Ján Kostra (1910-1975)

2 fázy tvorby:
- 1. fáza – medzivojnové obdobie a počas vojny
- 2. fáza – po roku 1948 (schematická poézia) reprezentatívny básnik socialistickej poézie

1. fáza: zbierky básní:

Hniezda (detstvo, domov, láska k žene – žena a príroda je ideál krásy), básne Slniečko
septembra a Samohlásky
Moja rodná – smutné a pochmúrne nálady, násilné rozdelenie Československa a vypuknutie
druhej svetovej vojny – obrana domova
- v tejto zbierke je autorova najznámejšia báseň – tzv. emblémová báseň: Moja rodná
- je založená na motíve návratu zo sveta do rodného kraja
- absencia interpunkcie, vysoká metaforickosť, senzuálnosť, melodickosť
Ozubený čas, Puknutá váza, Všetko je dobre tak, Presila smútku
- vznik počas 2. svetovej vojny, pesimizmus, smútok, skepsa; odmietanie vojny, človek
ako najväčšie zlo; útočisko – spomienky na detstvo, príroda
Ave Eva – ľúbostná poéma, vzdáva hold ženám a ženskej kráse
- spolu so Smrekovou básňou Básnik a žena patrí medzi najkrajšie diela novodobej
slovenskej ľúbostnej lyriky
2. fáza: poéma: Na Stalina; zbierky: Za ten máj, Javorový list

- typické schematické diela, ospevuje Stalina, Sovietsky zväz budovanie socializmu

(pozitíva socialistickej reality)

Každý deň – téma medziľudských vzťahov a mravných hodnôt; jeseň (Každý deň
stretnúť človeka)

Moja rodná
Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová
Moja rodná
Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše
v poryvoch vetra ktorý zrážal listy
prastarej jari
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
ty verná rodná hruda kamenistá
pás poľa zemiakového
pokorný ovsík chudoby
trnka na medzi
šíp
nepoddajný strážca krehkej nádhery
slepej ruže
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
šatôčku vyšívala
v pokornej pýche svojej panenskej
ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály
milencových úst
Ty bosá kráľovná moja
pastierka jahniat najbelších
svätica slnkom opálená
práčka podkasaná
na brehoch najsladších vôd
Vidím ťa
na prahu domova
Oheň praská v kozube západu
a iskry sršia na nebesách
Spiežovce oviec vyhrávajú
a tíchnu pod krídlom spánku
Pod krídlom spánku tíchnu
operence drobné
v jamkách mäkkých hniezd
len ty máš dlane na nich
na očiach
vyštípaných túžbou
a čakaním
Zhadzujem na prah mošnu žobrácku
palicu lámem družku blúdení
a padám tvárou v lono trávnaté
Moja rodná

Každý deň

Každý deň stretnúť človeka,

to stačí.
A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
nech tuhne v odolnejšie tvary –
a keď aj prídu miesto splnov zmary:
nech sa páči,
dáš všetko bez ľútosti
do kotla premien, do taviacej pece –
svoj ošúchaný päták starý,
ale
každý deň stretnúť človeka.
No nie v plači.
Nie strachopuda, ktorý narieka.

Každý deň stretnúť človeka,

obráteného tvárou do diaľky
vo vetre, ktorý fičí vôkol hlavy.
Každý deň stretnúť človeka
na palube,
ako sa vzpína dychtivý a nedočkavý
obzorov nových za obzorom,
kým raci
spätkujú sami ku záhube.

Každý deň stretnúť človeka,

to stačí.
Každý deň stretnúť človeka,
ktorý bremä vláči,
klesá,
a z prachu vzletí.

Deň, v ktorom nestretneš ho,

stratený je.
Deň, v ktorom nestretneš ho,
prepadáš sa
o stupeň nižšie medzi smeti,
medzi relikvie.

Každý deň stretnúť človeka.

Človeka stretnúť každodenne.

Jedno, či náhliš sa,

jedno, či ležíš chorý,
jedno, či drvíš skaly a prenášaš hory,
jedno, či neprijímaš návštevy,
jedno, či blúdiš v hmle a cestu hľadáš pustatinou,
jedno, či sedíš na lavičke v parku
alebo trpíš obrátený k stene.

Každý deň stretnúť človeka.

Človeka stretnúť každodenne.

Lebo ak sa ti stratí,
ak len pulz počuješ
jak echo krokov v pustom nádvorí,
deň stratený je.

Človeka stretnúť,
ktorého srdce v tebe bije.
Ak toho stratíš
na púšť sa zmenia ulice zaľudnené.

Každý deň stretnúť človeka.

Človeka stretnúť každodenne

- zamýšľa sa nad životom, jeho hodnotami a človekom vo svete

- reflexívna (úvahová) lyrika
- hlavnou myšlienkou básne Každý deň  je, že človek nemôže existovať sám
- existuje praveká pravda, že človek je tvor spoločenský a nie samotársky
- Kostra však presne stanovuje vlastnosti človeka, ktorého máme stretať každý deň
- máme stretať človeka:
-OBRÁTENÉHO TVÁROU DO DIAĽKY (má predstavovať optimistu majúceho svoj cieľ)
- NIE STRACHOPUDA (nemá sa báť nepoznaného)
- ČLOVEKA, KTORÝ CHCE SPOZNÁVAŤ NOVÉ SVETY (tým chce povedať, že máme
stretať človeka pokrokového a nie spätkujúceho).
Na to, aby dosiahol potrebný efekt využil animáciu básne. Básnik používa na zdôraznenie každej
hlavnej myšlienky refrén: KAŽDÝ DEŇ STRETNÚŤ ČLOVEKA, ČLOVEKA STRETNÚŤ KAŽDODENNE