POVESTI

5. ročník
 Povesť patrí medzi útvary
ľudovej slovesnosti
• Hádanky • Rozprávky
• Príslovia • Povesti
• Porekadlá • Báje
• Pranostiky • Piesne, hry
Povesť - epický žáner ľudovej slovesnosti. Podobá sa
na rozprávku, líši sa od nej tým, že na rozdiel od
rozprávky, je v nej vždy niečo reálne:
•skutočné miesto deja – miestna povesť (Čertova
brázda, Matej kráľ a bača, Kôň so zelenou hrivou),
•historická postava, ktorá skutočne existovala alebo
udalosť, ktorá sa skutočne v minulosti stala –
historická povesť (Zakopaný meč pod Zoborom,
Detvan a Jánošíkov poklad),
•hovorí o vzniku erbov – heraldická povesť (Tri zlaté
ruže).
 Zapamätajme si!
• V povesti je vždy niečo reálne (osoby: Svätopluk, kráľ Matej
Korvín, zvaný Matiáš, Turci, Jánošík alebo miesto: skutočný
hrad alebo mesto).
• Zároveň je poprepletaná čarodejnými a fantastickými dejmi
a postavami (vodník, čert, víly).

Svätopluk Jánošík Kráľ Matej vodník Biela pani čert

• Podľa formy môže byť prozaická alebo básnická.

• Z hľadiska autorstva môže byť ľudová aj umelá (autorská).
 Delenie povestí

historické miestne heraldické

Hlavným hrdinom je postava Svojím rozprávaním sa Hovorí o pôvode erbu

alebo udalosť z národnej viaže k určitému miestu. (znaku) mesta, obce, dediny.
minulosti.
 Delenie povestí podľa autorstva
umelé
ľudové
(autorské)
- Vytvoril ich ľud, tradovali sa - Vytvorili ich autori.
ústnym podaním z generácie
na generáciu,
- zbierali a upravovali ich
zberatelia ľudovej slovesnosti.

Alojz Jozef Horák Mária

Anton Jozef Cíger Medňanský Ďuríčková
Ján Domasta
Habovštiak Hronský
 Delenie povestí podľa formy
prozaické básnické
napísané napísané
neviazanou rečou viazanou rečou
Jozef Horák - Kráľ Matej na zábave
Nastala jeseň a s ňou poľovačky. O takom čase sa kráľ Matej najradšej
zdržiaval na Vígľašskom zámku. Aj pri poľovačkách si však našiel čas zájsť
prestrojený do dedín pozhovárať sa s ľuďmi, ako si žijú, ako sa majú.
Raz sa tak vybral so sluhom na vandrovku. Večer ich zastihol v dedine.
Vošli do istého domu a pýtali si nocľah. Gazda ich privítal, nachoval a dal im
nocľah – na peci. Políhali si a čoskoro spali ako zarezaní.
Lenže u toho gazdu sa večer zišla veselá spoločnosť. Chlapi sa najprv
zhovárali, potom sa dali do spevu a nakoniec sa začali pasovať, naťahovať, až
sa strhla riadna kucapaca.
Vtom ktorýsi pozrel na pec.
„A tí na prípecku čo sú zač? My sa pasujeme a oni drichmú! Priložme im!“
A začali látať palicami toho krajného. Palice po ňom len tak tancovali .
A ten krajný bol kráľ.
Sluha si potom s kráľom vymenili miesto, ale veru zle urobili. Chlapi sa
znova pustili do bitky. Začali sa pasovať a nakoniec od kraja vyplácať
pocestných. Keď už dvíhali palice, gazda zvolal :
„Chlapci, teraz dajme tomu pri stene!“
A po druhý raz začali obšívať kráľa.
O tri dni prišli do dediny pandúri a s nimi kráľ. Dal schytať gazdových
kamarátov a keď boli pokope, predstavil sa im. Ej, nebol by sa z tých kvapky
krvi dorezal. Všetci sa už videli na šibenici. Hodili sa na kolená, prosili,
nariekali, sľubovali. Ale kráľ bol prísny a takto prehovoril :
„Za to, že ste pili a bili pokojných pocestných, dostane každý z vás desať
palíc. A za to, že ste sa o bitku spravodlivo delili, dostane každý desať
grošov.“
I stalo sa, ako rozsúdil kráľ.
Zaujímavosti
 Erb mesta Košice
Erb mesta Košice pochádza z roku 1369. Mestu ho
udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade
v Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca). Erb nie je
najstarším v Európe, ale jeho výnimočnosť spočíva
v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu, ktorá je
prvým takýmto dokladom udeleným
pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete
vôbec. Je to dokázateľne prvá zachovaná erbová
listina pre mesto v Európe, a keďže inde erby
nepoužívali, tak aj na svete.
Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a
jeho udelenie Košiciam svedčí o dôležitosti tohto
mesta v rámci Uhorského kráľovstva a kultúrnej
vyspelosti v rámci stredovekej Európy. Ďalším
unikátom košického erbu je fakt, že mesto k nemu
obdržalo až štyri erbové listiny (prvú potvrdzujúcu
a tri ďalšie polepšujúce), a to vždy od iného
panovníka.
 Niečo z histórie
Juraj Jánošík,
slovenský zbojník, sa narodil v
roku 1688 v Terchovej,
popravený bol v roku 1713 v
Liptovskom Mikuláši.
Zromantizovaná verzia jeho
života sa prostredníctvom
ľudovej slovesnosti a štúrovskej
literárnej tvorby zachovala ako
slovenská národná legenda.
Matej Korvín alebo Matej I.,
od roku 1469 český kráľ, sa
narodil v roku 1443 v Kluži,
zomrel v roku 1490 vo
Viedni.
Ako jeden z mála uhorských
panovníkov sa uchoval v
pamätiach a povestiach ako
dobrý kráľ. Ovládal
slovenčinu aj češtinu.
Ďakujem za pozornosť!
 Vypracovala: PaedDr. Helena Soviusová

Zdroje:
• Vlastný archív
• Literárna výchova pre 5. ročník základných škôl – Jarmila Krajčovičová, Jela Krajčovičová
• Internetové zdroje
• Portréty slovenských spisovateľov dostupné na: https://www.google.com/search?
ei=9ck3YMaTNsWQrgSckrmAAw&q=fotografie+slovensk%C3%BDch+spisovate
%C4%BEov&oq=fotografie+slovensk%C3%BDch+spisovate
%C4%BEov&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBQgAEM0CUMAoWO9DYLxUaABwAHgAgAGQAYgBuAiS
AQM3LjSYAQCgAQGqAQdnd3Mtd2l6wAEB&sclient=gws-
wiz&ved=0ahUKEwiG4rCrtIXvAhVFiIsKHRxJDjAQ4dUDCA0&uact=5
• Erby https://www.google.com/search?ei=9ck3YMaTNsWQrgSckrmAAw&q=erby+slovensk
%C3%BDch+miest&oq=erb&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAEYADIECAAQQzICCC4yCwgAELEDEMcBEK8B
MgIIADICCAAyAggAMgIIADICCAAyAggAMgIIADoICAAQsQMQgwE6BQgAELEDOgUILhCxAzoKCAAQ
sQMQgwEQClC_HVjDJWCzOGgAcAB4AIABXYgB3gKSAQE0mAEAoAEBqgEHZ3dzLXdpesABAQ&sclie
nt=gws-wiz