UMENIE

 forma vyjadrenia sveta cez umelecký zážitok

 duchovný ľudský produkt, prejavuje sa v ňom estetický vzťah človeka ku skutočnosti
druhy umenia:
a) výtvarné umenie
b) divadelné umenie
c) slovesné umenie
d) hudobné umenie
e) filmové umenie
Literatúra
 písomný alebo ústny výtvor
 Predstavuje duchovnú hodnotu a závisí od pôvodu od inšpirácie od prepracovanosti -
literatúra je jedným z najstarších umení

FUNKCIA LITERATURY
 estetická- spisovateľ opisuje svoj vzťah k človeku a životu
 poznávacia -približuje rôzne obdobia, sprostredkuvava nám literárne
charaktery ich pocity..
 výchovná funkcia - obohacuje a prehlbuje naše pocity
delí sa:
I. VECNÁ LITERATÚRA
 súbor všetkých písomných prejavov okrem umeleckej
rozdeľuje sa: a) odborná b) publicistická c) administratívna
II. UMELECKÁ LITERATÚRA
 - vychádza z realita ale veľkú úlohu tu hrá fantázia autora
 -súčasťou je ľudová literatúra – diela ústnej ľudovej slovesnosti
ZNAKY UMELECKEJ LITERATURY
prezentuje svoju individuálnu a životnú prax
1. originálna, výnimočná
2. slovná zásoba autora
3. autor píše dielo pre čitateľa a čitateľ vyjadruje svoj postoj k dielu = čitateľský vkus

umelecká literatúra sa delí na:

a) ústna literatúra - šírila sa ústnym podaním patria sem pranostiky, porekadlá
podľa toho literatúru rozdeľujeme na
1.) teória literatúry - vysvetľuje a analyzuje dielo
2.) literárna história - skúma deje literatúry
3.) literárna kritika - analyzuje literárne dielo
Staroveká literatúra
Rozdelenie:
delí sa na orientálnu a antickú
orientálna - zahŕňa písomné pamiatky najstarších ázijských a afrických civilizácii
patrí sem - egyptská, čínska, japonská, indická, sumerská, perská, hebrejská

Sumerská literatúra:
 najstaršia literatúra, literatúra sumerov
 pochádza odtiaľto najstarší doložený epos- epos o Gilgamešovi
 vznik v Mezopotámii v roku 4 000 p.n.l.
 klinové písmo
 písali na hlinené tabuľky s trojhranným rydlom
 využívali dialekt - asýrčinu a babylončiny
 pôvod poznáme až 19. stor (predtým neznámy)

EPOS O GILGAMÉŠOVI
DEJ: Sumerský kráľ Gilgaméš je z väčšej časti boh, z menšej človek. Žije v meste Uruk, kde
vládne veľmi tvrdou rukou. Obyvatelia prosia bohov aby im poslali človeka, ktorý by im
pomohol. Bohovia zosielajú na Zem polodivého človeka Enkidua, vyznačuje sa veľkou silou.
Enkidu prichádza do Uruku, aby zápasil s Gilgaméšom, zvíťazí, ale s Gilgaméšom sa
spriatelia. Spoločne odchádzajú do hôr aby premohli obra Chuvavu. Chuvavu zabijú. Keď sa
vráti do Uruku, do Gilgaméša sa zaľúbi bohyňa Ištar (škaredá, zlá). Gilgaméš ju odmieta a
Ištar posiela na Zem nebeského býka, aby sa pomstila. Gilgaméš a Enkidu býka premôžu.
Tým urazia bohyňu Ištar, ktorá privolá kliatbu na Enkidua, ktorý zomiera. Gilgaméš sa
vydáva po jeho smrti hľadať tajomstvo večného života. Záver eposu obsahuje rozhovor medzi
Gilgaméšom a Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgaméš dozvedá o
pochmúrnom živote po smrti.

Hebrejská literatúra
 vznik 1 000 p.n.l.
 najmladšia literatúra blízkeho východu 10
 zachovala sa nepretržitým podávaním (židovská náboženská pospolitosť)
 hlavná literárna pamiatka – BIBLIA
1. súbor textov z pravidla náboženskej viery a morálky
 2. obsahuje niekoľko desiatok spisov
3. delí sa na dve časti: Starý zákon (Stará zmluva) Nový zákon (Nová zmluva)

Starý zákon:
 predstavuje 46 kníh, skladá sa z historických, liturgických, právnických a literárnych
textov
 delí sa:
1. Tóra – najstaršia časť, obsahuje 5 kníh Mojžišových
2. Poučné a básnické knihy – jób, žalmy, kniha prísloví
3. Prorocké knihy
4. Biblické historické príbehy – mýty o stvorení sveta a človeka, vyhnanie z raja
Adama a Evy, Kain a Ábel, Potopa, spravodlivý Noe, babylonská veža, príbehy
Abraháma, Mojžiša, prijatie 10 božích prikázaní na hore Sinaj, Dávid a
Goliáš, predpovedanie narodenia mesiáša.

Nový zákon:
 kresťanská zbierka biblických kníh, vznikla v 2. Polovici 1.storočia n.l.,obsahuje 27
kníh
 delí sa:
1. Historické (dejepisné) knihy – 4 evanjeliá (podľa Matúša, Marka, Lukáša,
Jána) + skutky apoštolov
2. Poučné knihy – 14 listov sv. Pavla, list sv. Jakuba, 2 listy sv. Petra, 3 listy sv.
Jána Evanjelistu, 1 list Juda Tadea .
3. Prorocké knihy – zjavenie sv. Jána (apokalypsa – koniec sveta) obsahuje
zvestovanie Ježiša Krista, zvestoval Archaniel Gabriel, narodil sa Márii,
príbeh Herodosa – židovského kráľa – zabíja malé deti (nemluvňatá) – útek
Márie, Jozefa a Ježiša do Egypta, detstvo Ježiša, tvorenie zázrakov, Ježišova
cesta do Izraela,Ponský Pilát, vrchol Golgota, vstanie z mŕtvych, vstúpenie na
nebesá

Biblia :
 najčítanejšie, najprekladanejšie dielo, ovplyvnilo literatúru celého sveta svojou
poetikou, metaforickým, alegorickým, tematickým postupom
 na jej základe sa vytvárajú rozsiahle vrstvy myšlienkových a slovných spojení
(frazologizmy, metafory)

DALSIE DRUHY
 perská literatúra - dnešný Irán - rozprávky tisíc a jedna noc
 indická literatúra - eposy Mahabharáta Ramajána
 Antická literatúra
 rozdeľuje sa:
a) grécka - staroveké grécko
b) rímska - staroveký rím
 vzniká z ľudovej slovesnosti
 predstavuje vyspelú a vyhradenú etapu bohatého vývoja starovekého umenia
 od 8. stor. p.n.l. až do 5. stor. N.l.
GRÉCKA
 9-5 storočie
 Položila základy EU kultúry
 V LIT majú zastúpenie všetky 3 LD : epika, lyrika, dráma
EPIKA
 EZOP: písal bájky napr. O lampe, O myši a býkovi
Báje a mýty: podávajú výklad o pôvode sveta, vzniku života o Bohoch
EPOS:
 HOMER: slepý básnik, diela: Ilias a Odysea
ILIAS (hrdinský epos) – dejovosť sa dotyka posledných 51 dní 10 ročnej Trójskej vojny.
Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol
Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Kráľ Agamemnon (mykénsky kráľ) vezme
Achillovi peknú zajatkyňu dcéru kňaza Brisea. Achilles preto odmieta bojovať. Trójania
začínajú mať prevahu nad Grékmi. Achillov verný priateľ Patrokolos ide v Achillovej zbroji
do boja, no zabije ho Primov syn Hektor. Smutný Achilles pomstí smrť priateľa. Zabije v
súboji Hektora a jeho mŕtvolu vláči za vozom deväť dní. Do deja zasahujú bohovia, ktorí
pomáhajú jednej alebo druhej strane.
ODDYSEA (dobrodružný epos) – dobrodružný epos, odohráva sa na sklonku desiateho roka
po skončení Trójskej vojny a opisuje posledných 41 dní itackého kráľa Odysea. Na ceste
domov po skončení Trójskej vojny ho prenasleduje hnev boha mora – Poseidona. Odyseus na
ceste domov prežije rôzne dobrodružstvá. Navštívi krajinu blažených Lotofágov, krajinu
ľudožrútov, krajinu kráľa vetra, unikne nástrahám jednookého obra Polyféna a unikne
sirénam. Po 20 rokov sa vráti do rodnej Itaky, kde ho čaká jeho verná manželka Penelopa.

EPOS- najrozsiahlejší žáner veršovanej epiky

 rozsahom ho môžeme prirovnať ku románu
 postavy v epose sú reálne aj nadprirodzene
 vstupujú sem bohovia aj polobohovia
 hlavný hrdina je výnimočný so schopnosťami
  prelínajú tu realita s fantáziou

CLENENIE EPOSU
1. propozícia - krátke naznačenie deja
2. invokácia - múza autora
3. enumerácia - vymenovanie bojovníkov
4. opis boja
5. deus ex machina - zásah bohov do deja
6. opis vedľajších udalostí
7. peronácia záver

UPLATNENIE EPOSU V NESKORSICH OBDOBIACH

Diclo: Ján Holly - Svatopluk Literárny druh: epika (konkrétne veršovaná epika)

Literárny žáner: epos (skladá sa z 12tich spevov)

Fakty o diele: Autorovi Jánovi Hollému boli formou a kompozíciou vzorom antické
Vergiliove a Homérove eposy, ktoré prekladal do dobovej slovenčiny (bernolákovčina). Je to
jedno z prvých umeleckých spracovani našich dejín (dejiny Veľkej Moravy). Autor si za
základ deja vybral historické fakty z 9storočia a zakomponoval ich do deja, ktorý ale
prispôsobil tak, aby sme mohli hovoriť o epose. V epose autor dodržal postupy antických
eposov, ale porušil niektoré kompozičné znaky, napr. obmedzil zásahy nadprirodzených síl do
rozhodovania l'udí (Svätopluk vo svojom rozhodovaní nepodlieha vplyvu božstiev).

Dej: Dej sa odohráva asi v 9. storočí na Veľkej Morave. Knieža Rastislav úspešne čelí
náporu Východofranskej ríše (Nemci), ktorá si chcela podmaniť Veľkú Moravu. Jeho synovec
Svätopluk (mysliac si, že prevezme moc) ho však zradí a vydá Rastislava Nemcom, ktorí ho
oslepia a zatvoria do kláštora. Avšak Nemci zajmú a uväznia aj Svätopluka. Nakoniec ho
prepustia, lebo im sľúbi, že sa v bojoch pridá na stranu Východofranskej ríše. V skutočnosti
sa však pridá na stranu Veľkej Moravy. Nemecká okupácia vyvolá na Veľkej Morave
povstanie, na ktorého čelo sa postavi Svätopluk a spolu so Slovanmi vyženie Nemcov z
krajiny.
 DRÁMA
 Patrí medzi literárne druhy (epika, lyrika, dráma)
 Má znaky spoločné:
a. S epikou: spája dej, postavy.
b. S lyrikou: vyjadrovanie pocitov, citov, nálad,...
 Dej diela je určený na javisko – na divadelnú scénu.
 Dej spoznávame pomocou postáv na scéne.

Z NAKY-

 dialogickosť
 verš/ próza
 absencia rozprávača
 sujetovosť
 prítomný čas
 dynamické motívy
Vnútorné členenie dramatického diela – fázy dramatického diela:
1. Expozícia
 Úvodná časť diela, Zoznamujeme sa v nej s miestom deja, s postavami, s časom deja.
2. Zápletka
 Prvý vážny konflikt v diele, Zápletka dáva dej do pohybu.
3. Kríza - zauzľovanie:
 Konflikt medzi hlavnými postavami, Stupňovanie konfliktov.
4. Peripetia - zauzlenie:
 Nečakaný dejový zvrat, Postupné riešenie konfliktov.
5. Rozuzlenie:
 Záver, Riešenie konfliktu.
Vonkajšie členenie divadelného predstavenia:
 Dejstvá – menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky.
 Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva.
 Obrazy – zmena všetkých osôb na javisku.
 Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv.

Klasické členenie tragédie :

1. Expozícia – predstavuje sa prostredie a postavy prichádzajú na scénu.
2. Kolízia (zauzlenie, zápletka) – objavuje sa udalosť alebo čin, ktorý skomplikuje vzťahy
postáv.
3. Kríza – vyvrcholenie konfliktu v stretnutí najmenej dvoch postáv.
4. Peripetia – nečakaný obrat deja, ktorý odvádza pozornosť od očakávaného konca alebo
zdrží prudké stúpanie deja.
5. Katastrofa – tragické ukončenie konfliktu.

DIELA
SOFOKLES- ANTIGONA
Literárny druh: dráma
Literárny žáner: tragédia
Idea: Idea: nezmyselný zákaz krutého panovníka a láska dvoch ľudí
Literárne obdobie: Klasické (Antické) obdobie - Grécka literatúra

Námet: Život v Tébach a dejiny mesta Téby

Téma: Príbeh Antigony a jej snaha uctiť si telo jej zosnulého brata-búri sa proti svetským
zákonom
Kompozícia: 5 dejstiev + Prológ a Epilóg
Miesto deja: dej sa odohráva v mýtickej dobe v Tébach pred palácom

TÉMA: Vojna „siedmich proti Tébam“, t.j vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a
Eteoklom sa skončila smrťou obidvoch bratov. Ich nástupca dá Eteokla ako obrancu vlasti
pochovať so všetkými poctami, ale pod hrozbou smrti zakáže to isté urobiť s telom
vlastizradcu Polyneika. Antigona, sestra oboch bratov, nedbá na jeho zákaz. Považuje ho za
odporujúci božím zákonom. Posype pohodené telo brata prsťou a vykoná príslušné obrady.
Keď ju pritom pristihne Kreon, rozhorčený jej skutkom rozhodne, že ju zaživa zavrie do
skalnej hrobky. Márne prosí Kreona o rozvahu náčelník zboru i vlastný syn Haimon,
snúbenec Antigony. Až výstraha veštca Haimona ho presvedčí, aby odvolal zákaz
Polyneikovho pohrebu a ponáhľa sa Antigonu oslobodiť. Je však už neskoro a poslovia
prinášajú krutú správu: Antigona sa obesila. Po nevydarenom pokuse napadnúť svojho otca
sa zúfalý Haimon prebodne mečom a samovraždu spácha aj jeho matka.
Dej tragédie:
 nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl
 odohráva sa výrazne na rovine medziľudských vzťahov
 jeho vnútorná dynamika určuje autorovo chápanie sveta ako objektívneho poriadku,
ktorý si bezpodmienečne vyžaduje, aby sa zachovala jeho rovnováha. Na druhej
strane ide o vyzdvihovanie výnimočnosti postavenia človeka, ktorý musí s danou
nepriazňou osudu zápasiť.

 Charakteristika hlavných postáv:

 Antigona je hrdinkou, lebo ako jediná sa odvážila vzoprieť Kreonovi, pretože
považovala jeho rozhodnutie za porušenie ľudských zákonov; je morálnou víťazkou aj
keď pri tom príde o život.
  Kreon je v duchu antickej filozofie potrestaný ( smrť manželky a syna ) lebo porušil
božské a ľudské zákony ( zakázal pochovať Polyneika)

 Ismena - mladšia sestra Antigony; opak Antigony: je váhavá a nesmelá; bola obetavá
a chcela aby ju Kreón odsúdil so sestrou, ale oslobodil ju.

 HAIMÓN - Kreontov syn, Antigonin ženích; nebojí sa povedať svoj názor; kvôli láske
k Antigone sa neváhal postaviť aj otcovi a nakoniec sa žiaľom pre smrť Antigony
prebodol.

EURYDIKA - Kreontova manželka a Haimónova matka; milujúca matka; žiaľom

kvôli synovej smrti sa zavraždila.

HUMANIZMUS A RENESANCIA:
HUMANIZMUS A RENESANCIA (začiatok 14. storočia začiatok 17. storočia)

Humanizmus

je myšlienkový prúd, ktorý do popredia stavia človeka, jeho blahopotreby a záujmySpravidla

odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus - vieru v rozum. - myšlienkový smerurčitý
25- votný a vzdelanostný program Zdôrazňoval právo človeka na šťastný pozemský život,
ľudskú dôstojnost, slobodný rozvoj osobnosti človeka a zmyslové vnimanie sveta. Bol
zameraný proti feudalizmu a nadvláde cirkvi. Humanisti zdôrazňovali starogrécky ideál
krásy a dobra. Vyústil do reformácie a osvietenstva

Znaky renesancie: Renesancia

 ľudia vymaňovali zo stredovekého spôsobu myslenia odklon od nadprirodzeného k

pozemskému

 človek má právo na šťastný pozemský život - znovuzdrodenie antiky - zbieranie,

napodobňovanie a vydávanie diel antiky - zobrazovanie prirodzeného, radostného
vzťahu človeka k pozemskému životu

 základnou ideológiou v Európe zostáva kresťanstvo

 Autori renesancie sa od študovania a napodobňovania antických diel postupne dostali

k zobrazovaniu prirodzeného, radostného vzťahu človeka k pozemskému životu.

 Duchovná tematika ustúpila.

 SHAKESPEARE- HAMLET
Literárny druh: dráma

Literárny žáner: tragédia

Idea: vykreslenie renesančného hrdinu a úsilie o spravodlivosť v morálne narušenej spoločnosti.

Tragédia mladého individualistu čeliaci krutej skutočnosti, ktorý si uvedomuje svoju spoločenskú
zodpovednosť. Pri naprávaní krívd obetuje lásku a vlastný život.

Literárne obdobie: Humanizmus a Renesancia v Anglickej literatúre

Námet: Žiadny čin neostane nepotrestaný

Téma: príbeh dánskeho princa Hamleta, ktorý chce pomstiť smrť svojho otca

Kompozícia: dielo sa skladá z piatich dejstiev

Miesto deja: Dánsko, hrad Elsinor

Charakteristika hlavných postáv:

Hamlet- mladý dánsky princ, ktorý chce pomstiť smrť svojho otca.

Claudius- dánsky kráľ,ktorý získal trón vďaka tomu,že zabil svojho brata-Hamletovho otca.
Polónius- Claudiov radca a pomocník.

Gertrúda- Hamletova matka-Hamleta mala nadovšetko rada,ale zradila jeho otca,lebo po

kráľovej smrti sa vydala za jeho brata.

Horatio- jediný Hamletov ozajstný priateľ.

Hamletov otec- po svojej smrti sa vrátil ako duch a prikázal Hamletovi pomstiť jeho smrť,
bol to dobrý kráľ a veľký človek,dokonalý muž,už nikdy nepostretnem takého.

Ofélia- miluje Hamleta,dcéra Polónia a Laertova sestra

Obsah
V Dánsku zomrie starý král Hamlet a po zvesti o otcovej smrti sa zo štúdii vracia jeho syn
princ Hamlet. Na hradbách hradu Elsinor sa mu zjavuje duch nebohého kráľa. Synovi povie,
že ho za- vraždil vlastný brat Claudius, ktorý sa oženil s vdovou po ňom - královnou
Gertrudou - Hamletovou matkou. Princ začne hľadať dôkazy (úryvok 1. a 2.) Claudius
spriada proti nemu intrigy, pomaha mu pritom radca Polonius, ktorý nežičí ľúbostnému
vzťahu jeho dcéry Ofélie a Hamleta.
Hamlet sa začne vydávať za blázna. Odmieta milovanů Oféliu, lebo ju chce uchrániť pred
nebezpečenstvom, do ktorého sa vrhá. Tá sa s jeho odmietnutím nevie zmieriť. Hamlet, chce
dokázať Claudiovu vinu, a preto keď prídu na kráľovský dvor divadelni herci, upravi im text
hry, ktorú majú odohrať, tak, že zahrajú vraždu jeho otca (divadlo v divadle). Hamlet chcel
na základe reakcie kráľa zistiť pravdu. Kráľ predstavenie opúšť'a. Nato sa Hamleta zavolá na
rozhovor jeho matka. Hamlet jej vyčíta správanie. Rozhovor počúva za závesom Polónius
(Oféliin otec) a keď Hamlet zazrel pohyb za závesom, zabil ho (myslel si, že je to Claudius).
V dôsledku otcovej smrti a Hamletovho odmietnutia prepukne u Ofélie duševná choroba a
spácha samovraždu (utopi sa).
Král sa rozhodne odstrániť Hamleta. Pošle ho lod'ou do Anglicka, kde ho majú popravit.
Hamlet sa zachráni a prichádza v deň Oféliinho pohrebu. Tam sa stretne s jej bratom
Leartesom, ktorý je presvedčený, že za smrt' Ofélie a jeho otca Polónia môže Hamlet a na
radu Claudia ho vyzve na súboj, v ktorom má Hamleta zranit' otráveným mečom. Pre istotu
prichystá aj otrávené vino pre víťaza. Toto vino však omylom vypije Hamletova matka a
umiera. Oféliin brat Hamleta smrtelne poraní, ale po zámene kordov sám umiera. Pred
smrťou všetko povie Hamletovi a ten z posledných sil zabije Claudia. Ostal jediný svedok
tragédie Hamletov priateľ Horatio, ktorého Hamlet poprosil, aby rozprával tento príbeh a
očistil jeho meno.
1. WILLIAM SHAKESPEARE (1564-1616) -
- najznámejší anglický aj svetový dramatik
- Znaky tvorby W. Shakespeara
- neobmedzenosť tém, času a miesta (narušil antickú jednotu miesta, deja a času v
dráme);
- zobrazuje pozitíva aj negatíva ľudí;
- hrdinovia- jednotlivci, ktorí sú sami strojcami svojho osudu (činy vyplývajú z ich
charakterov), nevzdávajú sa svojich ideálov (často pre ne musia zomriet')
- postavy sú výrazné až extrémne;
- ženy rozhodujú samostatne o svojom živote
Diela:
a) Rómeo a Júlia
b) Hamlet
c) Othelo
d) Král Lear

2. GIOVANNI BOCCACCIO (1313-1375)

- cyklus stovky krátkych próz/noviel, rozprávaný počas 10 dní (z gr. déka 10; hémerá
def)
- cyklus začal pisat v čase, keď vo Florencii a v celej Európe zúrila jedna z najväčších
vin moru Sedem krásnych Florent'aniek sa zíde v kostole a rozhodnú sa, že je hlúpe
čakať na smrt v meste. Pre svoj plán získajú aj troch mladíkov. Odidu na vidiek a tam
sa krátia čas spevom, tancom a rozprávaním ľúbostných príhod. Vo vidieckej vile
každý jeden za druhým rozprávajú jednu prí hodu. Zdržia sa na mieste 10 dní, čím
vznikne 100 pribehov - noviel.
 3. FRANCESCO PETRARCA (1304-1374)
- Najväčšiu slávu mu priniesla zbierka veršov napísaná v taliančine s názvom Spevník.
 SPEVNIK (SONETY PRE LAURU)
- zbierka veršov (sonetov)
- Petrarca zanechal 365 sonetov venovaných Laure. Jej identitu však nikdy neodhalil,
čo viedlo k úvahám, že buď išlo o vydatú ženu, alebo je jeho Laura iba autorským
výtvorom, alebo že Petrarca stvárnil konkrétnu osobu, Lauru de Neves, ktorá zomrela
počas moru. Laura je ženský tvar slova laurus" čiže vavrín. Jej meno by v preklade
znamenalo „Vavrinka".
Sonet je lyrická básnická forma, má 14 veršov rozdelených do dvoch 4 veršových a dvoch 3
verľových strof (4+4+3+3). Na konci básne je pointa

4. DANTE ALIGHIERI
- jeho život a tvorba boli poznačené láskou k predčasne zosnulej Beatrice
 BOŽSKÁ KOMÉDIA
- Alegorický epos v troch častiach: Peklo, Očistec, Raj. Dante v ňom opisuje
vymyslenú cestu podsvetím, kde ho sprevádza rímsky básnik Vergilius (časť' Peklo,
Očistec), a v tretej časti Raj ho sprevádza milovaná Beatrice - stelesnenie
nadpozemskej dokonalosti. Básnik sa stretáva s množstvom svojich priateľov i
odporcov, s historickými i mytologickými postavami. Netají sa láskou k vlasti, k
Beatrice, ani obdivom k antickej vzdelanosti.

5. MIGUEL DE CERVANTES Y SAAVEDRA (1547-1616)

- predstaviteľ španielskej renesančnej literatúry
- zakladateľ moderného európskeho románu; prvýkrát vtvoril heroikomický typ hlavnej
postavy (smiešny hrdina)
 DOMYSELNÝ RYTIER DON QUIJOTE DE LA MANCHA

Dômyselný rytier Don Quijote De La Mancha - Saavedra

Miguel de Cervantes SAAVEDRA
- považovaný za zakladateľa novodobého románu
román Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha
- patrí do obdobia tzv. „zlatého veku“ španielskej literatúry
žáner: všetky existujúce formy románu: paródia na rytierske romány
utopický román
dobrodružný román
pikareskný román
kompozícia: 2 časti

Dômyselný rytier Don Quijote De La Mancha – Obsah diela:

dej: Chudobný, takmer 50-ročný španielsky šľachtic Quijano z kraja Mancha v mladosti
vlastnil pozemky, ktoré postupne odpredával, aby si mohol kupovať rytierske romány. Jeho
mánia zašla tak ďaleko, že mu „vyschol mozog„ a rozhodol sa stať potulným rytierom.
Svoju chudú zúboženú kobylu pomenoval Rocinante, zmenil si meno na Don Quijote de la
Mancha, nechal sa pasovať za rytiera /krčmárom/, vyberie si dámu svojho srdca, v mene
ktorej chce konať hrdinské skutky – gazdovské dievča, ktoré premenuje na Dulcineu z Tobosa
a nájde si zbrojnoša – sedliaka Sancha Panzu. Je pripravený ísť do sveta, aby podľa vzoru
románových rytierov naprával krivdy a konal hrdinské skutky. Do cesty sa mu stavajú
prekážky, ktoré on vidí skreslene: veterné mlyny sú preňho obri, stádo oviec je nepriateľské
vojsko, dedinské krčmy sú hrady. Jeho reakcie na ne pôsobia komicky a končia spravidla
buď výpraskom, alebo zosmiešnením. V závere sa vracia domov chorý, vrátil sa mu rozum a v
závete odkázal celý majetok neteri pod podmienkou, že sa nevydá za človeka, ktorý číta
rytierske romány. V jeho činoch pokračuje Sancho Panza.

postavy:
-predstavujú typy:
Don Quijote – typ komický i tragický, blúznivec odtrhnutý od reality, ale svojou nefalšovanou
ušľachtilosťou, hrdinstvom a túžbou po ideáli vzbudzuje úctu
- nastavuje zrkadlo spoločnosti, ktorá tak vyznieva smiešne a chamtivo
Sancho Panza – typ „zdravého rozumu“, praktický, jednoduchý, uzemňuje svojho pána,
nakoniec sa „donkichotstvom“ sám nakazí.
ustálené slovné spojenia:
rytier smutnej postavy = rojko
boj s veternými mlynmi = márna snaha, námaha
donkichotstvo = márna snaha skrytá za šľachetný úmysel, ale pôsobiaca smiešne