EPICKÉ ŽÁNRE

Epika – najrozšírenejší literárny druh. Vyznačuje sa rozprávaním ako makro-kompozičným postupom,

má veršovanú alebo prozaickú podobu. Zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí,
charakteristickým znakom je časová následnosť a postupnosť.

Epické diela rozdeľujeme z hľadiska rozsahu na

a. Veľkú epiku
b. Strednú epiku
c. Drobnú epiku

Rozdeľujeme ju aj v rámci jednotlivých žánrových skupín:

a. Veršovaný útvar (epos, epické piesne)

b. Prozaický útvar (román, poviedka)
c. Verš aj próza (legenda, bájka, mýtus)

Epos – (slovo), rozsiahly literárny útvar, výlučne veršovaný, v ktorom sa hovorí o významných
udalostiach a hrdinoch niektorého národa. Patrí medzi najstaršie literárne žánre. Ako hybné sily
v ňom vystupujú bohovia a polobohovia. Je preň príznačné rozprávanie o udalostiach, ktoré sa dávno
odohrali, ale z ktorých stále plynú dôsledky pre život. Pletie sa v ňom historické s mytologickým. Epos
ako veršovaná epika sa od lyriky odlišuje tým, že ráta s kategóriou rozprávača ktorý rozpráva príbeh.
Začína úvodom in medias res. Básnik používa retardačné postupy v rozprávaní (digresie, epizódy,
opakovania). Dôraz je kladený na epické dianie a nie na motivácie a konania postáv. Čitateľa dôkladne
informuje o vzhľade, ale o charaktere postavy iba v ustálených prívlastkoch. Je to žáner ústneho
pôvodu ktorý sa vyvinul z epických piesní prednášaný aoidom a neskôr rapsódom. Predpokladá sa, že
základy eposu položil Homér. Najstarší zachovaný je Sumerský epos – Epos o Gilgamešovi. Zachovali
sa aj indické eposy – Mahábhárta a Rámájana, eposy európskej ľudovej slovesnosti, Francúzska –
Pieseň o Rolandovi, španielska – Pieseň o Cidovi, ruský epos – Slovo o Pluku Igorovom, nemecká –
Pieseň o Nibelungoch. Prvým písaným eposom je Eneida rímskeho básnika Vergília.

Poznáme eposy:

a. hrdinský alebo bohatiersky epos – Eneida – Vergílius, Svätopluk a Sláv – Hollý

b. Historický epos – Oslobodený Jeruzalem – Torquat Tassa, La Franciada – P. de Rosarda,
Osman – I. Gundulica
c. Rytiersky alebo dvorný epos – nadväzuje na tradície ľudovej slovesnosti, romanticko-
dobrodružné prvky, žánrový zárodok románu, láska k žene, panovníkovi a vlasti. Bol to žáner
populárnej literatúry
d. Romantický epos – Zúrivý Roland – L. Ariosta, emocionálnosť, reflexívnosť, fragmentárnosť,
necelistvosť fabuly, Don Juan, Childe Haroldova púť – G. Byron, Eugen Onegin – Puškin. Máj –
Mácha, Smrť Jánošíkova – Botto.
e. Duchovný epos – biblia, kresťanská ideológia, Božská Komédia – Dante, Stratený raj – Milton
f. Idylický epos – život v prírode a na dedine
g. Komický epos – paródia hrdinského eposu
h. Zvierací epos – alegória

Román - začína vznikať v 13. storočí. Vyvinul sa buď z rytierskeho eposu alebo helenistickej prózy.
Vývin bol prudký, čo súviselo najmä s vynájdením kníhtlače.
 - Dielo Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha od M. de Cervantesa je medzníkom
a začiatkom románovej tradície. Využíva postupy pikareskného románu.
- Gargantua a Pantagruel – F. Rabelais
- Robinson Crusoe – D. Defoe
- Život a názory Tristana Shandyho – L. Sterne
- Utrpenie mladého Wertera – J. W. Goethe

Literárne dielo obsahuje zväčša viac ako 50 000 slov. Je to neustále formujúci sa žáner. Je mnoho-
plánový, sujetový, dynamický, problémový a prozaický.

1. Nepoetickosť
2. Nehrdinskosť hrdinu ani v tragickom ani v epickom zmysle
3. Formujúci sa hrdina
4. Preberá funkciu eposu

Chronotop – spätosť priestoru a času, čas sa prejavuje ako štvrtá priestorová dimenzia poznáme :

- Chronotop cesty
- Chronotop stretnutia
- Chronotop cesty po dôverne známom svete
- Chronotop zámku
- Chronotop prijímacích salónov
- Chronotop provinčného malomesta
- Chronotop prahu

Fabula románu môže byť široko rozvetvená.

Rozdelenie podľa literárnych smerov vymedzuje román renesančný, barokový, sentimentalistický,

realistický, naturalistický, symbolistický, expresionistický.

Z tematického hľadiska rozdeľujeme romány historické, detektívne, mravoučné, ľúbodstné, sociálne,

psychologické.

Z kompozičného hľadiska rozlišujeme romány denníkové, epištolárne, dialogizované.

Román diania – základný typ románu, tenzívno – defenzívny oblúk vo vývine fabuly. V rozuzlení
hrdina naráža na rad prekážok ktoré napokon zdolá.

Detektívny román – sujetová technika postupného odhaľovania tajomstva

Román charakteru – postavy sa modelujú psychologicky, Don Quijote

Vývinový román, román formovania – Wieland – Agathon , Fielding – Tom Jones , Jozef Ignác Bajza –
René mládenca príhody a skúsenosti , Hronský – Jozef Mak

Román Priestoru – posúvanie hrdinu v priestore, komplexnejšie zobrazenie širšieho spoločenského

a kultúrneho. Nadväzuje na postupy pikareskného románu. Synchronický prierez daného obdobia.

Román – rieka – zobrazuje široký časový úsek. Vojna a mier Tolstoj.

Román vrcholil v období realizmu

Spoločenský román – spoločenská problematika , žánrotvorná

Naturalistický román – reprodukcia životných faktov, zbavené subjektívnosti, človek v biologickýcg
a pudových podobách. Emile Zola.

Psychologický román - individualizácia vnútorného sveta., oslabenie epického diania v prospech

úvahovosti. Vnútorný monológ a prúd vedomia. Virginia Woolf, kafka, Mann, Joyce

Nový román, antiromán – ústup od fabuly a charakteru, gramatické postavy. Fabula je banálna aby
neodvrátila pozornosť od hľadania zmyslu. Jedna z najradikálnejších transformácií. Prejav ničoty,
absurdnosti, a odcudzenia človeka.

Postmoderný román – intertextovosť, metatextovosť, zámerná fragmentárnosť výpovede. Umberto

Eco- meno ruže.

NOVELA z tal. novella – novinka - príznačné potláčanie epizodických, digresívnych a opisných prvkov,
stredný rozsah, 1 udalosť, ústredný dejový motív, užší časový úsek, ústredný zvrat s prekvapivou
pointou

Humoreska - označenie humornej novely, poviedky

POVIEDKA - rozsahom a štruktúrou podobná novele, jednoduchá fabula, znázornený je obyčajný

človek v časovo užšom vymedzení

POVESŤ - v slov. literatúre, romantická historická povesť

ČRTA

JEDNODUCHÉ FORMY: kratšie epické útvary, prevažne ľudového pôvodu

MÝTUS gréc. mythos - rozprávanie, reč, jazyk, slovensky BÁJ, hovorí o vzniku sveta, bohov a človeka,
prírodné a spoločenské reálie, obsahuje filozofické, etické a náboženské prvky

LEGENDA z lat. legenda - to, čo sa má čítať, je podobný mýtu, avšak tematicky čerpá prevažne z biblie,
rozpráva o živote, skutkoch a zázrakoch svätých, obľúbený žáner stredovekej lit., Apokryfy -
neschválené cirkvou

SÁGA - rozprávanie o kráľoch a hrdinoch s prepletaním historických a mytologických prvkov,

chronologické rozprávanie, podrobné vymenovanie predkov a potomkov, konfliktov a bojov

PARABOLA z gréc. parabolé - prirovnanie, zhoda po slov. PODOBENSTVO, uzavreté rozprávanie

príbehu, ktoré sa spravidla vzťahuje na iný príbeh, známe sú biblické paraboly, najmä náboženská lit.,
didaktická lit.

BÁJKA - žáner didaktickej lit., veršovaná/prozaická forma, cieľ je vysloviť všeobecnejšie platné mravné
alebo praktické ponaučenie, vystupujú tu zvieratá, kt. sú stelesnením ľudských charakterov

ROZPRÁVKA - epický žáner ľudovej slovesnosti, najstaršie sú fantastické, démonologické a

o zvieratách, súvisia s ľudovou mytológiou, nadprirodzené bytosti, boj dobra a zla

Príslovia, porekadlá, pranostiky

ANEKDOTA a VTIP - vtipne a pohotovo reaguje na situácie, pre pochopenie je potrebná znalosť
kontextu

LYRICKOEPICKÉ ŽÁNRE - protikladné kategórie, ktoré sa navzájom nevylučujú

BÁSEŇ V PRÓZE - žáner modernej lit.

BALADA z románskeho ballare – tancovať, je ľudového pôvodu a je známa v ústnej slovesnosti, báseň
s pochmúrnym dejom, usmerneným na tragické stretnutie baladického hrdinu s démonickou silou,
baladický hrdina je epickou kategóriou aj dej, veršovanosť je lyr. kat., lyricko-epická