝐴𝐵𝐶 a 𝐴𝐷𝐶, ktorý sá m je teda rovný 180∘ .
• Nech naopak platı́ |∢𝐴𝐵𝐶| + |∢𝐴𝐷𝐶| = 180∘ . V prı́pade, keď oba uhly 𝐴𝐵𝐶, 𝐴𝐷𝐶 sú pravé , vyplý va
potrebný zá ver z Tá lesovej vety. V opač nom prı́pade mô ž eme predpokladať, ž e naprı́klad uhol 𝐴𝐵𝐶 je
ostrý a uhol 𝐴𝐷𝐶 je tupý. Potom vo vnú tri polroviny 𝐴𝐶𝐵 lež ı́ ako stred 𝑆 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku
𝐴𝐵𝐶, tak aj stred 𝑇 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐷𝐶, pritom oba konvexné uhly 𝐴𝑆𝐶 a 𝐴𝑇𝐶 majú
postupne veľkosti 2 |∢𝐴𝐵𝐶| a 360∘ − 2 |∢𝐴𝐷𝐶|, ktoré sú vďaka predpokladu rovnaké . Navyš e oba body
𝑆, 𝑇 lež ia na osi ú seč ky 𝐴𝐶, takž e spolu dostá vame 𝑆 = 𝑇, a teda kruž nice opı́sané trojuholnı́kom 𝐴𝐵𝐶,
𝐴𝐷𝐶 splý vajú .
N3 Doká ž te tvrdenie o „Svrč kovom bode“: V ľubovoľnom trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 prechá dza os vnú torné ho uhla 𝐵𝐴𝐶
stredom toho oblú ka 𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom nelež ı́ vrchol 𝐴.
Riešenie:
Označ me 𝑆 prieseč nı́k osi uhla 𝐵𝐴𝐶 s kruž nicou opı́sanou trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 rô zny od 𝐴. V tetivovom š tvor‑
uholnı́ku 𝐴𝐵𝑆𝐶 platı́ |∢𝐶𝐵𝑆| = |∢𝐶𝐴𝑆| = |∢𝐵𝐴𝑆| = |∢𝐵𝐶𝑆|. To znamená , ž e 𝐵𝑆𝐶 je rovnoramenný trojuhol‑
nı́k so zá kladň ou 𝐵𝐶, teda 𝑆 je stred prı́sluš né ho oblú ka 𝐵𝐶. Inak je mož né využ iť vš eobecnejš ie tvrdenie:
Dva obvodové uhly v tej istej kruž nici sú zhodné prá ve vtedy, keď sú zhodné oblú ky, ktorý m tieto obvodové
uhly zodpovedajú .
D1 Doká ž te tvrdenie o „troch prstoch“: V danom trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 označ me 𝐼 stred kruž nice vpı́sanej a 𝑆 stred
toho oblú ka 𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom nelež ı́ vrchol 𝐴. Potom platı́ |𝑆𝐵| = |𝑆𝐼| =
|𝑆𝐶|.
Riešenie:
Stač ı́ zrejme doká zať len jednu rovnosť |𝑆𝐵| = |𝑆𝐼|. Pri š tandardnom označ enı́ veľkostı́ vnú torný ch uhlov
trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶 platı́
|∢𝑆𝐵𝐼| = |∢𝑆𝐵𝐶| + |∢𝐶𝐵𝐼| = |∢𝑆𝐴𝐶| + 𝛽/2 = 𝛼/2 + 𝛽/2.

Keďž e 𝑆𝐼𝐵 je vonkajš ı́ uhol trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐼, platı́ tiež

|∢𝑆𝐼𝐵| = |∢𝐼𝐴𝐵| + |∢𝐴𝐵𝐼| = 𝛼/2 + 𝛽/2.

Trojuholnı́k 𝑆𝐼𝐵 tak skutoč ne má rovnaké ramená 𝑆𝐵 a 𝑆𝐼.

D2 Doká ž te, ž e os vonkajš ieho uhla pri vrchole 𝐴 ľubovoľné ho trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶 prechá dza stredom toho oblú ka
𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶, na ktorom lež ı́ vrchol 𝐴.
Riešenie:
Označ me 𝑁 prieseč nı́k osi vonkajš ieho uhla pri vrchole 𝐴 s kruž nicou opı́sanou rô zny od 𝐴. (V prı́pade |𝐴𝐵| =
|𝐴𝐶|, keď sa tá to os kruž nice opı́sanej iba dotý ka, je tvrdenie ú lohy zrejmé .) Uvaž ujme tiež bod 𝑆 z ú lohy N3.
Keďž e 𝑆 lež ı́ na osi vnú torné ho uhla, 𝑁 na osi vonkajš ieho uhla a tieto dve osi sú navzá jom kolmé , platı́
|∢𝑆𝐴𝑁| = 90∘ . Podľa Tá lesovej vety je potom 𝑆𝑁 priemerom kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶. Keďž e 𝑆
je pritom stred jej oblú ka 𝐵𝐶 neobsahujú ceho bod 𝐴, 𝑁 je stred druhé ho oblú ka 𝐵𝐶.
D3 Je daný ostrouhlý trojuholnı́k 𝐴𝐵𝐶. Vnú tri strany 𝐴𝐵 lež ı́ bod 𝐷 a na polpriamke opač nej k 𝐶𝐴 lež ı́ bod 𝐸
tak, ž e |𝐵𝐷| = |𝐶𝐸|. Doká ž te, ž e kruž nice opı́sané trojuholnı́kom 𝐴𝐵𝐶 a 𝐴𝐷𝐸 majú okrem bodu 𝐴 eš te ďalš ı́
spoloč ný bod na osi uhla 𝐵𝐴𝐶.
Riešenie 1:
Na polpriamky opač né k 𝐶𝐴 a 𝐵𝐴 dokreslı́me postupne body 𝐵′ a 𝐶 ′ urč ené rovnosťami |𝐵′ 𝐶| = |𝐴𝐵|
a |𝐶 ′ 𝐵| = |𝐴𝐶|. Podľa vý sledku sú ťaž nej ú lohy stred kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵′ 𝐶 ′ lež ı́ na kruž ni‑
ci opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶. Tento vý sledok mô ž eme uplatniť na trojuholnı́k 𝐴𝐵′ 𝐶 ′ eš te raz, keď za vý ‑
chodiskový vezmeme trojuholnı́k 𝐴𝐷𝐸 a prihliadneme na rovnosti |𝐵′ 𝐸| = |𝐵′ 𝐶| − |𝐶𝐸| = |𝐴𝐵| − |𝐵𝐷| =
|𝐴𝐷| a |𝐶 ′ 𝐷| = |𝐶 ′ 𝐵| + |𝐵𝐷| = |𝐴𝐶| + |𝐶𝐸| = |𝐴𝐸|. Stred kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵′ 𝐶 ′ lež ı́ preto
tiež na kruž nici opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐷𝐸. Naš li sme tak prieseč nı́k kruž nı́c opı́saný ch trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶
a trojuholnı́ku △𝐴𝐷𝐸, ktorý je rô zny od bodu 𝐴 a ktorý lež ı́ na osi uhla 𝐵𝐴𝐶 – ide totiž o stred kruž nice
opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵′ 𝐶 ′ , ktorý je podľa osi uhla 𝐵𝐴𝐶 sú merný, lebo obe jeho strany 𝐴𝐵′ , 𝐴𝐶 ′ majú dlž ku
|𝐴𝐵| + |𝐴𝐶|.
Riešenie 2:
Označ me 𝑆 stred kratš ieho oblú ka 𝐵𝐶 kruž nice opı́sanej trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶. Z tetivové ho š tvoruholnı́ka 𝐴𝐵𝑆𝐶
má me |∢𝐷𝐵𝑆| = |∢𝐸𝐶𝑆|, a preto trojuholnı́ky 𝐷𝐵𝑆 a 𝐸𝐶𝑆 sú zhodné podľa vety sus. Odtiaľ |∢𝐴𝐷𝑆| = 180∘ −
|∢𝑆𝐷𝐵| = 180∘ − |∢𝑆𝐸𝐶| = 180∘ − |∢𝑆𝐸𝐴|, takž e podľa ú lohy N2 je aj š tvoruholnı́k 𝐴𝐷𝑆𝐸 tetivový.
3
N1 Uvaž ujme situá ciu sú ťaž nej ú lohy pre prı́pad 𝑛 = 3. Vodorovným nazveme kaž dý ťah, pri ktorom je ž etó n
posunutý v riadku. Udajte prı́klad postupnosti ťahov, ktorou splnı́me cieľ ú lohy a ktorá pritom obsahuje
najmenš ı́ mož ný poč et vodorovný ch ťahov.
Riešenie:
Tabuľka má š esť stlpcov, preto so ž etó nom 1 musı́me vykonať aspoň 5 ťahov doprava, so ž etó nom 2 aspoň
3 doprava, so ž etó nom 3 aspoň 1 doprava, so ž etó nom 4 aspoň 1 doľava, so ž etó nom 5 aspoň 3 doľava
a so ž etó nom 6 aspoň 5 doľava. Celkom tak potrebujeme aspoň 18 vodorovný ch ťahov. Vyhovujú ci prı́klad
s 18 vodorovný mi ťahmi: Najprv presunieme ž etó ny 2 až 6 hore, potom ž etó n 1 do jeho cieľa, ná sledne ž etó ny
2 až 5 dole a potom ž etó n 6 do jeho cieľa. Takto sme vodorovný mi ťahmi iba so ž etó nmi 1, 6 dosiahli to, ž e
sa prehodili. Podobne potom prehodı́me ž etó ny 2, 5 a nakoniec ž etó ny 3, 4.
N2 Pre kaž dé kladné prirodzené č ı́slo 𝑛 doká ž te rovnosť 1 + 2 + 4 + 5 + ⋯ + (3𝑛 − 2) + (3𝑛 − 1) = 3𝑛2 .
Riešenie 1:
Použ ijeme indukciu vzhľadom na č ı́slo 𝑛. Ak 𝑛 = 1, rovnosť platı́ (1+2 = 3⋅12 ). Ak platı́ pre nejaké 𝑘, tak pre
𝑘+1 ju odvodı́me takto: 1+2+⋯+(3𝑘+1)+(3𝑘+2) = 3𝑘 2 +(3𝑘+1)+(3𝑘+2) = 3𝑘 2 +6𝑘+3 = 3(𝑘+1)2 .
Riešenie 2:
Sč ı́tame 2𝑛 rovnostı́ 𝑖 + (3𝑛 − 𝑖) = 3𝑛, kde 𝑖 ∈ {1, 2, … , 3𝑛 − 2, 3𝑛 − 1}, a vý slednú rovnosť vydelı́me dvoma.
N3 Zdô vodnite, ž e v priebehu ťahov vedú cich k cieľu sú ťaž nej ú lohy sa z kaž dý ch dvoch ž etó nov musı́ aspoň
jeden niekedy dostať do horné ho riadku hracieho plá nu.
Riešenie:
Uvá ž me ž etó ny 𝑖 a 𝑗, kde 𝑖 < 𝑗. Na zač iatku je 𝑖 naľavo od 𝑗, ale na konci je 𝑖 napravo od 𝑗. Takto by sa ich
poradie v dolnom riadku nemohlo vymeniť, keby oba ž etó ny boli v tomto riadku stá le.
D1 Uvaž ujme rovnaké poč iatoč né rozostavenie 2𝑛 ž etó nov ako v sú ťaž nej ú lohe. Najmenej koľký mi ťahmi mož no
zı́skať rozostavenie, keď opä ť vš etky ž etó ny budú v dolnom riadku, avš ak ž etó n 1 sa ocitne v poslednom
stlpci?
Riešenie:
V prvom ťahu musı́me posunú ť nejaký ž etó n hore a niekedy neskô r ho posunú ť dole. S ž etó nom 1 musı́me
vykonať aspoň 2𝑛 − 1 ťahov doprava. Aby sme vysvetlili, ž e celkový poč et ťahov doľava je tiež aspoň 2𝑛 − 1,
označ me stlpce zľava doprava č ı́slami 1 až 2𝑛 a uvaž ujme premennú velič inu, ktorá je rovná sú č tu 2𝑛 č ı́sel
tý ch stlpcov, v ktorý ch sa jednotlivé z 2𝑛 ž etó nov aktuá lne nachá dzajú . Tá to velič ina má v poč iatoč nom aj
koncovom rozostavenı́ rovnakú hodnotu (rovnú 1 + 2 + ⋯ + 2𝑛), s kaž dý m ťahom doprava vzrastie o 1,
s kaž dý m ťahom doľava klesne o 1 a pri ťahoch v stlpcoch sa nemenı́ – preto musia byť celkové poč ty ťahov
doprava a ťahov doľava dokonca rovnaké . Doká zali sme tak, ž e ťahov vš etký mi smermi musı́ byť aspoň 2 +
(2𝑛 − 1) + (2𝑛 − 1) č iž e 4𝑛.
Poč et 4𝑛 ťahov stač ı́: Zetó n 1 posunieme nahor, potom vš etky ostatné o 1 polı́čko doľava a nakoniec ž etó n 1
do posledné ho stlpca a nadol.
D2 V jednom rade stojı́ 𝑛 ž etó nov postupne s č ı́slami od 1 do 𝑛. V kaž dom ťahu mô ž eme navzá jom vymeniť dva
susedné ž etó ny. Koľký m najmenej ťahmi mož no pô vodné poradie ž etó nov zmeniť na opač né , t. j. s č ı́slami
od 𝑛 do 1?
Riešenie:
𝑛(𝑛−1)
Kaž dú dvojicu ž etó nov musı́me niekedy (ako susedné dva ž etó ny) prehodiť. Keďž e vš etký ch dvojı́c je ,
2
𝑛(𝑛−1)
potrebujeme aspoň ťahov.
2
Toľko ťahov skutoč ne stač ı́ – presunieme naprı́klad najprv ž etó n 1 na posledné miesto (𝑛 − 1 ťahov), potom
ž etó n 2 na predposledné miesto (𝑛 − 2 ťahov) atď., až nakoniec ž etó n 𝑛 − 1 na druhé miesto (1 ťah). Tak
𝑛(𝑛−1)
vykoná me prá ve (𝑛 − 1) + (𝑛 − 2) + ⋯ + 2 + 1 č iž e ťahov.
2
D3 V situá cii zo sú ťaž nej ú lohy je tentoraz v dolnom riadku rozmiestnený ch 2𝑛 ž etó nov s č ı́slami 1, 2,…, 2𝑛
v ľubovoľnom poradí. Najmenej koľký mi najmenej ťahmi mož no vž dy dosiahnuť to, aby vš etký ch 2𝑛 ž etó nov
bolo v dolnom riadku rozmiestnený ch vzostupne, t. j. v poradı́ ako na zač iatku pô vodnej ú lohy?
Riešenie:
Tento poč et je rovnaký ako poč et ťahov v sú ťaž nej ú lohe (ktorý tu prezrá dzať nebudeme).
Najprv doká ž eme matematickou indukciou nasledujú ce tvrdenie: Nech 𝑘 je kladné prirodzené číslo. Uvažujme
hrací plán 𝑘 × 2, na ktorom je (iba) v hornom riadku nejaký počet žetónov s určitými navzájom rôznymi číslami
vybranými z množiny {1, 2, … , 𝑘}. Potom existuje taká postupnosť ťahov, ktorá pre každé 𝑖 premiestni žetón
 s číslom 𝑖 (ak na pláne je) na dolné políčko 𝑖. stĺpca a ktorá na to pre každý žetón využije najmenší možný počet
ťahov. Ak 𝑘 = 1, tvrdenie zjavne platı́. Nech teraz 𝑘 ≥ 2 a nech pre kaž dé 𝑚, kde 𝑚 < 𝑘, tvrdenie platı́. Na
zadanom plá ne 𝑘 × 2 (ktorý splň a predpoklady tvrdenia) vezmime ž etó n s najvä č šı́m č ı́slom, označ me ho
𝑖, tento ž etó n posuň me nadol a potom ho presuň me do 𝑖. stlpca. Ná sledne vďaka indukč né mu predpokladu
presunieme na sprá vne miesta vš etky ž etó ny, ktoré sa nachá dzajú v prvý ch 𝑖 − 1 stlpcoch. Potom budeme po
jednom zľava presú vať eš te ž etó ny, ktoré v zadanom plá ne 𝑘 × 2 prı́padne zostali od 𝑖. stlpca napravo: Kaž dý
z nich presunieme najskô r doľava do jemu prı́sluš né ho stlpca a potom nadol. Zostavili sme tak pre zadaný
plá n 2 × 𝑘 postupnosť ťahov, ktorá má zrejme vš etky potrebné vlastnosti. Dô kaz indukciou je tak ukonč ený.
Prejdime k vlastnej ú lohe D3. Pri ľubovoľnej vý chodiskovej situá cii s ťahmi zač neme tak, ž e vš etky ž etó ny –
okrem toho s č ı́slom 2𝑛 – posunieme nahor a potom ž etó n 2𝑛 presunieme na posledné miesto (ak už tam
nestá l). Ná sledne na ž etó ny z prvý ch 2𝑛 − 1 stlpcov uplatnı́me postupnosť ťahov z doká zané ho tvrdenia.
Nakoniec potom na sprá vne miesto presunieme prı́padný ž etó n z horné ho polı́čka posledné ho stlpca. Pri
takej konš trukcii bude poč et ťahov najvä č šı́, ak budú na zač iatku ž etó ny usporiadané zostupne. V tomto prı́‑
pade optimá lnosť konš trukcie vyplý va z rieš enia pô vodnej ú lohy.

4 Reá lne č ı́slo, ktoré rozdeľuje koneč nú postupnosť reá lnych č ı́sel usporiadaný ch podľa veľkosti na dve rovnako
poč etné č asti, sa nazý va jej medián. V prı́pad, ž e prvkov je nepá rny poč et, existuje prá ve jeden mediá n – je to
č ı́slo v strede tejto postupnosti.
Cı́slo 𝑞 zo zadania sú ťaž nej ú lohy je teda prá ve jej mediá nom.
N1 Martin napı́sal na tabuľu hodnotu rozdielu 𝑖/𝑗 − 𝑗/𝑖 pre kaž dú dvojicu kladný ch prirodzený ch č ı́sel 𝑖 ≤ 5,
𝑗 ≤ 5. Urč te mediá n vš etký ch č ı́sel na tabuli.
Riešenie:
Označ me 𝑓(𝑖, 𝑗) = 𝑖/𝑗 − 𝑗/𝑖, potom na tabuli je 25 č ı́sel. Z nich 5, a to 𝑓(1, 1), 𝑓(2, 2), 𝑓(3, 3), 𝑓(4, 4) a 𝑓(5, 5),
je rovný ch 0. Zvyš ný ch 20 č ı́sel rozdelı́me do 10 dvojı́c: Kaž dé č ı́slo 𝑓(𝑖, 𝑗), kde 𝑖 ≠ 𝑗, spá rujeme s č ı́slom
𝑓(𝑗, 𝑖). V kaž dej dvojici je zrejme jedno č ı́slo kladné a jedno č ı́slo zá porné . Na tabuli je tak 10 č ı́sel kladný ch,
10 zá porný ch a 5 nú l. Mediá n je preto 0.
N2 Rieš te sú ťaž nú ú lohu pre prı́pad 𝑘 = 𝑛.
Riešenie:
𝑖
Podobne ako v ú lohe N1 vyč lenı́me zvlá š ť zlomky s hodnotou 1 – tý ch je 𝑘, teda nepá rny poč et. Ostatné
𝑖
𝑖 𝑗
zlomky zase rozdelı́me do dvojı́c: kaž dý zlomok spá rujeme s prevrá tený m zlomkom . V kaž dej dvojici je
𝑗 𝑖
zrejme jeden zlomok menš ı́ ako 1 a jeden zlomok vä č šı́ ako 1. Zlomkov menš ı́ch ako 1 je teda rovnaký poč et
ako zlomkov vä č šı́ch ako 1, takž e mediá n je 1.
N3 Rieš te sú ťaž nú ú lohu pre prı́pad 𝑛 = 3.
Riešenie:
𝑖 𝑖 𝑖 𝑖
Na tabuli má me pre kaž dé 𝑖 z {1, 2, … , 𝑘} napı́sané tri zlomky , , . Zamerajme sa najprv na zlomky .
1 2 3 2
1 𝑘+1
Keďž e 𝑘 je nepá rne, vo vzostupnom poradı́ tý chto zlomkov stojı́ uprostred zlomok (1/2 + 𝑘/2) č iž e ,
2 4
ktorý tak je ich mediá nom.
𝑖 𝑖
Porovná vame s nı́m teraz ostatný ch 2𝑘 zlomkov a s č itateľmi 𝑖 od 1 do 𝑘. Využ ijeme na to jednak ekvi‑
1 3
valencie
𝑖 𝑘+1 3(𝑘 + 1) 𝑘+1−𝑖 𝑘+1
< ⇔ (𝑘 + 1) − 𝑖 > ⇔ > ,
1 4 4 3 4
jednak tie isté ekvivalencie s opač ný mi znakmi ostrý ch nerovnostı́. Vyplý va z nich, ž e poč et tý ch zlomkov
𝑖 𝑖
, ktoré sú menš ie, resp. vä č šie ako (𝑘 + 1)/4, je rovnaký ako poč et tý ch zlomkov , ktoré sú vä č šie, resp.
1 3
menš ie ako (𝑘 + 1)/4. Odtiaľ už vyplý va, ž e (𝑘 + 1)/4 je hľadaný mediá n vš etký ch 3𝑘 zlomkov.
N4 Doká ž te, ž e pre ľubovoľnú š tvoricu reá lnych č ı́sel 𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑, prič om 𝑏 > 0 a 𝑑 > 0, platı́
𝑎 𝑐 𝑎 𝑎+𝑐 𝑐
< ⇒ < < .
𝑏 𝑑 𝑏 𝑏+𝑑 𝑑

Riešenie:
Nerovnosti z pravej strany impliká cie sú ekvivalentné s nerovnosťami 𝑎(𝑏 + 𝑑) < (𝑎 + 𝑐)𝑏, resp. (𝑎 + 𝑐)𝑑 <
𝑐(𝑏 + 𝑑). Tie sú zrejme obe ekvivalentné s nerovnosťou 𝑎𝑑 < 𝑏𝑐, ktorá je dô sledkom nerovnosti z ľavej
strany impliká cie.
D1 Napı́šme na tabuľu sú č et 𝑎 + 𝑏 + 𝑐 + 𝑑 + 𝑒 pre kaž dú pä ticu (𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑, 𝑒) kladný ch prirodzený ch č ı́sel menš ı́ch
ako 6. Urč te mediá n vš etký ch 55 č ı́sel na tabuli.
 Riešenie:
Pä ticu (3, 3, 3, 3, 3) so sú č tom 15 dajme bokom a ostatné pä tice rozdeľme do dvojı́c tak, ž e kaž dú pä ticu
(𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑, 𝑒) spá rujeme s pä ticou (6 − 𝑎, 6 − 𝑏, 6 − 𝑐, 6 − 𝑑, 6 − 𝑒). V kaž dej dvojici buď obe pä tice majú sú č et
15, alebo jedna pä tica má sú č et menš ı́ ako 15 a druhá pä tica má sú č et vä č šı́ ako 15.
D2 Nech 𝑘, 𝑛 sú nepá rne prirodzené č ı́sla. Pre kaž dé dve kladné prirodzené č ı́sla 𝑖 a 𝑗, kde 𝑖 ≤ 𝑘, 𝑗 ≤ 𝑛, napı́šme
𝑖−𝑗
na tabuľu zlomok . Urč ite mediá n vš etký ch tý chto zlomkov. Využ ite na to vý sledok sú ťaž nej ú lohy.
𝑖+𝑗
Riešenie:
Uká ž te, ž e pre kladné č ı́sla 𝑎, 𝑏, 𝑐, 𝑑 platı́ (𝑎 − 𝑏)/(𝑎 + 𝑏) < (𝑐 − 𝑑)/(𝑐 + 𝑑) prá ve vtedy, keď 𝑎/𝑏 < 𝑐/𝑑.
Z hľadiska usporiadania hodnô t zlomkov je teda situá cia na tabuli rovnaká ako v sú ťaž nej ú lohe. Preto ak 𝑥/𝑦
je mediá n zo sú ťaž nej ú lohy, bude hľadaný mediá n rovný (𝑥 − 𝑦)/(𝑥 + 𝑦).
D3 Uvaž ujme množ inu {1, 2, 4, 5, 8, 10, 16, 20, 32, 40, 80, 160} a vš etky jej trojprvkové podmnož iny. Rozhodnite,
č i je viac tý ch, ktoré majú sú č in svojich prvkov vä č šı́ ako 2006, alebo tý ch, ktoré majú sú č in svojich prvkov
menš ı́ ako 2006.
Riešenie:
MO, 56. roč nı́k, A‑S‑2, https://skmo.sk/dokument.php?id=223
D4 Martin pre kaž dú neprá zdnu podmnož inu 𝑀 množ iny {0, 1, … , 16} napı́sal na tabuľu zvyš ok sú č tu vš etký ch
prvkov z 𝑀 po delenı́ č ı́slom 17. Urč te, ktorý zvyš ok má na tabuli najvä č šı́ poč et vý skytov.
Riešenie:
Uká ž eme, ž e ak by sme na tabuľu nezapı́sali zvyš ok sú č tu prvkov celej množ iny {0, 1, … , 16}, tak kaž dý zvyš ok
od 0 do 16 by mal na tabuli rovnaký poč et vý skytov. Uvá ž me vš etky 𝑘‑prvkové podmnož iny {0, 1, … , 16}
s pevný m 𝑘 od 1 do 16. Rozdeľme tieto podmnož iny do 17‑prvkový ch skupı́n tak, ž e v kaž dej skupine budeme
mať s kaž dou množ inou {𝑥1 , … , 𝑥𝑘 } nasledujú cich 16 množ ı́n (sč ı́tanie ďalej chá peme ako operá ciu so zvyš ka‑
mi po delenı́ 17): {1 + 𝑥1 , … , 1 + 𝑥𝑘 }, {2 + 𝑥1 , … , 2 + 𝑥𝑘 }, …, {16 + 𝑥1 , … , 16 + 𝑥𝑘 }. Zvyš ky sú č tov prvkov
jednotlivý ch 17 množ ı́n v kaž dej skupine teda budú zvyš ky ∑ 𝑥𝑖 , 𝑘 + ∑ 𝑥𝑖 , 2𝑘 + ∑ 𝑥𝑖 ,…, 16𝑘 + ∑ 𝑥𝑖 . V tomto
zozname zvyš kov bude kaž dý zo 17 mož ný ch zvyš kov zastú pený prá ve raz, a to vďaka nesú deliteľnosti č ı́sel
𝑘 a 17. Keďž e to platı́ pre kaž dú vytvorenú skupinu, kaž dý zvyš ok bude zvyš kom sú č tov prvkov rovnaké ho
poč tu 𝑘‑prvkový ch podmnož ı́n, a to pre kaž dé 𝑘 od 1 do 16. Tý m je dô kaz hotový. Keďž e nezahrnutá 17‑
‑prvková množ ina {0, 1, … , 16} má sú č et prvkov 136 so zvyš kom 0, je tento zvyš ok zapı́saný na tabuli v poč te
o 1 vä č šom ako kaž dý iný z ostatný ch 16 zvyš kov.
D5 Zlomkovou časťou {𝑥} reá lneho č ı́sla 𝑥 nazý vame č ı́slo 𝑥 − ⌊𝑥⌋, kde ⌊𝑥⌋ označ uje celú časť č ı́sla 𝑥 (pozri
3 3
sú ťaž nú ú lohu 1). Uvaž ujme jednak mediá n č ı́sel {√1}, {√2}, …, {√999 999}, jednak mediá n č ı́sel { √1}, { √2},
3
…, { √999 999}. Ktorý z tý chto mediá nov je vä č šı́?
Riešenie:
1
Nech 𝑛 je prirodzené č ı́slo. Vš imnime si, ž e pre celé č ı́sla 𝑖 od 𝑛2 do 𝑛2 +𝑛, ktorý ch je 𝑛+1, platı́ 𝑛 ≤ √𝑖 < 𝑛+ ,
2
1 1
takž e {√𝑖} < . Podobne pre celé č ı́sla 𝑖 od 𝑛2 + 𝑛 + 1 do 𝑛2 + 2𝑛 č iž e (𝑛 + 1)2 − 1, ktorý ch je 𝑛, platı́ {√𝑖} > .
2 2
Porovnanı́m oboch poč tov 𝑖 zisťujeme, ž e pre najtesnejšiu väčšinu celý ch č ı́sel 𝑖 z intervalu [𝑛2 , (𝑛 + 1)2 − 1]
1
je hodnota {√𝑖} menš ia ako . Ak nechá me 𝑛 prebiehať hodnoty od 1 do 999, uvaž ované intervaly disjunktne
2
pokryjú celé č ı́sla prá ve v rozpä tı́ od 1 do 999 999. Preto je v prvej zadanej postupnosti vä č šina č ı́sel menš ı́ch
1 3
ako , teda je taký aj ich mediá n. Podobne sa teraz pre prirodzené 𝑛 pozrime na hodnoty { √𝑖} pre celé č ı́sla 𝑖
2
3 1 1 3 3 3
z intervalu [𝑛3 , (𝑛+1)3 −1]. Pre uvaž ované 𝑖 platı́ { √𝑖} < prá ve vtedy, keď 𝑖 < 𝑛 + = 𝑛3 + 𝑛2 + 𝑛+
2 2 2 4
1 3 3 1
. Poč et dotyč ný ch 𝑖, ktoré splň ajú poslednú podmienku, je teda prá ve 𝑛2 + 𝑛 + + 1, č o neprevyš uje
8 2 4 8
3 3 9 1 3 1
hodnotu 𝑛2 + 𝑛 + , ktorá je vďaka 𝑛 ≥ 1 menš ia ako (𝑛 + 1)3 − 𝑛3 . Nerovnosť { √𝑖} < tak splň a
2 4 8 2 2
menšina celý ch č ı́sel 𝑖 zo skú mané ho intervalu. Ak vezmeme teraz 𝑛 od 1 do 99, tieto intervaly disjunktne
pokryjú celé č ı́sla prá ve v rozpä tı́ od 1 do 999 999. Preto je v druhej zadanej postupnosti vä č šina č ı́sel vä č šı́ch
1
ako , teda je taký aj ich mediá n.
2
Dokopy dostá vame, ž e druhý mediá n je vä č šı́ ako prvý.

5
N1 Nech 𝑋 je vnú torný bod trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶. Doká ž te, ž e 𝑋 lež ı́ na jeho ťaž nici z vrcholu 𝐴 prá ve vtedy, keď
trojuholnı́ky 𝐴𝐵𝑋 a 𝐴𝐶𝑋 majú rovnaký obsah.
Riešenie 1:
Označ me 𝐷 prieseč nı́k polpriamky 𝐴𝑋 so stranou 𝐵𝐶. Trojuholnı́ky 𝐴𝐷𝐵 a 𝐴𝐷𝐶 majú spoloč nú vý šku z vr‑
cholu 𝐴, preto S(𝐴𝐷𝐵) ∶ S(𝐴𝐷𝐶) = |𝐷𝐵| ∶ |𝐷𝐶|. Podobne tiež S(𝑋𝐷𝐵) ∶ S(𝑋𝐷𝐶) = |𝐷𝐵| ∶ |𝐷𝐶|. Dokopy
 dostá vame
|𝐷𝐵| |𝐷𝐵|
S(𝐴𝐵𝑋) S(𝐴𝐷𝐵) − S(𝑋𝐷𝐵) |𝐷𝐶|
⋅ S(𝐴𝐷𝐶) − |𝐷𝐶|⋅S(𝑋𝐷𝐶) |𝐷𝐵|
= = = .
S(𝐴𝐶𝑋) S(𝐴𝐷𝐶) − S(𝑋𝐷𝐶) S(𝐴𝐷𝐶) − S(𝑋𝐷𝐶) |𝐷𝐶|
Vidı́me, ž e trojuholnı́ky 𝐴𝐵𝑋 a 𝐴𝐶𝑋 majú rovnaký obsah prá ve vtedy, keď |𝐷𝐵| = |𝐷𝐶|, t. j. prá ve vtedy, keď
𝐷 je stred 𝐵𝐶, č iž e keď 𝐴𝐷 je ťaž nica trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶.
Riešenie 2:
Spojme vnú torný bod 𝑋 s vrcholmi 𝐴, 𝐵, 𝐶 a stredom 𝐷 strany 𝐵𝐶. Keďž e S(𝑋𝐵𝐷) = S(𝑋𝐶𝐷), rovnosť
S(𝐴𝐵𝑋) = S(𝐴𝐶𝑋) nastane prá ve vtedy, keď S(𝐴𝐵𝑋) + S(𝑋𝐵𝐷) = S(𝐴𝐶𝑋) + S(𝑋𝐶𝐷), teda prá ve vtedy, keď
dvojica ú seč iek 𝐴𝑋, 𝑋𝐷 rozpoľuje obsah trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶. To zrejme platı́, ak 𝑋 lež ı́ na ú seč ke 𝐴𝐷, a navyš e
to zrejme neplatı́, ak lež ı́ 𝑋 vo vnú tri jedné ho z trojuholnı́kov 𝐴𝐵𝐷, 𝐴𝐶𝐷.
V ú lohá ch N2, N3, N4 budeme skú mať situá ciu zo sú ťaž nej ú lohy. Nech teda v ostrouhlom rô znostrannom troj‑
uholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 je 𝑀 stred strany 𝐴𝐵, 𝐾 a 𝐿 prieseč nı́ky osi uhla pri vrchole 𝐴 postupne s osami strá n 𝐴𝐵 a 𝐴𝐶,
ktorý ch prieseč nı́k je označ ený 𝑂. Napokon 𝐻 je prieseč nı́k vý šok trojuholnı́ka 𝐾𝐿𝑂.
N2 Uká ž te, ž e vzdialenosť bodu 𝐻 od priamky 𝐴𝐶 sa rovná |𝐾𝑀|.
Riešenie:
Z 𝐾𝐻 ⟂ 𝐿𝑁 ⟂ 𝐴𝐶 má me 𝐾𝐻 ∥ 𝐴𝐶. Tý m pá dom vzdialenosť 𝐻 od 𝐴𝐶 je rovnaká ako vzdialenosť 𝐾 od 𝐴𝐶.
Keďž e 𝐾 lež ı́ na osi uhla 𝐵𝐴𝐶, má od 𝐴𝐶 rovnakú vzdialenosť ako od 𝐴𝐵, teda |𝐾𝑀|.
N3 Nech priamka 𝐻𝐾 pretı́na stranu 𝐴𝐵 v bode 𝐸 a priamka 𝐻𝐿 stranu 𝐴𝐶 v bode 𝐹. Doká ž te, ž e priamka 𝐴𝐻
delı́ ú seč ku 𝐸𝐹 na dva zhodné ú seky.
Riešenie:
Platı́ 𝐻𝐸 ∥ 𝐴𝐶 a 𝐻𝐹 ∥ 𝐴𝐵, takž e 𝐴𝐸𝐻𝐹 je rovnobež nı́k. Jeho uhloprieč ky 𝐸𝐹 a 𝐴𝐻 sa preto navzá jom rozpoľu‑
jú .
N4 Pri označ enı́ z ú lohy N3 doká ž te, ž e trojuholnı́ky 𝐸𝑀𝐾 a 𝐹𝑁𝐿 sú podobné .
Riešenie:
Vyplý va to z vety uu, pretož e trojuholnı́ky majú pri vrcholoch 𝑀, 𝑁 pravé uhly a aj ich uhly pri vrcholoch 𝐸,
𝐹 sú zhodné (vďaka rovnobež nı́ku 𝐴𝐸𝐻𝐹, pozri rieš enie N3).
D1 Použ itı́m vý sledku ú lohy N1 doká ž te zná me tvrdenie, ž e ťaž nice ľubovoľné ho trojuholnı́ka sa pretı́najú v jed‑
nom bode.
Riešenie:
V trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 označ me 𝑇 prieseč nı́k ťaž nı́c z vrcholov 𝐵 a 𝐶. Z ú lohy N1 vieme, ž e S(𝐴𝐵𝑇) = S(𝐵𝐶𝑇)
a S(𝐵𝐶𝑇) = S(𝐴𝐶𝑇), odkiaľ S(𝐴𝐵𝑇) = S(𝐴𝐶𝑇), teda opä ť podľa ú lohy N1 bod 𝑇 lež ı́ na ťaž nici z vrcholu 𝐴.
D2 V trojuholnı́ku 𝐴𝐵𝐶 označ me 𝐷 prieseč nı́k osi uhla 𝐵𝐴𝐶 so stranou 𝐵𝐶. Uká ž te, ž e |𝐵𝐷| ∶ |𝐷𝐶| = |𝐴𝐵| ∶ |𝐴𝐶|.
Riešenie:
Trojuholnı́ky 𝐴𝐵𝐷 a 𝐴𝐶𝐷 majú spoloč nú vý šku z vrcholu 𝐴, preto S(𝐴𝐵𝐷) ∶ S(𝐴𝐶𝐷) = |𝐵𝐷| ∶ |𝐷𝐶|. Zá roveň
vš ak majú zhodné vý šky z vrcholu 𝐷, takž e S(𝐴𝐵𝐷) ∶ S(𝐴𝐶𝐷) = |𝐴𝐵| ∶ |𝐴𝐶|. Z oboch rovnostı́ už vyplý va
potrebný zá ver.
D3 Os uhla 𝐵𝐶𝐴 trojuholnı́ka 𝐴𝐵𝐶 pretne jemu opı́sanú kruž nicu v bode 𝑅 rô znom od bodu 𝐶, os strany 𝐵𝐶
pretne v bode 𝑃 a os strany 𝐴𝐶 v bode 𝑄. Stred strany 𝐵𝐶 označ ı́me 𝐾 a stred strany 𝐴𝐶 označ ı́me 𝐿. Doká ž te,
ž e trojuholnı́ky 𝑅𝑃𝐾 a 𝑅𝑄𝐿 majú rovnaký obsah.
Riešenie:
IMO Shortlist 2007, ú loha G1, https://www.imo‑of icial.org/problems/IMO2007SL.pdf#page=40

6 V ú lohá ch N1–N4 a D1 je (𝑎𝑛 )∞

𝑛=0 postupnosť zo zadania sú ťaž nej ú lohy.

N1 Doká ž te, ž e ak 𝑚 ≠ 𝑛, tak 𝑎𝑚 a 𝑎𝑛 sú nesú deliteľné č ı́sla.

Riešenie:
Ak je 𝑚 > 𝑛, t. j. 𝑚 ≥ 𝑛 + 1, tak z rovnosti 𝑎𝑚 = 𝑎0 𝑎1 𝑎2 … 𝑎𝑚−1 − 1 vyplý va 𝑎𝑛 | 𝑎𝑚 + 1. Pre najvä č šı́
spoloč ný deliteľ 𝐷 č ı́sel 𝑎𝑚 , 𝑎𝑛 tak platı́ 𝐷 | 𝑎𝑚 a zá roveň 𝐷 | 𝑎𝑛 | 𝑎𝑚 + 1, takž e aj 𝐷 | (𝑎𝑚 + 1) − 𝑎𝑚 = 1,
t. j. 𝐷 = 1.
N2 Pre kaž dé kladné 𝑛 vyjadrite 𝑎𝑛+1 iba pomocou 𝑎𝑛 .
Riešenie:
𝑎𝑛+1 = (𝑎0 𝑎1 … 𝑎𝑛−1 )𝑎𝑛 − 1 = (𝑎𝑛 + 1)𝑎𝑛 − 1 = 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 − 1.
N3 Nech 𝑝 je prvoč ı́slo, 𝑝 ≥ 3 a 𝑝 | 𝑎𝑛 − 1 pre nejaké 𝑛. Uká ž te, ž e ak 𝑚 ≥ 𝑛, tak 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 .
 Riešenie:
Keďž e 𝑝 ≥ 3 a 𝑎0 − 1 = 2, platı́ 𝑛 ≠ 0. Z predpokladu 𝑎𝑛 ≡ 1 (mod 𝑝) podľa vý sledku N2 dostá vame
𝑎𝑛+1 ≡ 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 − 1 ≡ 12 + 1 − 1 ≡ 1 (mod 𝑝). Matematickou indukciou analogicky zı́skavame 𝑎𝑚 ≡ 1
(mod 𝑝) pre kaž dé 𝑚 také , ž e 𝑚 ≥ 𝑛. Z toho vyplý va 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 .
N4 Nech 𝑝 je prvoč ı́slo, 𝑝 ≥ 3 a 𝑝 | 𝑎𝑛 − 1 pre nejaké 𝑛. Uká ž te, ž e ak 𝑚 < 𝑛, tak 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 .
Riešenie:
Pripusťme, ž e naopak 𝑝 | 𝑎𝑚 . Keďž e 𝑛 > 𝑚 ≥ 0, platı́ 𝑎𝑛 = 𝑎0 𝑎1 𝑎2 … 𝑎𝑛−1 −1, takž e 𝑝 | 𝑎𝑚 | 𝑎0 𝑎1 𝑎2 … 𝑎𝑛−1 =
𝑎𝑛 + 1. Spolu má me 𝑝 | 𝑎𝑛 − 1 a 𝑝 | 𝑎𝑛 + 1, a teda 𝑝 | (𝑎𝑛 + 1) − (𝑎𝑛 − 1) = 2, č o odporuje predpokladu
𝑝 ≥ 3.
2
D1 Doká ž te, ž e ak 𝑚 > 𝑛 ≥ 1, tak č ı́sla 𝑎𝑚 + 𝑎𝑚 + 1 a 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 + 1 sú nesú deliteľné .
Riešenie:
Nech 𝑝 je prvoč ı́slo a 𝑝 | 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 + 1. Keďž e 3 = 𝑎0 | 𝑎0 𝑎1 … 𝑎𝑛−1 = 𝑎𝑛 + 1, tak 𝑎𝑛 ≡ 2 (mod 3),
a preto 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 + 1 ≡ 22 + 2 + 1 ≡ 1 (mod 3), takž e 𝑝 ≠ 3. Podľa vý sledku N2 postupne dostá vame
2
𝑎𝑛+1 = 𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 − 1 = (𝑎𝑛2 + 𝑎𝑛 + 1) − 2 ≡ −2 (mod 𝑝), 𝑎𝑛+2 = 𝑎𝑛+1 + 𝑎𝑛+1 − 1 ≡ (−2)2 + (−2) − 1 ≡ 1
2
(mod 𝑝), 𝑎𝑛+3 ≡ 1 + 1 − 1 ≡ 1 (mod 𝑝). Dalej analogicky matematickou indukciou zı́skavame 𝑎𝑘 ≡ 1
(mod 𝑝) pre kaž dé 𝑘, kde 𝑘 ≥ 𝑛 + 2. Preto č ı́slo 𝑎𝑚 , kde 𝑚 > 𝑛, dá va po delenı́ 𝑝 zvyš ok −2 alebo 1, teda
2 2
č ı́slo 𝑎𝑚 + 𝑎𝑚 + 1 dá va zvyš ok 1 alebo 3. Z toho už vyplý va potrebný zá ver 𝑝 ∤ 𝑎𝑚 + 𝑎𝑚 + 1, lebo (ako už
vieme) 𝑝 ≠ 3.
𝑛
D2 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, z ktorý ch kaž dé je deliteľom 22 + 1 pre nejaké prirodzené
č ı́slo 𝑛.
Riešenie:
𝑛 0 1 𝑛−1
Opakovaný m použ itı́m vzorca 22𝑘 −1 = (2𝑘 −1)(2𝑘 +1) dostá vame 22 −1 = (22 +1)(22 +1) ⋯ (22 +1).
𝑛 𝑚 𝑛 𝑚
V prı́pade 0 ≤ 𝑛 < 𝑚 tak platı́ 22 +1 | 22 −1. Najvä č šı́ spoloč ný deliteľ nepá rnych č ı́sel 22 +1 a 22 +1 je
2𝑚 2𝑚 2𝑚
preto tiež deliteľom č ı́sla 2 − 1, a teda aj č ı́sla 2 + 1 − 2 − 1 č iž e 2, takž e je to č ı́slo 1. Postupnosť
𝑛 ∞
22 + 1 𝑛=0 je teda zlož ená z navzá jom nesú deliteľný ch č ı́sel. Ak teda priradı́me kaž dé mu 𝑛 aký koľvek pr‑
𝑛
voč initeľ č ı́sla 22 +1, dostaneme nekoneč nú postupnosť navzá jom rô znych prvoč ı́sel vyhovujú cich zadaniu
ú lohy.
D3 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, z ktorý ch kaž dé je deliteľom 22𝑛+1 − 1 pre nejaké prirodzené
č ı́slo 𝑛.
Riešenie:
Najprv použ itı́m Euklidovho algoritmu doká ž te: Ak je 𝑑 najväčší spoločný deliteľ kladných prirodzených čísel
𝑎 a 𝑏, tak najväčším spoločným deliteľom čísel 2𝑎 − 1 a 2𝑏 − 1 je číslo 2𝑑 − 1. V dô sledku toho platı́: Ak sú 𝑝
a 𝑞 rô zne prvoč ı́sla, tak č ı́sla 2𝑝 − 1 a 2𝑞 − 1 sú nesú deliteľné . Ak preto vyberieme ku kaž dé mu nepá rnemu
prvoč ı́slu 𝑝 nejaký prvoč initeľ č ı́sla 2𝑝 −1, dostaneme vý ber nekoneč ne veľa prvoč ı́sel vyhovujú cich zadaniu
ú lohy.
𝑛
D4 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, ktoré nie sú deliteľmi 22 + 1 pre ž iadne prirodzené č ı́slo 𝑛.
Riešenie:
Vyhovujú vš etky prvoč ı́sla s vlastnosťou zo zadania ú lohy D3 (ktorý ch je nekoneč ne veľa). Zoberme ľubovoľ‑
né z nich, povedzme 𝑝, a vyberme k nemu dotyč né 𝑛 s vlastnosťou 𝑝 | 22𝑛+1 − 1. Pripusťme, ž e pre nejaké
𝑚
prirodzené 𝑚 platı́ aj 𝑝 | 22 + 1. Keďž e č ı́sla 2𝑛 + 1 a 2𝑚+1 sú nesú deliteľné , vďaka tvrdeniu uvedené mu
𝑚+1 𝑚 𝑚+1
v rieš enı́ D3 sú tiež nesú deliteľné aj č ı́sla 22𝑛+1 − 1 a 22 − 1. Keďž e vš ak 22 + 1 | 22 − 1, z pred‑
𝑚 𝑚+1
pokladu 𝑝 | 22 + 1 dostá vame 𝑝 | 22 − 1, zá roveň vš ak 𝑝 | 22𝑛+1 − 1, teda 𝑝 je spoloč ný deliteľ dvoch
nesú deliteľný ch č ı́sel, a to je spor.
D5 Doká ž te, ž e existuje nekoneč ne veľa prvoč ı́sel, ktoré nie sú deliteľmi 22𝑛+1 − 1 pre ž iadne prirodzené č ı́slo
𝑛.
Riešenie:
Vyhovujú vš etky prvoč ı́sla s vlastnosťou zo zadania ú lohy D2 (ktorý ch je nekoneč ne veľa). Dô kaz sporom je
rovnaký ako v rieš enı́ D4, pretož e vychá dza z tý ch istý ch predpokladov: Pre niektoré prvoč ı́slo 𝑝 sa ná jdu
𝑚
prirodzené č ı́sla 𝑚, 𝑛 také , ž e 𝑝 | 22 + 1 a 𝑝 | 22𝑛+1 − 1.