Lukáš Perný 1

Básne

Lukáš Perný

Prekliate
básne
 Lukáš Perný 2
Básne

Lukáš Perný

Prekliate
básne
© Lukáš Perný, 2012-2021

Obsahuje básne písané od roku 2012 do 2021.

Venované láskam strateným a už nikdy nenájdeným.

Obrázky, obrazy a abstrakcie: Web umenia, popkultúra, vlastné,

pastelizovaný život, iné...
 Lukáš Perný 3
Básne

V osamelú NEDEĽU,
píšem zakázané verše,
ktoré nikto neuvidí.

Slová v tejto básni,

ako mraky zahalili deň,
a tak skryl som sa
v cigarovom dyme...
zahladený do nápisu:
FAJČENIE ZABÍJA
 Lukáš Perný 4
Básne

AVANTGARDNÁ
Si estetickým stotožnením atómy tvojho tela,
subjektívnej predstavy rozkmitali subverzívne
esenciálnej elegancie, procesy pri očakávaní
ktorá modifikuje tvojho príchodu
moje nevedomie.
v tvojom úsmeve
Si logickým vyústením skrýva sa absolútno
mojich vnútorných v zakázanom bozku
protirečení, naplnenie utópie
téza, antitéza, syntéza
si posledným štádiom Sme ako kozmické telesá,
môjho dialektického Jupiter objal Venušu,
vývoja... a prstencami sa dotkol
tvojej stratosféry.
dve kancelárie,
a štyristo metrov
vzdušnou čiarou
medzi našimi balkónmi,
miliardy svetelných rokov
putovania našich duší
 Lukáš Perný 5
Básne

OKTÓBROVÁ

Októbrová hmla, ľudia cestujú do práce,

i ja sa tam chystám, ale noc bola d l h á,
v cudzom meste, strácam sa v dyme cigár,
na balkóne VIII. poschodia anonymnej izby
fajčím jednu za druhou, myslím na jej pery,
hlas, oči . . . dym sa stráca vo vlasoch,
a uniká do minulosti... ako... ona... ONA...

Slovom dobyť svet, knihou nesmrteľnosť,

aj keď mám milióny dôvodov k optimizmu,
zostal som stáť na ...konci s e p t e m b r a,
keď v ryšavom objatí prial som si zomrieť,
predĺžiť tak okamih... až k večnosti...

Ach my prekliati básnici,

čo ženské loná p o m i a t l i nám mysle,
čo pre nektárové spomienky, píšeme krvou
básne, ktoré nikto nečíta

V realizme neskorého kapitalizmu,

v tom „P r e k r á s n o m novom svete“,
hľadáme márne nostalgiu romantizmu.

Milióny chvíľ v č a s o p r i e s t o r o v e j slučke,

uviazli na konci septembra, uviazli v bozkoch,
ktoré opäť raz chutili čerešňovo...

A tak zase zostalo mi slovo,

ktorým možno dobyť svet,
už zajtra, už zajtra to príde.
...ale dnes n e v l á d z e m,
...dnes nechcem meniť svet,
...dnes budem len ležať,
a myslieť na september...
na jej vôňu, na jej pery...
 Lukáš Perný 6
Básne

ŠKORPIÓNKA

Skoré ráno, posledné objednávky,

čerešňové pery, uhrančivé oči,
cigaretový dym, zabudnuté tance,
v dekadentnom duchu záverečnej,
zjavili sa na pódiu života,
škorpión a škorpiónka...

Dva roky ticha preťal bozk,

jeden krátky oka mih, keď zastal čas...

Medzi tisícami tvárí, zažiarila...

sladký úsmev, nebeský hlas,
podmanivá vôňa jedovatých kvetov,
ako zvodné tóny jazzových akordov...
"svetielka" nad nočným mestom,
romantická chvíľa pri víne,
keď hral som to na drsného,
no triasol sa mi hlas...

bol obed, sadla si na posteľ,

ruka stratila sa v jej vlasoch,
vyzliekla si tričko, dotkla sa ma
a ako rozkvitnutá ruža,
rozvoniavala v mojej izbe...

nemá rada básne ako mi raz povedala

lebo básne, to sú ozveny ticha,
ktoré potrebuje prehovoriť...
 Lukáš Perný 7
Básne

NECHTY

Vznesieme sa k mesačnej rieke

k rozkoši stvorenej z chaosu
a chaos bodá nám do srdca dýku

Rozvášnená s našpúlenými perami

zvádzala ho vulgárnym pohľadom
bláznel túžbou
po rozpálenom tele
perami sa dotkol jej lona
ponoril sa do sna,
v šialenstve nekonečnej noci,
zazneli melódie vášne,
„až si zacpou uši brouci na hotelu v Olomouci“
stratený v blonďavom údolí
v pomätení mysle...
Zrelá ako ruža,
napil sa jej dosýta
milovali sa do skorého rána,
nechtami trhala plachty,
tak ako spomienky trhali jeho sny...

neprestávaj, kričala
a nechtami zaryla sa
do jeho kože,
krvavé škrabance!
nemohol prestať...
kým nesplnil jej túžby.
Zostaň iba snom,
buď mojou predstavou,
a on posadnutý jej chuťou
dnes trpí a zaspáva sám
 Lukáš Perný 8
Básne

KOMÉTA, MESTO, HORA, ČLOVEK

Drobné kvapky padajú na prešovské ráno,

lesknú sa na strechách kostolov
ako tiché výčitky v spovedniciach.
V tichu bubnujú na hrdzavý plechový odkvap,
a ako hodiny o d p o č í t a v a j ú náš čas na Zemi.
Slánske vrchy čo pamätajú rokov milióny,
smejú sa našim pocitom,
čakajú na ďalšiu kométu,
ako keď smrteľníci
čakajú na ples, rande, svadbu.
Kométa prichádza,
„Konečne nejaká zmena,“
povzdychla si hora,
a premenila dážď,
na jesennú hmlu...
 Lukáš Perný 9
Básne

OUTRO VEĽKEJ LÁSKY

Iskra v tvojom oku, ale tie pery

lesk tvojho smiechu, už bozkáva iný,
pohladenie chladná slza,
tvojou malou rúčkou, čaká už
osud preťal puto melanchólia východu,
ale tmavé zimné večery,
duše už čakajú
zostali spojené, spoločníčky
a spomienky sa vracajú štyri steny,
vôňa tvojho tela a boľavá spomienka,
chuť tvojich pier na čas s tebou
trpká radosť na tvoj smiech,
z tvojej prítomnosti jas šťastia
zakázané šťastie a utrpenie samoty
rozbité sklo v srdci už len
stop! posledné objatie
už dujú vetry z kým zase odídeš
východu, tam kdesi ďaleko
východná melanchólia ale možno
čaká, v inej realite
a pripomína, v iných svetoch
že zajtra budeš preč, navždy spolu...
že zajtra budeš chýbať,
len jeden pohyb,
tvár sa priblížila,
 Lukáš Perný 10
Básne

NÁVRAT MINULOSTI

Stratená utópia, už prázdnotou zívajú ruiny,

pod monumentom jej nádherného hlasu,
je len pustá hmla...
Na konci vekov sme sa stretli v objatí,
v objatí bolestivom, opitom výčitkami,
budím sa zo sna...
už 2 roky som ťa už nevidel..
Zostal mi len pasterizovaný obraz minulosti...

PREBUDENIE

Zobudila starca z bezsennej samoty,

po miliónoch svetelných rokov prišla nádej...
Stretli sa pred bránou do Edenu,
zapálila si cigaretu,
jeho sny udusila v ohorku.
Odišla.
Starec ponoril sa do spánku. Odobral sa k večnosti.
 Lukáš Perný 11
Básne

OKNO VO VÄZENÍ
VENOVANÉ SOFII

Si slnečným lúčom v okne mojej cely,

prenikáš do mňa na brehu každodennosti,
keď som obkolesený morom neistoty,
medzi tmavým ránom a koncom smeny.

Tam sa skrýva odlesk tvojich vlasov,

v rannom svitaní nad mestom...
živí moje sny, pohladí ma zbitého,
keď už nemôžem ďalej,
keď už nevládzem....
za tou mrežou, kde skrytá je sloboda.

Si mojim lúčom svetla, v temnotách krutostí života...

Pre teba píšem básne, keď topím sa v pohári vína...
pre teba dýcham vzduch, v časoch prevahy slabosti...
pre teba bije moje choré srdce,
keď nad ránom, v slabosti a bezmocnosti,
zo života vo večnej tme, cítim tvoje obrysy,
v tieňoch pri pomalom vstávaní....

Čo je to šťastie?
Okamih,
pohľad na ranný slnečný lúč
odrážajúci sa v lesku blonďavých vlasov
osoby milovanej
splývajúcich s jej nevinným úsmevom...

Šťastie sú čriepky rozbitých pohárov,

ktoré popraskali v eufórii radosti...
 Lukáš Perný 12
Básne

SOFIA BERGMANN
VENOVANÉ POLO-FIKTÍVNEJ POSTAVE

V jesenný čas vstúpila do neho, sťa večný prameň života,

svetlo čajových sviečok vrývalo sa do jej oblých kriviek,
keď písali sa memoáre neverných milencov, ako ranná
rosa ponorila sa do postele a napila sa ómamnej magiky
zrodu, v poliach mstivých bodliakov...

Jej hebká pleť sa vírila na palube ľaliového ticha,

utopili sa milenci neverní, v jazere mŕtvych hviezd,
aby oslávili zrodenie Venuše pri tanci pod Olympom,
ich telá spievali Villonové básne, na mesačnej dráhe...
kdesi ďaleko tam, kde slnko už z dažďa vychádza, kde
prvé vlaky zvážajú hrdinov každodennosti, keď v
rannom daždi lúčili sa milenci neverní...
 Lukáš Perný 13
Básne

ODKAZ STRATENÝCH BÁSNIKOV

V jase mesačného závoja oblečení topili sa básnici,

na hladinách jazier zanechali svoje sny,
ako Wolker, tak i Jesenin, v krásach, i tragédiách nášho sveta.
Príroda či sila iná povolala si ich,
aby nám naliali do žíl života túžby, milovať, tvoriť, veriť…
a užívať všetky slasti a strasti človečenstva.
Sťa pohár vína červeného, ktoré ma kozmickú silu univerza,
v tej známej Novomeského básni Nedeľnej,
kde každodennosť príchuť jedinečnosti má.
Kde i barmanka, starý osamelý harmonikár,
či podivný párik v rohu krčmy, hlavnú rolu života hrá.
V tých zabudnutých veršoch Royových,
kde slzami písal príbehy svojich tragédií.
Appolinairová stará Seina rozpovedala príbehy lások,
na nekonečne plynúcej hladine vyryté.
V objatí Baudelairovej temnoty, kde láska zabíja,
alebo v Sládkovičovej Maríne slovenská príroda ukrytá,
keď Janko Kráľ životom ubitý,
písal básne slovenským horám,
keď Puškinov Onegin, klesol k Taťáninim nohám,
a opitý Villon písal Lamentáciu starej zbrojmastrovej,
a Rimbaud stál na barikádach Parížskej komúny.
Ozvali sa ozveny v chodbách času,
o túžbe budovať svet nový, a v básňach zostali
ako kódy ukryté, pre nás, pre nich, pre človeka.
I v dobách temných kvitnú kvety vedomia,
hoc i temné ľalie,
a túžba magická po absolútne,
budovať raj na peklom spálenej Zemi.
 Lukáš Perný 14
Básne

ZAKLIATA PANNA
VENOVANÉ MARTINE

Si zakliata panna a ja tvoj divný Janko,

prekliaty nekľudom poznania,
nenávisťou prenasledovaný,
často zhliadam z močiarov a jám...
ale tam, kdesi ku hviezdam,
kde skryté je súhvezdie Zakliatej panny,
a preto sa ja, smrteľník k blúdeniu odsúdený,
tvojej sile korím,
keď zaznejú ďaleké hory, kam tvoje svetlo žiari,
nech vo večnosť sa zmení, v Teba viera a vášne modlitba.
Nech spieva nám vesmír etudu husľovú,
na pomníku zamdlých hrdinov...
Nech v posvätnom tichu vzdám ti úctu,
zakliata panna, v zakliate časy,
zasejme nádej, nech rozkvitnú klasy,
zasejme nádej, v tú chvíľu večnú,
keď naše osudy,
sa raz navždy
pretnú...
 Lukáš Perný 15
Básne

RUSALKY

Kráčali sme letným dňom,

okolo rieky, kdesi ďaleko,
na brehu skutočnosti.
V horúci letný deň,
zjavili sa štíhle krásky.
Ich husté červené vlasy,
zrkadlili sa v Toryse,
a príroda v objatí lásky,
darovala im tú nádheru.
Trblietavý hlas Rusaliek
omámil nás s vôňou
ako maliar keď štetcom maľuje,
dotýkali sa vlasy,
ich nahých tiel...
Netrvalo dlho, vábili nás ku dnu,
kamarát zachránil sa na brehu,
no ja, premenený na vodníka,
píšem túto báseň...
ako ľahké bolo
neodolať