Andrej

Sládkovič
(1820-1872)

„Ó, mládež, drž sa pevne ideálov,

bo keď sa spustíš vidiny,
zapadneš v nížiny
a v svojej hrude nájdeš iba smrť.“
Andrej Sládkovič
• vlastným menom Braxatoris
• narodil sa v Krupine
• štúdium na lýceu v Banskej Štiavnici
• počas štúdií si privyrábal vyučovaním v rodine Pavla Pišla
a zaľúbil sa do jeho dcéry Márie (Marína)
• Marína sa na nátlak matky vydala za bohatého pernikára,
kým Sládkovič študoval na univerzite v Halle (teológia)
• pôsobil ako vychovávateľ a evanjelický farár v Radvani
(Banská Bystrica)
• viac: Po stopách Andreja Sládkoviča
Z diela
• básne (Nehaňte ľud môj)

• lyrickoepická básnická
skladba Detvan (celé dielo)

• básnická skladba Marína

(celé dielo)
 Marína Mária Pischlová-Gerzsöová
(8.9.1820- 22.5.1899)

Námet:
láska k Márii Pišlovej,
ktorá sa vydala za
bohatého pernikára
• po svadbe predávala
medovníky, marcipány a
sviece
• mala 5 detí, štyri z nich však
umreli, prežila svojho muža
i samotného Sládkoviča
• venovala sa maľovaniu a
zaujímala sa aj o
spoločenský a kultúrny život
Marína
Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická skladba
Kompozícia: 291 strof (bez ďalšieho členenia)
V celom diele sa prelínajú 2 obsahové línie:
1. stvárnenie nešťastnej lásky k Márii Pišlovej
(Maríne) – osobný prejav lyrického hrdinu
2. filozofická koncepcia sveta a života – nadosobný,
spoločenský charakter lásky
Skladba má intímno-úvahový charakter
Marína
V jednotlivých strofách môžeme pozorovať vývin
ľúbostného citu k Maríne.

Dominantné motívy:
1. krása (ako estetická kategória; krása Maríny)
2. láska k Maríne
3. láska k vlasti
4. mladosť
 Autor povýšil kategóriu krásy na cieľ tvorivej činnosti

1 básnika. Opojený krásou nachádza jej stelesnenie v

dievčine.

Ja sladké túžby, túžby po kráse epizeuxa

spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí, anafora
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!
 Opis fyzických krás Maríny, je taká krásna, že aj

21 najkrajší šperk ju iba pošpatí...

Ihla, uvoľň havranie vlasy, epiteton

striebrom neviaž ich voľný let;
reťaz zlatá, zamračila si
inverzia
ľalíj hrdla snehový kvet;
diamant prsta, načo ty svietiš, genitívna metafora
kde svet iskier oko tvorí?
Granát chladný, čo k prsiam letíš,
básnická otázka
kde posvätný plameň horí? —
Náramnice, putá zlaté,
buďte z pekných ramien sňaté! básnické zvolanie
 Vyznanie lásky lyrického subjektu k Maríne... je pre

41 neho všetkým, nedokáže bez nej žiť

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, anafora

možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
litotes (dvojitý zápor)
nemožno mi ťa neľúbiť!
 Človek by mal vnímať krásu okolo seba. Príroda je

43 bránou k poznaniu krásy, treba sa však prizrieť lepšie,

aby sme si uvedomili, čo nás obklopuje

V krajoch velebných slovo božskosti

v jednej sa výšine javí,
v podobe tejto hlasy veľkosti
poddaným dolinám vraví:
Beda, kto v mori vidí len vodu,
kto nepočuje nemú prírodu,
kto v skalách vidí len skaly! —
Zázrak je nemú počuť prírodu? —
Dosť ráz ste sa vy, myšlienky rodu,
slepými zrakmi dívali! —
 Autor spája svoju lásku k žene a k vlasti (symbióza) –

72 pociťuje hlboký cit pri pomyslení na Marínu i na svoju

vlasť.

Slovensko mladé, rodisko moje kontrast

aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje veľkých ľúbostí! —
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva: metafora
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys’ pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína!
 Prelínanie lásky k žene a lásky k vlasti, túžba po objatí

73 oboch

Chcel bych vás objať, kraje rodiny! básnické zvolanie

náručie úzke, šíry cit:
Jak mi je sladko v ňadrách Maríny
objatie vaše pocítiť!
Jak mi je blaho nič, nič nežiadať, epizeuxa
z objemu v objem naveky padať,
troch nebies slasti prijímať!
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine, symbióza lásky k
a obe v jednom objímať! žene a lásky k
vlasti
 Lyrický subjekt kriticky uvažuje o hodnotách súvekého

106 sveta – do popredia sa dostávajú materiálne hodnoty.

Práve nim musel ustúpiť vzťah založený na pravej
láske a vernosti.

Vek náš je taká próza netrebná,

že nič v ňom nemáš svätého;
idea mu je snárstvo velebná,
a vo fabrikách boh jeho:
Do šiat lásky sa sova oblieka,
krása v otroctve potrieb narieka metafora
a vernosť každý vysmeje.
To je tón času! povieš. Mne ľúto,
lebo tón tento veku tomuto
špatne na pohreb zazneje.
 Aj keď sa Maríne prieči vybratý ženích, musí ustúpiť

148 rozhodnutiu matky.

Duch devy plače, horko narieka

nad ľúbosti svätej skazou,
že kvet jej s poľným kvietím uteká,
krahne ostrím divých mrazov; epiteton
ľúbosť devina je cit bez hlasu,
vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, metafora
vyznať musí, čo neverí;
poslušnú dušu úbohej dcéry
s chlapom cudzím, ba odporným zverí
studený prsteň materi. — epiteton
 Reflexia o mladosti – autor uvažuje nad tým, v čom

185 spočíva mladosť. Nie je to len nízky vek, sila, tvár bez
vrások. Človek mladý dovtedy, pokiaľ dokáže túžiť po
kráse a vnímať ju, cítiť lásku...

A čo je mladosť? — Dvadsaťpäť rokov? rečnícke otázky

Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará! rečnícke zvolanie
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase, inverzia/epiteton
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada, metafora
je anjel v prachu zaviaty!
 Marína sa v predchádzajúcich strofách mení na

222
pohronskú vílu, ktorá lyrický subjekt vábi do hlbín
Hrona a do večnosti. V tejto strofe odoláva jej
vábeniu, lúči sa ňou vedomý si svojho poslania na
zemi.

A ľúbosť? — Ľúbosť k deve umrela, personifikácia

keď umrela moja deva;
milenka hlasom človečím pela, poetizmus
Siréna tá divno spieva:
žiale poznané za slasť neznámu inverzia/epiteton
dať a skutočnosť za tôňu klamu?
To osud môj nekáže mi:
Víla! ty zostaň tam v svojom nebi —
mňa ešte zemské viažu potreby — inverzia
a vlasť moja je na zemi!
 Záverečná strofa básnickej skladby. V prvej časti si

291
lyrický subjekt uvedomuje, že ich vzájomná láska bola
z tohto sveta, kde nič nie je večné. Ale nič z toho, čo
prežili neupadne do zabudnutia, navždy ostáva v ich
srdciach.

Marína moja! teda tak sme my básnické zvolanie

ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi, anafora
ako tie drahé kamene; veršový paralelizmus
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije! metafora
Marína
Literárna forma: poézia
Strofa: 10-veršová
Slabičnosť verša: strieda sa 10-slabičný a 8-slabičný
verš
Veršový systém: sylabický
Rýmová schéma: abab/ccd/ccd
 Porovnávame...
Andrej
Ľudovít Štúr Sládkovič
rovnomerne delí všetko dáva spája lásku k žene
lásku k žene a vlasti, celkom sa a lásku k vlasti
lásku k vlasti vzdáva lásky k (syntéza)
žene

žena vlasť vlasť žena + vlasť

 Zdroje
1. CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na
vysokých školách. Nitra: Enigma, 2002. ISBN 80-85471-95-7
2. POLAKOVIČOVÁ, A. – CALTÍKOVÁ, M. – ŠTARKOVÁ, Ľ. – MEZEIOVÁ, A.: Literatúra II pre stredné školy.
Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2011. ISBN 978-80-8120-116-5
3. pozadie: Rozbité Trojuholník Ppt Pozadia - Obrázok zdarma na Pixabay. 1 million+ Stunning Free
Images to Use Anywhere - Pixabay [online]. Copyright © 2019 Pixabay [cit. 04.11.2019]. Dostupné
z: https://pixabay.com/sk/illustrations/rozbit%C3%A9-trojuholn%C3%ADk-ppt-pozadia-2340393/
4. https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Sladkovic.jpg#/media/Súbor:Sladkovic.jpg
5. Andrej Sládkovič citát - „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú … | Citáty slávnych
osobností. Citáty slávnych osobností: Najväčšia zbierka citátov a myšlienok [online]. Dostupné z:
https://citaty-slavnych.sk/citaty/32526-andrej-sladkovic-beda-kto-v-mori-vidi-iba-vodu-kto-nepocuj
e-nemu/
6. O nás :: Po stopách Andreja Sládkoviča. Po stopách Andreja Sládkoviča [online]. Copyright © 2013
Všetky práva vyhradené. [cit. 04.11.2019]. Dostupné z:
https://po-stopach-andreja-sladkovica9.webnode.sk/o-nas/
7. Poézia | Andrej Sládkovič: Marína | Antikvariát Stepný vlk – Bratislava. Antikvariát Stepný vlk –
Bratislava [online]. Dostupné z:
http://www.stepnyvlk.sk/Andrej-Sladkovic-Marina-d1741.htm?tab=description
8. Andrej Sládkovič: Detvan (Vrstovníkom) - elektronická knižnica. Zlatý fond denníka SME - Najväčšia
slovenská elektronická knižnica [online]. Copyright © 2006 [cit. 04.11.2019]. Dostupné z:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/16/Sladkovic_Detvan/1
9. Andrej Sládkovič: Marína (Venovanie) - elektronická knižnica. Zlatý fond denníka SME - Najväčšia
slovenská elektronická knižnica [online]. Copyright © 2006 [cit. 04.11.2019]. Dostupné z:
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/17/Sladkovic_Marina/1
Ďakujem za
pozornosť!
Mgr. Alena Kubašková
Gymnázium M. M. Hodžu Liptovský Mikuláš