ÚVOD DO ŠTÚDIA INFORMATIKY

6. cvičenie

• Zadanie:
Nech 𝑅 = {⟨1, 4⟩, ⟨1, 5⟩, ⟨2, 5⟩, ⟨3, 7⟩} a 𝑆 = {⟨3, 4⟩, ⟨5, 4⟩, ⟨6, 7⟩, ⟨3, 3⟩}. Vypoč ı́tajte relá ciu 𝑅 ∘ 𝑆 .
Riešenie:
Najprv urč me relá ciu 𝑆 . Vieme, ž e bude obsahovať dvojice, ktoré vzniknú vý menou zlož iek dvojı́c z relá cie
𝑆, platı́ teda 𝑆 = {⟨4, 3⟩, ⟨4, 5⟩, ⟨7, 6⟩, ⟨3, 3⟩}.
Preberme postupne dvojice z relá cie 𝑅 a zistime, ktoré ich druhé zlož ky sú prvou zlož kou niektorej dvojice
z 𝑆 , a tak mô ž u slú ž iť ako tranzit:

• Druhá zlož ka 4 dvojice ⟨1, 4⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojı́c ⟨4, 3⟩ a ⟨4, 5⟩ z 𝑆 , takž e slú ž i ako tranzit medzi
prvkami 1 a 3 a tiež medzi prvkami 1 a 5. Znamená to, ž e ⟨1, 3⟩ ∈ 𝑅 ∘ 𝑆 a ⟨1, 5⟩ ∈ 𝑅 ∘ 𝑆 .
• Druhá zlož ka 5 dvojı́c ⟨1, 5⟩ a ⟨2, 5⟩ z 𝑅 nie je prvou zlož kou ž iadnej dvojice z 𝑆 , nemô ž e preto slú ž iť
ako tranzit.
• Druhá zlož ka 7 dvojice ⟨3, 7⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨7, 6⟩ z 𝑆 , takž e slú ž i ako tranzit medzi
prvkami 3 a 6. Znamená to, ž e ⟨3, 6⟩ ∈ 𝑅 ∘ 𝑆 .

Zhrnutı́m dostá vame, ž e

𝑅∘𝑆 = {⟨1, 3⟩, ⟨1, 5⟩, ⟨3, 6⟩}.

• Zadanie:
Nech 𝐴 a 𝐵 sú množ iny a 𝑅 je relá cia na množ ine 𝐴 × 𝐵. Nech 𝑋 ⊆ 𝐴. Zistite, ktoré inklú zie medzi množ inami
𝑋 a 𝑅 [𝑅[𝑋]] platia.
Riešenie:
Uká ž eme, ž e ani jedna z inklú ziı́ neplatı́ pre kaž dé 𝐴, 𝐵, 𝑅 a 𝑋:

• Nech 𝐴 = {1}, 𝐵 = ∅, 𝑅 = ∅ a 𝑋 = {1}.

Potom 𝑅 [𝑅[𝑋]] = 𝑅 [𝑅[{1}]] = 𝑅 [∅] = ∅, takž e neplatı́ 𝑋 ⊆ 𝑅 [𝑅[𝑋]].
• Nech 𝐴 = {1, 2}, 𝐵 = {3}, 𝑅 = {⟨1, 3⟩, ⟨2, 3⟩} a 𝑋 = {1}.
Potom 𝑅 [𝑅[𝑋]] = 𝑅 [𝑅[{1}]] = 𝑅 [{3}] = {1, 2}, takž e neplatı́ 𝑋 ⊇ 𝑅 [𝑅[𝑋]].

• Zadanie:
Ná jdite tranzitı́vny uzá ver relá cie

{⟨0, 1⟩, ⟨0, 2⟩, ⟨0, 3⟩, ⟨1, 12⟩, ⟨1, 13⟩, ⟨2, 12⟩,

⟨2, 23⟩, ⟨3, 13⟩, ⟨3, 23⟩, ⟨12, 123⟩, ⟨13, 123⟩, ⟨23, 123⟩}.

Riešenie:
Označ me tú to relá ciu 𝑅 a zistime jej iterá cie 𝑅( )
pre kaž dé kladné prirodzené č ı́slo 𝑛:
• 𝑅( )
= 𝑅.
( )
• 𝑅 = 𝑅 ∘ 𝑅:
Preberme postupne dvojice z relá cie 𝑅 a zistime, ktoré ich druhé zlož ky mô ž u slú ž iť ako tranzit:
• Druhá zlož ka 1 dvojice ⟨0, 1⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojı́c ⟨1, 12⟩ a ⟨1, 13⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 12 a tiež medzi prvkami 0 a 13. Znamená to, ž e ⟨0, 12⟩ ∈ 𝑅( ) a ⟨0, 13⟩ ∈ 𝑅( ) .
• Druhá zlož ka 2 dvojice ⟨0, 2⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojı́c ⟨2, 12⟩ a ⟨2, 23⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 12 a tiež medzi prvkami 0 a 23. Znamená to, ž e ⟨0, 12⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme)
a ⟨0, 23⟩ ∈ 𝑅( ) .
 • Druhá zlož ka 3 dvojice ⟨0, 3⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojı́c ⟨3, 13⟩ a ⟨3, 23⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 13 a tiež medzi prvkami 0 a 23. Znamená to, ž e ⟨0, 13⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme)
a ⟨0, 23⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už tiež vieme).
• Druhá zlož ka 12 dvojice ⟨1, 12⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨12, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 1 a 123. Znamená to, ž e ⟨1, 123⟩ ∈ 𝑅( ) .
• Druhá zlož ka 13 dvojice ⟨1, 13⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨13, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 1 a 123. Znamená to, ž e ⟨1, 123⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme).
• Druhá zlož ka 12 dvojice ⟨2, 12⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨12, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 2 a 123. Znamená to, ž e ⟨2, 123⟩ ∈ 𝑅( ) .
• Druhá zlož ka 23 dvojice ⟨2, 23⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨23, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 23 a 123. Znamená to, ž e ⟨2, 123⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme).
• Druhá zlož ka 13 dvojice ⟨3, 13⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨13, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 13 a 123. Znamená to, ž e ⟨3, 123⟩ ∈ 𝑅( ) .
• Druhá zlož ka 23 dvojice ⟨3, 23⟩ z 𝑅 je prvou zlož kou dvojice ⟨23, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 23 a 123. Znamená to, ž e ⟨3, 123⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme).
• Druhá zlož ka 123 dvojı́c ⟨12, 123⟩, ⟨13, 123⟩ a ⟨23, 123⟩ z 𝑅 nie je prvou zlož kou ž iadnej dvojice z 𝑅,
nemô ž e preto slú ž iť ako tranzit.
Zhrnutı́m dostá vame, ž e

𝑅( )
= {⟨0, 12⟩, ⟨0, 13⟩, ⟨0, 23⟩, ⟨1, 123⟩, ⟨2, 123⟩, ⟨3, 123⟩}.

• 𝑅( ) = 𝑅( ) ∘ 𝑅:
Preberme postupne dvojice z relá cie 𝑅( ) a zistime, ktoré ich druhé zlož ky mô ž u slú ž iť ako tranzit:
• Druhá zlož ka 12 dvojice ⟨0, 12⟩ z 𝑅( ) je prvou zlož kou dvojice ⟨12, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 123. Znamená to, ž e ⟨0, 123⟩ ∈ 𝑅( ) .
• Druhá zlož ka 13 dvojice ⟨0, 13⟩ z 𝑅( ) je prvou zlož kou dvojice ⟨13, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 123. Znamená to, ž e ⟨0, 123⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme).
• Druhá zlož ka 23 dvojice ⟨0, 23⟩ z 𝑅( ) je prvou zlož kou dvojice ⟨23, 123⟩ z 𝑅, takž e slú ž i ako tranzit
medzi prvkami 0 a 123. Znamená to, ž e ⟨0, 123⟩ ∈ 𝑅( ) (č o už vieme).
• Druhá zlož ka 123 dvojı́c ⟨1, 123⟩, ⟨2, 123⟩ a ⟨3, 123⟩ z 𝑅( ) nie je prvou zlož kou ž iadnej dvojice z 𝑅,
nemô ž e preto slú ž iť ako tranzit.
Zhrnutı́m dostá vame, ž e
𝑅( )
= {⟨0, 123⟩}.

• 𝑅( ) = 𝑅( ) ∘ 𝑅:
Jediná dvojica ⟨0, 123⟩ z relá cie 𝑅( ) nie je prvou zlož kou ž iadnej dvojice z 𝑅, nemô ž e preto slú ž iť ako tran-
zit. Znamená to, ž e
𝑅( ) = ∅.
• 𝑅( )
= 𝑅( ) ∘ 𝑅 = ∅ ∘ 𝑅 = ∅.
• 𝑅( )
= 𝑅( ) ∘ 𝑅 = ∅ ∘ 𝑅 = ∅.
• 𝑅( )
= 𝑅( ) ∘ 𝑅 = ∅ ∘ 𝑅 = ∅.
• …
Tranzitı́vny uzá ver relá cie 𝑅 je teda

𝑅( )
= 𝑅( )
= 𝑅( ) ∪ 𝑅( ) ∪ 𝑅( ) ∪ 𝑅( ) ∪ ⋯ = 𝑅( ) ∪ 𝑅( ) ∪ 𝑅( )
=
∈ℕ

= {⟨0, 1⟩, ⟨0, 2⟩, ⟨0, 3⟩, ⟨1, 12⟩, ⟨1, 13⟩, ⟨2, 12⟩, ⟨2, 23⟩,
⟨3, 13⟩, ⟨3, 23⟩, ⟨12, 123⟩, ⟨13, 123⟩, ⟨23, 123⟩} ∪
∪ {⟨0, 12⟩, ⟨0, 13⟩, ⟨0, 23⟩, ⟨1, 123⟩, ⟨2, 123⟩, ⟨3, 123⟩} ∪ {⟨0, 123⟩}.
• Zadanie:
Nech 𝐴, 𝐵, 𝐶, 𝐷 sú triedy a nech 𝑅 ⊆ 𝐴 × 𝐵, 𝑆 ⊆ 𝐵 × 𝐶, 𝑇 ⊆ 𝐶 × 𝐷. Doká ž te, ž e

(𝑅 ∘ 𝑆 ∘ 𝑇) =𝑇 ∘𝑆 ∘𝑅 .

Riešenie 1:
Nech 𝑎 ∈ 𝐴 a 𝑑 ∈ 𝐷. Potom platı́:
⟨𝑑, 𝑎⟩ ∈ (𝑅 ∘ 𝑆 ∘ 𝑇) ,
akk ⟨𝑎, 𝑑⟩ ∈ (𝑅 ∘ 𝑆 ∘ 𝑇)
(de inı́cia inverznej relá cie),
akk ⟨𝑎, 𝑑⟩ ∈ ((𝑅 ∘ 𝑆) ∘ 𝑇)
(na uzá tvorkovanı́ nezá lež ı́, lebo zlož enie je asociatı́vna operá cia),
akk (∃𝑐 ∈ 𝐶)(⟨𝑎, 𝑐⟩ ∈ (𝑅 ∘ 𝑆) ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇)
(de inı́cia zlož enia),
akk (∃𝑐 ∈ 𝐶)(((∃𝑏 ∈ 𝐵)⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 ∧ ⟨𝑏, 𝑐⟩ ∈ 𝑆) ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇)
(de inı́cia zlož enia),
akk (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∃𝑏 ∈ 𝐵)((⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 ∧ ⟨𝑏, 𝑐⟩ ∈ 𝑆) ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇)
(tvrdenie ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇 neobsahuje 𝑏),
akk (∃𝑐 ∈ 𝐶)(∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 ∧ (⟨𝑏, 𝑐⟩ ∈ 𝑆 ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇))
(asociativita konjunkcie),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(∃𝑐 ∈ 𝐶)(⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 ∧ (⟨𝑏, 𝑐⟩ ∈ 𝑆 ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇))
(vý mena kvanti iká torov rovnaké ho druhu),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 ∧ ((∃𝑐 ∈ 𝐶)(⟨𝑏, 𝑐⟩ ∈ 𝑆 ∧ ⟨𝑐, 𝑑⟩ ∈ 𝑇)))
(tvrdenie ⟨𝑎, 𝑏⟩ ∈ 𝑅 neobsahuje 𝑐),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑏, 𝑎⟩ ∈ 𝑅 ∧ ((∃𝑐 ∈ 𝐶)(⟨𝑐, 𝑏⟩ ∈ 𝑆 ∧ ⟨𝑑, 𝑐⟩ ∈ 𝑇 )))
(de inı́cia inverznej relá cie (trikrá t)),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑏, 𝑎⟩ ∈ 𝑅 ∧ ((∃𝑐 ∈ 𝐶)(⟨𝑑, 𝑐⟩ ∈ 𝑇 ∧ ⟨𝑐, 𝑏⟩ ∈ 𝑆 )))
(komutativita konjunkcie),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑏, 𝑎⟩ ∈ 𝑅 ∧ ⟨𝑑, 𝑏⟩ ∈ (𝑇 ∘ 𝑆 ))
(de inı́cia zlož enia),
akk (∃𝑏 ∈ 𝐵)(⟨𝑑, 𝑏⟩ ∈ (𝑇 ∘ 𝑆 ) ∧ ⟨𝑏, 𝑎⟩ ∈ 𝑅 )
(komutativita konjunkcie),
akk ⟨𝑑, 𝑎⟩ ∈ ((𝑇 ∘ 𝑆 ) ∘ 𝑅 ),
(de inı́cia zlož enia),
akk ⟨𝑑, 𝑎⟩ ∈ (𝑇 ∘ 𝑆 ∘ 𝑅 ),
(na uzá tvorkovanı́ nezá lež ı́, lebo zlož enie je asociatı́vna operá cia).
Uká zali sme, ž e relá cie (𝑅 ∘ 𝑆 ∘ 𝑇) a𝑇 ∘𝑆 ∘𝑅 , ktoré sú podtriedami 𝐷 × 𝐴, obsahujú tie isté dvojice
z 𝐷 × 𝐴, a teda sa rovnajú .
Riešenie 2:
Využ ijeme opakovane, ž e inverzná relá cia k zlož eniu relá ciı́ je opač né zlož enie inverzný ch relá ciı́. Postupne
platı́:
(𝑅 ∘ 𝑆 ∘ 𝑇) = ((𝑅 ∘ 𝑆) ∘ 𝑇) = 𝑇 ∘ (𝑅 ∘ 𝑆) =
=𝑇 ∘ (𝑆 ∘𝑅 )=𝑇 ∘𝑆 ∘𝑅 .

• Zadanie:
Nech 𝐴 a 𝐵 sú množ iny a 𝑅 je relá cia na množ ine 𝐴 × 𝐵. Nech 𝑋 , 𝑋 ⊆ 𝐴. Zistite, ktoré inklú zie medzi množ i-
nami 𝑅[𝑋 ∩ 𝑋 ] a 𝑅[𝑋 ] ∩ 𝑅[𝑋 ] platia.
Riešenie:

• Uká ž eme, ž e prvá je podmnož inou druhej:

Nech 𝑦 ∈ 𝐵. Potom platı́:
𝑦 ∈ 𝑅[𝑋 ∩ 𝑋 ],
akk ∃𝑥((𝑥 ∈ 𝑋 ∩ 𝑋 ) ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅)
(de inı́cia druhý ch zlož iek),
akk ∃𝑥((𝑥 ∈ 𝑋 ∧ 𝑥 ∈ 𝑋 ) ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅)
(de inı́cia prieniku),
 akk ∃𝑥((𝑥 ∈ 𝑋 ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅) ∧ (𝑥 ∈ 𝑋 ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅))
(vlastnosti konjunkcie),
ztv ∃𝑥(𝑥 ∈ 𝑋 ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅) ∧ ∃𝑥(𝑥 ∈ 𝑋 ∧ ⟨𝑥, 𝑦⟩ ∈ 𝑅)
(distribú cia kvanti iká tora),
akk 𝑦 ∈ 𝑅[𝑋 ] ∧ 𝑦 ∈ 𝑅[𝑋 ]
(de inı́cia druhý ch zlož iek (použ itá dvakrá t)),
akk 𝑦 ∈ 𝑅[𝑋 ] ∩ 𝑅[𝑋 ]
(de inı́cia prieniku).
Uká zali sme, ž e vš etky prvky množ iny 𝑅[𝑋 ∩ 𝑋 ] sú aj prvkami množ iny 𝑅[𝑋 ] ∩ 𝑅[𝑋 ], takž e platı́
𝑅[𝑋 ∩ 𝑋 ] ⊆ 𝑅[𝑋 ] ∩ 𝑅[𝑋 ], a to bez ohľadu na voľbu 𝐴, 𝐵, 𝑅, 𝑋 a 𝑋 .
• Uká ž eme, ž e druhá nemusı́ byť podmnož inou prvej:
Nech 𝐴 = {1, 2}, 𝐵 = {3}, 𝑅 = {⟨1, 3⟩, ⟨2, 3⟩}, 𝑋 = {1} a 𝑋 = {2}.
Potom 𝑅[𝑋 ] ∩ 𝑅[𝑋 ] = 𝑅[{1}] ∩ 𝑅[{2}] = {3} ∩ {3} = {3}, ale 𝑅[𝑋 ∩ 𝑋 ] = 𝑅[{1} ∩ {2}] = 𝑅[∅] = ∅.

Domáce úlohy

1 Nech 𝐴 a 𝐵 sú množ iny a 𝑅 je relá cia na množ ine 𝐴 × 𝐵. Nech 𝑌 ⊆ 𝐵. Zistite, ktoré inklú zie medzi množ inami
𝑌 a 𝑅[𝑅 [𝑌]] platia.

2 Nech 𝐴 a 𝐵 sú množ iny a 𝑅 je relá cia na množ ine 𝐴 × 𝐵. Nech 𝑋 , 𝑋 ⊆ 𝐴. Zistite, ktoré inklú zie medzi množ i-
nami 𝑅[𝑋 ∪ 𝑋 ] a 𝑅[𝑋 ] ∪ 𝑅[𝑋 ] platia.
3 Nech 𝐴 a 𝐵 sú množ iny a 𝑅 je relá cia na množ ine 𝐴 × 𝐵. Nech 𝑌 , 𝑌 ⊆ 𝐵. Zistite, ktoré inklú zie medzi nasle-
dujú cimi množ inami platia:

a) 𝑅 [𝑌 ∪ 𝑌 ] a 𝑅 [𝑌 ] ∪ 𝑅 [𝑌 ];
b) 𝑅 [𝑌 ∩ 𝑌 ] a 𝑅 [𝑌 ] ∩ 𝑅 [𝑌 ].