Téma domova je jednou z 

najfrekventovanejších v našej literatúre, i keď sú rozdiely

medzi jednotlivými autormi – v spôsobe spracovania či použitých umeleckých
prostriedkoch.

Ján Kostra (1910 – 1975)

- vracia k rodnému kraju vo chvíľach neistoty – v Európe sa schyľuje k vojne
- zbierka Hniezda (1937) – hľadá ochranu v náručí milovanej osoby
- zbierka Moja rodná – rovnomenná báseň Moja rodná – kultová pre mnohé
generácie, pohľad mladej generácie na hodnotu domova sa mení – domov – istota,
bezpečie
- pripomína Kraskovu Otcovu roľu – na začiatku sa človek či generácia zatúla ďaleko
od domova – za prácou, štúdiou, v túžbe poznávať svet...

Ján Kostra : Moja rodná (1938)

Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová

Moja rodná
Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše
v poryvoch vetra ktorý zrážal listy
prastarej jari
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
ty verná rodná hruda kamenistá
pás poľa zemiakového
pokorný ovsík chudoby
trnka na medzi
šíp
nepoddajný strážca krehkej nádhery
slepej ruže

krtisko bolestí – genitívna metafora – neznámy komplikovaný svet

synekdocha – ty verná hruda kamenistá / Slovensko – synekdocha
metafora – trnka na medzi – postavenie Slovenska v Európe
personifikácia – a  ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
bosá kráľovná, pastierka jahniat najbelších – parafráza Šalamúnovej Piesne piesní
v  závere – zosobnenie – symbol návratu – Zhadzujem na prah mošnu žobrácku /
palicu lámem družku v blúdení / a  padám tvárou v lono trávnaté / Moja rodná

Pavol Horov (1914 – 1975)

 - v literatúre po roku 1945 poznáme tzv. návratovú poéziu – autori socialistickej
poézie Kostra, Horov, Plávka – spájajú vzťah k domovu s oslavou socialistických
zmien
- Horovov návrat k domovu nie je vždy nezištný – na jednej strane radosť z domova –
na druhej snaha poukázať na pozitíva budovania socializmu – zmenu zaostalej dediny
na modernú
- zachytáva však aj miznutie tradícií, zmeny spôsobu života – napriek ideovým
akcentom zachytáva vôňu rodného kraja a svoju lásku k Zemplínu
- V zbierke Vysoké letné nebe – opisuje atmosféru nedele na zemplínskej kalvínskej
dedine – ako si starkí posadajú poobede na lavičky a hodnotia všetko okolo – za ich
mladosti bolo všetko lepšie a krajšie
- autor chváli socialistické zmeny dediny – ľudia majú zabezpečenú prácu, nemusia
odchádzať za prácou do Ameriky

Tvorba: Vysoké letné nebe

Vysoké letné nebe

Vysoké letné nebe,
hlahol spieže.
Tak ako vždycky
v nedeľu predpoludním,
z velebných pántov veže
vznesú sa anjeli.

Ako za sudcovskou stolicou

na môstkoch pred domami
sedí patriarchálny tribunál.
A každý, kto ide v nedeľu popoludní ulicou,
najmä dievčatá s mládencami,
akoby na lavici obžalovaných stál.

Andrej Plávka (1907-1982)

- „regionalista“ stvárňujúci región Liptova
- okrem témy „Liptova“ – figuruje téma druhej svetovej vojny, SNP
- neopustil predpísané hranice socialistického realizmu – i keď veľmi využíva prvky ľudovej
slovesnosti
- nadväzoval na tradíciu a síce na Štúrovcov (4 veršová strofa, ľudská pieseň) a na Hviezdoslava
(nepravidelnosť v slovesnom slede, vymýšľať nové slová) – čo sa vyžadovalo od básnikov
a spisovateľov, no v tomto čase to už bolo nemoderné - anachronické

Tvorba: Vietor nad cestou, Tri prúty Liptova

Vietor nad cestou – zbierka inšpirovaná poetizmom a nadrealizmom
Tri prúty Liptova – téma domova nadväzuje na štúrovcov a Hviezdoslava

Milan Rúfus (1928-2009)

- za spracovanie tém stanovených stranou – boli spisovatelia odmeňovaní, naopak
modernistické impulzy boli odsudzované. Mnohí autori – sa aj preto vracali k
tradičným témam – rodného kraja, domova - je to aj Rúfusova tvorba z mladších čias
- často hovorí o rodnom kraji, domove, matke, otcovi
- Zb. Až dozrieme - báseň Na chotári malá jeseň sedí – opísal nostalgickú atmosféru,
keď ako študent odchádzal z domu – báseň využíva personifikáciu, atmosféra jesene –
z lastovičiek modré korály, spomína na mamu, ako ho balila, ako pre neho prestierala,
hoci nebol doma
- Do rodného kraja (Liptov) sa vráti v zbierke Stôl chudobných. Ústredným motívom
zbierky je jednoduchý človek. Roľník a práca. Básnik nachádza trvalé hodnoty v
práci, v pôde, v prírode a vyzdvihuje múdrosť jednoduchého človeka.

Na chotári malá jeseň sedí

Na chotári malá jeseň sedí
v kalnom striebre nebies ospalých
Nadieva si na povrázky z medi
lastovičiek modré korály

A keď potom v podvečernú chvíľu

v dome prázdnom deň sa zošerí,
v srdci kryjúc nádej pošetilú
tretiu misku podá k večeri.